Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cb-17-2019.pdf
PDF · 88.24 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Cb/17/2019
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: IBM Capital Slovensko, spol. s r.o., IČO: 50 298 071, so sídlom Krasovského 14, Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, proti žalovanému: GRAFOBAL, akciová spoločnosť, IČO: 31 411 592, so sídlom Mazúrova 2, Skalica, právne zastúpený: AKAIS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, o zaplatenie 988.188,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 988.188,82 eur s príslušenstvom z dôvodu ručiteľského vyhlásenia zo dňa 18.12.2015 v súvislosti so záväzkom dlžníka Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, n.o.
2. V priebehu súdneho konania bolo Okresnému súdu Skalica dňa 16.03.2022 doručené späťvzatie žaloby (č. l. 346 - 350), ktorým žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil pohľadávku voči žalovanému ako sekundárnemu dlžníkovi a to na základe domnelého ručiteľského záväzku žalovaného vyplývajúceho z Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 18.12.2015. Žalobca sa na základe existencie predmetnej ručiteľskej listiny dôvodne domnieval, že žalovaný ako ručiteľ svojím majetkom zabezpečuje záväzok primárneho dlžníka - neziskovej organizácie Stredoeurópska vysoká škola v Skalici n. o., IČO: 36 077 631. V priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že ručiteľská listina nebola podpísaná štatutárnym orgánom žalovaného a žalobca bol tak uvedený do omylu v otázke zabezpečenia záväzkov a bol poškodený konaním neznámej osoby, ktorá podpis na ručiteľskej listine sfalšovala. Primárny dlžník dlhuje značné sumy desiatkam veriteľov a prebieha voči nemu konkurzné konania. Žalobca voči primárnemu dlžníkovi uplatňuje aj v iných súdnych konaniach pohľadávky celkovo v sume 5,5 milióna eur. Za neprimeranú tvrdosť žalobca považuje, aby za daných okolností, keď žalobca bol poškodený neznámou osobou, aby žalovaný profitoval na úkor žalobcu z protiprávneho konania neznámej osoby. Z tohto dôvodu žiadal konanie zastaviť a nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu prípadne použiť aspoň čiastočnú moderáciu a priznať žalovanému náhradu trov konania maximálne vo výške 50 %.
3. Žalovaný doručil Okresnému súdu Skalica dňa 05.04.2022 vyjadrenie k späťvzatiu žaloby (č. l. 356 - 360), v ktorom uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko nie sú splnené podmienky na
aplikáciu § 257 C. s. p. a neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Žalobca bol zo strany žalovaného opakovane informovaný o tom, že ručiteľské vyhlásenie, z ktorého si uplatňuje žalobca svoje nároky, žalovaný neeviduje. Žalobca je celosvetová nadnárodná spoločnosť s miliardovými výnosmi a má k dispozícii dostatok personálnych aj materiálnych kapacít, preto nie je žiaden dôvod použiť ustanovenie § 257 C. s. p.
4. Podľa § 144, § 145 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť, a vzhľadom k súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby v celom rozsahu, súd postupoval podľa § 144 v spojení s § 145 ods. 1 C. s. p. a konanie v celom rozsahu zastavil.
7. Podľa § 256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
8. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby súd skúma, ktorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalobca si uplatnil pohľadávku voči žalovanému ako sekundárnemu dlžníkovi a to na základe domnelého ručiteľského záväzku žalovaného vyplývajúceho z Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 18.12.2015, žalobca sa na základe existencie predmetnej ručiteľskej listiny dôvodne domnieval, že žalovaný ako ručiteľ svojím majetkom zabezpečuje záväzok primárneho dlžníka - neziskovej organizácie Stredoeurópska vysoká škola v Skalici n. o., IČO: 36 077 631. V priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že ručiteľská listina nebola podpísaná štatutárnym orgánom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že ku späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného ako protistrany v súdnom konaní (napr. uznanie nároku žalobcu, úhrada dlhu po podaní žaloby), ale v dôsledku aktívneho použitia prostriedkov procesnej obrany, kedy žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a navrhnutými dôkazmi aj preukázal svoje tvrdenia. Z toho vyplýva, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu má žalovaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči protistrane, teda voči žalobcovi.
11. Vzhľadom k návrhu žalobcu nepriznať žiadnej zo strán sporu, t. j. žalovanému nárok na náhradu trov konania prípadne moderovať rozsah nároku na náhradu trov konania, súd skúmal, či je možné na daný prípad u žalobcu aplikovať § 257 C. s. p., t.j. či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne súd nemusel priznať náhradu trov konania žalovanému prípadne moderovať rozsah nároku na náhradu trov konania. Výnimočnosť takéhoto rozhodnutia môže spočívať tak v okolnostiach prejednávanej veci alebo v okolnostiach strán sporu. Účelom ustanovenia § 257 C. s. p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného, absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. 12. Ustanovenie § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C. s. p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C. s. p.). Súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (súd moderuje rozsah náhrady trov konania). Aplikácia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní alebo pri zavinenom zastavení konania, príslušný súd však dôjde k záveru, že ide o výnimočnú situáciu a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019). Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú tak naďalej generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu, zákon vyžaduje pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 257 C. s. p. kumulatívne splnenie dvoch podmienok - výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok necháva na súdnu prax, čo však neznamená, že sa tým vytvára priestor na nekontrolovateľnú voľnú úvahu súdu.
13. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu ( teda nie len tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá ) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup súdu možno hodnotiť ako svojvoľný. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti. Keďže je akcentované nazeranie na použitie § 257 C. s. p. z pohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bráni svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Použitie § 257 C. s. p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovane: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ nevyriešenej právnej problematiky, e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strán sporu, g) nízky príjem.
14. Súd na základe vyššie uvedeného skúmal, či v danom prípade existujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 C. s. p. V tomto prípade súdu vyplýva, že obe sporové strany aktívne uplatňovali a bránili svoje právo, využívali prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, kedy žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a na základe ním navrhnutých dôkazov preukázal svoje tvrdenia, v dôsledku čoho prišlo ku späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu, nakoľko na základe dovtedy vykonaných dôkazov by žalobca bol v konaní neúspešný. Súd nedospel k záveru, že by v tomto prípade išlo o výnimočnú situáciu, kedy v prípade, ak jedna strana - žalobca nadobudne dojem, že jej hrozí možný neúspech v konaní, zoberie žalobu späť. Taktiež súd nevidí žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa formou neprimeranej tvrdosti, nakoľko žalobca si pri začatí konania musí byť vždy vedomý možného úspechu alebo neúspechu v konaní a v prípade možného hroziaceho neúspechu v konaní nemôže očakávať, že pri zobratí žaloby späť nebude musieť niesť následky za ním vyvolaného konania v podobe vzniku trovy protistrane t. j. žalovanému. Uvedená situácia by mohla do budúcna založiť možný stranami zneužívateľný postup, kedy v prípade, ak žalobca nadobudne dojem, že nebude mať úspech v konaní, zoberie žalobu späť a nebude musieť nahrádzať
trovy konania, ktoré vznikli protistrane. Uvedené by nebolo spravodlivé pre protistranu t. j. žalovaného, ktorý procesnými prostriedkami obrany obránil svoje právo.
15. Navyše, žalovaný sa od začiatku súdneho konania bránil rovnakou právnou argumentáciou, t. j. že ručiteľské prehlásenie je neplatné, nakoľko podpisy na ručiteľskom prehlásení nie sú podpismi štatutárnych zástupcov žalovaného a skutočné podpisy uvedených osôb sú úplne odlišné od podpisov, ktoré sú na ručiteľskom prehlásení. Táto skutočnosť bola neskôr aj potvrdená znaleckým posudkom znalca grafológa. Zo znaleckého posudku vyplýva, že podpisy na ručiteľskom prehlásení boli sfalšované. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.6.2020 uviedol, že uvedené ručiteľské prehlásenie mu bolo predložené zo strany Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, n.o. ( č.l. 176 ), z čoho vyplýva, že samotný žalovaný neuviedol do omylu žalobcu, ale bola to iná osoba. Žalovaný tak nemal podiel na vzniku sporu.
16. Žalobca ďalej svoj návrh zdôvodnil finančnou situáciou do ktorej sa dostal tým, že voči primárnemu dlžníkovi uplatňuje aj v iných konaniach celkovo sumu 5,5 milióna eur s tým, že primárny dlžník je v konkurze ( osobné pomery strany sporu ). K tomuto argumentu žalobca nedoložil žiadny dôkaz a nepreukázal svoju nepriaznivú situáciu.
17. Na iné okolnosti prípadu uvádzané v bode 13. tohto uznesenia žalobca nepoukázal. Na základe uvedeného je súd názoru, že na daný prípad rozhodovania o trovách konania nie je možné použiť ustanovenie § 257 C. s. p. tak, ako to navrhol žalobca a preto súd nerozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému, nakoľko nebolo preukázané, že sa jedná o výnimočnú situáciu a že v danom prípade by bol prítomný dôvod hodný osobitného zreteľa v podobe neprimeranej tvrdosti.
18. Nakoľko súd dospel k záveru, že nie je možné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 257 C. s. p., nie je možné ani čiastočne moderovať rozsah náhrady trov konania, keďže neexistuje žiadny dôvod, ktorý by k tomu viedol.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.