Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/57/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu M. I., U.. XX.X.XXXX, H., O. XXX/XX, zast. JUDr. Ľubomír Cibere & JUDr. Stanislav Bovan, advokátska kancelária, JUDr. Ľubomírom Ciberem, advokátom, Trebišov, M. R. Štefánika 1161/184, IČO: 35 543 540, proti žalovanej R. L., U.. XX.X.XXXX, H., O. XXX/XX, zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/384/2015-108 z 9.11.2016 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná. Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu, v časti určenia, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. ako stavba - rodinný dom č. s. 462, na pozemku registra „C“ pozemok parc. č. 1012 podiel 1/2, parc. č. 1022 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972m2 v podiele 1/2 a parc. č. 1013/1- záhrada vo výmere 1431 v podiele 1/2 sú vo vlastníctve žalobcu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a, že II. žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a uviedol, ako svoje stanovisko odôvodnila. Poukázal na to, že vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedeckou výpoveďou H. L., výsluchom notára C.. K. N., listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav veci a právne uzavrel citujúc znenie § 34, § 37 ods.1, § 39, § 22 ods.1,2, § 23, § 31 ods.1,4, § 628 ods.1,2, § 22 ods.1,2, § 28 ods.1,2,3 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a s poukazom na § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojitosti so Všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34, § 37 ods.1, § 39) konštatoval, že v konaní žalobca nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by mala byť darovacia zmluva absolútne neplatná, pretože odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom alebo zákon obchádza. Z predložených listinných dôkazov oboma stranami sporu vyšlo najavo, že úmyslom žalobcu ako darcu bolo darovať podiel na spornej nehnuteľnosti sestre, žalovanej a tento úmysel bol jednoznačne prezentovaný v Čestnom vyhlásení spôsobom zrozumiteľným, jednoznačným, a preto toto splnomocnenie treba považovať za platné ako aj právny úkon ktorý bol na základe neho urobený. K uzavretiu právnemu úkonu došlo pred osobou na to oprávnenou, ktorá ako verejný činiteľ vystupuje a zodpovedá za svoje konanie v medziach zákona. Podľa § 2 ods.1 z.č. 323/1995 Z.z. Notárskeho poriadku notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Podľa § 4 ods. 3,4 cit. zák. pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci. Za danej situácie súdu neprislúcha

kontrolovať, skúmať resp. spochybňovať platnosť tých listín, na základe ktorých notár právny úkon strán sporu pojal do notárskej zápisnice. Túto povinnosť mal notár lebo vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci a ako také môže byť posudzované v osobitnom konaní podľa z. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nad rámec všetkého je potrebné uviesť, že súd ani z úradného prekladu čestného vyhlásenia nezistil iný úmysel žalobcu než bezodplatný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na sestru. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho úmyslom bolo spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach predať sestre ako ani to za akú cenu. V ním udelenom splnomocnení nebola zmienka o žiadnej finančnej čiastke a žalobca v tomto smere neunieslo dôkazné bremeno lebo nepreukázal, že by sa od r. 2008 (od darovania) do r. 2015 (7 rokov) požadoval vyplatenie kúpnej ceny od žalovanej, čo samo osebe nasvedčuje tomu, že nemohlo ísť o predaj odplatný ale o darovanie bezodplatné. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaná ako splnomocnenec prekročila rozsah svojich oprávnení, ktoré jej bolo plnomocenstvom, udeleným žalobcom udelené, a ako to potvrdil aj notár vo svojej svedeckej výpovedi to, že vystupovala na strane splnomocneného darcu ako aj obdarovaného nie je nič mimoriadne a len táto okolnosť nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, resp. neplatnosť splnomocnenia, ktoré je potrebné považovať za jednostranný právny úkon zastúpeného, lebo je založené na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Žalovaná tým, že na základe takéhoto plnomocenstva konala, prejavila svoj následný súhlas s tým, že jej plnomocenstvo bolo udelené. Z obsahu plnomocenstva vyplynulo, že bolo udelené pre konkrétny právny úkon, a to vysporiadania majetkových záležitostí ohľadom spoločnej nehnuteľnosti vo Vojčiciach, ktorá bola presne špecifikovaná v plnomocenstve a to darovaním, teda išlo o špeciálne plnomocenstvo pre tento právny úkon. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd podľa § 256 ods.2 samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu proti všetkým jeho výrokom, a to v súlade s § 355 a § 365 ods.1 písm. f) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodnil nasledovne: Podanou žalobou sa domáhal, aby súd vyslovil, že darovacia zmluva z 25.8.2008 spísaná vo forme notárskej zápisnice, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. H., je absolútne neplatná a zároveň žiadal, aby súd určil, že je spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/2-vica. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa názoru súdu, dokazovaním došlo najavo, že jeho úmyslom bolo darovať podiel na sporné nehnuteľnosti žalovanej a tento úmysel bol jednoznačne prezentovaný v čestnom vyhlásení, kde súd zároveň toto čestné vyhlásenie považuje za splnomocnenie, ktoré je platné a platný je aj právny úkon, ktorý bol na základe neho urobený. K uvedenému právnemu názoru súdu si však dovolil poukázať na nasledujúce skutočnosti, vyplývajúce priamo zo zákona, právnej teórie i existujúcej judikatúry. V priebehu súdneho konania v rámci dokazovania boli predložené nasledujúce listiny: listina označená ako „STATUTORY DECLARATION OF LADISLAV GECI" z 2.7.2008, vyhotovená v anglickom jazyku, kde následne bol vyhotovený aj znalecký preklad uvedenej listiny, z ktorého vyplýva, že ide o jeho čestné prehlásenie. Z jeho obsahu vyplýva, že v odseku 4 uvedeného čestného vyhlásenia uvádza nasledovné: „schvaľujem, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na čísle 462/28 H., Trebišov, Slovensko, previedla na moju sestru R. L. dátum narodenia XX.X.XX ". V odseku 5 sa uvádza „ nehnuteľnosť a pozemok prevádzam bez nátlaku a robím tak z vlastnej iniciatívy ". Z obsahu uvedenej listiny je evidentné nielen podľa jej označenia, ale aj podľa jej obsahu, že nejde o splnomocnenie a listina rovnako nespĺňa ani nevyhnutné náležitosti darovacej zmluvy. Listina označená ako „SPOLNOMOCNENIE" vyhotovená v slovenskom jazyku z 2.7.2008, z ktorej obsahu vyplýva, že napriek jej označeniu splnomocnenie, listina v skutočnosti nie je splnomocnením, keďže tu absentuje jeho prejav vôle niekoho splnomocniť na akékoľvek právne úkony a rovnako chýba aj označenie splnomocnenca. Je tiež dôležité poukázať na fakt, že popiera, že uvedenú listinu podpísal, avšak pominúc tento fakt je nutné konštatovať, že aj keď listina obsahuje formuláciu „darujem hnuteľnosť v podobe domu" , chýbajú tu podstatné náležitosti darovacej zmluvy napr. aj prejav vôle obdarovanej, presné vymedzenie daru atď., kde k rovnakému záveru evidentne dospel i notár, ktorý vyhotovil darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice. Notár však listinu posúdil ako splnomocnenie napriek evidentným nedostatkom. Notár však nemôže spísaním notárskej zápisnice nahrádzať neexistujúce splnomocnenie resp. konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Z existujúcej legislatívy právnej teórie judikatúry vyplývajú nasledujúce závery, týkajúce sa uvedeného prípadu: V zmluve o prevode nehnuteľnosti nesmie chýbať určitý a zrozumiteľný, zároveň slobodný a vážny dvojstranný prejav vôle

účastníkov zmluvy o tom, ako s nehnuteľnosťou zmluvne nakladajú. Tento prejav vôle účastníkov musí smerovať k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností a musí sa urobiť výslovným konaním nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci zmluvy prejaviť. Podstatné je, aby prejav vôle bol obojstranný, teda zmluvná strana predávajúca vyjadrí v zmluve svoju vôľu nehnuteľnosť darovať a strana obdarovaná zas svoju vôľu rovnakú nehnuteľnosť ako dar prijať. Ak nie je prejav vôle obdarovaného o prijatí darovanej nehnuteľnosti vyjadrený písomne na tej istej listine, je darovacia zmluva neplatná. Zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Znamená to, že aj prejav vôle účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľnosti musí byť písomný. Pri zmluve o prevode nehnuteľnosti musia byť prejavy účastníkov naviac na tej istej listine. Iba podpis obdarovaného na tej istej listine nieje možné podľa praxe súdov považovať za prijatie ponuky daru. Vždy je však potrebné dbať o zachovanie určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy. Neurčité a nezrozumiteľné zmluvy sú totiž od počiatku neplatné. Plnomocenstvo musí obsahovať označenia splnomocniteľa a splnomocnenca. Na oboch stranách môže vystupovať tak fyzická, ako aj právnická osoba. Písomné plnomocenstvo má predpísané náležitosti, ak je v ňom obsiahnutý prejav vôle splnomocniteľa (§ 37 a ak je splnomocniteľom vlastnoručne podpísané. Plnomocenstvo je právnym úkonom. Konkrétne ide o prejav vôle zastúpeného smerujúci voči tretím osobám, ktorého cieľom je vznik oprávnenia splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa pri konaní voči týmto tretím osobám. Plnomocenstvo musí preto zodpovedať náležitostiam predpísaným pre platný právny úkon. Plnomocenstvo musí byť predovšetkým určité a zrozumiteľné a musí byť urobené slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 . Z plnomocenstva musí byť teda zrejmé, kto ho robí a čo je jeho obsahom (t. j. vlastné splnomocnenie a jeho rozsah). V plnomocenstve musí byť ďalej jednoznačne identifikovaná osoba splnomocnenca. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah (§ 31 ods.1 druhá veta . Bez neho by bolo plnomocenstvo neplatné. O neplatné plnomocenstvo ide najmä v prípade, keď ani výkladom nie je možné sa dopátrať jeho rozsahu. Rozsah plnomocenstva musí byť vždy určitý (porovnaj § 37 ods.1 a splnomocniteľ a splnomocnenec musia hraniciam plnomocenstva venovať náležitú pozornosť (diligenter fines mandati custodiendi sunt). V ustanovení zákona č. 40/1964 v aktuálnom znení, konkrétne § 31 sa uvádza: (1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Z uvedeného je zrejmé, že ani jedna z listín, predložených v súdnom konaní, nespĺňa náležitosti darovacej zmluvy, ale najmä nespĺňa náležitosti splnomocnenia, keďže z uvedených listín výslovne nevyplýva a nie je možné taký záver urobiť ani iným výkladom, že by žalobca chcel splnomocniť niekoho na uzatvorenie darovacej zmluvy v jeho mene a už vôbec nie, že by uvedené plnomocenstvo udelil žalovanej. Preto prichádza do úvahy len jeden záver, a to taký, že žalovaná nebola oprávnená podpísať notársku zápisnicu v jeho mene, a teda notárska zápisnica je absolútne neplatným právnym úkonom. Mimo už uvedené poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedka, a to konkrétne notára C.. N. a žalovanej R. L., kde na súdnom pojednávaní 13.4.2016 svedok C.. N. uviedol, že pred spísaním notárskej zápisnice bola vec konzultovať žalovaná, ktorej uviedol, aké sú predpoklady, čo zákon vyžaduje a čo všetko si má zabezpečiť, kde podľa jeho vyjadrenia si to aj zadovážila a všetky listiny naraz notárovi predložila. Žalovaná však uviedla, že žalobca jej údajne chcel darovať podiel na spornej nehnuteľnosti a ona mu teda navrhla, aby išli v Anglicku k notárovi, kde zároveň priznáva, že ani ona ani on neovládali anglický jazyk, ale mala tam byť s nimi aj nevesta, ktorá angličtinu ovládala a komunikovala s notárom. Ďalej uvádza, že on údajne podpísal v anglickú splnomocnenie a toto splnomocnenie priniesla na Slovensko, bolo však vyhotovené v anglickom jazyku a notár na Slovensku jej mal povedať, že potrebuje splnomocnenie v slovenčine, a tak sa s ním vrátila do Anglicka a opätovne ho požiadala, aby podpísal nové splnomocnenie v slovenskom jazyku. Nie je však potom jasné, ako môžu byť listiny vyhotovené v rovnaký deň t.j. 2.7.2008, preto je tu teda dôvodná pochybnosť o pravdivosti vyjadrení svedka i žalovanej, aj s poukázaním na jeho výpoveď, ktorý od počiatku tvrdí, že listinu vyhotovenú v slovenskom jazyku nepodpísal a jeho podpis je tam sfalšovaný. Domnieva sa preto, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak si po vykonanom dokazovaní, osvojil názor, že on vyhotovil splnomocnenie pre žalovanú a rovnako tak možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak súd uvádza, že uvedené „splnomocnenie" považuje za platné. Navrhol preto, aby odvolací súd v súlade s § 388 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a to tak, že v plnom rozsahu vyhovie podanej žalobe a vyhlásil, že „Darovacia zmluva" z 25.8.2008, spísaná formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade C.. K. N. v Sečovciach, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov žalobcu na nehnuteľnostiach, vedených na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. H., a to nehnuteľnosti: stavba rodinný dom súpisné číslo 462 na pozemku registra „C" pozemok parc. číslo 1012 v podiele 1/2-vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1012, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 v

podiele 1/2-vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1013/1, záhrada vo výmere 1431 m2 v podiele 1/2- vice, je absolútne neplatná. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, vedených na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. H., a to nehnuteľnosti: stavba rodinný dom súpisné číslo 462 na pozemku registra „C" pozemok parc. číslo 1012 v podiele 1/2-vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1012, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 v podiele 1/2-ice, pozemok registra „C" parc. číslo 1013/1, záhrada vo výmere 1431 m2 v podiele 1/2-ice, sú vo vlastníctve žalobcu M. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: O. XXX/XX,XXX XX H.. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a správne právne posúdený. Dôvody uvádzané žalovaným v jeho odvolaní považuje za účelové a právne irelevantné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal v úmysle darovať jej predmetnú nehnuteľnosť. Rovnako sa preukázalo, že plnomocentsvo z 2.7.2008 na základe ktorého ako splnomocnenec dala vo forme notárskej zápisnice vyhotoviť darovaciu zmluvu, je perfektný právny úkon. nakoľko z jeho obsahu jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu darovať jej predmetnú nehnuteľnosť. Tvrdenia uvádzané žalobcom v odvolaní sú len opakovaním jeho vyjadrení prednášaných v konaní na súde prvej inštancie, z ktorými sa prvostupňový súd v plnej miere už vysporiadal. Na základe vyššie uvedeného preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň mi priznal náhradu trov odvolacieho konania. 5.V prvom rade je nutné skonštatovať, že žaloba bola podaná za účinnosti zák. č. 99/1963 Z. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a súd prvej inštancie ako aj odvolací súd rozhodoval za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len . 6.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a zistil, že v časti, v ktorej zamietol žalobu vo vzťahu k neplatnosti darovacej zmluvy rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie a v časti, v ktorej žiadal určiť vlastníctvo k podielu popísaných nehnuteľností, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne hodnotil dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne hodnotenie dôkazov vyústilo do nesprávneho zistenia skutkového stavu, preto v tejto časti rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods.1 vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho skutkové zistenia sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

11.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.Súd síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 12.Súd sa v svojom rozhodnutí nevenoval otázke naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe, ktorou sa prvým výrokom domáhal žalobca určenia neplatnosti darovacej zmluvy a druhým výrokom určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam ( bod 20,21,25,26). 13.Ekvivalentom § 80 písm. c) O. s. p. je § 137 písm. c), d) 14.Podľa § 137 písm.c), d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 15.Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 137 písm. c/ účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Súčasťou riadneho odôvodnenia rozsudku je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom a pri určovacej žalobe predpokladanej § 137 písm. c/ (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) sa súd v rámci právneho posúdenia veci musí zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto otázky. 16.Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, teda uplatňoval si svoje práva určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase podania žaloby, je potrebné skúmať, či je splnený základný predpoklad úspešnosti takejto žaloby spočívajúci v preukázaní naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení. Vo vzťahu k skúmaniu tejto otázky s poukazom na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej, ak má tá ktorá právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe podanej žaloby povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je v takomto prípade daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky práve z dôvodu, že je možné a potrebné žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu (voči ktorému je daná otázka predbežnou, t.j. pri riešení ktorého právneho problému je potrebné danú vec vyriešiť ako predbežnú otázku). V danom prípade je potrebné vychádzať z úvahy, že na právnom postavení žalobcu by sa na základe žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy nič nezmenilo preto je potrebné uzavrieť, že na takomto určení nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem. Ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu v danom prípade sa žalobca môže domáhať priamo určenia vlastníckeho práva, ako to aj vykonal druhým žalobným návrhom, na základe ktorého žiadal určiť vlastníctvo k podielu popísaných nehnuteľností a súd platnosť alebo neplatnosť darovacej zmluvy posúdi ako predbežnú otázku.

17.Súd síce žalobu zamietol v obidvoch návrhoch, ale na základe iných skutočností, ako z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Žalobca v časti vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy nemá na danom určení naliehavý právny záujem, lebo túto otázku je povinný súd riešiť ako predbežnú v konaní resp. rozhodovaní o nároku na určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. 18.Nie je možné súhlasiť ani s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že jemu neprislúcha kontrolovať, skúmať resp. spochybňovať platnosť tých listín, na základe ktorých notár právny úkon strán sporu pojal do notárskej zápisnice, že túto povinnosť mal notár lebo vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci a ako také môže byť posudzované v osobitnom konaní podľa z. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. 19.K uvedenému záveru súdu je nutné uviesť, že notárska zápisnica má viacero účinkov, je predovšetkým podľa § 3 ods.4 Notárskeho poriadku verejnou listinou. Delenie listín na verejné a súkromné má relevanciu pri konaní pred súdom. Pojem verejná listina je definovaný § 205 (predtým § 134 zák. č. 99/1963 Zb. O. s. p.). Uvedené ustanovenie upravuje, že listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Význam delenia listín na verejné a súkromné je v tom, že súd pri verejných listinách aplikuje vyvrátiteľnú domnienku pravdivosti obsahu listiny. Pri verejných listinách súd neskúma pravdivosť ich obsahu, vykoná tak len v prípade, ak má pochybnosť o pravdivosti obsahu verejnej listiny. Pri súkromných listinách však súd uvedenú domnienku neaplikuje a je povinný skúmať pravdivosť aj pravosť listiny. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon spísaný formou notárskej zápisnice má v prípade súdneho sporu vyššiu dôkaznú hodnotu ako právny úkon nezaznamenaný formou notárskej zápisnice. Neznamená to však, že druhý z uvedených právnych úkonov nemá dôkaznú hodnotu, avšak dokazovanie je v tomto prípade z pohľadu finančného aj časového náročnejšie ako pri právnych úkonoch spísaných vo forme notárskej zápisnice. Navyše bez notárskej zápisnice sa niekedy vykonanie a obsah určitého právneho úkonu dá dokázať len s obtiažami, respektíve sa nedá dokázať vôbec. 20.Pokiaľ žalobca spochybňuje údaje na verejnej listine uvedené, je na ňom, aby tieto skutočnosti preukázal a súd je povinný tieto tvrdenia preskúmať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej, ak nespĺňa verejná listina požiadavky obsahu stanovených údajov, tak nie je táto listina verejnou listinou a potom je dôkazné bremeno je na žalovanej. (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Odo 1577/2006, NS ČR 33 Cdo 3368/2012). 21.Ak žalobca v konaní tvrdí, že neudelil plnú moc žalovanej na spísanie darovacej zmluvy súd je povinný sa zaoberať listinou, ktorú notár hodnotil ako plnú moc a to v súlade § 23, § 31 - § 33a O. z.. Z obsahu notárskej zápisnice a ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je zrejmé, ktorú listinu pojal notár ako plnú moc, či tú ktorá bola spísaná v anglickom jazyku označená v preklade ako čestné prehlásenie, ktorej preklad si zabezpečil súd (č.l. 86) alebo tú, ktorá je označená ako splnomocnenie (č. l. 4). Po vyriešení tejto otázky bude potrebné vyhodnotiť, či plná moc obsahuje podstatné náležitosti a to označenie strán identifikované menom a priezviskom, dátumom narodenia alebo rodným číslom, bydliskom splnomocniteľa aj splnomocnenca, presné vymedzenie účelu a rozsahu plnej moci, dátum vyhotovenia splnomocnenia, vlastnoručný podpis splnomocniteľa (úradne overený), vyjadrenie súhlasu splnomocnenca so splnomocnením a vyhodnotiť, či boli splnené podmienky na udelenie plnej moci a či splnomocniteľ konal v rozsahu udelenej plnej moci. Treba podotknúť, že splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k darovacej zmluve, by mal podľa názoru odvolacieho súdu obsahovať totožný predmet ako zmluva, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona a vyhodnotiť, či z listiny označenej ako čestné prehlásenie alebo splnomocnenie vyplýva, že by splnomocnenec mohol v mene splnomocniteľa uzavrieť darovaciu zmluvu a vyhodnotiť rozsah udeleného plnomocenstva, tak ako to vyžaduje § 31 O. z.. V prípade, ak súd dospej k záveru, že notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, o ktorom žalobca tvrdí, že on ho nepodpísal je potrebné sa zaoberať aj týmto tvrdením. 22.V ďalšom konaní bude potrebné zaujať stanovisko k darovacej zmluve a následne rozhodnúť vo veci určenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu k popísanej nehnuteľnosti. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 . 23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.