Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_44Sa-6-2021.pdf
PDF · 95.8 KB
No categories available
44Sa/6/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: MUDr. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX M., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32556-4/2020-BA zo dňa 1.2.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia - uznesenia č. 32556-4/2020-BA zo dňa 1.2.2021, ktorým žalovaný podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zastavil konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0410523417-GC04/17 zo dňa 27.2.2017 vo veci predpísania poistného vo výške 1.505,40 eur (žalobcovi).
2. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
3. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o jeho nepreskúmateľnosti súdom, nakoľko, hoci ide o rozhodnutie procesnej povahy, má za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, čím nebola naplnená jedna z podmienok vylučujúcich preskúmateľnosť súdom podľa § 7 písm. e) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok).
4. Podľa žalobcu prokuratúra vzala podaný protest späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 5.1.2021, hoci podľa § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora, z čoho je zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn ani na späťvzatie protestu, nakoľko inak by ustanovenie § 6 ods. 9 stratilo opodstatnenie vznikom možnosti jeho obchádzania.
5. Pokyn generálnej prokuratúry zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov je pritom v rozpore aj s ústavnou zásadou legality zakotvenou v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa žalobcu je zrejmé, že tento postup možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do jeho základných práv (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 320/2016 zo dňa 7.7.2016).
6. Žalobca poukazoval na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR, čím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť.
8. Uvádzal, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: 700-0410523417-GC04/17 zo dňa 27. februára 2017, predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až jún 2009, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné"), spolu v sume 1.505,40 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie, preto po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. marca 2017. Dňa 12. augusta 2019 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo: Pd 152/19/2207-5 podaný proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, nemienila protestu prokurátora vyhovieť, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ho predložila na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie. Ešte predtým, ako bolo o proteste prokurátora rozhodnuté, prokurátor podaním zo dňa 18. januára 2021, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 3. februára 2021, vzal protest smerujúci proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 700-0410523417-GC04/17 späť. Sociálna poisťovňa, ústredie, preto v zmysle § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre rozhodnutím číslo: 32556-4/2020-BA zo dňa 1. februára 2021, konanie o proteste prokurátora zastavila. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 8. februára 2021.
9. Zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23 ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnutím zastaviť konanie o proteste prokurátora (ak do späťvzatia protestu nebolo o ňom rozhodnuté). Späťvzatie je dispozitívny procesný úkon prokurátora, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní dôvodnosti svojho protestu nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho proteste nebude rozhodnuté. Zákon o prokuratúre nekladie prokurátorovi povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré späťvzatie protestu predkladá a rovnako orgán verejnej správy nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia protestu prokurátora. Z podania prokurátora číslo: Pd 152/19/2207-5 zo dňa 18. januára 2021, ktorý bol Sociálnej poisťovni, ústredie, doručený dňa 3. februára 2021, je zrejmý jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle prokurátora vziať protest smerujúci proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 700-0410523417-GC04/17 späť. Dôvodom, pre ktorý sa tak prokurátor rozhodol urobiť, je rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorým došlo k odchýleniu od záverov Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrených v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe licencie L1A. To, či sa jednalo o právny úkon (späťvzatie) urobený pod nátlakom, resp. bez nátlaku, nie je predmetom tohto súdneho konania (táto námietka by bola opodstatnená v rámci konania, kde by žalovanou stranou bola Okresná prokuratúra Trnava, ktorá toto späťvzatie protestu podala). Navyše si treba uvedomiť, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená posudzovať zákonnosť späťvzatia protestu prokurátora. Sociálna poisťovňa, ústredie s poukazom na § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre nemohla po doručení späťvzatia protestu prokurátora konať inak, ako rozhodnutím zastaviť konanie (Sociálna poisťovňa, ústredie, nevydala rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora na základe pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale toto rozhodnutie, po doručení späťvzatia protestu prokurátora, vydala na základe § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ktorý bola povinná v danej veci aplikovať).
10. Vzhľadom na skutočnosť, že ani Sociálna poisťovňa a ani žalobca nemá vedomosť, čo bolo obsahom usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo: Vl/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 5. januára 2021 (keďže predmetné usmernenie žalovanému nebolo zaslané na vedomie; rovnako možno dôvodne
predpokladať, že toto usmernenie nemá ani žalobca, keďže ináč by ho súdu predložil), jedná sa len o ničím nepodložené domnienky žalobcu o tom, že zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky išlo o direktívny pokyn podriadenej prokuratúre.
11. Pokiaľ žalobca na svoju obranu poukazoval na nález I.ÚS 320/2016, podľa žalovaného nejde o prípad aplikovateľný na prejednávanú vec, nakoľko sa týkal zákonnosti pokynu prokurátora vyšetrovateľovi na vznesenie obvinenia, nie použitia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre.
12. Podľa žalovaného žalobcovi nebola zmarená ochrana jeho práv zastavením konania o proteste prokurátora, ale sám sa o túto možnosť obral nekonaním, nakoľko proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 27.2.2017 nepodal odvolanie a stratil tak právo podať správnu žalobu.
13. Žalovaný trvá na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením sp. zn. 23Sa/25/2021-19 zo dňa 26. apríla 2021, podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, odmietol obdobnú správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastavení konania o proteste prokurátora (dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie protestu prokurátora). Krajský súd v Nitre v predmetnom uznesení konštatoval, že: „pokiaľ účastník konania podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto na mieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho protestu. Fyzické a právnické osoby napokon nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Takéto rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest spať', preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.“. Totožný záver zaujal Krajský súd v Nitre aj v uzneseniach sp. zn. 23Sa/27/2021-18, sp. zn. 23Sa/17/2021-20, obe zo dňa 26. apríla 2021.
14. K vyjadreniu žalovaného žalobca, okrem iného, poukazoval na dva odlišné právne názory Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
15. K argumentácii, že nešlo o pokyn Generálnej prokuratúry, ale o usmernenie, žalobca uvádzal, že nie je podstatné, ako bol úkon označený, ale je rozhodujúci obsah úkonu - k čomu úkon GP SR smeroval. Z listu Okresnej prokuratúry Žilina, sp. zn. Pd 214/19/5511-14 zo dňa 13.1.2021 jednoznačne vyplýva, že príslušné prokuratúry brali protesty späť na základe pokynu GP SR. Dokonca Krajský prokuratúra v Bratislave a Okresná prokuratúra Trnava v späťvzatiach protestov uvádza, že svoj názor na vec nezmenila.
16. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je so späťvzatím protestu prokurátora skutkovo a právne previazané a nie je možné ich od seba izolovať, preto skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu možno považovať za imanentnú súčasť prieskumu napadnutého rozhodnutia.
17. Podľa žalobcu je správny orgán povinný pri vydávaní aktov orgánov verejnej správy posudzovať všetky okolnosti, ktoré predchádzajú ich vydaniu, a to ako z formálnej, tak aj z materiálnej stránky. Ak správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rezignoval na materiálne skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora, ako základného determinantu, ktorý tvoril podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, prihliadajúc len na naplnenie jeho formálnych predpokladov. Je potom, akcentujúc na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úlohou súdu, aby napadnuté rozhodnutie podrobil náležitému súdnemu prieskumu jeho zákonnosti, spočívajúcom okrem iného aj v náležitom posúdení zákonnosti všetkých okolností, ktoré predchádzali jeho vydaniu, keďže len v takom prípade možno hovoriť o materiálnom naplnení princípu legality zakotveného v ustanovení článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na súdnu a inú ochranu, zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
18. Že je napadnuté rozhodnutie síce procesným, ale aj zasahujúcim do subjektívnych práv žalobcu podľa žalobcu potvrdzuje skutočnosť, že sú obdobné správne žaloby na viacerých krajských súdoch prejednávané a napadnuté rozhodnutia podrobované súdnemu prieskumu.
19. V následnom podaní žalovaný poukazoval na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 204/2021-26 zo dňa 11.5.2014, ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť žalobkyne namierenú práve proti oznámeniu Okresnej prokuratúry Trnava o späťvzatí protestu prokurátora, ako aj proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 7340-4/2021-BA zo dňa 3.2.2021. Ústavný súd v predmetnom uznesení konštatoval, že: „Netrestný dozor prokuratúry tvorí v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky spolu so správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy. Oproti správnemu súdnictvu je však podstatou netrestného dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, t. j. objektívneho práva, pričom ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať, ak nezákonný stav vyhovuje všetkým dotknutým osobám. ... Dispozičné oprávnenie k protestu prokurátora patrí po celý čas konania o proteste prokurátora výlučne prokurátorovi, ktorý ho podal, prípadne nadriadenému prokurátorovi (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre). To znamená, že prokurátor, ktorý protest podal, ho môže zobrať aj späť. ... Späťvzatie protestu prokurátora však nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej správy, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu prípadne iniciovala. Keďže takúto povinnosť zákon o prokuratúre prokurátorovi neustanovuje, nemôže dôjsť späťvzatím protestu prokurátora, resp. absenciou zdôvodnenia takéhoto postupu k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu“.
20. Rovnako poukazoval na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.5.2021, kde ústavný súd uviedol, že: „Zákon o prokuratúre, ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobitné postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. .. Z výkonu právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. .. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom prokuratúry (rozumej „späťvzatím protestu prokurátora“) porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora.“. Rovnaký právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. I.ÚS 161/2021-20 zo dňa 20.4.2021.
21. Podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP):
§ 2 ods. 1 - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 6 ods. 1 - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 7 písm. e) - Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
§ 98 ods. 1 písm. g) - Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre:
§ 23 ods. 1 - Prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
§ 23 ods. 3 - Prokurátor je oprávnený vziať protest späť.
§ 24 ods. 15 - Ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
22. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru, že vecné prejednanie žaloby nie je dôvodné, nakoľko podľa jeho zistenia je žaloba v danom prípade neprípustná (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP), vzhľadom na skutočnosť, že smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy procesnej povahy (procesný charakter rozhodnutia žalobca nespochybňoval), ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania - žalobcu (§ 7 písm. e) SSP).
23. V súlade s právnym názorom žalovaného bolo potrebné konštatovať, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nebola a nemohla byť zákonnosť postupu či úkonu prokurátora, či už prokurátora, ktorý vzal späť protest prokurátora, alebo prokurátora nadriadeného, ktorý k späťvzatiu protestov nižšie zložky prokuratúry inštruoval.
24. Prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, správne akty ktorého by spadali do prieskumnej kompetencie správneho súdnictva, ale samostatným štátnym orgánom plniacim úlohy, obdobne ako súd, v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu.
25. Významným pre rozhodnutie súdu nie je dôvod späťvzatia protestu, ktorý inak podľa obsahu tohto procesného úkonu spočíval v zmene judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie v rešpektovaní pokynu nadriadeného prokurátora alebo nadriadenej prokuratúry.
26. Podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nie je právom účastníka administratívneho konania, ale právom prokurátora, ktorému ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre poskytuje oprávnenie vziať podaný protest späť, pričom rovnaký zákonný predpis v ustanovení § 24 ods. 15 upravuje žalovaným aplikovaný postup orgánu verejnej správy v prípade, ak bol protest vzatý späť skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté.
27. Nie je preto dôvodné ani usudzovať o možnosti prekročenia právomoci prokurátora pri späťvzatí ním podaného protestu, rovnako ako o nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý konanie o proteste zastavil pri splnení oboch zákonom vyžadovaných podmienok - späťvzatí protestu prokurátora a vykonaní tohto procesného úkonu skôr, ako bolo o proteste rozhodnuté.
28. Konanie o proteste prokurátora je v celom rozsahu v dispozičnej sfére prokurátora a je právne nepredstaviteľným, aby takéto konanie prebiehalo proti jeho vôli prejavenej späťvzatím protestu. Je konaním o uplatnenom práve prokurátora, rovnako ako zastavenie konania je rozhodnutím o práve prokurátora vziať protest späť. Nemá preto za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka (zastavenie konania), ktorý ochranu svojich práv a právom chránených záujmov mohol uplatňovať zákonnými prostriedkami v administratívnom konaní správneho orgánu, ktorého výsledkom bolo protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie, a za splnenia podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom aj v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného.
29. Vo vzťahu k zasiahnutiu do práv žalobcu tvrdeným nezákonným pokynom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je argumentácia žalobkyne právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v Náleze sp. zn. I.ÚS 320/2016 zjavne nedôvodná.
30. Odhliadnuc už od skutočnosti, že týmto nálezom bolo konštatované porušenie základných práv sťažovateľa rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, v jeho odôvodnení prezentovaný právny názor ústavného súdu sa týkal úkonu prokurátora ako orgánu činného v trestnom konaní, podobnosť ktorého s úkonom či postupom prokurátora v konaní o proteste prokurátora objektívne nebolo možné vzhliadnuť.
31. Nakoľko rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má procesný charakter a ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, je ustanovením § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, súd jej žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.
32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví (§ 251 SSP).