Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/366/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. Q., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. T., F. X a N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U. republika, N., S. XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloleté dieťa: F. Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke od 13.12.2016 a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu vo výške 80,- eur mesačne od 13.12.2016, vždy do 15- teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

Zročné výživné na maloleté dieťa F. Q., nar. 16.1.2014 za obdobie od 13.12.2016 do 30.11.2017 vo výške 679,02 eura je otec povinný platiť v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku.

Súd stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

Súd konanie v časti zákazu styku otca s maloletým dieťaťom z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka sa návrhom podaným dňa 13.12.2016 domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného v sume 180,- eur mesačne od 1.11.2016. Matka žiadala upraviť stretávanie otca s maloletým dieťaťom na každú poslednú sobotu v mesiaci od 15.00 hod. do 19.00 hod. Návrhom doručeným súdu dňa 17.5.2017 matka žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým dieťaťom, pretože ho otec nenavštevuje ani sa o neho nezaujíma. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru. Otec dieťaťa sa po dlhodobejších nezhodách odsťahoval do Českej republiky. O maloletého syna sa stará matka výlučne sama. Otec maloletého si určil výšku výživného 50,- eur mesačne, ktorá však nepokryje náklady na dieťa. Otec dieťaťa pracuje. Matka je na materskej dovolenke. Na pojednávaniach matka uviedla, že trvá na podanom návrhu, žiada zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 180,- eur od podania návrhu. V spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa nežijú od februára 2016, o maloleté dieťa sa stará matka. Maloletý navštevuje materskú školu, strava sa platí 20,- eur mesačne, školné 16,- eur mesačne. Do škôlky matka platila ZRPŠ 50,- eur na celý rok. S maloletým má bežné výdavky na oblečenie a stravu. Matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne, okrem toho rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Matka je od februára 2017 zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem je 530,- eur. Býva v

spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom v byte, ktorý patrí jej rodičom. V byte platí režijné náklady 150,- eur mesačne. Okrem toho platí internet vo výške 23,82 eura mesačne. Matka nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Matka uviedla, že otec platil výživné vo výške 50,- eur mesačne od decembra 2016 do apríla 2017. Od mája 2017 neplatí žiadne výživné. O dieťa sa nezaujíma, ani inak na dieťa neprispieva. Ďalej uviedla, že netrvá na zákaze styku a nežiada upraviť žiadne stretávanie sa otca s dieťaťom, pretože otec nemá žiadny záujem o dieťa.

2. Šetrením pobytu otca mal súd preukázané, že otec si na adrese pobytu zásielky nepreberá. Obvodní soud pre Prahu 7 oznámil súdu, že v centrálnej evidencii osôb má otec vedenú adresu S. XX, N. - D., okres Praha - východ - trvalý pobyt od 16.1.2014 - adresa úradu. Na uvedenej adrese otec zásielku súdu neprevzal. Otcovi bol termín pojednávania doručený oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Súd pojednával v prítomnosti otca podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku.

3. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu a určiť výživné vzhľadom na príjmové pomery otca minimálne vo výške 50,- eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjme matky, potvrdením o príjme otca, dokladmi o výdavkoch na maloleté dieťa, dokladmi o nákladoch matky na bývanie, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2016. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Otec sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma a v súčasnej dobe sa nachádza na neznámom mieste.

6. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

7. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

8. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Otec sa o maloleté dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, ani neplatí v súčasnej dobe na dieťa žiadne výživné.

13. Z predložených dokladov mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa sa po skončení materskej dovolenky zamestnala a jej mesačný čistý príjem je 530,- eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu. Matka má s dieťaťom bežné výdavky na stravu, oblečenie a v súvislosti s návštevou škôlky. Zo správy od zamestnávateľa otca spoločnosti O. s.r.o., S. X mal súd preukázané, že otec dieťaťa je u nich zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 11.402,- Kč.

14. Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará.

15. Skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

16. Súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 80,- eur mesačne. Zo správy od zamestnávateľa otca, mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 11.402 Kč, čo je v prepočte podľa kurzu Národnej banky Slovenska približne 446,- eur. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, vek, schopnosti a možnosti otca, je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca z uvedeného príjmu platiť výživné vo výške 80,- eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu je prioritná a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Po zaplatení výživného otcovi zostane ešte dostatok finančných prostriedkov na reprodukciu svojej pracovnej sily, na uhradenie svojich výdavkov. Otec neprispieva na maloleté dieťa žiadnym výživným, ani iným spôsobom a o maloleté dieťa sa vôbec nezaujíma, pričom si musí byť vedomý, že má vyživovaciu povinnosť. Samozrejme súd zohľadnil aj príjem matky, ale v tejto súvislosti však treba uviesť, že matka okrem pravidelného financovania maloletého dieťaťa sa na jeho výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Takto určená vyživovacia povinnosť zo strany otca, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. Súd zaviazal otca na platenie výživného od podania návrhu matky, teda od 13.12.2016. Vzhľadom na to vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.12.2016 do 30.11.2017 vo výške 679,02 eura (49,02 eura za mesiac december 2016 + 11 mesiacov x 80,- eur mínus 250,- eur, ktoré otec zaplatil). Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože otec vedel, že má vyživovaciu povinnosť, túto si neplnil žiadnym spôsobom ale jeho príjem neumožňuje zročné výživné zaplatiť naraz. Súdom určená výška splátok, tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, na jednej strane zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca neprimeraným spôsobom.

19. Z výpovede matky mal súd preukázané, že otec sa žiadnym spôsobom nezaujíma o dieťa, ani sa s ním nestretáva. Súd preto stretávanie sa otca s dieťaťom neupravil. Konanie v časti zákazu styku súd zastavil, pretože matka v tejto časti zobrala návrh späť.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie zo strany matky a kolíznej opatrovníčky, pretože tieto sa tohto práva po jeho vyhlásení vzdali (§ 368 Civilného sporového poriadku).

Proti rozsudku môže podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.