Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-262-2017.pdf
PDF · 101.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/262/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, IČO: 42 072 174, so sídlom Radôstka č. 220, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Ščury, advokát, K. XXXX, F., proti žalovanému: Obec Radôstka, IČO: 314226, sídlo Obecný úrad Radôstka č. 51, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/257/2016-167 zo dňa 24.2.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 16C/257/2016-167 zo dňa 24.2.2017 zamietol návrh žalobcu. Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 30.6.2016 domáhal voči žalovanému nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy. Uvedené žiadal na tom skutkovom a právnom základe, že je združením vytvoreným na základe stanov zo dňa 10.7.2007, ktoré bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra SR, keď mu bolo pridelené IČO: 42 072 174. Predmetné združenie vystupovalo pod názvom Lesný urbár Radôstka, ktoré bolo na valnej hromade 21.6.2014 premenované na Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka. 14.9.2010 uzatvoril žalovaný ako budúci predávajúci s Lesným urbárom Radôstka ako budúcim kupujúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako budúceho predávajúceho previesť na žalobcu najneskôr pred vydaním kolaudačného rozhodnutia stavby objektu Urbársky dom s prístreškom po skutočnom zameraní stavby geometrickým plánom, ktorý zabezpečí budúci kupujúci na vlastné náklady. Po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa rozhodol žalobca vybudovať urbársky dom s prístreškom, ktorý bude mať charakter verejnoprospešnej stavby. Žalobca podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, keď dňa 22.2.2011 Obec Radôstka vydala stavebné povolenie č. Výst. 210/2010/28/2011/Ja na stavbu Urbársky dom s prístreškom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2011. Po realizácii stavby podal žalobca na Obecný úrad Radôstka žiadosť o vysporiadanie pozemku pod objektom urbársky dom s prístreškom, nakoľko tento je potrebný ku kolaudačnému rozhodnutiu. Obec Radôstka reagovala tak, že žiadala doložiť geometrický plán a doklad o voľbe štatutára Urbáru. Požadované doklady doložili ako aj zápisnicu z valnej hromady Urbáru zo dňa 21.6.2014. Dňa 9.9.2015 vydala Obec Radôstka
rozhodnutie č. Výst. 174/2015/Pn, na základe ktorého prerušila kolaudačné konanie do 15.10.2015 za účelom doplnenia dokladu o majetkovoprávnom vysporiadaní pozemku. Následne 20.10.2015 Obec Radôstka vydala rozhodnutie o zastavení kolaudačného rozhodnutia. Na zastavujúce kolaudačné rozhodnutie reagoval urbár výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2015, na základe ktorej žiadal o uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy na pozemky, ktoré sa nachádzajú pod urbárskym domom a prístreškom. Zároveň urbár podal dňa 10.11.2015 odvolanie proti zastavujúcemu rozhodnutiu Obce Radôstka zo dňa 20.10.2015. Dňa 25.11.2015 bola Urbáru doručená odpoveď, v ktorej Obec Radôstka s návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy nesúhlasila, pretože zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená s Lesným urbárom Radôstka a nie so Spoločenstvom bývalých urbárnikov Radôstka. Obec Radôstka tvrdí, že urbár nepreukázal relevantným spôsobom, že Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka vzniklo transformáciou Lesného urbáru Radôstka. Žalobca tvrdí, že Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka vzniklo iba premenovaním združenia Lesný urbár Radôstka dňa 21.6.2014 na valnej hromade. Dňa 21.6.2014, kde valná hromada schválila zmenu názvu, a to z Lesného urbáru na Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, a preto nie je dôvod na neuzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy. Keďže žalovaný odmieta uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu na pozemky, ktoré ležia pod urbárskym domom s prístreškom, žalobca je nútený domáhať sa svojho práva cestou súdu. Žalovaný uviedol, že zmluva o budúcej zmluve uzavretá 14.9.2010 je neplatná z dôvodu, že Lesný urbár Radôstka nemal právnu subjektivitu, a teda nebolo možné, aby RNDr. J. za neho uzavrel zmluvu o budúcej zmluve. Tiež je zmluva neplatná z dôvodu nejasného, nezrozumiteľného a časovo neohraničeného špecifikovania času, dokedy má byť riadna zmluva uzatvorená, pričom určenie tejto doby je obligatórnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluvy a predpokladom na jej platnosť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že Spoločenstvo bývalých urbárnikov je právnym nástupcom po transformácii Lesného urbáru Radôstka, ktorý mal s Obcou Radôstka predmetnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.9.2010 uzavrieť, žalovaný poukázal na to, že zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená s Lesným urbárom Radôstka a nie Spoločenstvom bývalých urbárnikov Radôstka, pričom žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že toto Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka vzniklo transformáciou Lesného urbáru Radôstka. Predložená zápisnica z valnej hromady Spoločenstva bývalých urbárnikov zo dňa 21.6.2014 a zmluva o Združení súkromných vlastníkov lesov, z ktorej v žiadnom prípade nevyplýva, že Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka je právnym nástupcom Lesného urbáru Radôstka a tiež má za to, že nedošlo k transformácii v zmysle platných právnych predpisov. Nie je jasné ako vznikol Lesný urbár Radôstka, pričom žalobca - Spoločenstvo bývalých urbárnikov vzniklo na podklade stanov ako občianske združenie dňa 10.7.2009 a v roku 2010 žiadalo na Štatistickom úrade o pridelenie IČO. V roku 2010 došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve s Lesným urbárom Radôstka, teda v čase, keď už existovalo Spoločenstvo bývalých urbárnikov založené v roku 2009. V stavebnom konaní vystupoval vždy Lesný urbár Radôstka. Bolo tomu tak aj pri žiadosti o vydanie stavebného povolenia v povoľovacom konaní. Dokonca ešte v roku 2015 v žiadosti o vysporiadanie pozemkov adresovanej žalovanému dňa 1.7.2015 vystupoval Lesný urbár Radôstka, ktorý vznikol na podklade pôvodnej registrácie v roku 1996, keď bol registrovaný Obvodným úradom Čadca, pričom Lesný urbár Radôstka je samostatným subjektom, ktorý sa netransformoval a zanikol bez transformácie priamo ex lege v zmysle zák. č. 97/2003 Z.z. podľa ust. § 31, čím ex lege muselo dôjsť aj k zániku zmlúv aj napriek skutočnosti, že žalovaný sa domnieva, že uzavretá zmluva je od počiatku neplatná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že Lesný urbár Radôstka sa transformoval na Spoločenstvo bývalých urbárnikov na valnej hromade 21.6.2014 ako je možné, že aj po tomto dátume aktívne vystupoval v konaní s obcou práve Lesný urbár Radôstka. Podľa zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 21.6.2014 sa jednalo o valné zhromaždenie Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka o čom svedčia aj otlačky pečiatok združenia na zápisnici. Ako môže dôjsť na valnom zhromaždení združenia Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka k zmene názvu zo združenia Lesný urbár Radôstka na názov Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka. Veď valné zhromaždenie malo práve združenie Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka a nie Lesný urbár Radôstka. Je teda celý postup nelogický a v rozpore so zákonom. Poukázal i na to, že zmena názvu nie je transformácia a od počiatku ide o dve rozličné združenia, pričom dochádza k snahe tieto rozpory bagatelizovať, prípadne prehliadať. Je teda nesporné, že v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia. Ďalej poukázal i na to, že existuje tretí samostatný subjekt taktiež pod názvom Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, ktorý vznikol v roku 2014, a to na podklade zmluvy o združení Súkromných vlastníkov lesa v súlade s ust. § 829 a nasl. občianske združenie. Toto združenie vykonáva hospodársku činnosť v lese a je zaregistrované na Lesnom úrade Čadca. V konaní žalovaný spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Spochybnil predovšetkým skutočnosť, že žalobca - Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka je právnym nástupcom Lesného urbáru Radôstka. Na druhej strane žalobca tvrdil, že je v spore aktívne vecne legitimovaný, nakoľko
v danej veci išlo iba o zmenu názvu, a to z Lesného urbáru Radôstka na Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka (transformáciou, ku ktorej malo dôjsť na valnom zhromaždení Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka dňa 21.6.2014). Zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.9.2010, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, mal súd prvej inštancie preukázané, že túto uzatvoril Lesný urbár Radôstka, zastúpenie RNDr. S. J., predsedom, trvale bytom I. D. č. XXX (bez uvedenia IČO). Žalobcom v predmetnom spore je Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, IČO : 420 721 74, zastúpené predsedom RNDr. S. J., PhD., W. XXX, teda subjekt s právnou subjektivitou, ktorý bol na základe stanov zo dňa 10.7.2009 zaregistrovaný Ministerstvom vnútra SR. Žalobca tvrdil, že predmetné združenie vystupovalo pod názvom Lesný urbár Radôstka a že tento sa pretransformoval na Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, IČO : 420 471 74. Zo stanov Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka a potvrdenia o pridelení identifikačného čísla vyplýva, že uvedené občianske združenie je združením s právnou subjektivitou, ktorého cieľom je zisťovanie vlastníctva súkromných majiteľov pôdy a lesov. V čl. 4 Členstvo v združení si členovia združenia dohodli, že členom združenia môžu byť fyzické osoby, ktoré dosiahli 18 rokov alebo právnické osoby. V bode 2 si dohodli, že nový člen je prijímaný na základe písomnej prihlášky. Stanovy nadobudli účinnosť dňom schválení zhromaždením členov združenia v Radôstke dňa 10.7.2009 a dňa 3.3.2010 bolo občianskemu združeniu Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka Štatistickým úradom SR pridelené identifikačné číslo 42072174. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že už v čase uzatvorenia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, t.j. dňa 14.9.2010 existovalo Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka ako právnická osoba, pričom k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve došlo Lesným urbárom Radôstka. Pokiaľ žalobca tvrdí, že Lesný urbár Radôstka je združením, ktoré bolo vytvorené na základe stanov zo dňa 2.8.1992 a bolo registrované Ministerstvom vnútra SR, pričom dňa 28.1.1993 mu bolo pridelené identifikačné číslo 00620483 a následne bolo premenované na Spoločenstvo bývalých urbárnikov, pričom mu Štatistický úrad pridelil nové IČO 42072174, toto tvrdenie žalobca súdu nepreukázal. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalovaným, z výpisov Registra organizácii, vyplynulo, že občianske združenie - Lesný urbár Radôstka, IČO : 00620483 vzniklo 15.1.1993 a zaniklo 13.5.1996 a občianske združenie Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, IČO : 42 072 174, vzniklo 10.11.2009 a naďalej je evidované v Registri organizácií. Ak občianske združenie Lesný urbár Radôstka, IČO : 00620483 zaniklo 13.5.1996, zanikla aj právna subjektivita tohto občianskeho združenia, a preto nemohlo sa v roku 2009 premenovať na Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, IČO : 42 072 174. Preto pokiaľ žalobca tvrdí, že Lesný urbár Radôstka bol na valnej hromade dňa 21.6.2014 premenovaný na Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka, IČO : 42 072 174, a teda došlo k jeho pretransformovaniu, súd prvej inštancie konštatuje, že občianske združenie bez právnej subjektivity sa nemôže premenovať na už existujúce občianske združenie s právnou subjektivitou. K tomu, aby dosiahlo právnu subjektivitu bol potrebný postup podľa príslušných zákonných ustanovení, napr. v súlade so zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzoval žalobou uplatňovaný nárok, a pre tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, súd žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že rozhodol nesprávne, keď zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok. Teda pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Uviedol, že ich združenie je objektívne účastníkom hmotno-právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 14.9.2010, a preto považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, vydané na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu. Odvolateľ zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalovaný v čase vyhotovenia ako i podpísania zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy nenamietal a nerozporoval, že ako budúci kupujúci je uvedené združenie s názvom Lesný urbár Radôstka, zastúpenie RNDr. S. J. ako jeho predseda, z čoho je zrejmé, že aj žalovaný vedel, že toto združenie existovalo, existuje a takto ho aj akceptoval. Žalovaný mal vedomosť o tom, že členovia združenia Lesný urbár Radôstka sú tí istí členovia ako Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka, že sa jedná o totožné združenie, ktoré zmenilo názov. Uvedená skutočnosť mu nijakým spôsobom neprekážala, pretože v opačnom prípade by žalovaný určite nepodpísal zmluvu so subjektom, o ktorom by mal vedomosť, že tento reálne neexistuje. Odvolateľ ďalej uvádza, že ich združenie so žalovaným uzatvorilo zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy síce pod názvom Lesný urbár Radôstka, ale to len v dôsledku toho, že
pod týmto názvom vystupovali pred oficiálnou novou registráciou ich združenia, teda Spoločenstva bývalých urbárnikov Radôstka a v konečnom dôsledku sa jedná o právne nástupníctvo a ten istý subjekt, len nebol zosúladený reálny a právny stav. Odvolateľ zastáva názor, že preukázal, že ich združenie je totožné so združením Lesný urbár Radôstka a že vzniklo transformáciou a premenovaním tohto združenia Lesný urbár Radôstka, a to listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o valnom zhromaždení, na ktorom sa uzniesli na premenovaní združenia Lesný urbár Radôstka na združenie Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom stanovisku, že nie je daná aktívna vecná legitimácia, pretože doposiaľ nebolo relevantným spôsobom preukázané, že Lesný urbár Radôstka bol transformovaný na Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka. Lesný urbár Radôstka bol lesným spoločenstvom bez právnej subjektivity, transformácia nebola preukázaná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
4. Žalobca v písomnej replike uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, zdôrazňuje, že v odvolaní dostatočným spôsobom objasnili danú problematiku a že zmluva o budúcej zmluve je platným právnym úkonom, keď Lesný urbár Radôstka a Spoločenstvo bývalých urbárnikov Radôstka je totožný subjekt s totožnými orgánmi a členmi. Navrhol preto opätovne, aby odvolací súd rozsudok zrušil, resp. zmenil a žalobe vyhovel.
5. Žalovaný v písomnej duplike uviedol, že zotrváva na všetkých tvrdeniach, ktoré produkovali pred súdom prvého stupňa ako aj uviedli vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Zdôrazňujú, že žalobca prekrúca fakty tak ako mu pasujú a týka sa to aj skutočnosti, kedy jednoznačne uviedol, že Lesný urbár Radôstka je združenie bez právnej subjektivity a toto uvádzal opakovane vo svojej písomnej komunikácii. Udelenie identifikačného čísla nie je predpokladom právnej subjektivity a nemá to s právnou subjektivitou nič spoločné. Preto má za to, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný a podala ho osoba, ktorá nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
7 Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli strany sporu v rámci odvolacieho konania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie odôvodnil zrozumiteľným, vyčerpávajúcim spôsobom, a to v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň poukazuje, pretože v ňom nezistil žiadne pochybenie, a preto by bolo nadbytočné totožnými alebo obdobnými výrazmi opakovať skutkové zistenia a právne posúdenie súdu prvej inštancie. Preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov,
prednesov účastníkov a listinných dôkazov. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, v ktorom v podstate opakoval skutočnosti, ktoré uvádzal aj pred súdom prvej inštancie. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok potvrdil ako vecne správny.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, a to po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. ň
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)