Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/3/2021

Potvrdené rozhodnutím 13Co/60/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: L. U. W., Y. XXX/XX, XXX XX T., K.: XXX XXX XX, právne zastúpený: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom AK Murgašova 86, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167, proti žalovanému: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX T., občan SR, právne zastúpený: Mgr. Adrián Bobko, advokát, so sídlom AK Námestie sv. Egídia 78, Poprad, IČO: 37 747 371, v konaní o zaplatenie istiny vo výške 5.144,83 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19C 3/2021-166 zo dňa 11.05.2022 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Nevädza, Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 420 789 97, právne zastúpený: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom AK Murgašova 86, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167, proti žalovanému: H. V., nar.XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX T., občan SR, právne zastúpený: Mgr. Adrián Bobko, advokát, so sídlom AK Námestie sv. Egídia 78, Poprad, IČO: 37 747 371 v konaní o zaplatenie istiny vo výške 5.144,83 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.144,83 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 15.01.2019 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

1. Žalobca zastúpený právnou zástupkyňou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. -1007 zo dňa 8.1.2018 uznaný vinným z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa , a takýmto konaním spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 5.144, 83 €. Dotknutý výrok trestného rozkazu (ako aj celé rozhodnutie v časti týkajúcej sa uznania viny a uloženia trestu) nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2019.

2. Žalovaný v trestnom konaní nerozporoval a nepopieral, že sa dopustil konania tak, ako to uviedol súd (a že z jeho strany došlo k spáchaniu trestného činu) a nepoprel ani, že spôsobil škodu vo výške podľa bodu c) trestného rozkazu. Tá vo výrokovej časti trestného rozkazu vychádzala zo znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní. Odpor proti trestnému rozkazu nepodal. Podal ho len v časti týkajúcej sa náhrady škody, teda čo do výroku podľa (4.výrok trestného rozkazu). V tej časti súd uznesením odkázal žalobcu na civilný proces. Trestný rozkaz v zostávajúcej časti nadobudol právoplatnosť.

3. Žalobca si v tomto konaní uplatnil škodu, ktorá bola v trestnom konaní riadnym spôsobom preukázaná, súd ju následne transformoval do svojho rozhodnutia (vo výške 5.144,83 €). Žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovanému doručený trestný rozkaz (z uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. -1110 zo dňa 26.2.2019 vyplýva, že to bolo dňa 14.1.2019). Od uvedeného dátumu si uplatnil žalobca úrok z omeškania napriek tomu, že žalovaný minimálne už pri preštudovaní spisu mal vedomosť o výške škody a o tom, kto je jeho konaní poškodený.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania podal žalovaný odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a na návrh žalobcu bola vec postúpená Okresnému súdu Poprad, ako súdu príslušnému.

5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal zrušiť platobný rozkaz, zastaviť konanie a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že nie je pravdou, že v trestnom konaní nepoprel škodu a jej výšku, lebo dňa 21.1.2019 podal odpor proti trestnému rozkazu vo vzťahu k výrokom o škode vo výške 5.144,83 €, a tiež proti výroku, ktorým súd odkázal žalobcu so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

6. Žalovaný uviedol, že z listinných dôkazov v tomto konaní nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala výšku škody v sume 5.144,83 €, nakoľko dohodnuté a objednané práce stavebné a udržiavacie práce boli v prospech SVB vykonané a v primeranom časovom slede ich riadne prevzal.

7. Výpočet škody vo výške 5.144,83 € je nesprávny a založený na imaginárnom vyčíslení. Po dodatočnom zistení peňažného rozdielu vo výške 676,04 €, čo bolo preukázané až v znaleckom posudku v rámci predloženia v trestnom konaní, žalovaný vyzval dňa 26.4.2018 správcu bytového domu, spoločnosť SPOLBYT s.r.o., aby bola vykonaná kompenzácia za zlý zápočet vo výške 676,04 €. Túto skutočnosť súd v trestnom konaní vôbec nevzal do úvahy, a preto rozhodol nesprávne, proti čomu podal on odpor. Spočiatku nesprávne fakturovaná suma 1.683,34 € bola v celom rozsahu skompenzovaná vecným plnením, a to vykonaním udržiavacích prác v spoločných priestoroch budov SVB Nevädza, preto títo peňažná položka nemôže tvoriť právny základ na uplatnenú náhradu škody.

8. Čo sa týka deklarovanej navýšenej fakturácie o sumu 2.785,45 € pri celkovej investícii v sume 21.076,33 €, vzhľadom na vtedajšie postavenie žalovaného, ako predsedu SVB, ktorého úlohou bolo najmä sledovať časový priebeh, dodaný rozsah a stav dokončenia jednotlivých stavebných prác, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti riadneho hospodára, nebolo možné zistiť, neskôr znalkyňou deklarovaný 13 %-tný peňažný rozdiel v hodnote vykonaných a vyúčtovaných stavebných prác. V rámci predloženia celkovo 15-tich faktúr, s poukazom na obvyklé ceny súvisiace s dostatočnou kvalitou vykonaných prác v danom čase, nebolo na mieste „iba z princípu“ popierať výšku fakturovanej ceny, ktorej skutočná výška v rokoch 2013 - 2015 mohla byť rôzna, najmä v závislosti na miere oprávnených nákladov.

9. V návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde sa žalobca zastúpený právnym zástupcom vyjadril k podanému odporu tak, že tento nepovažuje za dôvodný. Žalovaný argumentuje tým, že vo vzťahu k výroku o škode riadne podal odpor. Uvedené síce pravdou je, ale v kontexte jeho postoja k samotnému odsúdeniu (čo žalovaný uznal), keďže v časti uznania viny a uloženia trestu odpor proti trestnému rozkazu nepodal, sa tvrdenia uvedené v odpore značne relativizujú. Skôr ako reálna obrana proti odsúdeniu a škode, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku konania žalovaného, ktoré bolo súdom právoplatne uznané ako konanie trestné, sa podanie odporu len v časti, ktorá ukladala žalovanému uhradiť škodu, javí ako účelové oddialenie splnenia si povinnosti a odstránenia následku, ktorý vznikol jeho trestnou činnosťou. Žalovaný, okrem toho, že sa pravdepodobne stotožnil s tým, že jeho konanie bolo protiprávne, v priebehu celého trestného konania ani raz (a už vôbec nie úspešne) nenamietal výšku vzniknutej škody, ktorá bola ustálená na základe znaleckého posudku.

10. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní uviedol, že sa necíti vinný tak, ako to uvádza žalobca, čo sa dá preukázať v trestnom spise. Čo do porušenia povinnosti pri správe majetku si vinu uznal v bode, že dodatočne podpísal dokumenty ohľadom rekonštrukcie bytového domu. Tie boli potrebne ku kolaudácii a zaviedol ho do omylu Ing. Jozef Beck riaditeľ Spolbyt, s.r.o.., čo dokazuje aj konfrontácia a aj písomný dokument o zápočte vyučovaných, ale nerealizovaných prác. Čo sa týka sumy nepreukázanej škody (5144,83€), je výpočet neoprávnene uplatňovanej náhrady škody nesprávny a založený na imaginárnom vyčíslení. Tak ako je uvedené v Trestnom rozkaze - 1007 v bode c) má za to, že spoločnosť SPOLBYT s.r.o. ho zámerne zaviedla do omylu. Ako predseda SVB nikdy nemal právo disponovať s prostriedkami na učte spoločenstva. S prostriedkami spoločenstva disponuje výhrade správca, teda spol. SPOLBYT s.r.o. a dochádzalo len k následnému oznámeniu o úhrade a jej samotným verifikovaním jeho (žalovaného) podpisom do účtovníctva. Mnohokrát aj so značným časovým odstupom cca 2-3 mesiace. Žalovaný v tomto podaní zopakoval aj ďalšie tvrdenia uvedené už v odpore proti platobnému rozkazu a dodal, že boli aj iné cenové ponuky, ktoré boli vyššie ako od spoločnosti Tomar Best s.r.o. a práve skutočnosť, že práce z titulu havarijného stavu bolo

potrebne riešiť okamžite, zvolal Zhromaždenie vlastníkov bytov a taktiež vyhlásil písomné hlasovanie, v ktorom si majitelia bytov odhlasovali dané investície.

11. Na súdnych pojednávaniach právna zástupkyňa žalobcu, trvala na podanej žalobe. Uviedla, že v konaní si žalobca uplatňuje znaleckým posudkom objektivizovanú a potvrdenú škodu a to iba v rozsahu, ako to určila znalkyňa znaleckým posudkom č. 23/2013 v trestnom konaní. Znalkyňa mala k dispozícii riadne všetky podklady, vykonala miestne šetrenie, súčasťou posudku je aj fotodokumentácia. Právna zástupkyňa poukázala na ust. , v ktorom sa uvádza , že súd je viazaný rozhodnutím iného orgánu, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Žalovaný vo vzťahu k svojej vine nepodal odpor proti trestnému rozkazu a rozhodnutie o tom, že spôsobil škodu žalobcovi je právoplatné a teda záväzné.

12. V záverečnej reči po vykonanom dokazovaní uviedla právna zástupkyňa žalobcu, že žalobu považuje za dôvodnú. V prvom rade poukázala na výrok trestného rozkazu zo dňa 8.1.2019, ktorý nadobudol čo do výroku o vine a trestne právoplatnosť 26.1.2019. V tomto odsudzujúcom rozsudku súd konštatoval, že žalovaný ako predseda spoločenstva neúčelne hospodáril s finančnými prostriedkami z fondu a to v bode a) tak, že nekompenzoval sumu vo výške 676,04 €, ktorú spoločnosť vyfakturovala, ale prácu nevykonala. V bode b) realizoval úhradu faktúr spoločnosti TOMAR BEST, ktoré práce boli navýšené o sumu 2.785,45 € a v bode c) v sume 1.683,34 € vykonal úhrady duplicitne. Zato bol žalovaný odsúdený pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Súd, ktorý rozhodoval o vine zároveň rozhodol aj o náhrade škody, ktorá vyplývala zo znaleckého posudku a jeho doplnenia. Súd nepostupoval podľa a rovno neodkázal poškodených na civilný proces z dôvodu potrieb ďalšieho dokazovania, ale mal zato, že tá škoda je reálna a zodpovedá skutočnosti. Súčasťou celého tohto súdneho konania bol aj trestný spis , jeho súčasťou boli zároveň znalkyne K.. T. č. 23/2016 a jeho doplnenie č. 17/2019 spolu majú 200 strán. S týmito bol žalovaný v priebehu celého trestného konania oboznámený, mal obhajcu, skutočnosti, ktoré uvádza v tomto konaní, v trestnom konaní nenamietal. Súčasťou znaleckého posudku z roku 2016 sú rozpočty, sú rozpísané práce, je fakturácia, všetky faktúry, ktoré boli predložené v tomto súdnom konaní sú súčasťou aj znaleckého posudku a znalkyňa s nimi bola oboznámená. V bode 7 je uvedené preberanie stavebných prác, aj práce naviac. Z tých vyplýva, že žiadna faktúra spoločnosti TOMAR BEST nemá priložený súpis vykonaných prác, tieto len ústne odsúhlasoval predseda a nie je teda zrejmý ich rozsah. V znaleckom posudku znalkyňa celkom odpovedala na 13 otázok a jednoznačne konštatovala, že škoda vznikla, aj v akom rozsahu. Konštatovala aj navýšenie prác o 27%. Tieto skutočnosti potvrdil aj v konaní vypočutý svedok R., ktorý vo svojom výsluchu dňa 23.8.2016 uviedol, že on nie je štátna firma, že ceny si určuje sám a s tým pán V. súhlasil. V trestnom konaní boli zároveň vykonané v rámci znaleckého dokazovania dve obhliadky, kde bol prítomný žalovaný, na jednej z nich aj konateľ spoločnosti TOMAR BEST, žiadne skutočnosti o prácach, ktoré by vykonal naviac a neúčtoval neuvádzal. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že objem vykonaných prác bol vyšší alebo že niečo v znaleckom chýba, tieto tvrdenia však žiadnymi relevantnými dôkazmi nepredložil. Listinný dôkaz, ktorým sú dve tabuľky, ktoré mal vypracovať pán R., takýmito relevantnými dôkazmi nie sú. Nie je zrejmé ako dospel k takým záverom, ako ich mohol voľným okom pri obhliadke merať a pod svoje tabuľky sa ani nepodpísal. Právna zástupkyňa mala za jednoznačne preukázané, že žalovaný ako predseda spoločenstva porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú okrem iného aj v zákona o bytoch a nebytových priestorov, toto porušenie povinnosti bolo trestnoprávneho charakteru, bol za neho právoplatne odsúdený. Rovnako je objektívne preukázané, že vznikla v súvislosti s porušením povinnosti aj škoda a je tu daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ktorú už jeden súd konštatoval právoplatne.

13. Na pojednávaniach právny zástupca žalovaného uvádzal, že žalobca presne nešpecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma. Uviedol, že znalecký posúdil vychádza z nesprávneho záveru o tom, že žalovaný uhrádzal faktúry Spolbytu a spol. Tomar best a dodávateľom. Platby realizoval mandatár a to spol. Spolbyt na základe mandátnej zmluvy. Potom, ako pri následnej kontrole z pozície predsedu spoločenstva žalovaný zistil, že zo strany spol. Spolbyt boli nesprávne uhrádzané faktúry spol. Spolbyt, a to za práce ktoré táto spoločnosť nerealizovala, lebo bolo pri kontrole zistené, že ich realizovala spol. Tomar best, upovedomil ostatných vlastníkov v bytovom dome o tejto skutočnosti a následne bolo dohodnuté so spol. Spolbyt, že za práce a materiál, ktoré neboli vykonané alebo dodané, sa vystaví kompenzácia s tým, že spol. Spolbyt, ktorá tam vykonala aj iné práce v celkovej výške 5.273,- € sa cena týchto prác uhradí prevodom čiastočne, a to z fondu opráv vo výške 2.787,19 € a zvyšná cena prác, ktorá bola vyfakturovaná vo výške 2.450,71 € zanikne týmto zápočtom, teda oproti nároku SVB Nevädza na vrátenie už uhradenej sumy faktúr za práce, ktoré boli vykonané nakoniec spol. Tomar best,

o čom súdu predložil záznam z rokovania zo dňa 18.1.2015. Ďalšia časť žalovanej sumy má pozostávať zo sumy 2.785,45 €, podľa znaleckého posudku malo ísť o fakturácie v cenách neobvyklých v čase ich konania, pričom proti cenám obvyklým mali byť tieto práce navýšené. S týmto záverom nesúhlasil. Znalkyňa, a vyplýva to aj z príloh , čo do rozsahu a objemu vykonaných prác vychádzala najmä z popisu prác uvedených vo faktúrach. Tento stručný popis prác vo faktúrach nezohľadnil všetky práce, ktoré boli v skutočnosti na bytovom dome vykonané spoločnosťou Tomar best a taktiež znalkyňa pri svojich výpočtoch nesprávne uvádzala objem vykonaných prác, pričom neboli zohľadnené špecifiká danej stavby, ako napr. nerovnosť stien v pivničných priestoroch, kde znalkyňa pri omietkach uvádza objem materiálu v hrúbke 0,5 cm ale v skutočnosti bolo nutné v niektorých miestach nanášať omietku v celkovej hrúbke 5-6 cm, aby došlo k vyrovnaniu daných stien. Taktiež boli tam aj iné práce, dopredu sa ani nemohlo predpokladať, že tieto práce bude nevyhnutné realizovať. Tieto práce boli vždy dopredu konzultované potom, ako spol. Tomar best zistila, že je potrebné realizovať aj niečo iné, ako bolo dohodnuté v rozpočte, tak bol privolaný žalovaný aj ostatní členovia, kde bolo na mieste samom ukázané, čo si ďalej stavba vyžaduje, následne bol dohodnutý postup realizácie týchto prác, ako aj to, že tieto práce vykoná Tomar best. Tieto práce ani rozsah prác ani materiál použitý nemohol byť súčasťou pôvodného rozpočtu, z ktorého vychádzala znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku, a preto dospela k nesprávnym záverom. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nesprávnych záverov v znaleckom posudku oslovil viacerých znalcov s tým, aby vypracovali pre toto konanie znalecký posudok, v ktorom budú zohľadnené všetky práce a nielen tie, ktoré boli dohodnuté v rozpočte, avšak žiadny so znalcov túto objednávku neprijal, preto žiadal súd, aby najmä k prácam, ktoré boli vykonané na bytovom dome navyše, ktoré by pre následné účely špecifikovala firma Tomar best, ohodnotil znalec z čoho vyplynie nakoniec, že cena prác, ktoré vykonala spol.Tomar best je vo väčšom rozsahu a výške ako bolo uhradené spoločnosti Tomar best. Teda žalobcovi nemohla vzniknúť škoda z tohto titulu, ktorý je uvedený v znaleckom posudku.

14. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného poukázal na bod 7 znaleckého posudku K.. T., označenom ako preberanie prác, dodatočné práce, kde znalkyňa uviedla, že: “väčšina faktúr, však nemá priložený súpis vykonaných prác nie je teda zrejmý rozsah prác“, znalkyňa pri svojich záveroch teda nemala dostatočne všetky podklady k tomu, aby mohol byť zrealizovaný záver o tom, či cena práce bola v súlade s obvyklou cenou práce. Právny zástupca mal za to, že v tomto konaní bolo preukázané vykonanie prác naviac jednak listinnými dôkazmi, ktoré vypracoval akreditovaný rozpočtár C.E. R. na základe objednávky žalovaného, ku ktorým sa vo svojej výpovedi vyjadril svedok R., ako konateľ spoločnosti TOMAR BEST, kde potvrdil vo svojej výpovedi, že práce uvedené v predložených tabuľkách boli na diele bytového domu vykonané, a že boli aj v uvedenom rozsahu vykonané. Teda nedostatok znaleckého posudku bol zahojený až vypracovaním daných rozpočtových tabuliek, kde už bol podrobný popis vykonaných prác aj v akom rozsahu boli vykonané. Právny zástupca bol názoru, že ak by v tomto konaní bolo doplnené dokazovanie o doplnenie K.. E. T., tak ako navrhovali, bolo by v konaní preukázané, že cena prác fakturovaná bola v súlade s obvyklou cenou prác, ba dokonca by fakturované práce boli v nižšom rozsahu ako bola obvyklá cena prác. Čo sa týka ostatného nároku, trval na tom, že suma 676,04 € a 1.483,34 €, ktoré tvoria časti žalovanej sumy, boli uhradené a teda škoda, ktorá takýmto spôsobom mala vzniknúť žalobcovi bola spoločnosťou Spolbyt uhradená. Spoločnosť TOMAR BEST práce vykonala a spoločnosť Spolbyt ich nevykonala, ale ako mandatár bytového domu si ich sama stiahla a previedla z účtu žalobcu na svoj účet. Teda v prvom rade tu je spoločnosť Spolbyt, ktorá mala takto vzniknutú škodu uhradiť, čo aj urobila. Žalobca v konaní tvrdil len vznik škody, avšak nijakým spôsobom nerozporoval tvrdenie o úhrade škody, preto právny zástupca mal za to, že nejde o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v konaní dokazovať, avšak napriek uvedenému na pojednávaní navrhli doplniť dokazovania, ktorým sa preukáže úhrada škody spoločnosti Spolbyt a to vyjadrením spol. Spolbyt, v ktorom by spoločnosť Spolbyt uviedla, akým spôsobom, kedy došlo k úhrade sumy 676,04 € ako aj sumy 1.702,16 €. Čo sa týka samotného výroku v trestnom rozkaze, je tento síce právoplatný v časti výroku o vine, avšak ak by sa v trestnom konaní ďalej pokračovalo na hlavnom pojednávaní a vykonalo by sa dokazovanie, tak by boli vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré v rámci prípravného konania neboli vyšetrovateľom zistené, čo by v konečnom dôsledku viedlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. Keďže pre uznanie viny podľa , sa vyžaduje nie len porušenie právnej povinnosti, ale aj spôsobenie škody, čo v danom prípade spôsobené nebolo, lebo cena prác uvedená vo faktúrach nie je cenou vyššou ako obvyklou, poukazujúc aj na doplnenie o súpis vykonaných prác, ktoré vyhotovil akreditovaný rozpočtár K.. C. R.Č., mal právny zástupca žalovaného za to, že v priebehu tohto konania vyšli najavo nové skutočnosti rozhodujúce aj pre trestné konanie, keďže tieto skutočnosti spochybňujú záver o vine obžalovaného, bude zo strany žalovaného ako odsúdeného v trestnom konaní

podaný návrh na povolenie obnovy trestného konania. Po podaní tohto návrhu požiadajú súd v tomto konaní o prerušenie konania, keďže práve podkladom pre rozhodnutie tejto veci čo do porušenia právnej povinnosti je práve trestný rozkaz, ktorý budú napádať návrhom na povolenie obnovy konania. Pričom pre rozhodnutie v tejto veci ide o otázku, ktorá je zásadná, teda o otázku porušenia právnej povinnosti. Navrhol žalobu v celom rozsahu žalobu zamietnuť.

15. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že bytovku prevzal v havarijnom stave so zatekajúcim strechami, páchnucimi pivnicami a šachtami. Za 4 roky dokázal z nej urobiť kvalitnú bytovku, vybavil úver, nenávratnú pôžičku, zrekonštruovanie celej bytovky. Omylom Spolbytu podpísal práce, ktoré nevykonali, keď sa to zistilo, dali im výpoveď zo zmluvy a uzatvorila sa zmluva so spol. Tomar best. Keď táto spoločnosť nastúpila vykonávať práce, bolo mu oznámené, že sa tam pohybujú pracovníci Spolbytu, okamžite ich požiadal, aby odišli. Doniesli tam nejaký materiál, takže tak došlo k duplicitnému zaplateniu za 1 deň. Žalovaný znalecký posudok v rámci trestného konania nenamietol, moc sa tomu nevenoval, pretože je ZŤP, má diabetes s ďalšími súvisiace zdravotné problémy, veril svojej právničke, že to vyhrajú. Bol aj mandátom a ničoho sa nedopustil. Viny si v trestnom konaní nebol, ale odpor proti trestnému rozkazu nepodal, pretože jeho právnička mu povedala, že zaplatí 1.000,- € a bude mať pokoj.

16. Žalovaný sa v záverečnej reči pripojil k tomu, čo povedal jeho právny zástupca. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, voči nemu mal od počiatku námietky, neobsahoval všetko čo obsahovať mal. Znalkyňa bola u neho raz, keď bol chorý, dala mu podpísať nejaký papier, rovnako to uviedol aj svedok R., ktorý tiež uvádzal jedno stretnutie pri nejakých schránkach, kedy mu znalkyňa dala niečo na podpis. Znalkyňa porovnávala cenové ponuky nie vykonané práce.

17. Svedok Y. R. vypovedal, že vie, čo je predmetom konania, že žalovaného pozná. Odpovedal najskôr na otázky právneho zástupcu žalovaného, ktorý mu pred pojednávaním poslal rovnaké tabuľky, ako súdu. Išlo o tabuľky vypracované K.. C. R., ku ktorým svedok uviedol, že práce tam uvedené vykonala jeho firma. Pán V. si dal spraviť podrobný rozpočet tých prác, ktoré sa vykonávali, podľa hrúbky materiálu, omietok a ďalších prác, ktorým súdna znalkyňa pri obhliadke bez informácií od realizátora nemohla disponovať a zahrnúť do svojho súdno-znaleckého posudku. Jeho firma najprv realizovala práce pre predmetný bytový dom, rekonštrukciu schodísk, následne nato ich oslovili o prerábanie pivničných priestorov, dali cenovú ponuku, nakoľko sú malá firma, nemajú vlastného rozpočtára, ktorý pracuje v rozpočtových programoch a tak odovzdávajú ponuku, ktorá nie je dopodrobna rozpísaná ako u nejakej veľkej stavebnej firmy. Preto po obhliadke a zmeraní si konkrétnej stavby ocenia túto stavbu podľa svojich možností a schopností a dávajú cenovú ponuku do výberového konania. Keďže vlastníci boli spokojní s prácami, ktoré vykonávali na ich bytovom dome predtým a podľa jeho informácií mali najlacnejšiu cenovú ponuku, tak vybrali ich firmu na rekonštrukciu pivničných priestorov. Faktúry boli vystavované čiastočne po určitých vykonávaných prácach. Bola na bytovom dome, na schôdzi komisia nejakí 2-3 ľudia, ktorí schvaľovali kvalitu, aj práce naviac, ktoré vznikali počas rekonštrukčných prác. Tie práce naviac ocenili a komisia ich odsúhlasila a následne ich zrealizovali. Tie práce naviac sa týkali dvoch vchodov. Pivnice sa prerábali len pre jeden vchod. Pri tabuľke, ktorá predstavuje rozdiel v objeme prác zistených pri obhliadke

- iný výmer oproti znaleckému posudku uviedol, že si nepamätá presné výmery, ale práce vykonali, tak ako sú tu uvedené. Po nahliadnutí do fotodokumentácie predloženej právnym zástupcom žalovaného uviedol, že keď si pozrel , kde znalkyňa vychádza zo štandardných podmienok, že hrúbka je pol cm a pod., tak tieto fotky dokumentujú v akom zlom stave to tam bolo, a že sa tam museli urobiť aj iné veci ako štandardne. Svedok sa vedel vyjadriť iba k tomu, že tieto práce obsahujú ich faktúry, ale nevedel sa vyjadriť v ktorej faktúre, aké práce sú fakturované a ani či boli všetky faktúry uhradené, ale predpokladal že áno, keďže žiadnu upomienku neposielali. Právny zástupca v tejto súvislosti navrhol, aby súd požiadal firmu, ktorá to realizovala aby sa vyjadrila, či súpis prác, ktorý bol skutočne vykonaný aj v zmysle výpovede svedka, a či bol aj takto fakturovaný a popísaný vo faktúrach. A nech firma označí, v ktorých faktúrach boli tieto práce zaznamenané. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či všetky tieto práce vykonali, fakturovali a predložili na schválenie SVB uviedol, že áno. Nie každá faktúra, ktorú predkladali SVB obsahovala súpisy vykonaných prác. Bol popísaný rozsah prác, ale nie podrobne. Nie je tam uvedený rozsah prác, či napr. dali omietku 1 cm alebo 5 cm. Ohľadom platieb, spôsobu ich úhrad by musel osloviť účtovníčku. Keď právna zástupkyňa uviedla, že v jednom zo svojich výsluchov v trestnom konaní svedok uviedol, že práce naviac nefakturovali, napr. odvozu sutín a pod. tak svedok reagoval, že potvrdzuje, že všetky tieto práce čo sú napísané vykonali, zrealizovali, ale nevie či ich fakturovali.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení právnych zástupcov, výsluchu žalovaného, z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. , z výsluchu svedka R., zo Záznamu z rokovania k rekonštrukcii vstupu č. 15 zo dňa 18.1.2015, z fotodokumentácie, z tabuliek vypracovaných C. R., ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd za preukázané, že žaloba je opodstatnená. Je nesporné, že súd je viazaný rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. pokiaľ ide o rozhodnutie o vine a treste. Predmetným trestným rozkazom bol tam obvinený, tu žalovaný, uznaný vinným z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa s.1, ods.2, písm. a) , teda že inému spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok. Zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný v rámci trestného konania právoplatne odsúdený vyplýva, že žalovaný žalobcovi väčšiu škodu spôsobil. Túto skutočnosť teda ani netreba a nemožno v rámci civilného konania dokazovať. Ak by takúto škodu žalovaný nespôsobil, nebol by naplnil svojím konaním skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý ho súd právoplatne odsúdil na peňažný trest 1000,- € prvým výrokom vydaného trestného rozkazu. Štvrtým výrokom trestného rozkazu vydaným v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. uložil súd žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi, poškodenému v rámci trestného konania, škodu vo výške 5.144,83 €. V trestnom rozkaze súd konštatoval, že žalovaný ako predseda spoločenstva neúčelne hospodáril s finančnými prostriedkami z fondu a to v bode a) tak, že nekompenzoval sumu vo výške 676,04 €, ktorú spoločnosť vyfakturovala, ale prácu nevykonala, v bode b) realizoval úhradu faktúr spoločnosti TOMAR BEST, ktoré práce boli navýšené o sumu 2.785,45 € a v bode c) v sume 1.683,34 € vykonal úhrady duplicitne. Právoplatne teda bolo rozhodnuté (ohľadom výroku o vine a treste žalovaný odpor proti trestnému rozkazu nepodal), že žalovaný, tam obvinený, svojím konaním spôsobil Spoločenstvu vlastníkov bytov Nevädza škodu vo výške 5.144,83 €, teda škodu totožnú so žalovanou istinou. Aj keď žalovaný proti 4. výroku trestného rozkazu, ktorým ho súd zaviazal túto škodu žalobcovi uhradiť, podal odpor, to nič nemení na právoplatnom výroku o vine, z ktorého výška škody je zrejmá. Ak by bola iná, zrejme aj kvalifikácia skutku by bola iná. A tá je právoplatná. Úvahy o podaní návrhu na obnovu konania sú irelevantné. V čase rozhodovania súdu v prebiehajúcom konaní takýto návrh podaný nebol, a to od právoplatnosti trestného rozkaz uplynuli viac ako tri roky.

19. Súd v rámci trestného konania nepostupoval podľa a rovno neodkázal poškodených na civilný proces z dôvodu potrieb ďalšieho dokazovania, ale mal zato, že uvedená škoda je reálna a zodpovedá skutočnosti. Vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne K.. T. č. 23/2016 a jeho doplnenia č. 17/2019. S nimi bol žalovaný v priebehu trestného konania oboznámený, mal obhajcu, pričom skutočnosti, ktoré uvádza v prebiehajúcom civilnom konaní, v trestnom konaní nenamietal. Súčasťou znaleckého posudku sú rozpočty, rozpísané práce, fakturácia a všetko potrebné, na základe čoho znalkyňa vypracovala odborne fundovaný znalecký posudok, v tom čase nikým nespochybňovaný. Súd poukazuje predovšetkým na bod 5 a bod 7 znaleckého posudku. Všetky faktúry, ktoré boli predložené v tomto súdnom konaní sú súčasťou aj znaleckého posudku a znalkyňa s nimi bola oboznámená (okrem tabuliek vypracovaných C. R., ktoré právny zástupca žalovaného predložil v rámci tohto konania). V bode 7 sa uvádza preberanie stavebných prác, aj práce naviac. Z tých vyplýva, že žiadna faktúra spoločnosti TOMAR BEST nemá priložený súpis vykonaných prác, tieto len ústne odsúhlasoval predseda a nie je teda zrejmý ich rozsah. V znaleckom posudku znalkyňa celkom odpovedala na 13 otázok a jednoznačne konštatovala, že škoda vznikla, aj v akom rozsahu a z tej potom súd v trestnom konaní vychádzal. Znalkyňa konštatovala aj navýšenie prác o 27%. Tieto skutočnosti potvrdil aj v trestnom konaní vypočutý svedok R., ktorý vo svojom výsluchu dňa 23.8.2016 uviedol, že on nie je štátna firma, že ceny si určuje sám a s tým pán V. súhlasil. V trestnom konaní boli zároveň vykonané v rámci znaleckého dokazovania dve obhliadky, kde bol prítomný žalovaný, na jednej z nich aj konateľ spoločnosti TOMAR BEST, žiadne skutočnosti o prácach, ktoré by vykonal naviac a neúčtoval, tam neuvádzal. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že objem vykonaných prác bol vyšší alebo že niečo v znaleckom chýba, tieto tvrdenia však žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodložil. Súd má zhodne so stranou žalobcu za to, že listinný dôkaz, ktorým sú dve tabuľky, ktoré mal vypracovať pán R., takýmito relevantnými dôkazmi nie sú. Nie je zrejmé ako dospel k takým záverom, ako mohol jednotlivé položky uvedené v tabuľkách voľným okom pri obhliadke merať, pod tabuľky sa ani nepodpísal. Súd má za to, že bolo v konaní v kontexte s trestným konaním jednoznačne preukázané, že žalovaný, ako predseda spoločenstva porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú okrem iného aj v zákona o bytoch a nebytových priestorov, toto porušenie povinnosti bolo trestnoprávneho charakteru, bol za neho právoplatne odsúdený. Rovnako je objektívne preukázané, že vznikla v súvislosti s porušením povinnosti aj škoda a že je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ktorú už

súd v rámci trestného konania právoplatne konštatoval. Súd má za to, že na týchto skutočnostiach by nemohlo nič zmeniť ani doplnenie dokazovania navrhované právnym zástupcom žalovaného, preto ho ako nehospodárne a nadbytočné zamietol.

20. V rámci trestného konania mal naviac žalovaný k nemu zrejme laxný prístup, ako to vyplynulo z jeho výpovedí, to však je na jeho ťarchu. Tu súd poukazuje aj na starú rímsku zásadu Vigilantibus iura scripta sunt - Práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva a poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR: "Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalovaný mal dostatok času, ak so znaleckým posudkom nesúhlasil, dať si vypracovať nový znalecký posudok, či v rámci trestného konania, či v tomto prebiehajúcom konaní. To, že ho oslovení znalci odmietli (údajne napr. preto, že by museli chodiť po súdoch) nemôže byť na ťarchu žalobcu. K námietke, že žalobca uvádza len škodu, ale že mu táto bola v nejakej časti uhradená, či kompenzovaná, to neuvádza, súd konštatuje, že ak by tomu tak bolo, čo v konaní preukázané nebolo, dôkazné bremeno je na ňom. Žalobca preukázal, že mu trestným konaním žalovaného bola škoda spôsobená, aj to v akej výške.

21. Podľa ust. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

23. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. V súlade s ust. Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí.

25. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

26. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, priznal súd žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania tak, ako si ho žalobca uplatnil, teda až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovanému doručený trestný rozkaz (z uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. -1110 zo dňa 26.2.2019 vyplýva, že to bolo dňa 14.1.2019). Od uvedeného dátumu si uplatnil žalobca úrok z omeškania napriek tomu, že žalovaný minimálne už pri preštudovaní spisu mal vedomosť o výške škody a o tom, kto je jeho konaním poškodený.

28. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení s tým, že žalobca mal v konaní len nepatrný neúspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).