Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/147/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu: O.. L. A., D.. XX.XX.XXXX, N. U.Á. X, G., právne zastúpený: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007Km zo dňa 17.08.2015, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/516-0007Km zo dňa 17.08.2015 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca správnou žalobou zo dňa 3.11.2015, ktorú súdu doručil 9.11.2015 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/516-0007 zo dňa 17.08.2015, ktorým zmenil podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa č. j. KE1/OHNNVAŠSD/HNNV_KE_IV/SOC/2015/75233-0026 18.5.2015. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu všetkých trov konania proti žalovanému.

2. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. j. KE1/OHNNVAŠSD/HNNV_KE_IV/SOC/2015/75233-0026, 18.5.2015, znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne od 0l.04.2015.

3. Rozhodnutie posúdil podľa § 25 ods. 2 ,§ 26 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní a žalobcovi znížil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015. Žalobca bol ÚPSVaR Košice aktivačným centrom vyzvaný dňa 23.02.2015 na preukázanie požadovaných skutočností rozhodujúcich na ďalšie poskytovanie a výšku pomoci v hmotnej núdzi v zmysle § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi na obdobie od 01.04.2015 do 31.12.2015. Výzva sa týkala vykonávania navrhovaných činností v rozsahu 32 hodín mesačne, podľa pokynov organizátora mestská časť D. M. na obdobie od 01.04.2015 do 31.12.2015, s dátumom vykonávania činností v dňoch od 20. až 24.04.2015 a od 27. až 29.04.2015 a v dňoch 18. až 22.05.2015 a od 25. až 27.05.2015 v čase od 7,00 do 11,00 s druhom pracovných činností - vykonávanie dozoru na priechodoch pre chodcov počas rannej a poobednej dopravnej špičky pri školách a zabezpečovanie verejného poriadku, občianske hliadky. Žalobca bol v sprievodnom liste výzvy poučený, že ak ponuku odmietne alebo po jej akceptovaní

na výkon činností nenastúpi, podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sa dávka zníži o sumu 61,60 Eur. Tiež v ňom bol upovedomený, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky, čo má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur.

4. Žalobca si výzvu prevzal dňa 06.03.2015 prostredníctvom svojho splnomocnenca, ale do troch pracovných dní sa s tlačivom „Ponuka“ na úrad nedostavil, čo správny orgán považoval za odmietnutie ponuky a žalobcovi znížil dávku o sumu 61,60 Eur a napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.05.2015 rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015.

5. Správny orgán citoval ust. § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého sa dávka v hmotnej núdzi zníži o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

6. Správny orgán poukázal na ust. § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého sa suma pomoci v hmotnej núdzi určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov (55,80 Eur) a príjmom.

7. Pretože žalobca sa v mesiaci apríl 2015 nezúčastnil vykonávaní činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu odmietnutia ponuky, dávku znížil správny orgán o sumu 61,60 Eur. Keďže domácnosť žalobcu nemá žiadny príjem, poskytuje sa mu pomoc v hmotnej núdzi - príspevok na bývanie vo výške 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015.

8. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal aj na ust. § 15 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého sa suma pomoci v hmotnej núdzi určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov (55,80 Eur) a príjmom. Domácnosť nemá žiaden príjem. Vypočítaná suma pomoci v hmotnej núdzi sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor a poskytuje sa vo výške 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015.

9. Žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 18.05.2015 podal odvolanie zo dňa 26.06.2015.

10. Žalovaný v konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.05.2015 výrok rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 18.5.2015, podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime zmenil a znížil žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015 do 31.05.2015, z dôvodu, že v mesiacoch jún a júl 2015 ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne nemal.

11. Právne rozhodnutie odôvodnil podľa § 10 ods. 2 písm. a) a ods. 3, 5, 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, podľa ktorého dávka je 61,60 Eura mesačne, ak ide o jednotlivca. Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne, na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

12. Poukázal na § 10 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi písomná dohoda /ponuka obsahuje: a) identifikačné údaje účastníkov dohody, b) miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), d) záväzok organizátora menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody, c) ďalšie dohodnuté náležitosti.

13. Dôvodil ustanoveniami § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého sa pomoc v hmotnej núdzi odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.“

14. Odvolací orgán mal zo spisu preukázané, že správny orgán prvého stupňa výzvou zo dňa 23.02.2015, žalobcovi doručenej prostredníctvom splnomocnenca dňa 06.03.2015, vyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré sú rozhodujúce na ďalšie poskytovanie a výšku pomoci v hmotnej núdzi a aby sa v lehote 3 pracovných dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy vyjadril, či ponuku na vykonávanie činností prijíma alebo odmieta a zároveň, aby doručil úradu podpísané tlačivo. V poučení bol tento upozornený na to, že pokiaľ ponuku odmietne, alebo po jej akceptovaní na výkon činností nenastúpi, podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka zníži o sumu 61,60 Eur. Taktiež bol poučený, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky, čo má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o sumu 61,60 Eur. Žalobca v lehote do troch pracovných dní odo dňa prevzatia výzvy s ponukou, úradu ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne nedoručil, čo sa považuje za odmietnutie ponuky a má za následok zníženie dávky o sumu 61,60 Eur mesačne. Účastník konania nemá žiadny príjem, je naďalej fyzickou osobou v hmotnej núdzi a má nárok na príspevok na bývanie. Na základe uvedených skutočností patrí účastníkovi konania pomoc v hmotnej núdzi v sume 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015.

15. K námietke, že o začatí konania je správny orgán povinný upovedomiť všetkých účastníkov uvedených v odvolaní, odvolací orgán uviedol, že na konanie o hmotnej núdzi sa v zmysle § 22 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi neuplatňuje § 18 ods. 3 zákona č. 71/2967 Zb. o správnom konaní.

16. Konštatoval, že v zmysle § 18 ods. 2 zákona o správnom konaní, pokiaľ z hmotnoprávnej úpravy vyplýva pre správny orgán možnosť alebo povinnosť začať správne konanie, dochádza k začatiu správneho konania bez aktívnej účasti budúceho účastníka konania a konanie začína dňom, keď správny orgán urobí voči účastníkovi prvý úkon. Odvolací orgán preskúmal vystavenú ponuku a zistil, že účastníkovi konania bolo v rámci vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ponúknuté vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým mala byť mestská časť G. - D. M., a to na obdobie od 01.04.2015 do 31.12.2015, v čase od 7:00 hod. do 11:00 hod., a to v rôznych dňoch podľa rozpisu uvedeného v ponuke a podľa potrieb organizátora, v mesiacoch apríl 2015, máj 2015 a august 2015, september 2015 s druhom pracovných činností - vykonávanie dozoru na priechodoch pre chodcov počas rannej a poobednej dopravnej špičky pri školách a zabezpečovanie verejného poriadku, občianske hliadky. Odvolací orgán má za to, že vystavená ponuka spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti a bola dostatočne jasná, zrozumiteľná a určitá.

17. Žalovaný ako odvolací orgán poukázal na to, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou § 10 ods. 3 nehovorí ani o práci a ani o práci vhodnej podľa dosiahnutého vzdelania, veku alebo iných kritérií, ale používa termín činnosť. Zákon stanovuje, že prijímateľ dávky v hmotnej núdzi vykoná činnosť v rozsahu 32 hodín, a to buď formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného právneho predpisu alebo na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Ak prijímateľ dávky v hmotnej núdzi tento zákonný predpoklad nesplní, dávka sa bez ďalšieho znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní.

18. Žalobca v správnej žalobe namietal: že: „postupom a rozhodnutím žalovaného bolo porušené žalobcovo právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „“) v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy, ktoré citoval. Žalobca namietal, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Žalobca poukázal na nezákonnosti v postupe žalovaného zo dňa 17.08.2015, ktoré podľa jeho názoru majú za následok aj nezákonnosť jeho rozhodnutia, ktoré boli obsiahnuté už v jeho odvolaní zo dňa 26.06.2015. Na tieto dôvody žalobca v celom rozsahu odkázal a uviedol, že považuje postup a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného za v rozpore s článkom 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Dôvodom pre odňatie dávky, resp. jej podstatné zníženie bola skutočnosť, že žalobca sa odmietol podrobiť postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý ho nútil vykonávať proti jeho vôli prácu. Nútená práca je každá práca alebo služba, ktorá sa vymáha od osoby pod hrozbou akéhokoľvek trestu a ktorá sa neponúkla dobrovoľne. (Čič, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej, str. 99). S poukazom na vyššie uvedené je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že nikto nemôže byť nútený k akejkoľvek práci pod hrozbou trestu, resp. sankcie. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán nebol vonkoncom oprávnený nútiť žalobcu k výkonu konkrétnej práce pod hrozbou zníženia pomoci v hmotnej núdzi. Skutočnosť, že tak urobil, resp. následne žalobcovi rozhodnutím znížil pomoc v hmotnej núdzi a toto rozhodnutie v časti potvrdil aj žalovaný, je podľa názoru žalobcu protiústavné.“

19. Žalobca namietal opakovane, že ho správny orgán nijakým spôsobom neupozornil na začatie konania, neumožnil nahliadnutie do spisu, návrh dôkazov a svedkov atď., čím mu malo byť obmedzené právo na obhajobu.

20. Rovnako ako v odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 18.05.2015 namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné, nakoľko v ňom absentuje akýkoľvek dôkazný materiál, právne uváženie, na základe ktorého úrad vydal uvedené rozhodnutie. Nesúhlasil so znížením pomoci v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne od 01.04.2015 s poukazom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zákon č. 460/1992 Zb. Ústavu Slovenskej republiky, ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.

21. Namietal formálnu aj obsahovú stránku výzvy na preukázanie požadovaných skutočností a neexistenciu materiálneho a formálneho znaku porušenia zákona. Rozhodnutím prvostupňového orgánu podľa neho bola uložená sankcia retroaktívne a bez odkladného účinku. Rovnako namietal aj neexistenciu priestupku, na základe ktorého mu mala byť uložená spomínaná sankcia, obmedzenie práva na obhajobu, výkonom dokazovania zo strany správneho orgánu, porušenie zásady materiálnej pravdy rozhodnutím správneho orgánu tzv. formulárovým rozhodnutím.

22. Uviedol, že spoločne s odvolaním zo dňa 26.06.2015 doručil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice okrem iného aj dve podania, ktoré obsahovali vznesenie námietky predpojatosti voči dvom zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, a to voči A.. A. O. a L.. N.. Žalovaný vydal 17.08.2015 napadnuté rozhodnutie, ktorým došlo k zmene rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a až následne po rozhodnutí žalovaného bola žalobcovi dňa 24.09.2015 doručená odpoveď zo dňa 31.08.2015 (vyhotovená po rozhodnutí žalovaného) na jeho námietku predpojatosti voči A.. A. O.. Žalovaný v nej uviedol, že vzhľadom na to, že námietku predpojatosti voči riaditeľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A.. A. O. podal až po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým úrad rozhodol vo veci samej, o námietke predpojatosti nie je možné dodatočne rozhodovať. Preto žalovaný považoval námietku predpojatosti žalobcu podanú proti riaditeľovi a vedúcemu služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za neopodstatnenú.

23. Žalobca tvrdil, že námietku predpojatosti podal v čase, kedy už Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodol vo veci, avšak predmetné rozhodnutie nebolo právoplatné a napokon žalobca námietky predpojatosti podal spolu s odvolaním. Správny orgán bol preto povinný sa nimi riadne a náležite

zaoberať, a to ešte pred vydaním rozhodnutia zo strany žalovaného. Uplatnenie príslušných procesných nástrojov sa podľa neho neviaže na začiatok konania, čo znamená, že inštitút vylúčenia zamestnancov sa môže uplatniť kedykoľvek počas konania, pričom jeho aplikáciu môže iniciovať účastník konania a aj sám zamestnanec správneho orgánu (Potasch, P., Hašanová, J. zákon o správnom konaní (). Komentár. I. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, str.46).

24. Poukázal na ust. § 10 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z vyššie uvedeného je podľa neho bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že neurčuje žiaden konkrétny časový okamih v rámci prebiehajúceho konania, počas ktorého je účastník konania oprávnený vzniesť námietku predpojatosti. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého tak účastník konania musí urobiť najneskôr do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je preto nesprávne, zavádzajúce a nemajúce žiadnu oporu v zákone.

25. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Poukázal na : literatúru a judikatúru (Potasch, P., Hašanová, J. Zákon o správnom konaní (). Komentár. I. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, str. 54) . V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave, sp. zn. 22Ca/79/2002 47.

26. Žalobca preto tvrdil, že ak sa odvolací správny orgán nevysporiadal s námietkou predpojatosti, ktorá bola vznesená účastníkom správneho konania počas konania, nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, to má za následok vadu rozhodnutia a v konečnom dôsledku aj jeho prípadnú nezákonnosť. Uviedol, že ak o jeho námietke voči L.. N.M. do dnešného dňa nerozhodol a nijako sa nevysporiadal, rozhodnutie je nezákonné a žalobcovi bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces a odňatá možnosť konať pred správnym orgánom v dôsledku tohto postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.08.2015.

27. Žalovaný správny orgán vo vyjadrení z 23.5.2016 zaujal stanovisko k žalobe a v prvom rade namietal nevčasnosť podania správnej žaloby na správny súd a poukázal na ust. § 24 ods.1 a 2 Správneho poriadku. Žalobca má zriadený P.O.BOX a zásielka s napadnutým rozhodnutím žalovaného o odvolaní bola adresovaná žalobcovi a na pošte uložená 24.8.2015. Žalobca si zásielku nevyzdvihol do 3 dní od jej uloženia, preto posledným dňom, 27.8.2015, sa považuje rozhodnutie žalobcovi za doručené. Pokladal za nemožné uplatniť zákonnú úpravu doručovania prostredníctvom pošty, ak správny orgán doručoval žalobcovi v P.O.Boxe žalobcu. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby súdu preto podľa žalobcu uplynula márne, lebo jej koniec pripadol na 28.10.2015, kým žaloba žalobcu bola na súd doručená osobne 9.11.2015.

28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k veci samej uviedol, že žalobca si výzvu o jeho účasti na aktivačných prácach prevzal 6.3.2015 a na túto výzvu neodpovedal v stanovenej lehote 3 dní. Preto s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi správny orgán prvého stupňa vo veci správne rozhodol.

29. K námietke zaujatosti uviedol, že obsahovo námietky boli rovnaké a boli doručené 29.6.2015 po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v čase prebiehajúceho odvolacieho konania. V prípade úradnej osoby A.. A. O., ktorý mal byť vylúčený z dôvodu jeho zaujatosti, bola námietka podaná po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.5.2015, ktoré preskúmaval. Podľa odvolacieho správneho orgánu námietka má byť podaná v čase pred vydaním rozhodnutia. Ak už prvostupňový správny orgán za účasti namietaného zamestnanca vydal rozhodnutie, inštitút námietky zaujatosti postráda logiku a podstatou celkovo námietky zaujatosti ako inštitútu je zabezpečiť objektivitu rozhodovania správneho orgánu, teda aby sa vec rozhodla a prejednala bez účasti vylúčeného zamestnanca. Vylúčiť takéhoto zamestnanca ex post po vydaní rozhodnutia pokladal v zmysle § 9 a 12 Správneho poriadku za nemožné. Dôvodil, že obe námietky zaujatosti boli obsahovo rovnaké a boli mu doručené 29.6.2015. Mal za to, že odvolací správny orgán k námietke zaujatosti zaujal stanovisko a túto zamietol 10.7.2015. Išlo o námietku, ktorá sa týkala zamestnankyne prvostupňového správneho orgánu, u ktorej neboli preukázané relevantné skutočnosti, pre ktoré by, vzhľadom na pomery zamestnankyne

k úradu, mal mať pochybnosti o jej nestrannosti. V prípade úradnej osoby A.. A. O., námietka podaná po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.5.2015 podľa žalovaného - postráda logiku, lebo podstatou námietky zaujatosti ako inštitútu je zabezpečiť objektivitu rozhodovania správneho orgánu, aby sa vec prejednala a rozhodla bez účasti vylúčeného zamestnanca. Zopakoval, že vylúčiť takéhoto zamestnanca ex post po vydaní rozhodnutia, pokladá v zmysle § 9 a 12 Správneho poriadku za nemožné.

30. V duplike žalobca v prvom rade považoval za potrebné uviesť, že zotrváva na svojom názore, ktorý je potvrdený toho času už aj ustálenou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého ak si žalobca zásielku prevzal (prostredníctvom splnomocnenca) na pošte dňa 10.09.2015, je aplikácia inštitútu náhradného doručenia (ust. § 25 ods. 2 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ) vylúčená. V súvislosti s dôvodovou správou, na ktorú poukazoval k novele zákona 71/1967 Zb., žalovaný uviedol, že vychádzajúc z obsahu dôvodovej správy je zrejmé, že zákonodarca dospel k záveru, že právna úprava fikcie doručovania účinná do 01.07.2017 nie je spravodlivá a v praxi v dôsledku nej vzniká viacero sporných situácií, ktoré vo väčšine prípadov musia posudzovať až súdy. Poukázal opakovane a dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/81/2017 zo dňa 25.01.2017 vrátane právnych názorov v nich obsiahnutých, ktoré sú tak prameňom práva. K úprave fikcie doručovania v Správnom poriadku po 1.7.2017 uviedol, že aj keď sa ust. § 25 ods. 4 správneho poriadku uvedená úprava priamo nedotkla, je potrebné jej znenie vykladať per analogiam k doručovaniu podľa ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku.

31. Správny súd v konaní postupoval podľa § 491 ods. 1 SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /SSP/, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 a ktorý procesne stanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania o správnej žalobe zo dňa 31.10.2017 konštatuje, že je dôvodná, preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

33. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ a ods. 6 veta prvá SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

34. Súd sa primárne zaoberal včasnosťou podanej správnej žaloby v sociálnych veciach. Správny súd zistil z komunikácie so Slovenskou poštou, že žalobca má zriadenú na pošte schránku P.O.Box na doručovanie jemu adresovaných písomností. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nedôvodne namietal, že žaloba bola podaná 9.11.2015, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Správny súd sa stotožňuje so žalobcom v otázke včasnosti podania žaloby. Pokiaľ ide o doručovanie prostredníctvom pošty, otázku prevzatia doručovaných zásielok náhradným doručením podľa ust. § 24 zákona o správnom konaní je potrebné uplatniť ako analogiou légis aj vo vzťahu k doručovaniu do schránok P.O.Box. Zámerom zákonodarcu, ktorý upravil od 1. 7. 2017 posudzovanie plynutia lehôt u zásielok doručovaných poštou od momentu skutočného prevzatia zásielky a nie jej uloženia, smeruje k ochrane práv. Zvlášť v konaní v sociálnych veciach správny súd berie do úvahy a hodnotí, že žalobca zásielku prevzal (prostredníctvom splnomocnenca) na pošte dňa 10.9.2015. Potom je vylúčená aplikácia inštitútu náhradného doručenia (ust. § 25 ods. 2 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (). Zámerom doručovania do P.O.BOX je doručenie zásielok. Náhradné doručenie týmto spôsobom nemôže byť hodnotené prísnejšie ako doručovanie doručovateľom pošty. Súd sa nestotožňuje so žalovaným správnym orgánom, ktorý namietal aplikáciu ust. § 24 ods.1 a 2 Správneho poriadku, ak žalobca má zriadený P.O.BOX. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu zásielka s napadnutým rozhodnutím bola na pošte uložená 24.8.2015 a túto si žalobca nevyzdvihol do 3 dní od jej uloženia, t.j. 27.8.2015, preto tento deň sa považuje za deň doručenia a že ust. § 25 ods. 2, 3 a 4 Správneho poriadku pre prípad fikcie doručenia zostáva podľa neho aj po nadobudnutí účinnosti novely zákona o správnom konaní od 1.7.2017 nezmenený.

35. Slovenská pošta poskytla súdu na jeho dotaz informáciu o doručovaní zásielky s napadnutým rozhodnutím žalovaného do P.O.Box schránky žalobcu, ktoré má s poštou dohodnuté. Slovenská pošta sa ospravedlnila za prepis v priezvisku a mene žalobcu a tvrdila, že zásielku adresovanú žalobcovi doručovanú do jeho PO BOX schránky prevzal žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, menom A., dňa 10.9.2015 pod č. PS 133/2011.

36. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. /správneho poriadku/ ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

37. Správny súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu treba považovať za podanú v dvojmesačnej zákonnej lehote. Skutočné doručenie zásielky, ako to upravuje aj ust. § 24 ods. 2 zákona a § 25 ods.4 Správneho poriadku má prednosť pred fikciou doručenia v oboch prípadoch. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR citovaného v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017 súd konštatoval, že z podstaty správneho súdnictva vyplýva ochrana občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Tento inštitút umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím a postupom poškodená, dovolala sa na súde ako nezávislom orgáne a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán nebude mať autoritatívne postavenie, ale postavenie rovné s ostatnými účastníkmi konania. Vyplýva z logického výkladu citovaných ustanovení, ich záver ak zásielka bola doručená má byť rovnaký. Autoritatívne postavenie správneho orgánu sa prejavuje aj v striktnom dodržiavaní právnych prepisov. Súd nie je vždy absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a niekedy aj musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež v rôznorodej praxi povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom a ako ho vykladať i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.

38. Zásadnou právnou otázkou pre posúdenie včasnosti správnej žaloby v konaní bol vzťah ustanovenia § 24 ods. 2 a§ 25 ods. 4 zákona o správnom konaní. Bolo preukázané, že žalobca si vyzdvihol zásielku dňa 10.9.2015, z ním zriadeného P.O.Boxu, do ktorého bola zásielka 25.8.2015 doručená. Súd preto konštatuje, že ak rozhodnutie žalovaného doručované do P.O. BOX žalobcu, prevzala jeho splnomocnená zástupkyňa na základe splnomocnenia doručeného na pošte dňa 10.9.2015, správna žaloba bola žalobcovi doručená v zákonnej dvojmesačnej lehote dňa 9.11.2015.

39. Súd berie na zreteľ judikatúru Najvyššieho súdu SR, predovšetkým jeho rozhodnutie sp. zn. 6Sžo/81/2015 z 21.1.2017, z ktorého významným je jeho záver, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Na uvedený právny názor súd vzal zreteľ. Najvyšší súd SR v odôvodnení označeného rozhodnutia vyslovil o aplikácii ustanovení náhradného doručenia, že k nemu môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť

vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nález II. ÚS 65/2010-49. Správny súd si ho osvojil a aplikoval ho do záveru, že žalobcu ako účastníka správneho konania nie je možné posudzovať v kontexte prevzatia rozhodnutia doručovaného do P.O. BOX podľa § 25 ods. 4 správneho poriadku inak, ako adresáta písomností doručovaných poštou, podľa ust. § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní. Správny súd preto konštatuje, že žaloba bola podaná na súde 9.11.2015 včas.

40. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pre aplikáciu ust. § 191 ods. 1 písm.g/ SSP.

41. K otázkam námietok zaujatosti sa žalovaný vyjadril podaním z 23.5.2016 a zastávala naďalej názor, že v správnom konaní možno námietku zaujatosti uplatňovať voči tým osobám, ktoré sú aktívne pri rozhodovaní o predmete rozhodovania. Uvedená námietka bola predložená žalobcom po vydaní správneho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaný má za to, že sa k tejto otázke vyjadril dostatočne vo vyjadrení a trval preto na všetkých argumentoch v tejto súvislosti. Zástupkyňa žalovaného aj na pojednávaní súdu uviedla, že v rozhodnutí, ktoré je napadnuté žalobou sa otázkou predpojatosti správny orgán nezaoberal. Mal za to, že uvedenou otázkou v intenciách správneho poriadku sa dostatočne zaoberal vo svojom liste z 31.8.2015, ktorým oznámil žalobcovi, že námietku predpojatosti považuje za neopodstatnenú.

42. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 71/1963 Zb. o správnom konaní /správneho poriadku/ zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa § 10 správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Podľa§ 12 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Podľa správneho poriadku teda, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. V správnom konaní v zmysle správneho poriadku môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu, nie celý správny orgán. Zamestnancom sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu k správnemu orgánu.

43. Správny súd je tohto názoru, že ak nebolo rozhodnuté o vznesených námietkach predpojatosti žalobcom, s touto námietkou sa nestačilo žalovanému vysporiadať listom z 31.8.2015, aj to nie o oboch námietkach vznesených žalobcom. O oboch námietkach bol povinný žalovaný vydať rozhodnutie a v tomto o nich rozhodnúť. Prípadné rozhodovanie zaujatým zamestnancom treba pokladať za nezákonný postup a takú závažnú vadu správneho konania, ktorú nie je možné odstrániť a ktorá ho zaťažuje nezákonnosťou a hraničí s porušovaním princípu nezávislého a nestranného orgánu, na rozhodnutie ktorého má nárok aj v zmysle Ústavy SR „ každý“. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Preto bez ohľadu na výrok o vylúčení či nevylúčení námietkou zaujatosti označených osôb je rozhodnutie správneho orgánu potrebné pre ďalšie posudzovanie veci zákonom predpokladaným spôsobom, bez subjektívnych a objektívnych prejavov, hoci len zdanlivých o zaujatosti správneho orgánu.

44. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného správneho orgánu opätovne v konaní rozhodnúť o odvolaní žalobcu, a to po rozhodnutí o posúdení dôvodov námietky zaujatosti vznesených žalobcom v priebehu konania. Žalobné námietky žalobcu v merite veci týkajúce sa zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov aj o otázke povinnej práce neboli správnym súdom posudzované, pre zistenú vadu konania v dôsledku ktorej došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

45. Pretože žalobné námietky podané proti rozhodnutiu žalovaného boli dôvodné, súd podľa § 191 ods. 1 písm.g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

46. Žalobcovi vzhľadom na výsledok konania súd priznal právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 167 ods.1 SSP. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.