Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_1T-75-2016.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci proti obž. T. X., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. decembra 2017 takto:
rozhodol:
Obžalovaný:
T. X., narodený XX. U. XXXX v T., trvale bytom č. d. XX, XXX XX L., t. č. vo výkone väzby v inej trestnej veci v Ústave na výkon väzby v Rakúsku,
sa uznáva vinným, že
dňa 20.10.2015 v čase od 24.00 h dňa 19.10.2015 až do 14.00 h dňa 20.10.2015 viedol po miestnych komunikáciách v obci Závod až do mesta Bratislava, odtiaľ po diaľnici D2 do Břeclavi a späť osobné motorové vozidlo zn. S. X., ev. č. T modrej farby, VIN: P ktoré následne odparkoval v Bratislave na Páričkovej ulici, na parkovisku oproti budove banky ČSOB a to aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, Okresného dopravného inšpektorátu Malacky, sp. zn. ORP- P-250/MA-ODI2-2015, zo dňa 10.06.2015, právoplatným dňa 06.07.2015, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 12 mesiacov a doba výkonu tejto sankcie v čase posudzovaného skutku neuplynula,
teda
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa
od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá nepodmienečný spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky, uložený obžalovanému T. X. rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 22. septembra 2016, sp. zn. 3T/81/2016, právoplatným dňa 23. septembra 2016, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Malackách podala dňa 11. mája 2016 na tunajší súd obžalobu z 10. mája 2016, pod č. k. 1Pv 613/15/1106-18, na T. X. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten doručil súdu, prostredníctvom svojho obhajcu, vyhlásenie, ktorým vyslovene požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, pričom obžaloba ako aj predvolanie bolo obžalovanému riadne doručené, obžalovaný mal možnosť sa k veci vyjadriť v prípravnom konaní ako aj preštudovať si spis. Vzhľadom na to, že otázka viny a právnej kvalifikácie nebola medzi stranami sporná, čo vyplynulo aj z vyjadrenia obhajcu na hlavnom pojednávaní, súd dospel k záveru, že účel trestného konania možno dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.
Vzhľadom na uvedené súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, so súhlasom strán prečítal výpoveď svedkov T. W., Y. V., npráp. Y. W., práp. G. U., so súhlasom prokurátora a obhajcu bol prečítaný znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/18034, a prečítaním oboznámil podstatné listinné dôkazy (zápisnica o obhliadke miesta činu vrátene fotodokumentácie, evidenčná karta vodiča, zápisnica z ústneho prejednania priestupku, rozhodnutie o priestupku, zápisnica o vrátení veci, aktualizovaný odpis registra trestov, aktualizovaná lustrácia v registri priestupkov, spis Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 0T/13/2016, a spis Okresného súdu Bratislava IV., sp. zn. 3T/81/2016), pričom zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd zdôrazňuje a opakuje, že otázka správnosti skutkových zistení ako aj právnej kvalifikácie použitej v obžalobe nebola medzi stranami sporná. Súd teda vychádzal najmä z dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní a ktoré len čítaním zopakoval na hlavnom pojednávaní, pretože ani súd nemal pochybnosti o skutkových zisteniach a použitej právnej kvalifikácii na podklade vykonaného dokazovania. Len pre úplnosť súd dodáva, že konanie pred súdom má charakter kontradiktórneho konania, t. j. ide o sporové konanie, v ktorom je nositeľom dôkazného bremena prokurátor. Keďže ide o sporové konanie prokurátora s obžalovaným je nutné pripustiť aj to, že medzi stranami v niektorých otázkach vôbec nemusí byť spor, pretože sa na určitých okolnostiach, či už skutkových alebo právnych zhodujú. Tak to bolo aj v posudzovanom prípade, v ktorom nebolo sporu o skutkových a právnych zisteniach uvedených v obžalobe, čo napokon vyplýva aj zo záverečnej reči obhajcu. V takýchto prípadoch je nutné pripustiť aj obmedzený rozsah dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní, pretože ak medzi stranami nie je spor, nie je ani čo dokazovať. Ak ani súd nemá zásadné pochybnosti o skutkových, či právnych zisteniach obžaloby, nie je jeho úlohou vstupovať prokurátorovi do rozsahu a spôsobu vedenia dokazovania na hlavnom pojednávaní a predvolávať svedkov, či znalcov, ak strany netrvajú na osobných výsluchoch týchto osôb.
S poukazom na uvedené, súd, k otázke viny a právnej kvalifikácie, len v stručnosti uvádza, že z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný T. X. viedol dňa 20. októbra 2015 v čase od 24.00 h dňa 19. októbra 2015 až do 14.00 h dňa 20.10.2015 zo Závodu do Bratislavy, odtiaľ do Břeclavi a späť, vozidlo zn. S. X., a to aj napriek tomu, že rozhodnutím iného orgánu verejnej moci mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 1 rok a doba zákazu v čase posudzovaného skutku neuplynula. Predmetné skutočnosti vyplývajú tak z výpovede obžalovaného, ako aj z výpovede svedkov, a z listinných dôkazov.
Obžalovaný tak naplnil všetky znaky objektívnej stránky stíhaného prečinu. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel viesť motorové vozidlo počas doby výkonu skôr uloženého mu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, chcel teda porušiť záujem chránený Trestným zákonom (objektom trestného činu v danom prípade je riadny výkon rozhodnutí iných orgánov verejnej moci) a súčasne vedel, že vedením motorového vozidla počas doby výkonu skôr uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov tento zákaz porušuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti uznal súd obžalovaného vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Pri ukladaní trestu obžalovanému T. X. súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 348 ods. 1 Trestného zákona) a to až na 2 roky. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V rámci dokazovania súd zo spisového materiálu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/81/2016, zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 22. septembra 2016, sp. zn. 3T/81/2016, právoplatným dňa 23. septembra 2016, bol T. X. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 roky. K vyhláseniu uvedeného rozhodnutia v trestnej veci Okresného súdu Bratislava IV došlo až po spáchaní skutku, z ktorého bol uznaný vinným v prejednávanej veci na Okresnom súde Malacky a preto prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu práve vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 22. septembra 2016, sp. zn. 3T/81/2016, právoplatnému dňa 23. septembra 2016, resp. upustenie od uloženia takého trestu.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému T. X. vychádzal z § 44 Trestného zákona, ktoré ustanovuje súdu možnosť upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Vzhľadom na okolnosti prípadu čiastočne popísané vyššie a postoj obžalovaného súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti postačí vo vzťahu k skutku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku, trest uložený Okresným súdom Bratislava IV v trestnej veci sp. zn. 3T/81/2016, ktorý teda možno považovať za primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.