Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 736,85 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 184,54 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 70,40 EUR od 30. 03. 2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 56,99 EUR od 01. 05. 2018 do zaplatenia a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 57,15 EUR od 01. 06. 2018 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 03. 2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 184,54 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,40 EUR od 30. 03. 2018 do zaplatenia, zo sumy 56,99 EUR od 01. 05. 2018 do zaplatenia, zo sumy 57,15 EUR od 01. 06. 2018 do zaplatenia a sumu 552,31 EUR ako zmluvnú pokutu, a to všetko titulom neplnenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa o elektronických komunikáciách a nahradiť mu trovy konania.

2. V návrhu žalobca uviedol, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ust. z č. o elektronických komunikáciách, medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť mu dohodnutú cenu služieb. Cenu poskytnutých služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 70,40 EUR, splatnou dňa 29. 03. 2018, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 56,99 EUR, splatnou dňa 30. 04. 2018, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 57,15 EUR, splatnou dňa 31. 05. 2018. Poplatky účtované žalovanému titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby.

3. Ďalej žalobca uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ

sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaný porušila záväzok viazanosti tým, že neplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo výške 552,31 EUR, je vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX a bola vypočítaná degresívnym spôsobom po zohľadnení počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb.

4. Napokon žalobca tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08. 07. 2020, medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanej v celosti postúpená žalobcovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. . Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania.

5. K žalobe žalobca predložil Žiadosť o prenos čísla v mobilnej verejnej sieti zo dňa 12. 12. 2017, Zmluvu o poskytnutí verejných služieb zo dňa 12. 12. 2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 07. 2020, Výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 22. 02. 2021 s podacím hárkom č. N str. 26, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 05. 2018, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2018, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 04. 2018, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 03. 2018, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., účinné od 01. 01. 2016, Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok s identifikáciou pohľadávky. V návrhu odkázal na plnomocenstvo založené v registri súdu pod sp. zn. a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty založené v registri súdu pod sp. zn. a Zmluvu o postúpení pohľadávok založenú v registri súdu pod sp. zn. .

6. Súd vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz pod sp. zn. , dňa 16. 04. 2021. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní voči žalovanému, na čo žalovaný reagoval podaním návrhu na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho súd postúpil dňa 11. 06. 2021 vec na prejednanie konajúcemu príslušnému súdu.

7. Žalovaný bol v konaní nečinný. Žaloba mu bola doručená v súlade s , po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. K žalobe sa nevyjadril.

8. Súd vo veci nenariadil pojednávanie v súlade s z dôvodu, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu ( ).

9. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 12. 12. 2017.

10. Podľa , , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

16. Podľa o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

17. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

18. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to listinami, ktorých bližšia špecifikácia je uvedená v bode 5 tohto odôvodnenia.

24. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

25. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané a nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bola dňa 12. 12. 2017 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb a to podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah medzi stranami aplikoval aj ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy ( a nasl. ). Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných služieb bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, podľa dohodnutého programu služieb „Happy XL“, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v jednomesačnom zúčtovacom období cenu stanovenú cenníkom, ktorý je spolu so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Uvedené skutočnosti súd zistil z predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

26. Dňa 08. 07. 2020 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení tejto pohľadávky. Listom zo dňa 22. 07. 2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, podľa a nasl. , vyúčtovanej voči žalovanej predmetnými vyššie uvedenými faktúrami, spolu vo výške 786,42 EUR s príslušenstvom, na žalobcu a žiadal uhradenie dlžnej sumy priamo novému veriteľovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca preukazoval svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore. K preukázaniu aktívnej legitimácie žalobcu v konaní súd uvádza, že žalobca v konaní súdu síce nepreukázal, že by jeho právny predchodca oznámenie o postúpení pohľadávky doručoval do sféry dispozície žalovaného ani len poštovým podacím hárkom, avšak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu súd považoval za preukázanú predložením zmluvy o postúpení pohľadávok. Táto bola doručená žalovanému spolu s návrhom na začatie súdneho konania.

27. K uplatnenej sume za telekomunikačné služby, spolu vo výške 184,54 EUR, súd z predložených faktúr zistil, a to z faktúry č. XXXXXXXXXX so sumou uplatnenou v konaní vo výške 70,40 EUR, faktúrou č. XXXXXXXXXX so sumou uplatnenou v konaní vo výške 56,99 EUR, faktúrou č. XXXXXXXXXX so sumou uplatnenou v konaní vo výške 57,15 EUR, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za ním poskytnuté služby a za sprostredkované služby, ktoré žalovaný v lehote splatnosti neuhradil ani v časti. Súd mal z uvedených faktúr ďalej preukázané aj to, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému aj sankčné poplatky, ktoré neboli cenou za poskytnuté telekomunikačné služby. Tieto si však žalobca v konaní neuplatnil.

28. Súd po zistení vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu konštatuje, že žalobca splnil povinnosti, na ktoré sa zaviazal zmluvami o poskytovaní verejných služieb, a poskytol žalovanému zmluvne dohodnuté služby. Súčasne súd konštatuje, že nemal v konaní preukázané, že by žalovaný za poskytnuté služby uhradil dohodnutú cenu vyúčtovanú jemu predloženými faktúrami, prípadne, že by jeho záväzok voči žalobcovi zanikol iným spôsobom. Žalovaný tak porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorenej zmluvy.

29. Súd preto priznal žalobcovi neuhradenú cenu za poskytnuté a vyúčtované telekomunikačné služby, spolu vo výške 184,54 EUR (vyúčtované predloženými faktúrami uvedenými v bode 28 odôvodnenia, t. j. po znížení o sankčné poplatky, ktoré v konaní neboli žalobcom uplatnené), keď tento nárok žalobcu považoval za dôvodný a preukázaný.

30. Z dôvodu, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu voči žalobcovi dostal do omeškania s uhradením poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z vyššie uvedených dlžných súm. Súd vychádzajúc z ustanovenia , priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške, nakoľko výška úrokov z omeškania, bola uplatnená v súlade s ustanovením Nariadenia vlády SR č. , v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,00 %. Súd preto žalobe vyhovel aj v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania za vyúčtované telekomunikačné služby a priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

31. Keďže v konaní išlo o spotrebiteľský spor, súd napriek tomu, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril, nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepoprel, považoval za sporné, na základe akého právneho titulu si žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 552,31 EUR.

32. Súd pokiaľ ide o uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, uvádza, že zabezpečenie záväzku účastníka zmluvného vzťahu s dodávateľom - telefónnym operátorom, je možné aj postupne sa znižujúcou, tzv. degresívnou zmluvnou pokutou, keďže je nepochybné, že za prijatie záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu s operátorom dohodnutý čas (doba viazanosti) a platiť pravidelne poplatky za služby sú takémuto účastníkovi poskytnuté rôzne výhody a benefity. Aj takáto, postupne sa znižujúca (degresívna) zmluvná pokuta, musí byť v zmluve dojednaná jasne, určito, zrozumiteľne a transparentne. Podľa zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia je obligatórnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute. Z obligatórnosti tejto obsahovej náležitosti vyplývajú dôsledky vo vzťahu k platnosti dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody musí byť dohodnutá dostatočne jasne tak, aby nevzbudzovala u účastníkov žiadne pochybnosti o jej výške, alebo o spôsobe jej výpočtu.

33. Súčasne súd poukazuje aj na to, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a s tým súvisiacu dôkaznú povinnosť. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou tvrdenia a preukazovania žalovaného. Následky spojené s nesplnením povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje (neuvedené) tvrdenia dôkazy, pretože súd v rámci vykonávania dokazovania, nemá k akému tvrdeniu vykonať dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Obdobný záver je konštatovaný v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -57 z 13. októbra 2016, potvrdenom rozhodnutím Ústavného súdu SR, sp. zn. z 21. 03. 2017.

34. V danom prípade, pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, súd z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2018 vo výške 552,31 EUR, splatnej dňa 30. 11. 2017 zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 552,31 EUR, pričom zmluvná pokuta označená ako „XXXXXXXXXX“ je vyúčtovaná vo výške 39,59 EUR a zmluvná pokuta „XXXXXXXXXXXXXXX“ je vyúčtovaná vo výške 512,86 EUR. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu považoval súd za sporný z dôvodu, že bol nejasne tvrdený, keď žalobca tvrdil iba, že zmluvná pokuta je vyúčtovaná faktúrou, neuviedol zmluvu v ktorej bola ktorá zmluvná pokuta dohodnutá, neuviedol počet dní neplnenia zmluvných povinností (uviedol iba „doba dlhšia ako 45 dní po splatnosti, avšak nie pri ktorej zmluvnej pokute), neuviedol základ z ktorého pri ktorej zmluvnej pokute vychádzal. Uplatnený nárok na zmluvné pokuty súd považoval aj za nepreukázaný, keď žalobca nepredložil súdu zmluvu (predložil iba jednu avšak bez skutkových tvrdení k nej), v ktorej mali byť zmluvné pokuty dohodnuté. Súd pre nesplnenie povinnosti skutkového tvrdenia žalobcu a pre nesplnenie dôkaznej povinnosti, nevedel zistiť v akej zmluve a či vôbec, bola niektorá z vyúčtovaných zmluvných pokút zmluvnými stranami dohodnutá.

35. Teda z dôvodu, že žalobca v konaní netvrdil z čoho vyplýva a na základe čoho si uplatňuje nárok ako taký, na dve rôzne zmluvné pokuty, z čoho vyplýva výška tohto nároku (výška jednotlivých zmluvných pokút), ani akým spôsobom k tejto výške pri tej, ktorej zmluvnej pokute dospel, súd o nároku na zmluvné pokuty nemal na základe akých tvrdení žalobcu rozhodnúť. Žalobca sa pri opise skutočností, z ktorých vyplýva ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu obmedzil iba na tvrdenie v rozsahu jednej vety v ktorej uviedol, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná faktúrou v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb a vypočítaná degresívnym spôsobom po zohľadnení počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb. Neoznačil (u obidvoch zmluvných pokút) a ani nepredložil zmluvy, v ktorých boli dohodnuté, neuviedol základ na výpočet zmluvných pokút, neuviedol ani počet dní uplynutých z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb, či trvanie doby viazanosti.

36. Súd potom nemal tvrdené a ani preukázané, na základe čoho a ako žalobca, resp. jeho právny predchodca vypočítal konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, v jednom prípade práve na sumu 39,59 EUR a v druhom prípade, práve na sumu 512,86 EUR (spolu vyúčtovaných v sume 522,31 EUR), z akého základu, resp. z akých základov vychádzal. Žalobca tak nevyužil prostriedok procesného útoku ( ) k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu, neuviedol k nemu skutkové tvrdenia a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca súdu predložil iba zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12. 12. 2017, bez uvedenia tvrdení k zmluvným pokutám. Ak by aj súd skúmal (bez tvrdenia žalobcu) predmetnú zmluvu, ako zmluvu v ktorej bola niektorá zo zmluvných pokút dohodnutá, ani v takom prípade by súd nevedel, bez uvedenia ďalších tvrdení žalobcu, o tom aké premenné boli do rovnice výpočtu dosadené, matematicky vypočítať zmluvné pokuty. Z formulácie dohody o zmluvnej pokute uvedenej v bode 5 zmluvy takto: „Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa tejto Zmluvy: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (Základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti.“., pričom v tabuľke č. 1, je uvedené: „Základ zmluvnej pokuty - počiatočná suma, ktorá bude klesať, 650,- EUR, jednorázovo), by súd k uplatnenej sume 522,31 EUR (39,59 + 512,86) nedospel. Práve z dôvodu nedostatku tvrdení žalobcu. Tu však súd dodáva, že súd nemôže vlastnou činnosťou nahrádzať nedostatok tvrdení žalobcu a „pátrať“, z ktorej zmluvy aký uplatnený nárok žalobcovi vyplýva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení žalobcu, uplatnený nárok na zmluvnú pokutu považoval za nepreukázaný.

38. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobcovi ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 522,31 EUR nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

39. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

42. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy sumu 184,54 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,40 EUR od 30. 03. 2018 do zaplatenia, zo sumy 56,99 EUR od 01. 05. 2018 do zaplatenia, zo sumy 57,15 EUR od 01. 06. 2018 do zaplatenia a sumu 552,31 EUR ako zmluvnú pokutu. Súd žalobu v rozsahu zmluvnej pokuty zamietol a vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnému žalovanému patril nárok na náhradu trov konania v 48 %.

43. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať

exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.