Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-52-2024.pdf
PDF · 113.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/52/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Michala Poláka, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v C., trvalé bydlisko D. XXXX/XX, C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. marca 2024, č. k. 31T/15/2024-314, na verejnom zasadnutí konanom 4. júna 2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B. zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 27. marca 2024, č. k. 31T/15/2024-314 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovanú A. B. (ďalej len obžalovaná) za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že si od presne nezisteného času, minimálne však od mesiaca máj 2023 až do dňa 23.10.2023, na presne nezistenom mieste, nezisteným spôsobom, od doposiaľ presne neustálenej osoby, v pravidelných intervaloch, bez príslušného povolenia štátneho orgánu zadovažovala psychotropné látky, najmä metamfetamín, v koncentrácii spôsobilej negatívne ovplyvniť psychiku človeka, alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, teda v koncentrácii minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré následne neoprávnene prechovávala u seba a následne a opakovane distribuovala konečným užívateľom a to minimálne E. A. (ktorému drogy odovzdávala ako odplatu za odvoz autom), F. G. (ktorému drogy predávala dva-trikrát za týždeň za sumu od 50 - 100 €), F. H. (ktorej drogy odovzdávala ako odplatu za odvoz autom), F. D. (Ktorému drogy predávala dva- trikrát týždenne za 50 € za kubík), ako i iným nestotožneným osobám v rôznych miestach v okrese Galanta a Šaľa, alebo ich vymenila za rôzne služby a dňa 23.10.2023 v čase o 20.00 hod. počas osobnej prehliadky vykonanej u obvinenej bolo u nej zaistených 12 plastových vreciek s tlakovým uzáverom obsahujúce kryštalický materiál v guľatom ružovom puzdre (stopa č. 2), a podlhovastý obal ružovej farby, ktorý obsahoval dve sklenené fajky, lyžičku a tlakové vrecká (stopa č. 3), pričom stopa č. 2 - plastové vrecká obsahovali kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 8 737 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu s priemernou koncentráciou účinnej látky 71,1 % hmotnostného, obsahujúci 6 212 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 87 obvykle jednorazovým dávkam drogy na použitie, v stope č. 3 - v sklenenej fajke (na vnútorných stenách) sa nachádzal pritavený čierny materiál s hmotnosťou 90 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou 66,9 % hmotnostného, obsahujúci 60 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy na použitie, v sklenenej fajke „Remo“ (na vnútorných stranách) sa nachádzal pritavený biely materiál
s hmotnosťou 46 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou 74,1 % hmotnostného, obsahujúce 34 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy na použitie, vo väčšom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 52 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,4 % hmotnostného, obsahujúci 40 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy na použitie, v malom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 123 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,4 % hmotnostného, obsahujúci 94 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy na použitie, hodnota uvedených drog by bola na čiernom trhu v Trnavskom kraji, v čase ich zaistenia minimálne 271,44 €, pričom pervitín - metamfetamín je v zmysle zákon NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok. 2. Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 172 ods. 6 Tr. zák. s použitím per analogiam § 39 ods. 4 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanej uložil aj trest prepadnutia veci: mobilný telefón Samsung M13 IMEI1: 353170566235457/01, IMEI2: 358807336235458/01, s dvoma SIM kartami na telefónne čísla XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX, 12 ks priesvitných sáčkov s tlakovým uzáverom v ružovom puzdre, ružový peračník s obsahom prázdnych sáčkov, plastových rukavíc, lyžičky, plastovej nádoby a 2 ks sklenených fajok, malá digitálna kuchynská váha. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 51 ods. 3 Tr. zák., počas trvania ochranného dohľadu jej uložil zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) vzdal práva podať odvolanie, avšak obžalovaná ihneď do zápisnice zahlásila odvolanie. 4. Zahlásené odvolanie obžalovaná odôvodnila prostredníctvom obhajkyne JUDr. Nadeždy Boľovej (ďalej len obhajkyňa) písomným podaním doručeným okresnému súdu 22. apríla 2024. 4.1. Obhajkyňa v odôvodnení upresnila, že obžalovaná odvolanie podáva len čo do výroku o treste odňatia slobody, že uloženie trestu prepadnutia veci a ani uloženie ochranného dohľadu nenamieta. Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, obhajkyňa uviedla, že ho s poukazom na všetky okolnosti prípadu považuje za neprimerane prísny, uložený v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže okresný súd nevzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ako ich prezentovala obhajoba. 4.2. Obhajkyňa argumentovala tým, že vzhľadom na uznanie viny obžalovanej prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (od počiatku trestného konania sa doznávala k spáchaniu trestného činu, úprimne ho oľutovala), podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže vypovedala aj v inej trestnej veci, kde napomáhala pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, ktorej kvalifikácia zrejme bude upravená až neskôr, nakoľko doposiaľ spolupracuje aj pri objasňovaní trestnej činnosti príslušníkov polície). Na spáchanie skutku mal vplyv aj vek obžalovanej a jej rozumová spôsobilosť. Okresný súd mal a mohol uvažovať aj nad aplikáciou § 36 písm. c) Tr. zák., keďže neliečená závislosť sa v odbornej literatúre považuje a subsumuje za chorobu, pričom poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 9. júla 2018, sp. zn. 23To 72/2018. 4.3. Okrem toho obhajkyňa poukázala na judikát R II/1967: Okolnosti, ako je dobrovoľná náhrada spôsobenej škody, úprimná ľútosť nad spáchaným trestným činom a vedenie riadneho života pred spáchaním činu sú poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, na ktoré súd prihliadne pri výmere trestu , spravidla v rámci príslušnej trestnej sadzby. Takéto okolnosti je potrebné považovať za obvyklé a nie mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré nemôžu odôvodniť zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Len v prípade, ak by niektoré poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 boli tak intenzívne alebo závažné, že by výnimočne znižovali závažnosť činu, bolo by možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 40 ods. 1. Samotné priznanie sa, ľútosť nad jeho spáchaním, predchádzajúci riadny život, náhrada škody a pod spravidla nebude možné považovať za tak mimoriadne okolnosti, aby odôvodňovali použitie ust. § 40 Trestného zákona ( upravené znenie ). Obhajkyňa sa domnieva, že z citovanej judikatúry, ako aj z interpretácie zákona, mal okresný súd aplikovať ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. , že uvedené ustanovenie umožňuje uloženie trestu aj tým páchateľom,
u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu. Takýmito okolnosťami sú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsahu alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Spolupráca obžalovanej s orgánmi činnými v trestnom konaní nie je bežná a usvedčovanie páchateľov z organizovanej trestnej činnosti rozsiahlejšieho charakteru je mimoriadnou okolnosťou prípadu, ktorá umožňuje mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 2 Tr. zák. Mimoriadne okolnosti v čase rozhodovania okresného súdu tak boli zistené a spočívajú najmä v kombinácii viacerých faktorov: rozumová vyspelosť obžalovanej, neúspešne liečená drogová závislosť, (podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Moniky Gregorovej č. 48/2023 z 20. novembra 2023 je u nej prítomná závislosť na metamfetamíne), pričom okresným súdom uložený zákaz používania omamných a psychotropných látok a probačný dohľad (rozsudok okresného súdu z 29. júna 2023, sp. zn. 14T 44/2023, právoplatný 25. júla 2023) nemohol splniť účel s poukazom na spáchanie skutku krátko po odsúdení predchádzajúcim rozsudkom ako aj skutočnosť, že probačný dohľad sa do jeho zadržania neuskutočnil zo strany príslušného súdu, trestná minulosť obžalovanej ( jediný predošlý postih) v kombinácii s dôvodným predpokladom premeny podmienečného trestu, ktorý bude mať za následok dlhší výkon trestu odňatia slobody, kritický postoj obžalovanej v predmetnej trestnej veci a jej spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní aj vo veciach skupinového charakteru, ako aj pri objasňovaní trestnej činnosti príslušníkov polície. Keďže u obžalovanej prevládal kladný pomer poľahčujúcich okolností a s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c ) Tr. zák., mohol okresný súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa, čo je aj prípad obžalovanej, uložiť znížený trest až na 5 rokov. 4.4. Na základe prezentovaných skutočností obhajkyňa navrhla, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu neprimeranosti uloženého trestu a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci na podklade doposiaľ zistených skutočností a dôkazov rozhodol. 5. Prokurátor sa k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovanej nevyjadril. 6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovanej 14. mája 2024. 7. Za účelom prejednania odvolania obžalovanej nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 4. júna 2024, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaná a za jej obhajkyňu na základe substitučnej plnej moci obhajca Mgr. Oliver Zuzák. Účasť obžalovanej bola zabezpečená z ÚVV Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. 8. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Obhajca Mgr. Oliver Zuzák sa pridržal písomne odvolania odôvodneného prostredníctvom obhajkyne obžalovanej, žiadal, aby z dôvodov v ňom uvedených krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vzhľadom na okolnosti uvedené v odôvodnení odvolania uložil obžalovanej zákonný a spravodlivý trest, ktorý bude nižší ako trest uložený napadnutým rozsudkom okresného súdu. 9. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
10. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo 11. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky obžalovaná nevzniesla a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom napadnutého výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. K trestaniu všeobecne 12. Skôr ako sa krajský súd vyjadrí k zákonnosti a primeranosti trestu, je potrebné na úvod pripomenúť zákonom stanovené pravidlá vzťahujúce sa k trestaniu páchateľov trestnej činnosti. 13. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 13.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 13.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 13.3. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 13.4. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 13.5. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. 13.6. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. K výroku o treste konkrétne 14. Obžalovaná v odvolaní uloženému trestu vytýkala neprimeranú prísnosť s poukazom na poľahčujúce okolnosti prípadu, ktoré majú podľa jej názoru takú intenzitu, žeby mohli založiť dôvod pre aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody až na 5 rokov s použitím ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. 15. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade so zákonom. 16. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovanej správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznala k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bola za trestný čin odsúdená. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Keďže u obžalovanej bol v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nebolo potrebné modifikovať základnú trestnú sadzbu, ktorá bola v tomto prípade bola od 10 rokov do 15 rokov. 17. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd nemohol ukladať iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody a to s poukazom na druhú vetu ust. § 34 ods. 6 Tr. zák., podľa ktorej za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak. Možno doplniť, že v tomto prípade zákon žiadne výnimky neustanovuje. 18. Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd sa stotožnil s postupom okresného súdu, ktorým obžalovanej trest odňatia slobody mimoriadne znížil pod dolnú hranicu 10 rokov s analogickým použitím mimoriadneho zmierňujúceho ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. o celú jednu tretinu, teda na výmeru 6 rokov a 8 mesiacov. Bez aplikácie tohto ustanovenia by totiž uložený trest nedostatočne zohľadňoval ňou realizované vyhlásenie o vine, ktoré je neodvolateľné a bolo z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovanej sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017. K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii 19. Pokiaľ sa páchateľ sankcionuje nepodmienečným trestom odňatia slobody, je povinnosťou súdu súčasne rozhodnúť o tom, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobodu ho bude vykonávať, keďže v podmienkach Slovenskej republiky sa tresty odňatia slobody vykonávajú diferencovane v ústavoch na výkon trestu s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. 20. Treba pripomenúť, že podľa ust. § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa páchateľ obzvlášť závažného zločinu zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ide o obligatórny postup. Výnimku upravuje ust. § 48 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. 21. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že náprava obžalovanej bude zaručená aj v ústave s miernejším režimom, konkrétne v ústave s minimálnym stupňom stráženia, kde budú vo väčšej miere zachovávané jej sociálne väzby, bude mať možnosť pracovať a rozširovať svoje vzdelanie, aby mohla eliminovala možnosť, že sa v budúcnosti vráti k páchaniu trestnej činnosti a lepšie sa adaptuje po výkone trestu do spoločnosti. K odvolacím námietkam obžalovanej 22. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré by u obžalovanej odôvodňovali aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody na úroveň piatich rokov, tieto krajský súd nezistil. Nie sú dané žiadne okolnosti mimoriadneho charakteru či už vo vzťahu k prípadu ako takému alebo k pomerom obžalovanej. 23. Obhajoba tieto mimoriadne okolnosti odvodzovala od toho, že u obžalovanej sú prítomné hneď štyri poľahčujúce okolnosti. Uvedené tvrdenie ale nie je pravdivé. Ako už bolo vyššie uvedené, prítomná je u nej len jedna poľahčujúca okolnosť a síce, že sa priznala k trestnej činnosti a oľutovala ju.
24. Pokiaľ obhajoba poukazovala na vek a rozumovú vyspelosť obžalovanej, ktoré mal súd u nej ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť zohľadniť, tak tento argument neobstojí. Vek páchateľa môže mať svoju relevanciu vtedy, ak má vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť a ide o vek buď blízky veku mladistvých alebo na strane druhej o vek vyšší. Uvedené nie je prípad obžalovanej, keďže táto sa trestnej činnosti dopúšťala ako 28, resp. 29 ročná. 25. S istotou možno uviesť, že obžalovanej nepatrí ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. zák., že by spáchala trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, ktorou má byť jej závislosť od drog. Neliečená závislosť sa v odbornej literatúre síce môže považovať, resp. subsumovať ako choroba, avšak tu treba zohľadniť, že obžalovaná si tento stav zapríčinila sama vedomým užívaním návykových látok, pričom sa dobrovoľne nesnažila svojej závislosti nijako zbaviť, nepodnikla žiadne aktívne kroky v tomto smere, preto uvedenú skutočnosť nemožno pripísať v jej prospech ako poľahčujúcu okolnosť. Pokiaľ obhajoba poukázala v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 9. júla 2018, sp. zn. 23To/72/2018, tak krajský súd prízvukuje, že rozhodnutia iných súdov nie sú pre tunajší súd záväzné. Krajský súd má povinnosť ku každému prípadu pristupovať individuálne a skúmať všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v súhrne, čo v tomto prípade učinil. 26. Ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. obžalovanej nepatrí, nakoľko nenapomáhala pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom takými informáciami, ktoré by boli zásadným spôsobom nápomocné pri vyšetrovaní jej trestnej činnosti, objasňovala len to, čo už im bolo známe z predchádzajúcich úkonov, najmä z výsluchov svedkov. 27. Čo sa týka potvrdenia NAKA Západ z 27. novembra 2023, z neho vyplýva, že bola vypočutá ako svedok v trestnej veci pre obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a svojou výpoveďou významnou mierou prispela k objasneniu skutočností dôležitých pre dané trestné konanie. Uvedené napomáhanie orgánom činných v trestnom konaní sa však netýka tejto jej trestnej veci, ale inej trestnej veci, pričom krajský súd je toho názoru, že aplikácia § 36 písm. n) Tr. zák. je možné priznať vtedy, ak by obžalovaná napomáhala orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní svojej vlastnej trestnej činnosti a uviedla by im také skutočnosti, ktoré by umožnili vytvoriť si podrobnejší obraz o skutkových okolnostiach, ktoré by svojou vlastnou činnosťou nezistili, čo sa v tomto prípade nestalo. Pomoc pri objasňovaní nemôže byť obmedzená len na ochotu vypovedať a priznať sa k spáchanej trestnej činnosti pod tlakom okolností. 28. Vyššie spomínané napomáhanie orgánom činných v trestnom konaní nemožno zohľadniť ani v rámci mimoriadneho znižovania trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b), písm. e) Tr. zák., ako správne podotkol okresný súd, nakoľko na takýto postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Obžalovaná totiž významnou mierou neprispela k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhala zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil. Rovnako sa zvlášť významnou mierou nepodieľala na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa. 29. Fakt, že sa obžalovaná súdenej trestnej činnosti dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá jej bola uložená trestným rozkazom okresného súdu z 29. júna 2023, sp. zn. 14T/44/2023, právoplatným 25. júla 2023, nemožno zohľadňovať v jej prospech ako sa domáha obhajoba tvrdiac, že „dôjde k premene tohto trestu a o to bude vo väzení dlhšie, preto jej má byť uložený v tejto veci kratší trest“. Práve naopak, skutočnosť, že sa obžalovaná rozhodla v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s uloženým zákazom požívania návykových látok páchať úmyselnú drogovú trestnú činnosť vyznieva jednoznačne v jej neprospech, svedčí o jej dešpekte k súdnym autoritám a tvorí prekážku, ktorá znemožňuje akékoľvek úvahy smerom k ešte miernejšiemu trestu. 30. Vyššie uvedené tak možno uzavrieť s tým, že okresným súdom vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody je vzhľadom na osobu obžalovanej, charakter a závažnosť súdenej trestnej činnosti, resp. aj okolnosti prípadu (počet odberateľov, časové obdobie a množstvo predaných drog), podľa krajského súdu trestom skôr miernym, určite nie je neprimerane prísnym, už vôbec nie je nespravodlivým. Naopak, možno dôvodne predpokladať, že nepodmienečný trest odňatia slobody v tejto výmere spolu s trestom prepadnutia veci splnia vo svojom súhrne funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň vyjadria aj morálne odsúdenie konania obžalovanej.
31. Inak vyjadrené, ak by obžalovaná nenapomáhala aktívne odhaľovať inú drogovú trestnú činnosť, nepriznávala sa k svojej trestnej činnosti a nezrealizovala by vyhlásenie o vine, tak za predpokladu, že by bola zo súdenej trestnej činnosti usvedčená, dôvodne by mohla očakávať nepodmienečný trest odňatia slobody vyšší ako 10 rokov. Preto konečný benefit v podobe trestu nižšieho o 1/3 pod túto dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, umocnený ďalším významným benefitom v podobe zaradenia do ústavu na výkon trestu nie s maximálnym, ale s minimálnym stupňom stráženia, predstavujú maximum, ktoré bolo možné obžalovanej priznať. Akékoľvek ďalšie benefity pri jej trestaní by činili uložený trest neprimerane miernym, ergo nezákonným. Záver 32. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí uznesením zamietol súc toho názoru, že na všetky relevantné odvolacie námietky boli poskytnuté priliehavé odpovede. 33. Toto uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.