Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_11Csp-9-2022.pdf
PDF · 147.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: R. Ž., I.. X.X.XXXX, Z. XXX XX B., Z. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., 832 37, Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653, zastúpená: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., 040 01, Košice - Mestská časť Staré mesto, Bočná 10, IČO: 36863017, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5132101025 zo dňa 4.7.2017 v časti II. Ostatné ustanovenia, bod 5 v znení: „Ak Dlžník neuhradí Pohľadávku Banky riadne a včas, Banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od Dlžníka aj zmluvnú pokutu vo výške 8EUR, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Za konanie o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou z 20.1.2022 domáhal určenia, že úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 4.7.2017 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žiadal, aby žalovaná mu vydala bezdôvodné obohatenie vo výške 72,80 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne od 2.dňa po doručení žaloby žalovanej. Prvý nárok zdôvodnil tým, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú jej povinné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, k/, z/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to konkrétne doba trvania zmluvy, keďže nepostačuje len uvedenie konečnej splatnosti úveru. Podľa žalobcu zmluva neobsahuje ani transparentné a jednoznačné uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, tiež výška celkovej čiastky na zaplatenie je nesprávna a napokon poukázal na to, že podľa údajov zverejnených na stránkach Ministerstva financií SR (tzv. súhrnné informácie o údajoch novo poskytnutých spotrebiteľských úverov bankami za prvý štvrťrok 2017, ktoré predložil) pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 5 -10 rokov bola priemerná RPMN 9,81%, v zmluve však bola uvedená hodnota až 15,70%, čo je v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca teda mal žalovanej vrátiť len poskytnutú istinu úveru 700 Eur, zaplatil však 772,80 Eur, teda naviac o 72,80 Eur, ktorú sumu uhradil 26.5.2018
pri poslednej splátke zo dňa 26.5.2018. Dodal, že o bezdôvodnom obohatení žalovanej sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako dôkaz o tom predložil jeho prehlásenie z 8.10.2021.
2. Žalobca sa domáhal aj určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v časti II. bode 5 zmluvy, podľa ktorej ak dlžník neuhradí pohľadávku banky riadne a včas, banka môže od neho požadovať okrem úrokov z omeškania aj zmluvnú pokutu vo výške 8 Eur, najviac do výšky určenej právnymi predpismi. Tento nárok odôvodnil tým, že uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a predstavuje len ďalší spôsob žalovanej získavať čo najviac finančných prostriedkov od zadlžených spotrebiteľov v prípade, že nie sú schopní riadne splácať úver. Vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nie je vykompenzovaná žiadnou protihodnotou zo strany žalovanej.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca nemá právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, pri ktorej nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe sa musí žaloba zamietnuť. Navyše žalobca sa domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Preto súd pri posudzovaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia predbežne rieši to, či úver je bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa žalovanej žalobca nešpecifikoval, vrátenia ktorých plnení na úroky a poplatky sa domáha, keďže splátka z 26.5.2018 vo výške 646,17 Eur bola použitá na istinu úveru vo výške 639,93 Eur a len 6,24 Eur bolo použitých na úhradu úroku a poplatku. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania pre uplynutie dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej doby vzhľadom na dátum poslednej splátky 26.5.2018 a dátum uzavretia zmluvy, keďže žaloba bola podaná až 20.1.2022. Poukázala pritom na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 3433/2008 a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011 a 3Cdo/169/2017 a vyslovila názor, že dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie od uzavretia predmetnej zmluvy najneskôr od poslednej splátky 26.5.2018.
4. Žalovaná namietala tiež procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na § 137 písm. d/ CSP. V zmysle neho sa vyžaduje existencia konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré umožňuje podanie určovacej žaloby na riešenie presne definovanej skutkovej (životnej) situácie (napr. žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka a pod.). Žiadne zákonné ustanovenie však neupravuje, že spotrebiteľ sa môže domáhať určiť neprijateľnú zmluvnú podmienku, splneniu hypotézy § 137 písm. d/ CSP nevyhovuje ani ustanovenie § 3 ods. 5 vety prvej zákona č. 250/2007 Z.z. ani § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani § 298 CSP. Vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na § 298 ods. 1, 2 a § 301 CSP prichádza do úvahy iba v prípade, ak jej obsah dopadá na právo, na ochranu ktorého je taký spor vedený. Ak však ide o zmluvnú podmienku, ktorá nie je prepojená na konkrétne subjektívne právo spotrebiteľa - teda nezávislú od okolností konkrétneho prípadu, je možné iba konanie o abstraktnej kontrole podľa § 301 a nasl. CSP. Dodala, že uplatnený určovací návrh sa úplne spreneveruje požiadavke preventívneho pôsobenia určovacej žaloby, ktorá má byť prostriedkom na eliminovanie právnej neistoty a spornosti v právnom vzťahu. Jej účelom je poskytnúť ochranu právu žalobcu ešte predtým, než dôjde k jeho porušeniu a vytvoriť pevný právny rámec, ktorý bude zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Pritom aj samotný žalobca potvrdil, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu zanikol dávno pred podaním žaloby. Od jeho zániku uplynulo už také dlhé časové obdobie, že akýkoľvek nárok na zmluvnú pokutu, či iný nárok, ktorý by bol hypoteticky uplatnený k obdobiu jeho trvania, by bol nevyhnutne stihnutý premlčaním. Tieto okolnosti demonštrujú, že žalobcom iniciovaný spor o zmluvnej podmienke je len teoretický (akademický), ide o zjavný spor pre spor.
5. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca vôbec neobjasnil v čom má príslušné ustanovenie o zmluvnej pokute zakladať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti poukázala na závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-455/11 a C-226/2012, v zmysle ktorých „značnú nerovnováhu“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípadne absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípade v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. V tomto prípade zmluvná pokuta je legitímny právny - zabezpečovací
inštitút, ktorý má pôsobiť preventívne voči porušovaniu zmluvných povinností. Navyše právna norma - § 3a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. dovoľuje dojednať zmluvnú pokutu s limitom stanoveným v § 3a ods. 3. Žalobca si podľa nej nesplnil ani len povinnosť tvrdenia vo vzťahu k splneniu predpokladov hypotézy právnej normy v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca s argumentáciou žalovanej nesúhlasil. Procesnú prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odôvodnil § 3 ods. 3, 5 vetou prvou zákona č. 250/2007 Z.z., § 298 CSP a § 53a Občianskeho zákonníka a s účinnosťou od 1.1.2018 aj zavedením § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Zdôraznil, že určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnych spotrebiteľských sporoch je hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ a poukázal na článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Poukázal aj na závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 a 6Cdo/127/2017, v zmysle ktorých žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP a nie je preto potrebné preukazovať naliehavý právny záujem a podľa rozhodnutia 6Cdo/127/2017 navyše plynutie času nemá žiadny vplyv na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že ani zavedenie inštitútu abstraktnej kontroly v spotrebiteľských zmluvách podľa § 301 a nasl. CSP netvorí prekážku pre individuálne súdne konania spotrebiteľov o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ako to uviedol aj Najvyšší súd SR v uzneseniach 6Ndc 20/2016 zo dňa 23.1.2017 alebo 3Ndc 1/2017 zo dňa 6.3.2017.
7. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť od vedomosti žalobcu získanej od Združenia HOOS a vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe žiadal aplikovať 10 rokov, vzhľadom na úmyselné obohatenie žalovanej. Poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/2019 a v spojených veciach C-698/2018 a C-699/2018, ktoré si vyložil tak, že pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom z absencie obligatórnych náležitosti zmluvy, absencia ktorých má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, začína plynúť premlčacia doba až od právoplatnosti rozsudku o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa jeho názoru z uvedených rozsudkov európskeho súdu vyplýva, že „zrušil“ v spotrebiteľských veciach o bezdôvodnom obohatení subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu zakotvenú v Občianskom zákonníku a zaviedol jednotnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo právoplatnosti rozsudku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca sa napokon vyjadril aj k samotnej zmluvnej podmienke, ktorou žalovaná požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu, teda za akékoľvek omeškanie a to aj pri jednom cente. Nepočíta ani so žiadnymi objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, ktoré nezavinil, limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny.
8. Žalovaná právo na dupliku v súdom stanovenej lehote nevyužila. Túto predložila až krátko pred pojednávaním, sústredila sa v nej na žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyvracajúc tvrdenie žalobcu o absenciu povinných náležitostí zmluvy.
9. Súd vykonal dokazovanie, písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o splátkovou úvere zo dňa 4.7.2007, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, výpisom z úverového účtu žalobcu, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:
10. Dňa X.X.XXXX uzavreli strany písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V jej bode I. sú stanovené základné podmienky spotrebiteľského úveru nasledovne: výška úveru - 700 Eur; druh úveru - spotrebný úver na čokoľvek; úroková sadzba - fixná 12,90% p.a.; výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy 10,90% p.a.; poskytnutie úveru - jednorazovo na konkrétne číslo účtu; výška splátky a splatnosť
- 14,07 Eur mesačne 27.deň v mesiaci, pričom výška poslednej splátky je uvedená v splátkovom kalendári; splatnosť prvej splátky 27.8.2017; počet splátok 72; konečná splatnosť 27.7.2023; RPMN 13,47%; predpoklady použité na výpočet RPMN - úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v zmluve. Dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platia do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení; priemerná RPMN 15,70%; celková čiastka spojená s úverom 1.011,91 Eur; odplata 13,47% p.a.; poplatok za poistenie k úveru 0,62Eur mesačne, splatný v termíne splátky úveru a tiež konštatuje sa, že banka nevyžaduje poistenie úveru.
11. V článku II. zmluvy v bode 5 je uvedené: „ak dlžník neuhradí pohľadávku banky riadne a včas, banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od dlžníka aj zmluvnú pokutu vo výške 8 Eur a to najviac do výške určenej podľa právnych predpisov“.
12. Žalobca dňa 4.7.2017 podpísal aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré nepochybne mu boli odovzdané spolu so zmluvou, keďže ich predložil ako prílohu k žalobe. V nich je uvedená aj doba trvania zmluvy a to tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, na dobu úverového vzťahu, až do vysporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom. Konštatuje sa v nich aj to, že na získanie úveru za ponúknutých podmienok sa nemusí uzatvoriť poistenie.
13. Z výpisu z úverového účtu žalobcu vyplýva, že úver čerpal vo výške 700 Eur dňa 4.7.2017. Na splátkach zaplatil žalovanej úhrnne 772,80 Eur, pričom poslednú - mimoriadnu splátku zaplatil vo výške 639,93 Eur a to dňa 26.5.2018.
14. Žalobca v žalobe uviedol, že o tom, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor, keďže úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a ako dôkaz o tom doložil prehlásenie tohto združenia z 8.10.2021. V ňom sa uvádza, že žalobca ich oslovil prostredníctvom svojej manželky, ktorá im predložila predmetnú zmluvu o splátkovom úvere dňa 8.2.2021 za účelom jej posúdenia, pričom bola zo strany Združenia informovaná, že zrejme ide o bezúročnú a bezpoplatkovú zmluvu a že žalovaná sa bezdôvodne obohatila o sumu 72,80 Eur.
15. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v danom prípade v znení účinnom od 1.6.2017 do 31.12.2017.
16. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101? ucinnost=01.06.2017> a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
18. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101? ucinnost=01.06.2017> a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101? ucinnost=01.06.2017>, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101? ucinnost=01.06.2017>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017>, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
20. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> alebo d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
21. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017> sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20220101?ucinnost=01.06.2017>.
22. Súd nezdieľa názor žalobcu o absencii údaju o dobe trvania zmluvy vzhľadom na to, že v zmluve je uvedený termín prvej mesačnej splátky (27.8.2017) a poslednej (27.7.2023) a uvedený je počet mesačných splátok - 72. Navyše žalobca podpísal aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je doba trvania zmluvy konkretizovaná ako doba určitá a vyjadrená aj opisným spôsobom - do vyporiadania záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a teda žalobca ako spotrebiteľ nepochybne bol informovaný o dobe trvania zmluvy, iný výklad by bol nespravodlivý až šikanózny.
23. Pokiaľ ide o neuvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN, ohľadom tohto právneho posúdenia súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.2.2021, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod č. 86. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení do 31.3.2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet RPMN alebo predpoklady pre jej výpočet. Dovolací súd považoval za postačujúce, ak v predmetnej úverovej zmluve sú všetky tieto predpoklady uvedené, konkrétne výška úveru, výška splátky, jej interval, počet splátok, výška úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov a pokiaľ tieto údaje sú v zmluve uvedené, hoci nie pod označením predpokladov pre výpočet RPMN, je potrebné dospieť k záveru o tom, že uvedená povinná náležitosť zmluvy vo forme predpokladov použitých na výpočet RPMN bola splnená. V tomto prípade všetky spomínané predpoklady boli v zmluve uvedené.
24. K nesprávnej výške sumy na celkové zaplatenie súd uvádza, že rozdiel je zanedbateľný (1,13 Eur), keďže vychádzajúc zo sumy 1.013,04 Eur ako súčinu počtu splátok a výšky splátky (72 x 14,07), pričom v zmluve bola uvedená suma vo výške 1.011,91 Eur ako celková čiastka spojená s úverom, aj keď je zrejmé, že výška poslednej splátky, čo je jasne uvedené v zmluve mala byť iná vyplývajúca zo splátkového kalendára. Podľa neho posledná splátka bola len vo výške 12,94 Eur a teda celková čiastka na zaplatenie uvedená v zmluve bola správna. Aj pri inom výklade vzhľadom na spomínaný nízky rozdiel
uvedených súm bolo by podľa názoru súdu v rozpore s princípom spravodlivosti, aby pri tak nízkom podhodnotení celkovej čiastky na zaplatenie mala nastať tak vážna fikcia, ktorá spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pri 72 splátkach po 14,07 Eur celková čiastka na zaplatenia činila 1.013,04 Eur a nie 1.001,91 Eur uvedených v zmluve. Spomínaný rozdiel je teda vo výške 1,13 Eur, ktorý je tak nízky, že určite nemohol ovplyvniť žalobcu ako spotrebiteľa, pri jeho rozhodovaní o tom, či uzavrie predmetnú úverovú zmluvu alebo nie.
25. K priemernej hodnote RPMN súd uvádza, že žalobca predložil nesprávny doklad týkajúci sa priemernej hodnoty RPMN poskytovanými len bankami. Súd zastáva názor, že relevantné sú súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (teda nielen bankami), ktoré sú zverejňované taktiež na stránke Ministerstva financií SR. Vyplýva to zo systematického výkladu zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v § 9 ods. 2 písm. z/ uvádza ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere priemernú RPMN zverejňovanú na stránke Ministerstva financií SR, pričom odkazuje na § 21 ods. 2 citovaného zákona. § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je však potrebné vykladať v kontexte s § 21 ods. 1 a ods. 5 citovaného zákona. V § 21 ods. 1 sa jasne uvádza povinnosť predkladať Ministerstvu financií SR údaje o úveroch a to veriteľmi (nie len bankami). § 21 ods. 2, na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm. z/ upravuje zverejňovanie informácii podľa ods. 1 na webovom sídle Ministerstva financií SR. Z § 21 ods. 5 citovaného zákona vyplýva, že túto povinnosť má aj veriteľ ako fyzická osoba.
26. Podľa správnych súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2017 pri ostatných úveroch do 1.500 Eur so splatnosťou 5-10 rokov bola priemerná ROMN 15,70%, teda v zmluve je tento údaj správny.
27. Súd sa teda nestotožnil so žalobcom ohľadom chýbajúcich povinných náležitostí v predmetnej zmluve, zmluvu pritom podrobil ďalšiemu súdnemu prieskumu, pri ktorom nezistil, že by v zmluve absentovali iné povinné náležitosti vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, zmluva má písomnú formu, je v nej uvedená správna výška RPMN, obsahuje všetky plnenia pre spotrebiteľa súvisiace s úverom a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorej limit vyplýva z § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo je dvojnásobok priemernej RPMN. Pre tieto účely sa však priemerná RPMN zisťuje s poukazom na § 1 ods. 4 citovaného nariadenia z údajov o výške priemernej RPMN za novoposkytnuté úvery bankami zverejnených naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Súd len pripomína, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy (4.7.2017) nebolo možné vychádzať z výšky priemernej RPMN za 2. štvrťrok 2017, keďže tento údaj ešte v čase uzavretia zmluvy nebol zverejnený, preto relevantný je 1. štvrťrok 2017. Podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami priemerná RPMN pri spotrebiteľskom úvere do 1500 Eur so splatnosťou 5 - 10 rokov bola 9,81 %. Limit pre RPMN bol dvojnásobok, čo je 19,62%, teda odplata podľa predmetnej zmluvy vo výške 13,47% bola v norme a nepresiahla zákonný limit.
28. Súd teda dospel k záveru, že nenastal dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zamietol a v nadväznosti na to musel prijať aj záver, že žalovanej žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu nevzniklo a preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú.
29. K procesnej prípustnosti žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd uvádza, že jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, teda o žalobu o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcu z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2018. V zmysle neho spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Pri tejto žalobe teda sa nepreukazuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
30. Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
32. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
35. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
36. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a medzi nimi pod písm. k/ zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj dlh záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku.
38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
39. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
40. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
41. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
42. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
43. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
44. Pokiaľ ide o žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd taktiež nesúhlasí s názorom žalovanej o jej procesnej neprípustnosti a v tejto súvislosti sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu podporenou rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. V uznesení 6Cdo 27/2018 z 28.3.2019 Najvyšší súd uviedol, že žaloba, ktorou sa žalobca (spotrebiteľ) domáha vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti nie je určovacou žalobou podľa § 137 ods. 1 písm. c/ CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby podľa dovolacieho súdu nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Súd vychádzal z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoje povinnosti nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Spomínaná žaloba je založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (nie) existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Totožný právny záver prijal aj Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.1.2019. V tomto rozhodnutí však navyše Najvyšší súd vyslovil názor, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
45. Žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda procesne prípustná s poukazom na § 137 písm. d/ CSP v nadväznosti na § 53 ods. 1, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a § 298 CSP. Súd preto sa následne zaoberal vyhodnotením žalovanej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Nepochybne ide o zmluvnú podmienku podliehajúcu tomuto súdnemu prieskumu, nie je z neho vylúčená v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa nejedná o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny. Súd mal za preukázané aj to, že žalovaná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, keďže bola súčasťou predtlačeného formulára zmluvy žalovanej, ktorej obsah v tejto časti žalobca nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanej, ktorá však ani netvrdila, že by malo ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
46. Napokon sa súd sústredil na posúdenie charakteru spornej zmluvnej podmienky v tom zmysle, či je spôsobilá vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
47. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany, ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
48. Zmluvná pokuta je majetkovou sankciou upravenou v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu. Jej význam spočíva v tom, že zabezpečuje, aby povinná strana, ktorá sa zaviazala plniť, splnila svoju povinnosť riadne a včas. Zmluvná pokuta je aj sankciou za porušenie zabezpečenej zmluvnej povinnosti, pričom sa vždy viaže na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou musí byť vyjadrená dostatočne určite.
49. Platná právna úprava dovoľuje zmluvným stranám dojednať si aj v spotrebiteľských zmluvách zmluvnú pokutu za porušenie jednotlivých povinností, avšak ich výška musí byť primeraná, ako to vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné rozlične hodnotiť zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej sumy a zmluvnú pokutu dojednanú vo výške určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Súd považuje pri spotrebiteľských zmluvách za vhodnejšiu zmluvnú pokutu vo forme určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, v takom prípade jej výška plne závisí na dobe, po ktorú spotrebiteľ ako dlžník je v omeškaní so splnením zabezpečenej povinnosti. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania sú dva rôzne inštitúty, ale je možné ich dojednať a následne uplatniť popri sebe, stále však výška takto dohodnutej zmluvnej pokuty musí byť primeraná.
50. V danom prípade však pri akejkoľvek pohľadávke žalovanej, teda aj zanedbateľnej, a pri akomkoľvek dlhom omeškaní musí spotrebiteľ zaplatiť tú istú zmluvnú pokutu, teda je jedno, či spotrebiteľ je v omeškaní jeden deň alebo trebárs rok, alebo či má dlh 1 cent alebo 100 Eur. Takto nastavená zmluvná pokuta, ktorá je paušálna, pritom nezohľadňuje ani výšku pohľadávky žalovanej, ani dobu omeškania dlžníka - spotrebiteľa a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto súd považoval za právne dôvodné žalobe o určenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vyhovieť.
51. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Zároveň bolo vychádzame z toho, že jednou žalobou boli uplatnené 3 nároky. Žalobca bol neúspešný pri uplatnenom nároku o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a bezdôvodnom obohatení a úspešný pri určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd preto priznal úspešnej strane osobitne za jednotlivé konanie nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.