Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: 1. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX H., 2. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, O., XXX XX S. O., 3. O.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., 4. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. A. XX, XXX XX W. Z., 5. O.. A.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX S., 6. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 8, XXX XX N., 7. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX N., žalobcovia v 1. až 7. rade zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: LEVSEM, spol. s r.o., so sídlom Červenej armády 178, 935 32 Kalná nad Hronom, IČO: 31 443 931, zastúpenému: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. novembra 2020 č.k. -681, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom až v siedmom rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V predmetnej veci sa žalobcovia, respektíve ich právni predchodcovia, po opakovanom pripustení zmeny žaloby uzneseniami na č.l. 173 a č.l. 227 domáhali určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území U., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu U., Katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, parc.č. XXX/XX, orná pôda 2950 m2, parc.č. XXX/X, orná pôda 3370 m2, parc.č. XXX/XX, orná pôda 5430 m2, parc.č. XXX/X, orná pôda 28000 m2, parc.č. XXX/X, orná pôda 10218 m2 na mene žalovaného patrili v celosti ku dňu smrti M. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, a G. D. rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX. Pôvodne bola žaloba podaná proti Slovenskej republike - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava. V priebehu konania bol uznesením zo dňa 09.02.2015 (č.l. 140) pripustený do konania žalovaný v 2. rade (S. H.) a následne bolo konanie proti SR - Slovenský pozemkový fond ako žalovanému v 1. rade na základe späťvzatia žalobcov uznesením zo dňa 18.03.2016 (č.l. 223) zastavené. 2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 11. apríla 2018 č.k -444 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcov odvolací súd uznesením zo dňa 27. februára 2019 č.k. -545 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky. 3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22. novembra 2018 č.k. -507 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom pôvodného žalobcu v 2. rade (N. D.) so žalobcom 2. O. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, O.. Uznesením zo dňa 21. júna 2019 č.k. -568 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného (S. H.) so spoločnosťou LEVSEM, spol. s r.o., so sídlom Červenej armády 178, Kalná nad Hronom, IČO: 31 443 931. Uznesením zo dňa 8. júla 2020 č.k. -665 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi pôvodného žalobcu v 3. rade (F. D.) so žalobcami 3. O.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, H., 4. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. A. XX, W. Z., 5. O.. A.. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S.. 4.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 25. novembra 2020 č.k. -681 žalobu opätovne zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, , , , zákona č . o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. 4.2. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v roku 1953 pridelené ich právnym predchodcom M. a G. D.. Disponujú Návrhom prídelového plánu z 07.01.1948 a Konečným prídelovým plánom z 20.10.1953, ale nedisponujú výmerom o vlastníctve pôdy. Preto tvrdili, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam ich právni predchodcovia nadobudli titulom vydržania. Návrh prídelového plánu ani konečný prídelový plán súd prvej inštancie nepovažoval za doklady, ktoré by preukazovali vlastníctvo, keďže sú len podkladom pre vydanie výmeru ako verejnej listiny dokazujúcej vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôde, pričom na jej základe knihový súd vykonával záznam vlastníckeho práva. Jediným oprávneným orgánom na vydanie výmeru bolo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Uvedené povereníctvo bolo tiež oprávnené a zároveň povinné na preskúmanie a schválenie návrhu prídelového plánu a konečného prídelového, čo v danom prípade splnené nebolo. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, resp. neobsahoval všetky podstatné náležitosti, nespôsobovalo to jeho neplatnosť, avšak nebol listinou verejnou a teda nebol spôsobilý vyvolať účinky ustanovené v nariadenia SNR č. 104/1946 Sb.n. SNR. Nakoľko žalobcovia výmer nepredložili a v príslušných archívoch sa takáto listina nenachádza, súd prvej inštancie nemal možnosť preskúmať, či obsahuje všetky podstatné náležitosti. K tvrdeniu žalobcov, že návrh prídelového plánu a konečný prídelový plán mali byť listinami, ktoré sú podpísané a potvrdené autoritami a na ich základe ich právni predchodcovia vstúpili do dobromyseľnej držby a užívania sporných nehnuteľností, uviedol, že na nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania musí byť nevyhnutne preukázaný nadobúdací titul, ktorý v prídelcoch vyvolal presvedčenie, že im vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí, hoci tomu tak nebolo. Na vydržanie nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa, ale jeho dobrá viera sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda titul, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Takýmto titulom mohol byť jedine výmer o vlastníctve pôdy, hoc aj neperfektný s prípadnými vadami. Poukázal na rozhodnutie ONV, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v U. č. 433/1965-59 zo dňa 16.09.1965, v ktorom sa konštatuje, že M. a G. D. prídel neužívajú a je včlenený do JRD U.. Prídelová cena 15230 Kčs, ani len jej časť, nebola nikdy z ich strany zaplatená, preto túto pohľadávku štát odpísal. V dedičských konaniach po právnych predchodcoch pôvodných žalobcov sporné pozemky neboli nikdy predmetom dedenia, dedičia ich ani len ako možné dedičstvo neoznačili. Žalobcovia v 1. rade a pôvodný žalobca v 2. rade vypovedali, že žiadne dedičské konanie po otcovi sa neviedlo, pritom náhradného dedičského konania sa zúčastnili a tiež podávali samotný návrh. Vypovedali, že sporné pozemky rodičom určite patrili, pracovali na nich, časové obdobie však uviesť nevedeli. Do dedičského konania nemali byť nahlásené preto, lebo boli zabraté do družstva a pozemky zabraté a konfiškované vraj do dedičstva ísť nemohli. Na sporné pozemky sa bol údajne pýtať žalobcov aj pôvodný žalovaný (čo on poprel), táto skutočnosť však nepreukazuje vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov. V tomto smere dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení o vlastníckom práve svojich predchodcov k sporným nehnuteľnostiam. 4.3. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že ak žalobcovia (s pôvodnými žalobcami N. a F. D.) nadobudli presvedčenie, že im resp. ich právnym predchodcom vlastníctvo k sporným pozemkom na základe výmeru alebo prídelovej listiny patrí, mali možnosť domáhať sa ich vrátenia resp. poskytnutia náhrady, teda uplatniť si reštitučný nárok v zmysle o zmiernení následkov majetkových krívd, o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, o mimosúdnych rehabilitáciách alebo o navrátení vlastníctva k pozemkom, a to v príslušných lehotách stanovených uvedenými zákonmi, ktoré

sú prekluzívne, ich uplynutím právo zaniká. Pritom v priebehu dokazovania vyplynulo, že žalobcovia si takýto nárok neuplatnili. Reštitučné zákony sú vo vzťahu k zákonmi špeciálnymi. To znamená, že tam, kde je špeciálna právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Reštitučné predpisy vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodujúcom období na štát, a to aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho dôvodu. Bez ohľadu na to, akým spôsobom prešla vec na štát, len v prípadoch, ktoré sú v reštitučných zákonoch výslovne ustanovené za splnenia aj ďalších podmienok v nich uvedených bol daný dôvod na vrátenie veci. Neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov má za následok stratu možnosti domáhať sa ochrany podľa všeobecných predpisov, teda prostredníctvom určovacej žaloby. K tomu poukázal na rozhodnutie Ústavného súde SR -18 z 24.04.2013, a stanovisko pléna ÚS ČR sp.zn. Pl. ÚS-st. 21/05 z 1. novembra 2005. 4.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že pôvodný žalovaný nadobudol vlastníctvo k jednej časti sporných pozemkov kúpnou zmluvou od vlastníkov, ktorí pozemky nadobudli od SR titulom reštitúcie a v druhej časti pozemkov titulom postúpenia reštitučných práv. Predmetné pozemky teda SR vydala titulom reštitučných nárokov. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou pôvodného žalovaného, podľa ktorej určenie vlastníckeho práva k pozemkom vydaných ako náhrada v reštitučnom konaní nie je možné a bolo by v rozpore s právnou istotou a so zásadami právneho štátu pripustiť možnosť určovacej žaloby na určenie vlastníctva k takýmto pozemkom. Vzhľadom na skutkové zistenie, podľa ktorého pôvodný žalovaný S. H. bol vlastníkom sporných nehnuteľností, dospel k záveru, že tento mohol vlastníctvo k nim previesť kúpnou zmluvou na žalovaného (spoločnosť LEVSEM s.r.o.). 4.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a . Keďže vo veci bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to jednak prvoinštančného na základe úspechu a jednak odvolacieho, pretože k zrušeniu prvého rozsudku súdu prvej inštancie došlo z procesných dôvodov na strane žalobcov bez toho, aby sa odvolací súd zaoberal meritom veci. Uviedol, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. 5.1. Žalobcovia podali proti rozsudku prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že predmetné nehnuteľnosti patrili v celosti ku dňu smrti M. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, teda ku dňu XX.XX.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, a G. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX. Žiadali uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť im náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodili nesprávnym právnym posúdením veci podľa . 5.2. Žalobcovia namietali voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého si mali svoje nároky uplatniť podľa reštitučných zákonov. Tvrdili, že žiadny z reštitučných zákonov im neumožňoval nárok si uplatniť. Poukázali na skutočnosť, že im bol pridelený nehnuteľný majetok, ktorý bol pôvodným vlastníkom skonfiškovaný, pričom nikdy im ako prídelcom nebol odňatý. Samotné vnesenie majetku do družstva a strata možnosti na ňom hospodáriť takýmto dôvodom nebola ani podľa jedného reštitučného zákona. Ich právni predchodcovia, ale aj oni samotní, na týchto pôdach hospodárili a pamätali si okolnosti, za ktorý im boli pridelené, pričom vstup do užívania korešpondoval s listinami, ktorými im boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva a na základe, ktorých mali s prihliadnutím na všetky okolnosti presvedčenie, že uvedené nehnuteľnosti im právom patria. S poukazom na LV č.. z ktorého vyplýva, že nadobúdacím titulom pre Slovenskú republiku bolo rozhodnutie Správy katastra U. zo dňa 20.07.2009, dovtedy boli nehnuteľnosti evidované v pozemkovej knihe a zápis na štát nebol evidovaný, namietali, že ich prípade bolo možné domáhať sa iba určenia vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. K otázke vydržania poukázali na predložené dôkazy a vyjadrenia a tvrdili, že ich právni predchodcovia boli dobromyseľnými držiteľmi a podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva splnili. Tvrdili, že pokiaľ by bol vydaný a nájdený výmer, nemuseli by sa svojich práv domáhať titulom vydržania, keď nadobúdacím titulom by bol práve uvedený výmer. Keďže sa by im nepodarilo výmer dohľadať a zdokumentovať proces pridelenia nehnuteľností len po konečný prídelový plán, domáhali sa určenia svojho vlastníckeho práva vydržaním na základe skutočného užívania a držby týchto nehnuteľností a na základe konečného prídelového plánu, ktorým preukázali, že boli dobromyseľní držiteľmi a že nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné. Tvrdili, že v prospech žiadnej inej fyzickej či právnickej osoby vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností nebolo až do doby, kedy bol ako vlastník zapísaný SPF, hoci nehnuteľností, ktoré boli skonfiškované pôvodnému vlastníkovi Csattovi, sa prerozdeľovali prídelcom. 5.3. K dôvodu pre zamietnutie žaloby uvedenému v bode 34. rozsudku súdu prvej inštancie poukázali na princíp právnej istoty a tvrdili, že predchádzajúci žalovaný nebol reštituentom, nehnuteľnosti nadobudol od oprávnených osôb, pre ktorých reštitúcie vybavoval s cieľom ich nehnuteľnosti nadobudnúť do vlastníctva. SPF postupoval netransparentne keď sa v priebehu konania k meritu veci vyjadroval,

pričom v rovnakom čase previedol vlastnícke právo na žalovaného, respektíve reštituentov, o čom v jeho vyjadrení nebola zmienka. Tvrdili, že v rámci reštitúcií boli reštituentom vydané nehnuteľnosti v rozpore s ustanovením , keďže katastrálnom území P., kde mali reštituenti pôvodné nehnuteľnosti, boli v čase vydávania pozemkov voľné nehnuteľnosti, ktoré im mohli byť prevedené do vlastníctva. Reštitúcie však boli prispôsobené záujmom predchádzajúceho žalovaného, ktorý o konkrétne nehnuteľnosti žalobcov mal záujem. Domnievali sa, že v konaní bolo potrebné na uvedené skutočnosti prehliadnuť a neposkytnúť žalovanému ochranu, keďže nehnuteľnosti nadobudol na základe reštitúcií, o zákonnosti, ktorých možno mať pochybnosti. Navyše postup SPF bol v rozpore so zákonom, na základe nezákonného postupu nemohli reštituenti nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a ktoré následne nadobudol S. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvody, právne názory a závery súdu prvej inštancie považoval za správne a námietky žalobcov v odvolaní odôvodňované tvrdeniami, ktoré sú mimo rámca predmetu sporu. 7. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 13.04.2021 uviedli, že v plnom rozsahu zotrvávajú na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 9. , ktorý bol prijatý a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11.1. S obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. U., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu U., Katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, parc.č. XXX/XX, orná pôda 2950 m2, parc.č. XXX/X, orná pôda 3370 m2, parc.č. XXX/XX, orná pôda 5430 m2, parc.č. XXX/X, orná pôda 28000 m2, parc.č. XXX/X, orná pôda 10218 m2. Nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou od predchádzajúceho žalovaného - S. Predchádzajúci žalovaný (S. H.) nehnuteľnosti nadobudol zmluvou č. 03487/2014- PRZ-R60474/14.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretou dňa 19. 11.2014 medzi SR - SPF, správcom nehnuteľností vo vlastníctve SR ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom, ktorou boli do vlastníctva žalovaného prevedené okrem iných aj nehnuteľnosti v k.ú. U. pod parc.č. XXX/XX vedené na LV č. XXX. a parc.č. XXX/X vedené na LV č. XXX. Podľa č. I. a II. Zmluvy, na základe právoplatného rozhodnutia Okresného úradu U., pozemkový a lesný odbor č. 9/2014, OU-LV-PLO/P2014/00105 zo dňa 3.3.2014, právoplatným dňa 21.7.2014 bolo oprávneným osobám M. C., H. a M. v zmysle priznané právo na náhradu za pozemky v k.ú.. ktorých vlastníctvo nebolo možné navrátiť. Oprávnené osoby si uplatnili nárok na navrátenie pozemkov formou prevodu náhradných pozemkov dňa 19.8.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2014 postúpili oprávnené osoby svoju pohľadávku voči SPF v plnej výške na žalovaného. Ďalej zmluvou č. 06207/2013-PRZ- R60603/13.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretou dňa 6.2.2014 medzi SR - SPF, správcom nehnuteľností vo vlastníctve SR ako prevodcom a I. A. ako nadobúdateľom, boli do jej vlastníctva prevedené okrem iných aj nehnuteľnosti v k.ú. U. pod parc.č. XXX/X a XXX/XX vedené na LV č. XXX. Podľa č. I. a II. Zmluvy, na základe právoplatného rozhodnutia Okresného úradu U., pozemkový a lesný odbor č. 26/2012, p 2012/00105 zo dňa 14.7.2012, právoplatným dňa 27.8.2012 pre zákonné prekážky nebolo možné oprávnenej I. A. rod. C. vydať pozemky v k.ú. P.. Za poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať, si oprávnená osoba uplatnila nárok na poskytnutie náhrady formou poskytnutia náhradného pozemku výzvou zo dňa 2.12.2013. A tiež zmluvou č. 06208/2013-PRZ-R60604/13.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretou dňa 6.2.2014 medzi SR - SPF, správcom nehnuteľností vo vlastníctve SR ako prevodcom a V. N. ako nadobúdateľom, boli do jej vlastníctva prevedené okrem iných aj nehnuteľnosti v k.ú. U. pod parc.č. XXX/XX vedené na LV č. XXX. Podľa č. I. a II. Zmluvy, na základe právoplatného rozhodnutia Okresného úradu U., pozemkový a lesný odbor č. 58/2012, zo dňa 24.9.2012, právoplatným dňa 12.11.2012 pre zákonné prekážky nebolo možné oprávnenej V. N. rod.

H. vydať pozemky v k.ú. P.. Za poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať, si oprávnená osoba uplatnila nárok na poskytnutie náhrady formou poskytnutia náhradného pozemku výzvou zo dňa 2.12.2013. Sporné nehnuteľnosti v k.ú. U. parc.č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X nadobudol pôvodný žalovaný ako kupujúci do vlastníctva od V. N. a I. A. ako predávajúcich na základe kúpnej zmluvy č. 08/14 zo dňa 26.2.2014. 11.2. Uvedené nehnuteľnosti mali byť podľa Návrhu prídelového plánu zo dňa 07.01.1948 vyhotoveného Miestnou roľníckou komisiou MNV v U., preskúmaným a potvrdeným Okresnou roľníckou komisiou v U. dňa 7.5.1948, avšak bez preskúmania a schválenia Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, pridelené M. a G. D. ako pozemky v k.ú. O. U. pod parc.č. XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X spolu o výmere 4 ha 97 árov a 50 m2. Pôvodne išlo o časť skonfiškovaných pozemkov, ktoré boli zapísané v pozemkovej knihe k.ú. U. vo vložke č. XXX, XXX, XXX na meno O. T., resp. na meno P. T. v celosti a ktoré boli konfiškované rozhodnutím Povereníctva SNR zo dňa 27.08.1946 č. 68/46-46. Bolo vykonané vyznačenie "konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR". Konfiškácia bola vyznačená dňa 11.04.1948. Podľa Konečného prídelového plánu vyhotoveným Okresným národným výborom vo S. dňa XX.XX.XXXX, preskúmaným a potvrdeným Miestnym národným výborom v U., avšak bez preskúmania a schválenia Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, mali byť prídelcom M. a G. D. pridelené pozemky v k.ú. O. U. pod parc.č. XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X za navrhovanú prídelovú cenu 15 230 Kčs, ktorá mala byť splácaná v 10 ročných splátkach po 1 523 Kčs. M. D. figuruje i v Zozname výmerov o vlastníctve pôdy pre prídelcov v obci U. okres S. po O. T. s okrúhlou pečiatkou MNV U.. Z rozhodnutia ONV, odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v U. č. 433/1965-59 zo dňa 16.09.1965 vo veci M. D. s manželkou, ktorým boli pridelené nehnuteľnosti v k.ú. U., bolo zistené, že prídelci uvedený prídel neužívajú, tento je včlenený do JRD U. a bolo rozhodnuté, že pohľadávku z pozemkovej reformy vedenú v evidencii finančného odboru ONV vo výške 15 230 Kčs je potrebné odpísať. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom bolo vedené pod sp.zn. D 1345/72 na S. notárstve v U.. V dedičskom spise sa nachádza len Potvrdenie MNV v U. zo dňa 13.09.1972, podľa ktorého poručiteľ vlastnil rodinný domček so záhradou v hodnote asi 300 Kčs mimo intravilánu obce. Stavebný pozemok sa nachádza na pozemku JRD H.. Manželka poručiteľa bola notárom listom zo dňa 14.12.1972 vyzvaná, aby sa dostavila na Štátne notárstvo v D. R. za účelom zistenia, čo jej manžel vlastnil. Žiadne iné listiny sa v spise nenachádzajú. Žalobca v 1. rade žiadal dňa 28.10.1994 Okresný súd U. o náhradné dedičské konanie po jeho otcovi. Dedičské konania bolo vedené pod sp.zn. D 2296/94, dedičského pojednávania sa podľa zápisnice zo dňa 25.11.1994 zúčastnili N. D., O. D. a F. D.. Rozhodnutím zo dňa 19.09.1995 OS U. potvrdil nadobudnutie dedičstva, a to pozemkov v užívaní PD vedených v PK vl.č. 284, parc.č. XX/XX, XX/XX, XX/XXX v 1/12-ine, vl.č. 299 pod parc.č. XX/XX v1/24-ine v k.ú. U. O. D. bez povinnosti vyplatiť spoludedičov N., G., F. a N. D.. G. D. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po nej bolo vedené na Štátnom notárstve v Nových Zámkoch pod sp.zn. a rozhodnutím zo dňa 02.05.1988 bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľností v k.ú. H. nadobudla N. D.. 12. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 13. Podľa nariadenia č. 104/1946 Sb.n. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. 14. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce zistiť, či právni predchodcovia na základe návrhu prídelového plánu a konečného prídelového plácu mohli vstúpiť do dobromyseľnej držby predmetných nehnuteľností. Konštatoval, že na vydržanie nestačí iba presvedčenie prídelcov, že im vlastnícke právo patrí, ale ich dobrá vôľa sa musela vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých malo vecné právo vzniknúť, teda titul, ktorý mohol mať za následok vznik práva. Dospel k záveru, že takýmto titulom mohol byť len výmer o vlastníctve pôdy, hoc aj neperfektný s prípadnými vadami, ktorého existenciu však žalobcovia nepreukázali. Navyše zohľadnil aj skutočnosť, že pohľadávku titulom zaplatenia prídelovej ceny štát odpísal, dôvodiac neužívaním prídelu prídelcami a nezaplatením ani len časti prídelovej ceny právnymi predchodcami žalobcov. Na základe týchto skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia dospel súd

prvej inštancie k záveru, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti M. D. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. D. a G. D., a žalobu zamietol. S uvedeným záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil. Rovnako správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok po právnej aj skutkovej stránke riadne odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ). 15.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že ustanovenie vychádza z doterajšieho ustanovenia . Zachováva základné predpoklady určovacej žaloby, ktorými sú vecná legitimácia a existencia naliehavého právneho záujmu. Významným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je však aj preukázanie, že žalobca nadobudol vlastníctvo v súlade s platným právom. Jedným zo základných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnená držba, pričom oprávneným je držiteľ, ktorý je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ( zákona č. 141/1950 Sb.). Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim znakom, ktorý odlišuje držbu oprávnenú a neoprávnenú je dobromyseľnosť držiteľa. Posúdenie dobromyseľnosti nemôže vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale je potrebné tento stav objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť záveru o existencii dobromyseľnosti sú okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, teda uchopenia držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže sám o sebe byť podkladom pre vydržanie, ak nie je vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. V danej veci žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia dňom schválenia konečného prídelového plánu vstúpili do užívania predmetných nehnuteľností, na ktorých riadne pracovali a neskôr ich vniesli do družstva. Z uvedených dôvodov tvrdili, že vlastnícke právo sporných nehnuteľností nadobudli vydržaním, keď vydržacia lehota im začala plynúť v roku 1953 a uplynula v roku 1963. Nešpecifikovali však, aká objektívna okolnosť mala v ich právnych predchodcoch vyvolať subjektívny pocit, že im sporné nehnuteľnosti patria. Z konečného prídelového plánu predloženého do spisu Štátnym archívom v D. (č.l. 70) totiž vyplýva, že nebol schválený, bol len vyhotovený a preskúmaný. Schválenie oprávneným orgánom, ktorým bolo Povereníctvo pôdohodspodárskej a pozemkovej reformy na konečnom prídelovom pláne absentuje. Navyše právni predchodcovia žalobcov vôbec nezačali splácať prídelovú cenu, a pohľadávka štátu na zaplatenie prídelovej ceny bola neskôr odpísaná z dôvodu, že prídelci uvedený prídel neužívajú, tento je včlenený do JRD U. (č.l. 72). V tomto smere odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že v žalobcovia nepreukázali existenciu okolností, ktoré by v ich právnych predchodcoch mohli vyvolať presvedčenie, že im vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, na vydržanie nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa, ale jeho dobrá viera sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda titul, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Takýmto titulom mohol byť jedine výmer o vlastníctve pôdy. Keďže žalobcovia výmer o vlastníctve pôdy nepredložili a ani iné zistené skutkové okolnosti vyplývajúce z listín produkovaných žalobcami nesvedčili nadobudnutiu vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov vydržaním, odôvodňovalo to prijatie záveru, podľa ktorého bolo žalobu potrebné zamietnuť. 15.2. Navyše odvolací súd považuje za potrebné dodať, že medzi základné predpoklady určovacej žaloby patrí existencia naliehavého právneho záujmu. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, bola v čase podania predmetnej žaloby skutočnosť, že na tomto určení existoval naliehavý právny záujem ( účinného v čase podania žaloby). Naliehavý právny záujem na určení bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým bola danosť naliehavého právneho záujmu, musel existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nebolo možné iným právnym prostriedkom odstrániť. Pri určovacích žalobách týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania vlastníckeho práva žalobcu na základe pozitívnej určovacej žaloby do katastra nehnuteľností. V danej veci žalobcovia v žalobe naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení neodôvodňovali a súd prvej inštancie sa k existencii naliehavého právneho záujmu v dôvodoch nevyjadril. Odvolací súd vychádzajúc zo uistených skutkových okolností, z ktorých vyplýva, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľnosti v celosti dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva.

16.1. K odvolaniu žalobcov, ktorí namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Na základe toho dospeje k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 16.2. Pokiaľ ide o právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého si žalobcovia mali svoje nároky uplatniť podľa reštitučných zákonov, s uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Pritom nespochybňuje, že reštitučné zákony majú voči povahu osobitného predpisu. V rozhodovacej praxi všeobecných súdov aj Ústavného súdu SR sa vyskytujú dva opačné názory na riešenie otázky vzťahu medzi reštitučnou žalobou a žalobou vlastníckou. Prvý názor prezentuje, že v prípade márneho uplynutia lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, oprávnená osoby môže svoj nárok uplatniť vlastníckou žalobou podľa vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva a vzhľadom na to, že , ako všeobecný predpis, vo svojich ustanoveniach upravuje ochranu vlastníctva, a tieto ustanovenia sú aplikovateľné na ochranu vlastníckeho práva aj podľa osobitného predpisu. Druhý názor, podľa ktorého po márnom uplynutí reštitučných lehôt nie je možné nárok uplatniť vlastníckou žalobou, dôvodí existenciou špeciálnej úpravy, ktorá bráni použitiu úpravy všeobecnej. Hoci názor, ktorý po márnom uplynutí reštitučnej lehoty vylučuje uplatnenie nároku všeobecnou vlastníckou žalobou v rozhodovacej praxi súdov prevládol, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci zo skutkových okolností nevyplýva možnosť žalobcov uplatniť svoj nárok podľa niektorého z reštitučných nárokov. Žalobcovia sa totiž nedomáhajú vydania veci ani netvrdia existenciu niektorého z dôvodov na vydanie veci či odňatie vlastníctva štátom bez uvedenia dôvodu podľa konkrétneho reštitučného zákona. Z obsahu žaloby a z tvrdení žalobcov jednoznačne vyplýva, že žalobcovia si žalobou uplatňujú určenie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov titulom vydržania, ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Z uvedených dôvodov záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého si žalobcovia mali svoj nárok uplatniť podľa niektorého z reštitučných zákonov, nemožno považovať za správny. 16.3. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť, bolo posúdenie, či právni predchodcovia žalobcov boli dobromyseľnými držiteľmi a teda splnili podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva. Uvedenú otázku súd prvej inštancie posúdil správne, keď dospel k záveru, že takýmto titulom mohol byť len výmer o vlastníctve pôdy, vydaný podľa nariadenia č. 104/1946 Sb.n., ktorého existenciu však žalobcovia nepreukázali. S poukazom na dôvody uvedené v bode 15.1. odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenia žalobcov, že nimi predložené dôkazy a vyjadrenia preukázali, že ich právni predchodcovia boli dobromyseľnými držiteľmi a podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva splnili. Súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dokazovanie a dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti M. D. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. D. a G. Skutočnosť, že žalobcovia s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasia nemá za následok jeho nesprávnosť. 16.3. K tvrdeniu žalobcov, že v rámci reštitúcií boli reštituentom vydané nehnuteľnosti v rozpore s ustanovením , keďže katastrálnom území P., kde mali reštituenti pôvodné nehnuteľnosti, boli v čase vydávania pozemkov voľné nehnuteľnosti, ktoré im mohli byť prevedené do vlastníctva, odvolací súd uvádza, že prevody pozemkov do vlastníctva reštituentov nie sú predmetom tohto konania. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. až 7. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).