Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-50-2019.pdf
PDF · 131.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu M. I., U.. XX.X.XXXX, H., O. XXX/XX, zast. JUDr. Ľubomír Cibere & JUDr. Stanislav Bovan, advokátska kancelária, Trebišov, M. R. Štefánika 1161/184, IČO: 35 543 540, proti žalovanej R. L., U.. XX.X.XXXX, H., O. XXX/XX, zast. JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/384/2015-171 z 5.8.2018 Okresného súdu Trebišov
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. H. na LV č. XXXX parc. č. 1012 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 972 m2, parc. č. 1013/1 záhrada o výmere 1431 m2, domu č. s. XXX na parc. č. 1012 pod B3 v 1/2-ici v pomere k celku. Žiadnej strane sporu nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca pôvodnou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že rozsudkom sp. zn. 13C/384/2015-108, z 9.11.2016 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/57/2017-138, zo 7.12.2017 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, a preto v tomto výroku rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 21.12.2017 a zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1/2 k vyššie citovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. H. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, aké dokazovanie vykonal a čo z neho zistil a právne uzavrel citujúc znenie § 34, § 37 ods.1, § 39, § 22 ods.1,2, § 23, § 31 ods.1, § 31 ods.4, § 628 ods.1,2 OZ, § 22 ods.1,2, § 28 ods. 1,2,3, § 42 ods.1,2,3 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Z citovaných ustanovení zákona o katastri nehnuteľností vyplýva, že rozhodovanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do KN patrí do právomoci osobitného správneho orgánu, ktorý o vklade vlastníckeho práva do KN rozhoduje v osobitnom, vkladovom konaní, ktoré vyúsťuje do rozhodnutia o povolení vkladu. V rámci tohto konania správny orgán posudzuje existenciu formálnych náležitostí právneho úkonu, medzi ktoré patrí označenie účastníkov zmluvy, obsahové náležitosti právneho úkonu, splnomocnenia na základe, ktorého došlo k uzavretiu právneho úkonu, splnenie formy prejavu ich vôle podpisom na zmluve a podobne. Pokiaľ príslušný správny orgán vydá rozhodnutie o povolení vkladu, nemá iný orgán, teda ani súd v občianskom sporovom konaní právomoc posudzovať uvedené formálne náležitosti zmluvy. Takýmto postupom by totiž zasiahol do právomoci tohto správneho orgánu. Uviedol, že v tomto konaní riešil platnosť darovacej zmluvy z 25.8.2008
ako predbežnú otázku. Od vyriešenia tejto predbežnej otázky záviselo rozhodnutie o žalobe. Podrobil skúmaniu všetky okolnosti, na základe ktorých došlo k uzavretiu darovacej zmluvy spísanej notárom na Slovensku do notárskej zápisnice 25.8.2008 a dospel k záveru, že ide o perfektný právny úkon so všetkými zákonnými náležitosťami tak, ako to ukladá nielen Občiansky zákonník ale aj Notársky poriadok a zároveň aj Katastrálny zákon v časti obsahovej náležitosti zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti. Konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by mala byť darovacia zmluva absolútne neplatná, pre svoj rozpor so zákonom alebo pre to, že by sa priečila dobrým mravom alebo zákon obchádzala. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu zistil, že skutočným úmyslom žalobcu bolo darovať podiel na spornej nehnuteľnosti žalovanej a jeho úmysel bol jednoznačne vyjadrený v Čestnom vyhlásení spôsobom zrozumiteľným, jednoznačným, a preto nebol dôvod toto splnomocnenie spochybňovať. Súd považuje Čestné vyhlásenie za platné ako aj právny úkon, ktorý bol na základe neho urobený. Notár JUDr. Demeter potvrdil súdu, že notársku zápisnicu, obsahom ktorej bola darovacia zmluva 25.8.2008 vyhotovil na základe splnomocnenia, notársky overeného 2.7.2008 v Bradforde (v jazyku anglickom so slovenským prekladom) ako aj na základe ,,Čestného vyhlásenia“ z 2.7.2008 lebo z obsahu obidvoch týchto písomností skonštatoval, že žalobca, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H., chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť darovaním na sestru, žalovanú a o jeho úmysle pochybnosti nemal už aj z toho dôvodu, že obe strany sporu, ktoré neskôr vystupovali ako strany darovacej zmluvy, boli v nich presne špecifikované rovnako aj darovaná nehnuteľnosť a z obsahu týchto písomností jasne vyplývalo to, že má ísť o bezodplatný prevod (darovanie), prenechanie nehnuteľnosti, tak ako sa to v nej doslovne uvádza. Tvrdenie žalobcu, že splnomocnenie z 2.7.2008 v jazyku slovenskom vlastnoručne nepodpísal, v konaní preukázané nebolo. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepredložil súdu dôkaz - znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenie, že túto písomnosť nepodpísal on sám. Tvrdenie žalobcu, že obsahu plnomocenstva vyhotoveného v jazyku anglickom pred notárom v Bradforde 2.7.2008 nerozumel a jeho skutočnou vôľou bolo niečo iné než sa do tohto čestného vyhlásenia uviedlo, v konaní takisto preukázané nebolo. Pri posudzovaní splnomocnenia a čestného vyhlásenia, ktoré boli podkladom na spísanie darovacej zmluvy z 25.8.2008 súd v súlade s § 35 ods.2 OZ, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, vychádzal z významu slovne prejavenej vôle žalobcu v nich. Súd vychádzal z významu prehlásení žalobcu vyjadrených slovami v týchto písomnostiach jednoznačným a pochybnosti vylučujúcim spôsobom z čoho vyvodil záver, že jeho úmyslom a vôľou bolo v skutočnosti svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne previesť na sestru. Vyjadril to slovami „darujem nehnuteľnosť“, „odovzdávam svoju polovicu majetku“, „schvaľujem, aby polovica podielu na nehnuteľnosti sa previedla na moju sestru“, „prevádzam bez nátlaku“. Z týchto prehlásení jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel darovať a nie predať. Z toho potom vyplýva, že ak na základe týchto listín bola notárska zápisnica 25.8.2008 spísaná, ide o perfektný právny úkon, ktorý je platný, na základe ktorého došlo aj k platnému prevodu vlastníckeho práva a vkladu vlastníckeho práva do KN príslušným správnym orgánom. Nakoľko súd dospel k záveru, že darovacia zmluva je platným právnym úkonom, bolo potrebné žalobu zamietnuť. Konštatoval, že ani z úradného prekladu čestného vyhlásenia nezistil iný úmysel žalobcu, než bezodplatný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na sestru. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho úmyslom bolo spoluvlastnícky podiel predať sestre ako ani to, za akú cenu. V ním uvedenom splnomocnení nebola zmienka o žiadnej finančnej čiastke, a preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal, že by sa od roku 2008 (od darovania) do roku 2015 (7 rokov) domáhal vyplatenia kúpnej ceny od žalovanej, čo samo o sebe nasvedčuje tomu, že nemalo ísť o predaj odplatný ale o bezodplatné darovanie. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná ako splnomocnenec prekročila rozsah svojich oprávnení, ktoré jej boli plnomocenstvom udeleným žalobcom udelené a ako to potvrdil aj notár vo svojej svedeckej výpovedi to, že vystupovala na strane splnomocneného darcu, ako aj obdarovaného nie je nič mimoriadne ani protizákonné. Táto skutočnosť nemôže mať sama o sebe za následok neplatnosť právneho úkonu, resp. neplatnosť plnomocenstva, ktoré je potrebné považovať za jednostranný právny úkon zastúpeného, lebo je založené na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Žalovaná tým, že na základe takéhoto plnomocenstva konala, čím prejavila svoj následný súhlas s tým, že jej plnomocenstvo bolo udelené. Z obsahu plnomocenstva vyplynulo, že bolo udelené pre konkrétny právny úkon, a to vysporiadanie majetkových záležitostí ohľadom spoločnej nehnuteľnosti vo Vojčiciach, ktorá bola presne špecifikovaná v plnomocenstve, a to darovaním, išlo teda o plnomocenstvo udelené pre tento konkrétny právny úkon. Opak týchto zistení v konaní preukázaný nebol preto žalobu zamietol. Žalovaná mala v konaní úspech, preto jej podľa § 255 ods.1 CSP ako úspešnej strane sporu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne podľa 256 ods.2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v celom rozsahu proti všetkým jeho výrokom, a to v súlade s § 355 a § 365 ods.1 písm. f), h) CSP. Uviedol, že pôvodnou žalobou sa domáhal, aby súd vyslovil, že darovacia zmluva z 25.8.2008 spísaná vo forme notárskej zápisnice, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX k.ú. H., je absolútne neplatná a zároveň žiadal, aby súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/2-vica. Poukázal na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/57/2017 zo 7.12.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol žalobu v časti určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná a zároveň súd v časti určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, že krajský súd súčasne v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu notárskej zápisnice z 25.8.2008 ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu z 9.11.2016 nie je zrejmé, ktorú listinu pojal notár ako plnú moc, či tú ktorá bola spísaná v anglickom jazyku označená v preklade ako „čestné prehlásenie", alebo tú, ktorá je označená ako „splnomocnenie", že po vyriešení tejto otázky bude potrebné vyhodnotiť, či plná moc obsahuje podstatné náležitosti, a to označenie strán, identifikované menom a priezviskom, dátumom narodenia alebo rodným číslom, bydliskom splnomocniteľa aj splnomocnenca, presné vymedzenie účelu a rozsahu plnej moci, dátum vyhotovenia splnomocnenia, vlastnoručný podpis splnomocniteľa úradne overený, vyjadrenie súhlasu splnomocnenca so splnomocnením a je tiež potrebné vyhodnotiť, či boli splnené podmienky na udelenie plnej moci, a či splnomocniteľ konal v rozsahu udelenej plnej moci a zároveň vyslovil právny názor, že splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam v danom prípade v darovacej zmluve, by mal obsahovať totožný predmet ako zmluva t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 Katastrálneho zákona a súd by mal vyhodnotiť, či z listiny označenej ako „čestné prehlásenie" resp. „splnomocnenie" vyplýva, že by splnomocnenec mohol v mene splnomocniteľa uzavrieť darovaciu zmluvu a vyhodnotiť rozsah udeleného plnomocenstva tak, ako to vyžaduje § 31 O. z. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd sa týmito skutočnosťami nezaoberal resp. námietky odvolateľa ignoroval. Opätovne zdôraznil, že podkladom na vyhotovenie notárskej zápisnice mali byť nasledujúce listiny: - listina označená ako „STATUTORY DECLARATION OF M. I." z 2.7.2008, vyhotovená v anglickom jazyku, kde následne bol vyhotovený aj znalecký preklad uvedenej listiny, z ktorého vyplýva, že ide o čestné prehlásenia žalobcu. Z jeho obsahu vyplýva, že v odseku 4 uvedeného čestného vyhlásenia žalobca uvádza nasledovné: „schvaľujem, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na čísle XXX/XX H., Trebišov, Slovensko, previedla na moju sestru R. L. dátum narodenia 29.04.62". V ods. 5 sa uvádza „ nehnuteľnosť a pozemok prevádzam bez nátlaku a robím tak z vlastnej iniciatívy". Z obsahu uvedenej listiny je evidentné nielen podľa jej označenia ale aj podľa jej obsahu, že nejde o splnomocnenie a listina rovnako neobsahuje ani podstatné náležitosti darovacej zmluvy - listina označená ako „SPLNOMOCNENIE" vyhotovená v slovenskom jazyku z 2.7.2008, z ktorej obsahu vyplýva, že napriek jej označeniu splnomocnenie, listina v skutočnosti nie je splnomocnením, keďže tu absentuje prejav vôle žalobcu niekoho splnomocniť na akékoľvek právne úkony a rovnako chýba aj označenie splnomocnenca. Je tiež dôležité poukázať na fakt, že žalobca popiera, že uvedenú listinu podpísal, avšak pominúc tento fakt je nutné konštatovať, že aj keď listina obsahuje formuláciu „darujem hnuteľnosť v podobe domu", chýbajú tu podstatné náležitosti darovacej zmluvy napr. aj prejav vôle obdarovanej, presné vymedzenie daru atď., kde k rovnakému záveru evidentne dospel i notár, ktorý vyhotovil darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice. Notár však listinu posúdil ako splnomocnenie napriek evidentným nedostatkom. Notár však nemôže spísaním notárskej zápisnice nahrádzať neexistujúce splnomocnenie resp. konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie z 9.11.2016 uviedol, že tieto listiny neobsahujú základné náležitosti na to, aby ich bolo možné označiť za „darovaciu zmluvu" resp. za splnomocnenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ani jedna z listín, predložených v súdnom konaní, nespĺňa náležitosti darovacej zmluvy, ale najmä nespĺňa náležitosti splnomocnenia, keďže z uvedených listín výslovne nevyplýva a nie je možné taký záver urobiť ani iným výkladom, že by žalobca chcel splnomocniť niekoho na uzatvorenie darovacej zmluvy v jeho mene a už vôbec nie, že by uvedené plnomocenstvo udelil žalovanej. Preto prichádza do úvahy len jeden záver, a to taký, že žalovaná nebola oprávnená podpísať notársku zápisnicu v mene žalobcu, a teda notárska zápisnica je absolútne neplatným právnym úkonom. K vykonanému dokazovaniu ďalej uviedol, že nie je možné sa stotožniť sa so závermi súdu prvej inštancie, ktoré sú uvedené v bode 33. rozsudku, kde súd uvádza, že vyzval žalobcu, aby predložil znalecký posudok z odboru grafológie. Žalobca je toho názoru, že takýto posudok je právne irelevantný, keďže grafológia resp. psychológia písma je často zamieňaná s písmoznalectvom. Je síce pravdou,
že obe disciplíny skúmajú písomný prejav, každá však z iného uhla. Grafológia sa zaoberá vzťahom medzi písomným prejavom a osobnosťou pisateľa na základe rôznych interpretačných systémov, čím sa blíži k psychodiagnostickým technikám. Pre účely tohto súdneho konania je však takýto posudok by bol bezpredmetný. Písmoznalectvo sa podieľa na identifikácii pisateľa, analyzuje rukopis eventuálne podpis s cieľom určiť autora písomností resp. určuje pravosť či nepravosť posudzovaného písomného prejavu. V súvislosti so spochybnením podpisu na listine označenej ako splnomocnenie z 2.7.2008, súd ho vyzval na predloženie znaleckého posudku z odboru grafológia, z čoho vyplýva, že sa zrejme snažil preniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určenie pravosti podpisu resp. listiny na neho. V tomto smere zastáva názor, že mu nevznikla povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že jeho podpis na listine je pravý, pretože ak popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky t.j. na žalovanej. Tým, že poprel pravosť podpisu na predloženej listine v podstate tvrdí, že ju nikdy nepodpísal, teda tvrdí jej neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nie je možné od neho spravodlivo požadovať, pretože v zmysle existujúcej právnej teórie i judikatúry sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. Teda od neho nemožno požadovať, aby preukazoval, že predmetnú listinu nepodpísal. Je preto na žalovanej, aby v tomto smere uniesla dôkazné bremeno. Domnieva sa, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak si osvojil názor, že žalobca vyhotovil splnomocnenie pre žalovanú a rovnako možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd uvedené „splnomocnenie" považuje za platné. Navrhol preto, aby odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a to tak, že v plnom rozsahu vyhovie podanej žalobe, t.j. I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, vedených na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k.ú. H., a to nehnuteľnosti: stavba rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku registra „C" pozemok parc. číslo 1012 v podiele 1/2-vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1012, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 v podiele 1/2- vice, pozemok registra „C" parc. číslo 1013/1, záhrada vo výmere 1431 m2 v podiele sú vo vlastníctve žalobcu M. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: O. XXX/XX, XXX XX H.. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a správne právne posúdený. Dôvody uvádzané „žalovaným“ v jeho odvolaní považuje za účelové a právne irelevantné. Súd sa zaoberal všetkými skutočnosťami, na ktoré poukázal odvolací súdu. Ani vykonanie ďalšieho dokazovania nezmenilo názor súdu a naďalej považoval podanú žalobu za nedôvodnú. Bolo preukázané, že žalobca mal v úmysle darovať jej predmetnú nehnuteľnosť. Rovnako sa preukázalo, že plnomocenstvo z 2.7.2008, na základe ktorého ako splnomocnenec dala vo forme notárskej zápisnice vyhotoviť darovaciu zmluvu, je perfektný právny úkon, nakoľko z jeho obsahu jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu darovať jej predmetnú nehnuteľnosť. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho konania. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že určil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. ako stavba - rodinný dom, č. s. XXX, na pozemku registra ,,C“, pozemok parc. č. 1012 podiel 1/2, parcela č. 1022 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 972 m2 v podiele 1/2 a parcela č. 1013/1 - záhrada vo výmere 1431 v podiele 1/2. 6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, ale jeho skutkové zistenia sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. 8.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 9.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11.Odvolací súd sa neodchýlil od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred nim vykonaných dôkazov a z týchto skutkových zistení a použitých právnych noriem vychádzal pri svojom rozhodnutí. 12.Súd prvej inštancie skutkovo uzavrel, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H., parc. č. 1012 zast. plocha a nádvorie o výmere 972 m2, parc. č. 1013/1 záhrada o výmere 1431 m2, domu so s. č. XXX na parc. č. 1012 pod B3 v 1/2-ici v pomere k celku a žalovaná bola spoluvlastníčkou druhej polovice. V čase, keď žalobca bol aj so sestrou (žalovanou) v Anglicku podpísal listinu označenú ako „STATUTORY DECLARATION OF M. I." z 2.7.2008, vyhotovená v anglickom jazyku (č. l. 84), ktorej preklad zabezpečil súd prekladateľom D.. A. R., č. 1055/2016 (č. l. 85), z ktorého vyplýva, že ide o čestné prehlásenie žalobcu, ktorý v jeho 4 bode uviedol nasledovné: „schvaľujem, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na čísle XXX/XX H., F., Slovensko, previedla na moju sestru R. L. dátum narodenia 29.04.62" a v bode 5 „nehnuteľnosť a pozemok prevádzam bez nátlaku a robím tak z vlastnej iniciatívy". V ten istý deň (2.7.2008) žalobca v slovenskom jazyku spísal listinu označenú ako splnomocnenie, z ktorého obsahu je zrejmé, že žalobca (iniciály uvedené) v bode 2 uviedol, že daruje nehnuteľnosť v podobe domu, v bode 3. uviedol, že je jeho právoplatným vlastníkom (ktorý špecifikoval) a v bode 4 uviedol, že odovzdáva svoju polovicu majetku domu č. XXX/XX, O., H., F., E., svojej sestre R.Í. L., U.. XX.X.XXXX. Žalobca pravosť podpisu na tejto listine spochybnil a v priebehu konania tvrdil, že podpis nie je jeho. Žalovanej z uvedených listín jasne vyplynulo, že má ísť o bezodplatný prevod (darovanie), prenechanie nehnuteľnosti a preto požiadala notára JUDr. Alexandra Demetera, aby spísal notársku zápisnicu, ktorej obsahom bude darovacia zmluva, pričom žalovaná bola splnomocnená zástupkyňa žalobcu ako darcu a obdarovaná. Notár JUDr. Alexander Demeter spísal notársku zápisnicu N434/2008, Nz35919/2008, NCRIs35565/2008, na základe ktorej žalobca mal darovať žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H., parc. č. 1012 zast. plocha a nádvorie o výmere 972 m2, parc. č. 1013/1 záhrada o výmere 1431 m2, domu so s. č. 462 na parc. č. 1012 pod B3 v 1/2-ici v pomere k celku, zastavaného i nezastavaného pozemku. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Trebišov č. V2039/08 na základe návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorý podala žalovaná na Správu katastra Trebišov 25.8.2008 titulom notárskej zápisnice z 25.8.2008 N434/2008 povolil vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy 18.11.2008 pod V2039/08. 13.Vzhľadom na zistený skutkový stav prejudiciálne bolo potrebné zistiť, či darovacia zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice je platná. Keďže žalobca nepodpísal darovaciu zmluvu sám, ale v jeho mene
ju mala na základe plnej moci podpísať obdarovaná, t. j. žalovaná, platnosť darovacej zmluvy závisela od platnosti plnej moci. 14.Podľa § 22 ods.1 O. z. zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 15.Podľa § 22 ods.2 O. z. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 16.Podľa § 23 O. z. zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. 17.Podľa § 31 ods.1 O. z. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 18.Podľa § 31 ods. 4 O. z. ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. 19.Podľa § 37 ods.1 O. z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 20.Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 21.Písomné plnomocenstvo je listina, ktorou sa preukazuje, že medzi zástupcom (splnomocnencom) a zastúpeným (splnomocniteľom) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. 22.Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 23.Vychádzajúc z citovaných ustanovení, z plnomocenstva musí byť zrejmé, kto je splnomocniteľ a kto splnomocnenec a v akom rozsahu je oprávnený splnomocnenec konať za splnomocniteľa. Rovnako je potrebné zistiť, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami splnomocniteľa. 24.Z obsahu dôkazu označenom ako Splnomocnenie (č. l. 4) z 2.7.2008 je zrejmé, že žalobca v bode 2 daruje nehnuteľnosť v podobe domu a v bode 4 žalobca uvádza, že odovzdáva svoju polovicu majetku sestre. V priebehu vedeného konania žalobca namietal podpis na tejto listine, že nie je jeho. 25.Podstatnými náležitosťami plnej moci sú a) označenie strán identifikované menom a priezviskom, dátumom narodenia alebo rodným číslom, bydliskom splnomocniteľa aj splnomocnenca, b) rozsahu plnej moci, c) dátum vyhotovenia splnomocnenia, d) vlastnoručný podpis splnomocniteľa (úradne overený), e) vyjadrenie súhlasu splnomocnenca so splnomocnením. Osobitnými náležitosťami pri splnomocnení na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k darovacej zmluve, je predmet plnomocenstva, t. j. presné označenie nehnuteľnosti, tak ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu o prevode nehnuteľností, v súlade s § 42 katastrálneho zákona, teda splnomocnenie, by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, jeho obsahom by mali byť tie isté náležitosti, označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre daný typ zmluvy. 26.Hodnotenú listinu nemožno považovať za splnomocnenie, lebo obsahovým ani gramatickým výkladom nemožno dospieť k záveru, že žalobca splnomocnil žalovanú na vykonanie úkonu - spísanie a podpísanie darovacej zmluvy. Chýba rozsah a účel splnomocnenia, pričom neurčite a nejasne sú špecifikované nehnuteľnosti, ktoré by mali byť predmetom darovania, lebo nie je jasné, či sa jedná len o dom alebo aj pozemok ako zastavaná plocha a záhrada, či žalobca mienil darovať celý svoj podiel alebo len polovicu z neho. Túto listinu možno vyhodnotiť ako neurčitý, jednostranný, neplatný právny úkon. 27.Z úradného prekladu Čestného vyhlásenia žalobcu z 2.7.2008 (čl. 86) odvolací súd konštatuje, že žalobca v ňom vyhlasuje to, že je štátnym príslušníkom Slovenska, číslo slovenského občianskeho preukazu E. XXX XXX, v súčasnosti bývajúceho v byte 11, I. R. R. XX M., X. J., E. L. a v bode 3/ uvádza, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na č. XXX/XX, O. vo H. pri Trebišove na Slovensku so svojou sestrou R. L., U.. XX.XX.XXXX, číslo slovenského občianskeho preukazu E. XXX XXX. V bode 4/ schválil, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na č. XXX/XX, O., H., F., Slovensko previedla na jeho sestru R. L., U.. XX.X.XXXX. V bode 5/ prehlasuje, že nehnuteľnosť a pozemok prevádza bez nátlaku a robí tak z vlastnej iniciatívy. Ďalej z čestného vyhlásenia vyplýva, že žalobca poskytuje tieto informácie zodpovedne s vedomím, že uvedené je pravdivé a v zmysle ustanovení zákona o čestnom vyhlásení z r. 1835. Čestné vyhlásenie v origináli bolo podpísané notárom v Bradforde, nachádza sa na ňom nečitateľný podpis notára a nečitateľný podpis žalobcu M. I.. Žalobca nim vyjadruje súhlas s prevodom nehnuteľností na sestru, ale ani z obsahového ani gramatického rozboru nie je možné určiť, že žalobca splnomocnil žalovanú na vyhotovenie a podpísanie
darovacej zmluvy. Ide o jednostranný právny úkon žalobcu, z ktorého pre žalovanú nevyplývajú práva a povinnosti splnomocnenca. 28.Vzhľadom na nutnosť sa zaoberať tvrdeným rozporom vôle splnomocniteľa a konaním splnomocnenej odvolací súd zdôrazňuje argumentáciu žalobcu, že „... dohodli sme sa na tom, že vysporiadajú nehnuteľnosť vo H.B. tak, že on jej predá svoj spoluvlastnícky podiel sestre a ona mu vyplatí finančnú hotovosť (za svoj spoluvlastnícky podiel žiadal 8 000,- libier). O darovaní nebola nikdy reč a jeho úmyslom nebolo bezodplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti na sestru. S odstupom času žiadal sestru, aby mu peniaze za jeho podiel vyplatila, ale sestra ho krátko na to, čo splnomocnenie podpísal, z domu vyhodila....“. Súd nesprávne vykladal jeho prejav vôle obsiahnutý v Čestnom vyhlásení a Splnomocnení z 2.7.2008 a rovnako nesprávne v napadnutom rozsudku dospel k názoru, že pri darovacej zmluve z 25.8.2008, ide o perfektný právny úkon so všetkými zákonnými náležitosťami tak, ako to ukladá nielen Občiansky zákonník ale aj Notársky poriadok a zároveň aj Katastrálny zákon, že pri posudzovaní splnomocnenia a čestného vyhlásenia, ktoré boli podkladom na spísanie darovacej zmluvy z 25.8.2008 v súlade s § 35 ods.2 O. z. a vychádzal z významu prehlásení žalobcu vyjadrených slovami v týchto písomnostiach jednoznačným a pochybnosti vylučujúcim spôsobom z čoho vyvodil záver, že jeho úmyslom a vôľou bolo v skutočnosti svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne previesť na sestru. Vyjadril to slovami „darujem nehnuteľnosť“, „odovzdávam svoju polovicu majetku“, „schvaľujem, aby polovica podielu na nehnuteľnosti sa previedla na moju sestru“, „prevádzam bez nátlaku“. Z týchto prehlásení jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel darovať a nie predať. 29.Odvolací súd s uvedeným záverom nesúhlasí a tvrdí, že základné a všeobecné interpretačné pravidlo na výklad vôle konajúcich osôb je upravené prostredníctvom § 35 ods.2 O. z.. 30.Podľa § 35 ods.2 O. z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, pričom žalobca nikdy neprejavil vôľu, aby ho sestra pri nejakých úkonoch zastupovala. Uvedené vyplynulo z predložených listinných dôkazov. Ďalej musí odvolací súd tiež zdôrazniť historicky známu skutočnosť, že inštitút právneho zastúpenia, tak ako ho ponímame v súčasnosti, je prelomením rímskej zásady „alteri stipulari nemo potest“, ktorá už vopred spochybňovala možnosť zaväzovať niekoho úkonmi tretích osôb. Súčasnú výnimku z citovaného všeobecného zákazu, že nikto nemôže zaväzovať druhého, predstavuje § 33 ods.1 O. z., kde zákonodarca prekročenie rozsahu plnomocenstva viaže na súhlas splnomocniteľa. Samotný vznik a existencia konfliktu medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, tzn. žalobcom a žalovanou, nepochybne preukazuje, že žalovaná urobila právny úkon, s ktorým žalobca nesúhlasí, nemal vôľu ho vykonať a žalovaná nim získala prospech pre seba na úkor žalobcu. 31.Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. 32.Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon sa podľa § 37 ods.1 O. z. musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatné. Listinné dôkazy predložené žalobcom nespĺňajú náležitosti plnomocenstva, nie sú určité a zrozumiteľné a teda sú neplatné. 33.Podľa § 3 ods.1 O. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 34.Podľa § 40 ods.3 O. z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 35.Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený. Darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice N434/2008, Nz35919/2008, NCRIs35565/2008 z 25.8.2008 je neplatný právny úkon, lebo obsahuje vady, na ktoré je súd povinný prihliadnuť, je v rozpore s objektívnym právom, lebo nie je podpísaná konajúcou osobou darcom - žalobcom. 36.Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd musel argumentáciu žalobcu v odvolaní v naznačenom smere označiť za dôvodnú. V dôsledku neplatnosti darovacej zmluvy, nedošlo na jej základe k prevodu nehnuteľností a teda žalobca je ich vlastníkom. 37.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 38.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
39.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42.Žalobca bol úspešný len v pomernej časti, keďže v žalobe žiadal určiť neplatnosť darovacej zmluvy (I. výrok) a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (II. výrok), pričom úspešný bol len v II. výroku, preto žiadnej strane nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 43.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.