Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-61-2021.pdf
PDF · 118.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, proti žalovanému: N. Z., R.. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX, C., zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, P. O. BOX 79, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 3.237,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/67/2015-267 zo dňa 23.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/67/2015-267 zo dňa 23.06.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.237,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,04 % ročne zo sumy 3.237,43 eur od 05.03.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 13.03.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 3.237,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,04 % ročne zo sumy 3.237,43 eur od 05.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žaloba bola pôvodne podaná voči dvom žalovaným, ale voči žalovanému v 1. rade súd konanie uznesením č.k. 34Cb/67/2015-62 zo dňa 10.11.2015 zastavil z dôvodu, že zanikol bez právneho nástupcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.12.2015. Svoj žalobný návrh zdôvodnil tak, že dňa 03.06.2014 žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade, ďalej v texte už len „žalovaný“) zavinil motorovým vozidlom vo vlastníctve pôvodne žalovaného v 1. rade, vozidlom TOYOTA EČV: D. vo C. na ul. Z. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného: Ö. F. EČV: I.. Šetrením bolo zistené, že v čase dopravnej nehody nebolo na motorovom vozidle uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Vzhľadom na túto skutočnosť Slovenská kancelária poisťovateľov podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poskytla z poistného fondu poškodenej osobe poistné plnenie vo výške 3.237,43 eur. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca voči žalovanému uplatnil právo na náhradu poistného plnenia dňa 04.02.2015. Žalovaný svoj dlh neuhradil. Žalovaný za škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.03.2017 uviedol, že vozidlo prevzal od pôvodne žalovaného v 1. rade spolu s dokladmi potrebnými na jeho prevádzku, teda technickým preukazom a osvedčením o povinnom zmluvnom poistení, bielou kartičkou a zelenou kartičkou - osvedčením o emisnej kontrole. Ku škodovej udalosti došlo pri prvej jazde žalovaného. Napriek tomu, že si nebol vedomý jej zavinenia, bol označený ako vinník. Podľa názoru žalovaného mal majiteľ
vozidla uzavreté povinné zmluvné poistenie a poistná udalosť mala byť likvidovaná zo zmluvného poistenia poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Uvedená skutočnosť vyplýva z fotokópie bielej kartičky. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať nárok na plnenie voči žalovanému, ktorý bol uistený vlastníkom vozidla, že vozidlo spĺňa podmienky prevádzky po pozemných komunikáciách. Namietal titul nároku v zmysle § 427 a nasl. OZ, lebo ten by bol len voči poškodenému. Nie je založená teda ani aktívna, ani pasívna legitimácia. Namietal zároveň solidárnu zodpovednosť uvedenú v petite. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 8, § 191, § 192, § 153, § 198 ods. 3, 232 ods. 3, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 420 ods. 1, 2, § 438 ods. 1, § 442, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 228 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1991 Z. z.. Vykonaným dokazovaním dospel súd k nasledovným záverom. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.06.2014 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo EČV: I.. Výška škody bola určená vo výške 3.237,43 eur a stranami v konaní sporovaná nebola. Predmetná škoda bola uhradená z garančného fondu Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Uvedená skutočnosť rovnako sporovaná nebola. Medzi stranami bolo ďalej nesporné to, že vozidlo, ktoré bolo pri šetrení poistnej udalosti označené ako vozidlo, ktoré viedol vinník nehody, viedol žalovaný. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné vozidlo bolo v čase nehody vo vlastníctve spoločnosti Dom snov, Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 354 495. Predmetná spoločnosť zanikla ku dňu 25.08.2015 ex offo výmazom z obchodného registra. Súd uviedol, že vodič motorového vozidla, ktorý zavinil škodovú udalosť je jedným zo zodpovedných subjektov za škodu, ktorá pri tom vznikla. Poukázal na § 420 ods. 1 OZ. Z predloženej správy o nehode, z potvrdenia o uložení blokovej pokuty vyplýva, že za vinníka nehody bol zhodne účastníkmi určený žalovaný. Žalovaný počas dokazovania uvedenú skutočnosť sporoval aj spolu so svedkom K. Z., otcom žalovaného, spôsobom, že aj napriek tomu, že pri šetrení nehody si zavinenie priznal, nesúhlasil s ním, išlo o jeho prvú jazdu na vozidle a z dôvodu, že nedošlo ku škode na zdraví, rozhodol sa vinu priznať. Súd pri určení zodpovednosti vykonaným dokazovaním neprisvedčil tvrdeniam žalovaného o tom, že nehodu nezavinil, nakoľko jeho obrana ostala čisto v rovine tvrdení a nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by dostatočne sporoval závery o vine vyplývajúce jednak zo správy o nehode a jednak z výsledkov šetrenia škodovej udalosti políciou, pričom mu bola uložená ako vinníkovi aj bloková pokuta. Súd mal za to, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno vyvrátenia jeho viny, resp. preukázania zavinenia iného subjektu. Dal do pozornosti, že zodpovednosť vodiča podľa § 420 OZ nie je daná v prípade predvídanom v § 420 ods. 2 - zodpovedať bude právnická alebo fyzická osoba, ktorá vodiča na plnenie svojich úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením použila, príp. ak bude touto právnickou alebo fyzickou osobou prevádzkovateľ dopravného prostriedku, bude zodpovedať podľa § 427a nasl.. Obrana žalovaného ďalej spočívala v tvrdení, že pri škodovej udalosti vykonával ako vodič činnosť pre svojho zamestnávateľa, šoféroval na miesto výkonu činnosti, práce, na ktorú mal mať v čase nehody uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov. Dohodu mal žalovaný podpísať a odovzdať zamestnávateľovi. Kópiou nedisponuje a súdu ju v konaní nepredložil. Existenciu zmluvného vzťahu založeného dohodou o brigádnickej práci žalovaný preukazoval aj výpoveďou svedka Z.. Súd neprisvedčil tvrdeniu žalovaného a dospel k záveru, že v tomto ohľade žalovaný rovnako neuniesol dôkazné bremeno. Pri dohode o brigádnickej práci študentov zákon explicitne vyžaduje písomnú formou, pod následkom neplatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný súdu existenciu písomnej dohody nepreukázal, dospel súd k záveru, že tvrdenie žalovaného o neexistencii jeho zavinenia, z uvedeného dôvodu, v konaní preukázané nebolo. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný je ako vodič vozidla, ktorým spôsobil škodu, zodpovedný za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. Skutočnosti uvádzané v konaní žalovaným mal preukázať aj žalovaným navrhnutý svedok C.. Vzhľadom na to, že žalovaný nevedel prítomnosť svedka v konaní zabezpečiť a že sa ho súdu nepodarilo predvolať z adresy uvedenej v registri obyvateľov Slovenskej republiky a iná adresa nebola súdom zistená, súd v zmysle § 198 ods. 3 CSP súd návrh na výsluch svedka zamietol. Žalovaný sporoval aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní z viacerých dôvodov. Ako prvé tvrdenie uviedol, že vodič zodpovedá poškodenému. V predmetnom vzťahu slovenskej kancelárie poisťovateľov a žalovaného ako vodiča sa však nejedná o nárok na náhradu škody, ale o regresné právo. Postihové právo, ktoré vyplýva Slovenskej kancelárie poisťovateľov z ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP smeruje proti osobám, ktoré zodpovedajú za škodu. Súd poukázal na rozhodovaciu prax vyšších súdnych inštitúcií (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 190/2014 zo dňa 24.05.2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo
134/2009 zo dňa 31.08.2009). Uviedol, že žalobca má v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP postihové právo aj voči žalovanému, ako vodičovi vozidla, ktorý zodpovedá za škodu na základe zavinenia v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Druhý žalovaného argument, na základe ktorého sporoval aktívnu legitimáciu bola skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovaný z dôvodu, že plnenie, ktoré poskytol, malo byť poskytnuté poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo zmluvného poistenia, z poistenia zodpovednosti za škodu, nakoľko vozidlo, ktorým bola spôsobená poškodenému škoda, malo byť v čase nehody povinne zmluvne poistené jeho vlastníkom, pôvodne žalovaným v 1. rade u predmetnej poisťovne. Žalovaný uvedenú skutočnosť tvrdil a preukazovať ho malo aj potvrdenie o jeho zaplatení, osvedčenie o technickej kontrole a emisnej kontrole ako aj potvrdenie o povinnom zmluvnom poistení, tzv. biela karta, ktorú mal poisťovni predložiť otec žalovaného, spolu s potvrdením o úhrade poistného. Žalovaný namietal rozpor s dobrými mravmi, keď sa mu má pričítať zavinenie napriek tomu, že sa pred jazdou ubezpečil a skontroloval všetky potrebné doklady a uzrozumený s existenciou uzavretého povinného zmluvného poistenia, auto následne šoféroval. Aktívnu legitimáciu súd v konaní skúma ex offo. Súd nemal pochybnosť o úhrade škody žalobcom poškodenému, resp. jeho poisťovni. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu povinného zmluvného poistenia k predmetnému vozidlu. Vozidlo malo byť povinne zmluvne poistené podľa vyjadrenia žalovaného v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Uvedená poisťovňa v konaní opakovane poprela, že by u nej v čase nehody, ako aj v inom čase, malo predmetné vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Rovnako žalobca predložil dôkazy o negatívnom lustrovaní existencie povinného zmluvného poistenia u širokého spektra poisťovní. Existenciu poistenia zodpovednosti za škodu v čase nehody malo, podľa žalovaného, preukazovať potvrdenie vydané poisťovňou, tzv. biela karta. Spoločnosť KOOPRATIVA vo svojom vyjadrení poprela, že by vydávala potvrdenia bez časového ohraničenia a rovnako, že by sa začínali uvedenými číslami. Uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom sporovaná nebola. Ďalším dôkazom malo byť osvedčenie o emisnej a technickej kontrole vykonanej podľa potvrdenia platné do 23.10.2015. Uvedené osvedčenia však podľa súdu existenciu povinného zmluvného poistenia v čase škodovej udalosti 03.06.2014 nepreukazujú. Ďalším dôkazom malo byť potvrdenie o zaplatení poistného, ktoré mal svedok Z. odovzdať poisťovni pri nahlásení škodovej udalosti. Súdu uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom preukázané, okrem výpovede svedka, nebolo. Podľa vyjadrenia poisťovne sa všetky doručené podania v tom čase skenovali a v ich listinách sa nenachádza doklad o predložení takého potvrdenia. Súd zdôraznil, že každá zo strán sporového konania má samostatnú vlastnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V prejednávanej veci žalobca nemal povinnosť preukázať neexistenciu skutočnosti, teda neexistenciu úhrady za poistné. Dospel k záveru, že v konaní sa nepodarilo preukázať existenciu povinného zmluvného poistenia k predmetnému vozidlu v čase škodovej udalosti. Vykonaným dokazovaním teda súd aktívnu legitimáciu žalobcu za spornú nemal. Pokiaľ žalovaný namietal rozpor s dobrými mravmi, súd poukázal na skutočnosť, že dôvodom uplatneného nároku voči vodičovi, bola jeho zodpovednosť za zavinenie pri škodovej udalosti a nie neuhradenie poistného. Súd rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k žalovanému nároku, neprisvedčil. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ, pričom výška bola priznaná v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., tak ako si ju uplatnil žalobca. Lehotu na plnenie 3 dni určil súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP. Žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K argumentácii súdu prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o skutkové aspekty veci, nebolo zo strany poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group objasnené, čo predstavuje poznámka jej pracovníka na listinnom dôkaze - spodná časť Záznamu o dopravnej nehode - menovite BZ, o ktorej žalovaný a jeho otec tvrdenia, že išlo o B zloženku poštovej poukážky zaplatenia PZP a k čomu sa žalobca, ani KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, nevyjadrili. Súd sa s týmto dôkazom pri svojom rozhodovaní nevysporiadal a neodôvodnil presvedčivo svoj záver, že sa tam nenachádzal. Vychádzal iba z toho, že ak by tam doklad o zaplatení poštovou poukážkou bol, bol by naskenovaný. Natíska sa otázka - čo potom tento záznam pracovníka poisťovne vyjadruje. Ďalej namietal, že súd pochybil, že neakceptoval obranu žalovaného, týkajúcu sa námietky nedostatku hmotnoprávnej a procesnoprávnej legitimácie, keďže bol u vlastníka vozidla - obchodnej spoločnosti
Dom snov, s.r.o., IČO: 44 354 495 v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V čase nehody bol ako študent na pracovnej ceste v príčinnej súvislosti s výkonom brigádnickej činnosti pre uvedenú spoločnosť. Súd k tejto okolnosti neprihliadol. K tomu žalovaný uviedol, že dohodu na štandardnom tlačive vypracoval štatutár spoločnosti Dom snov, s.r.o., dohodu podpísal a odovzdal ju spolu s potvrdením o štúdiu, avšak výtlačok určený pre neho už nedostal, pretože k nehode došlo v podstate následne po prevzatí vozidla, pri prvej pracovnej ceste. Túto skutočnosť potvrdil žalovaný vo svojej výpovedi, opísal aj založený pracovnoprávny vzťah, účel používania vozidla, okolnosti a dôvody jeho prevzatia a túto skutočnosť potvrdil aj svedok K. Z., ktorý brigádnickú činnosť žalovaného manažoval, využívajúc známosť so zástupcom spoločnosti pánom C., ktorý vozidlo odovzdal. Tieto fakty neboli žiadnym dôkazom spochybnené, žalovaný sa opakovane snažil zabezpečiť prítomnosť pána C. na súde, vykonal opatrenia, aby tak urobil súd. V čase podania žaloby bol na strane žalovaných označený žalobcom aj Dom snov, s.r.o. ako vlastník vozidla, jeho zástupca sa však na pojednávania nikdy nedostavil a žiadnym spôsobom nereagoval. Žiaľ pán C. sa takisto na súd nedostavil. Podľa žalovaného sa a contrario natíska otázka, aký iný dôvod by mala spoločnosť Dom snov, s.r.o. odovzdať bezodplatne do užívania predmetné vozilo zo svojho majetku študentovi, keď predmetom jej činnosti nebolo zapožičiavanie vozidiel, odovzdať mu originály dokladov od vozidla a originály dokladov s tým súvisiace, vrátane dokladov o STK a emisnej kontrole, ako dôvod, ktorý uviedol žalovaný a svedok K.Á. Z.. Takéto doklady sa neodovzdávajú ani v prípade požičania vozidla z požičovne. Logickým dôvodom, že brigádnická činnosť bola po nehode ukončená dramatickým spôsobom, že žalovaný a zástupca spoločnosti sa už nestretli, a preto žalovaný písomnú dohodu o brigádnickej činnosti od neho neprevzal a nemá ju, je škoda spôsobená na vozidle - to všetko nasvedčuje argumentácii žalovaného, lebo je logické, že vzťahy medzi týmito osobami sa nehodou narušili. Namietal, že súd sa nevysporiadal dostatočne so spôsobom vyhodnotenia týchto dôkazov, so svojím záverom, prečo neuveril tvrdeniam žalovaného a svedka, keď nebol predložený dôkaz o opaku, alebo neexistuje iná skutočnosť, ktorá by to spochybňovala. Podľa názoru odvolateľa teda súd pochybil, keď skutkové závery vykonal v rozpore s vykonanými dôkazmi a argumentačne sa s tým nevysporiadal. Dal do pozornosti, že o právnej otázke absencie hmotnoprávnej a procesnoprávnej pasívnej legitimácie už rozhodli súdne autority, napr. R 29/1979, ktoré rešpektujú v rozhodovacej praxi súdy druhej inštancie, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13Co/2017/2018. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade ide u žalovaného o osobu uvedenú v § 420 ods. 2 OZ. Toto jeho hmotnoprávne postavenie potvrdil sám žalovaný, aj jeho otec vo svojej výpovedi svedka na pojednávaní konanom dňa 05.09.2017. Tá istá argumentácia odvolateľa sa odvíja aj napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/6/2018 zo dňa 29.11.2018. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobný návrh žalobcu zamietol v celosti a priznal žalovanému trovy konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 31.08.2020. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a súhlasí s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením. Mal za to, že vodič N. Z. je v spore pasívne legitimovaný a neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné a potvrdil napadnutý rozsudok.
4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 34Cb/67/2015-267 zo dňa 23.06.2020 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/67/2015-267 zo dňa 23.06.2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.06.2014 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo EČV: I.. Výška škody bola určená vo výške 3.237,43 eur, a stranami v konaní sporovaná nebola. Predmetná škoda bola uhradená z garančného fondu Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, ktorá skutočnosť rovnako sporovaná nebola. Medzi stranami bolo ďalej nesporné to, že vozidlo, ktoré bolo pri šetrení poistnej udalosti označené ako vozidlo, ktoré viedol vinník nehody, viedol žalovaný. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné vozidlo bolo v čase nehody vo vlastníctve spoločnosti Dom snov, s.r.o., Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 354 495. Predmetná spoločnosť zanikla ku dňu 25.08.2015 ex offo výmazom z obchodného registra. Súd konštatoval, že z predloženej správy o nehode, z potvrdenia o uložení blokovej pokuty vyplýva, že za vinníka nehody bol zhodne účastníkmi určený žalovaný. Súd pri určení zodpovednosti vykonaným dokazovaním, neprisvedčil tvrdeniam žalovaného o tom, že nehodu nezavinil, nakoľko jeho obrana ostala čisto v rovine tvrdení a nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by dostatočne sporoval závery o vine, vyplývajúce jednak zo správy o nehode a jednak z výsledkov šetrenia škodovej udalosti políciou, pričom mu bola uložená ako vinníkovi aj bloková pokuta. Súd mal za to, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno vyvrátenia jeho viny, resp. preukázania zavinenia iného subjektu. Dospel k záveru, že žalovaný je ako vodič vozidla, ktorým spôsobil škodu, zodpovedný za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie teda zastával názor, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP postihové právo aj voči žalovanému, ako vodičovi vozidla, ktorý zodpovedá za škodu na základe zavinenia v zmysle § 420 ods. 1 OZ.
10. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd pochybil, keď neakceptoval obranu žalovaného, týkajúcu sa námietky nedostatku hmotnoprávnej a procesnoprávnej legitimácie, keďže žalovaný bol u vlastníka vozidla - obchodnej spoločnosti Dom snov, s.r.o., IČO: 44 354 495 v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V čase nehody bol ako študent na pracovnej ceste v príčinnej súvislosti s výkonom brigádnickej činnosti pre uvedenú spoločnosť. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na svoju výpoveď, pričom tvrdené skutočnosti mal potvrdiť aj svedok K. Z.. Túto argumentáciu považuje odvolací súd za nepreukázanú a poukazuje na to, že s uvedenou námietkou sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadal súd prvej inštancie, na ktoré odvolací súd zároveň odkazuje. Podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Platnosť dohody o brigádnickej práci študentov tak Zákonník práce výslovne podmieňuje jej písomnou formou. Dohoda o brigádnickej práci študentov však súdu v konaní predložená nebola. Žalovaný síce existenciu takejto dohody tvrdil, ale svoje tvrdenie nepodložil relevantným dôkazom. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že žalovaný súdu existenciu písomnej dohody nepreukázal, tvrdenie žalovaného o neexistencii jeho zavinenia z uvedeného dôvodu, v konaní preukázané nebolo. Na prejednávanú vec nemožno aplikovať ustanovenie § 420 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého by žalovaný za škodu nezodpovedal, ale zodpovedala by právnická alebo fyzická osoba, ktorá vodiča na plnenie svojich úloh alebo v priamej súvislosti s ich plnením použila, pretože tvrdenie, že pri škodovej udalosti vykonával ako vodič činnosť pre svojho zamestnávateľa, šoféroval na miesto výkonu činnosti, práce, na ktorú mal mať v čase nehody uzavretú dohodu o brigádnickej práci študentov, žalovaný v konaní nepreukázal.
11. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
12. Žalovaný pri svojej odvolacej argumentácii opomína, že v konaní nestačí skutočnosti len tvrdiť, ale je potrebné ich aj preukázať. Keďže žalovaný sa bránil tým, že za škodu nezodpovedá s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy tvrdil existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou Dom snov, s.r.o., IČO: 44 354 495, ťažilo ho dôkazné bremeno preukázania tvrdenej existencie dohody o brigádnickej práci študentov medzi ním a uvedenou spoločnosťou, ktoré však neuniesol. Vzhľadom na to, že zákon výslovne vyžaduje písomnú formu Dohody o brigádnickej práci študentov, na preukázanie tejto skutočnosti nepostačuje výpoveď žalovaného, či jeho otca - svedka K. Z.. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v konaní nebol predložený dôkaz o opaku, pretože dôkazná povinnosť bola na strane žalovaného.
13. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že zo strany poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group nebolo objasnené, čo predstavuje poznámka jej pracovníka na listinnom dôkaze - spodná časť Záznamu o dopravnej nehode - menovite BZ, o ktorej žalovaný a jeho otec tvrdenia, že išlo o B zloženku poštovej poukážky zaplatenia PZP a k čomu sa žalobca, ani KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, nevyjadrili. Namietal, že súd sa s týmto dôkazom pri svojom rozhodovaní nevysporiadal a neodôvodnil presvedčivo svoj záver, že sa tam nenachádzal. Uvedenú námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu povinného zmluvného poistenia k predmetnému vozidlu v čase škodovej udalosti. Svoj záver pritom dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Vozidlo malo byť povinne zmluvne poistené podľa vyjadrenia žalovaného v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Uvedená poisťovňa však v konaní opakovane poprela, že by u nej v čase nehody, ako aj v inom čase, malo predmetné vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Existenciu poistenia zodpovednosti za škodu v čase nehody malo, podľa žalovaného, preukazovať potvrdenie vydané poisťovňou, tzv. biela karta. Spoločnosť KOOPRATIVA vo svojom vyjadrení poprela, že by vydávala potvrdenia bez časového ohraničenia a rovnako, že by sa začínali uvedenými číslami. Uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom sporovaná nebola. Ďalším dôkazom malo byť osvedčenie o emisnej a technickej kontrole vykonanej podľa potvrdenia platné do 23.10.2015. Uvedené osvedčenia však existenciu povinného zmluvného poistenia v čase škodovej udalosti 03.06.2014 nepreukazujú. Ďalším dôkazom malo byť potvrdenie o zaplatení poistného, ktoré mal svedok Z. odovzdať poisťovni pri nahlásení škodovej udalosti. Uvedené tvrdenie však žiadnym spôsobom preukázané, okrem výpovede svedka, nebolo. Podľa vyjadrenia poisťovne sa všetky doručené podania v tom čase skenovali a v ich listinách sa nenachádza doklad o predložení takého potvrdenia. Žalobca pritom nemal povinnosť preukázať neexistenciu skutočnosti, teda neexistenciu úhrady za poistné, keď nemožno spravodlivo žiadať, aby niekto preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, ale dôkazná povinnosť bola na strane žalovaného, ktorý existenciu úhrady za poistné tvrdil a z takto tvrdenej skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalovaný však ani v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením § 198 ods. 3 CSP, keď zamietol návrh žalovaného na výsluch svedka C., ktorý mal preukázať skutočnosti uvádzané v konaní žalovaným, vzhľadom na to, že žalovaný nevedel prítomnosť svedka v konaní zabezpečiť a súdu sa ho nepodarilo predvolať z adresy uvedenej v registri obyvateľov Slovenskej republiky a iná adresa nebola súdom zistená.
15. K rozhodnutiam Krajského súdu v Trenčíne, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 193 CSP nejde o rozhodnutia, ktorými by bol odvolací súd v tomto konaní viazaný a zároveň tieto rozhodnutia žiadnym spôsobom neodporujú záverom súdu uvedeným v napadnutom rozsudku. Správnosť záverov napadnutého rozsudku nespochybňuje ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. R 29/1979, na ktoré odvolateľ poukazoval. Ako je vyššie uvedené, v prejednávanej veci totiž nebolo preukázané, že ide o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 OZ.
16. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s čl. 15, § 191 CSP, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd zároveň nezistil žiadnu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.
17. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
18. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/67/2015-267 zo dňa 23.06.2020 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).