Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Q.. Q. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. G., R. XXX, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Košice, Urbánkova 1562/6, IČO: 355 617 34, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.07.2012 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100045874 zo dňa 26.07.2012 je neplatná.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zahrnutá do Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100045874 (ďalej len „Zmluva“), uzavretej dňa 26.07.2012 medzi žalobcom a žalovaným.

2. Súčasne s podanou žalobou navrhol nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“), kde žiadal, aby sa žalovaný zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.07.2012 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100045874, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia veci o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Trval aj na nariadení NO vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Nám. Slobody 6, 810 05 Bratislava, aby sa zamestnávateľ zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe uvedenej dohody.

3. Tunajší súd Uznesením sp.zn.: 12Csp/27/2017-27 zo dňa 28. 02. 2017 nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.07.2012 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100045874, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia veci o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Návrh na nariadenie NO voči zamestnávateľovi žalobcu, aby sa zamestnávateľ zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy, súd zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 23. 03. 2017.

4. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzavrel so žalovaným, ako veriteľom, spotrebiteľskú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100045874 (ďalej len „Zmluvu o RÚ“) dňa 26. 07. 2012, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, so splatnosťou 36 mesiacov, v mesačných splátkach po 85,15 Eur. Po podpise žiadosti 25. 07. 2012, dostal žalobca o niekoľko dní Žiadosť/ Zmluvu o RÚ č. 8100045874 zo dňa 26. 07. 2012, Oznámenie veriteľa o schválení úveru s dátumom

26. 07. 2012, Splátkový kalendár k uvedenej Zmluve a Rozhodcovskú zmluvu s totožným dátumom. Finančné prostriedky poskytol žalovaný vo výške 1.277,05 Eur, prevodom na účet. Dňa 19. 03. 2014 bol navýšený úver o sumu 993,43 Eur, avšak v skutočnosti poskytol žalovaný len sumu 723,19 Eur, čím došlo k úprave splátkového kalendára. Listom zo dňa 29. 10. 2012 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy. Žiadosť bola doručená zamestnávateľovi dňa 02. 11. 2012. Žalobca trval na tom, že Dohoda o zrážkach, ktorú predložil žalovaný zamestnávateľovi žalobcu, nebola výsledkom individuálneho dojednania, išlo o predformulovaný text pripravený žalovaným, do ktorého boli len vpisované údaje a ktoré nemohol žalobca nejakým spôsobom ovplyvniť. Dohodu bol žalobca v podstate nútený podpísať spolu so Zmluvou o RÚ, pretože v opačnom prípade by mu nebol poskytnutý úver. Ide o všeobecne známe nedobromyseľné a nekalé obchodné praktiky nebankových spoločností. Tomu nasvedčuje aj znenie bodu V. Dohody, z ktorého je zrejmé, že dlžník nemá oprávnenie Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, odstúpiť od nej, alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. 5. Neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobca domáhal aj s poukazom na ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nepripúšťa zabezpečenie uspokojenia pohľadávky Dohodou o zrážkach zo mzdy, len pokiaľ by bola uzavretá formou osobitnej listiny a spotrebiteľ by bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Pokiaľ aj bola Dohoda na osobitnej listine, ale žalobca nebol riadne poučený, nemal možnosť Dohodu odmietnuť, a taká Dohoda je neplatná. Naviac Dohoda neobsahuje výšku pohľadávky, zabezpečuje pohľadávku, ktorá vznikne na základe žiadosti o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, prípadne ďalšieho úveru, čím je neurčitá a nezrozumiteľná, teda neplatná v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený vzťah sa vyznačuje nerovnováhou v právach a povinnostiach, pretože dlžník musí strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy jednostranne vyčíslenej žalovaným, a to bez súdnej kontroly.

6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, že žalobca nepreukázal naliehaný právny záujem na požadovanom určení, pretože v zmysle ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku právne skutočnosti je možné určovať len vtedy, ak to právny predpis vyslovene upravuje. V prípade Dohody o zrážkach zo mzdy sa nejedná o neprijateľnú podmienku, pretože tento spôsob zabezpečenia upravuje vnútroštátna úprava. Tvrdenia žalobcu odporujú aj novele Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o prípustnosť takejto formy zabezpečenia. Žalovaný trval na tom, že Dohoda bola medzi stranami dojednaná v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka. O tom, že žalovaný vyžadoval uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca vedel, pretože tento údaj bol povinnou náležitosťou formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu žalobca neformuloval pri podpise Zmluvy o RÚ, ani v čase jej plnenia žiadne výhrady až do okamihu podania žaloby. Prostredníctvom Dohody sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka splácať úver. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako napr.: uhrádzanie splátok vkladom v banke, trvalým príkazom, prostredníctvom pošty. Na použitie uvedeného inštitútu sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola. Určenie zabezpečovacej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže uskutočnené každým spôsobom , na základe ktorého sa dá pohľadávka identifikovať. V tomto prípade je identifikáciou pohľadávky právny vzťah. Dohoda sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle právnej normy, pre určitosť právneho úkonu, potrebné.

7. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením jeho právneho zástupcu, oboznámením sa s písomným vyjadrením žalovaného, s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Žalobca trval na podanej žalobe. Zdôraznil, že síce možnosť prečítania listín mal pred ich podpísaním, ale listiny bol nútený podpísať v predpísanej podobe, inak by mu pôžička nebola poskytnutá. Za takej situácie je tvrdenie žalovaného o prípadných výhradách nenáležité a už vôbec nie je možné hovoriť o vzájomnom dojednaní. Podľa Dohody o zrážkach zo mzdy sa vykonávali zrážky zo mzdy vo výške a v trvaní podľa vôle žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy napriek stanovisku žalovanej strany, spôsobuje významnú nerovnováhu postavenia veriteľa a spotrebiteľa s poukazom na to, že umožňuje veriteľovi domáhať sa plnenia vo väčšom rozsahu, ako to vyplývalo zo samotnej Zmluvy o úvere, čo vyplynulo aj z listinných dôkazov. Žalovaný nemal ani oprávnenie predkladať Dohodu o zrážkach zamestnávateľovi žalobcu, pretože samotná zmluva o úvere nebola uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a ďalších účinných predpisov. Výška ročného úroku 70 % presahovala v roku 2012 minimálne päťkrát obvyklú mieru úrokov poskytovaných bankami. V danom čase predstavovala výška úrokovej sadzby 11,98 %. Takéto dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými

mravmi. Absentovala aj riadna skladba splátok požadovaných zákonom ( § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. ). Aj v prípade prepočtu RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov ) boli informácie nepresné, líšili sa v závislosti od použitia úverového rámca. Uvedený úver mal byť považovaný za bezúročný a bezpoplatkový, čo má vplyv na skutočnú výšku pohľadávky. Žalobca za tejto situácie nemal inú možnosť len sa domáhať zastavenia zrážok , prostredníctvom neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V súvislosti so vzniknutým bezdôvodným obohatením z uvedenej Zmluvy si žalobca uplatnil nárok v osobitnom konaní sp. zn.: 9Csp/99/2017, rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné.

9. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti a zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

10. Z pripojenej Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8100045874 zo dňa 26.07.2012, podľa bodu 6 uvedenej Zmluvy vyplynulo, že bol schválený revolvingový úver, s úverovým limitom do výšky 1.500,- Eur. Žalobca mal zaplatiť žalovanému uvedený úver v 36. mesačných splátkach vo výške po 85,15 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola 65,23 % a ročná úroková sadzba úveru 70 %. Poskytnutá čiastka úveru v čase uzavretia Zmluvy predstavovala výšku 858,31 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri uvedenom úverovom limite, predstavovala sumu 3.069,40 Eur.

11. Zo Zmluvných dojednaní Zmluvy o RÚ žalovaného, ktoré boli pripojené k Zmluve, z bodu 13.2. vyplynulo, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru, akéhokoľvek peňažného záväzku, podľa Zmluvy o RÚ, je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Z bodu 13.1. vyplynulo, že v prípade, že sa dostane dlžník do omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti, aj v súvislosti s inými porušeniami uvedenými v uvedenom bode, je veriteľ oprávnený okamžite zosplatniť úver.

12. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k Zmluve o RÚ č. 8100045874 zo dňa 26.07.2012 je zrejmé, že schválená výška úveru bola 1.500,- Eur, schválená výška revolvingu 993,43 Eur. Výška mesačnej splátky úveru bola 85,15 Eur, úverový limit bol 1.500,- Eur, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť 3.065,40 Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,00 % a ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.

13. Dňa 26.02.2012 bola uzavretá aj formulárová Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8100045874 medzi žalobcom a žalovaným. Z bodu I. vyplynulo, že spoločnosť /žalovaný/ bude mať pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne RÚ na sumu 1.500,- Eur. V zmysle Zmluvy/ Dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácaného úveru, bol poskytnutý ďalší úver v rámci revolvingu. V zmysle bodu II. Dohody, súčasťou uvedenej formulárovej Dohody malo byť aj dojednanie v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok spoločnosti Dohodou o zrážkach zo mzdy. Na základe Dohody, bolo povinnosťou zamestnávateľa dlžníka vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky vo výške 85,15 Eur a odvádzať ich na bankový účet spoločnosti. Z Dohody ďalej vyplynul súhlas strán, s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, alebo v nižšej výške, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v nasledujúcom mesiaci zvýšená, a to až do dobu úhrady pohľadávok v omeškaní.

14. Z pripojeného splátkového kalendára vyplynulo, že výška splátok bola 85,15 Eur a mali byť uhrádzané v období od 19.09.2012 do 19.08.2015 (36 splátok v uvedenej výške).

15. Dňa 19.03.2014 písomne žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle čl. 4 Revolving Zmluvných dojednaní uvedenej Zmluvy, bol navýšený úver, avšak výška uvedená nie je, len RPMN po poskytnutí revolvingu 56,09 %. Súčasťou uvedeného oznámenia bol nový splátkový kalendár, ktorý mal rešpektovať zrážky zo mzdy a v zmysle uvedeného splátkového kalendára, mal zaplatiť žalobca mesačné splátky nie v 36. splátkach, ale v 60. splátkach. Na tomto splátkovom kalendári sa však nenachádza podpis dlžníka a jeho súhlas.

16. Žalovaný požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy písomne zo dňa 29.10.2012, (po uplynutí troch mesiacov) z dôvodu, že bola poskytnutá žalobcovi finančná revolvingová pôžička. Žalobca bol ku dňu

29.10.2012 v omeškaní so splátkou v sume 85,15 Eur a k uvedenému dňu mal dlh voči žalovanému vo výške 2.980,86 Eur.

17. Z pripojeného rozpisu vykonaných zrážok zo mzdy, doručeného žalobcovi jeho zamestnávateľom vyplynulo, že zrážky zo mzdy žalobcu sa vykonávali pre viacero úverových zmlúv, celkom 4 a v prípade konkrétnej zmluvy č. 8100045874, bola zrazená žalobcovi zo mzdy od októbra 2012 do decembra 2016 celkovo suma 4.342,65 Eur.

18. Z písomnej odpovede žalovaného na žiadosť zamestnávateľa žalobcu zo dňa 13.01.2017 vyplynulo, že sa realizuje pokračovanie vo výkone zrážok na zaplatenie dlhu ku dňu 13.01.2017 vo výške 596,66 Eur.

19. Medzi účastníkmi záväzkového vzťahu vzniknutého zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26. 07. 2012 je nepochybné, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva bola uzavretá ako predformulovaná typová zmluva, kde pôvodný veriteľ - žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako klient- dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu podnikania. Postavenie žalobcu v zmluvnom vzťahu bolo postavením slabšieho partnera, ktorý nedisponoval potrebnými odbornými znalosťami, niekoľkoročnými skúsenosťami na úverom trhu, čo mohlo viesť k tomu, že žalobca nedokázal odhaliť v zmluve dojednania, ktoré ho výrazne znevýhodňovali a spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Z týchto dôvodov súd posudzoval uplatnený nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľskom úvere a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

20. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Žiadosti/ Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 22. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 25. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 26. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 27. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,

bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 31. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 32. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

33. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 34. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. 35. Podľa odseku 7 uvedeného ustanovenia, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

36. Podľa ust.§ 11 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

37. Podľa ust. § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 38. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

39. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie pohľadávok žalovaného z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor pre postihnutie majetku žalobcu, a to vymáhaním dlžnej sumy, aj tých plnení v jeho prospech, ktoré sa zakladajú na prípadných neprijateľných podmienkach uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Tým reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v ust. § 551 OZ, sa totiž od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť Dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka, a na jej základe sa postupne uspokojuje pohľadávka veriteľa vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka. Zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi do úplného zaplatenia jeho pohľadávku formou zrážok zo mzdy, pričom nie je vylúčené, že môže zraziť zo mzdy aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky (vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom (komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013 možno Dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorou súd konštatoval, že: „inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa / neprijateľné zmluvné podmienky/. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe Dohody zrážok zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad.

40. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinku a hlavnej myšlienky Smernice 93/13/EHS. 13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, hoci bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, obsah ktorého nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ, formulárovou zmluvou zahrnul bez ďalšieho do prejavu vôle žalobcu automatické uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy, hoci spotrebiteľ nemal záujem o jej uzavretie, musel tak urobiť ak chcel dostať úver. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

41. Samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov predložená žalovaným nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Z tohto dôvodu je potom potrebné poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi ochranu s ohľadom existencie nebezpečenstva, že na základe zrážok zo mzdy sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje siahnuť na majetok dlžníka bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku dlhu. Z vyššie uvedeného možno preto dospieť k záveru že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobca v čase vzniku úverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako podmienku poskytnutia úveru. Samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

42. Dohoda musí mať určité formálne náležitosti, okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, musí obsahovať aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Účinnosť Dohody nastáva okamihom „uplatnenia si práva veriteľa“, teda jej fyzického predloženia platiteľovi mzdy, preukázaného Dohodou o zrážke zo mzdy. Ďalšou podmienkou je, že sa tak môže stať až potom, čo je pohľadávka zročná a dlžník ju nespláca. Tento zabezpečovací inštitút sa vyznačuje akcesoritou, to znamená vedľajší zabezpečovací vzťah je závislý na existencii hlavného záväzku a tiež subsidiaritou, čo znamená, že veriteľ sa môže dožadovať uspokojenia pohľadávky výkonom dohodnutých zrážok zo mzdy až potom, čo dlžník dobrovoľne neplní svoj záväzok. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou obchodnej spoločnosti ako veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. 43. Počas celého konania žalovaný nepreukázal, akú výšku predstavoval dlh v čase, keď požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa žalobcu. Zo žiadosti o vykonanie zrážok doručenej zamestnávateľovi žalobcu dňa 02. 11. 2012 vyplynulo len, že ku dňu 29. 10. 2012 bol žalobca v omeškaní so splátkou 85,15 Eur a dlh k uvedenému dňu predstavoval 2.980,86 Eur. Ako dospel k uvedenému dlhu, nie je zrejmé, pretože schválená výška revolvingu bola podľa Oznámenia veriteľa zo dňa 26. 07. 2012 vo výške 993,43 Eur a už ku 29. 10. 2012 dlh predstavoval sumu 2.980,86 Eur. Z predloženého prehľadu vykonaných zrážok zo mzdy žalobcu vyplynulo, že k decembru 2016 bola žalobcovi na uvedenú úverovú zmluvu zrazená suma 4.342,65 Eur, čo presahuje výrazne aj celkovú sumu, ktorú mal podľa Zmluvy žalobca zaplatiť (3.065,40 Eur). Keďže Zmluva nebola uzavretá v súlade s ust. Zákona č. 129/2010 Z.z., čo už bolo konštatované (absencia skladby splátok, absencia prepočtu RPMN, úrok v rozpore s dobrými mravmi), bolo potrebné považovať úver za bezpoplatkový a bezúročný. V takom prípade mala byť pohľadávka výrazne iná - nižšia, ako pohľadávka, ktorá bola v skutočnosti zrazená zo mzdy žalobcu. Dohoda bola uzavretá v rozpore s ust. § 551 OZ, z toho dôvodu je Dohoda neplatná pre rozpor so

zákonom, v zmysle ust. § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 44. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namietol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, s touto námietkou sa súd nestotožňuje. Zo samotného zákonného ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej Dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 11. 2015 sp. zn. 8Cdo/483/2014).

45. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, preto žalobe vyhovel.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu, po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.