Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-382-2016.pdf
PDF · 80.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/382/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v spore žalobcu: M. K., nar. XX.X.XXXX, V. XXX/X, XXX XX L., zast. JUDr. Jozef Karabaš, Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti žalovanému: Q. C., nar. X.X.XXXX, U. XX, XXX XX S. V., v konaní o zaplatenie sumy 3.675 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3675 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 4.8.2016 do zaplatenia, ktorú sumu jej súd povoľuje splácať v mesačných splátkach po 200 eur, počnúc prvou splátkou v mesiaci január 2018 do 15-teho dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok.
Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3675 eur s príslušenstvom a to z titulu poskytnutých pôžičiek žalovanej na viac krát v roku 2014 a 2015. 2.Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť a uviedol, že časť prostriedkov na pôžičky získal žalobca zo spoločnosti Home Credit, ktoré úvery mala splácať žalovaná, robila tam nejaký čas a časť peňazí mal z vlastných prostriedkov. Poukázal na prepis SMS správ od žalovanej. Žalobca uviedol, že peniaze žalovanej nedaroval, išlo o pôžičky, mali dlhy voči exekútorom, preto im poskytnuté nemohli byť, ale celkovo im požičal sumu 5800 eur, nakoľko tvrdili, že nemajú na nájom, mlieko a podobne a časť peňazí odovzdal do rúk Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 3.Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/ doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky. 4.Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze
dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku. K podobnej argumentácii, vychádzajúcej z rovnakej právnej úpravy, dospel aj Najvyšší súd Českej republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 3878/2008-138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (prenechá) peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. manželovi žalovanej a časť na účet preto nevie celú sumu preukázať. Vyjadril sa, že číslo účtu mu v minulosti poskytla žalovaná, keď žila v Sabinove a nebola schopná splácať pôžičky, nemala na živobytie a žila s jeho bratrancom. 5.Žalovaná tvrdila, že žalobcu o peniaze nežiadala, poskytol im ich svojvoľne, keďže poznal ich finančnú situáciu a aj u nich spával. Vyjadrila sa, že nevie, že by žalobcovi oznámila číslo účtu a keď obdržala na účet peniaze, tak mu povedala, aby peniaze neposielal, pričom on tvrdil, že je to pre ich dcéru. Ďalej uviedla, že od októbra 2016 nebývajú v dome v Čiernych Kľačanoch odkiaľ ich žalobca vyhodil, pričom dom on kúpil na úver a oni mali aj auto na leasing. Ďalej uviedla, že nie je schopná prostriedky splácať, až keď si nájde prácu. 6.Súd okrem výsluchu strán sporu a právneho zástupcu žalobcu doplnil dokazovanie oboznámením sa s potvrdeniami o hotovostnom vklade, s predžalobnou výzvou, s prepisom SMS správ, s uznesením OR PZ Prešov, so zmluvami o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere žalobcu, s odpoveďou na žiadosť zo dňa 7.6.2017, s emailovou komunikáciou a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru: 7.Podľa potvrdení o hotovostnom vklade, súd zistil, že na účet žalovanej žalobca poukázal v priebehu roku 2014 rôzne sumy a to 3.10.2014 požičal žalovanej sumu 450 eur, dňa 5.10.2014 sumu vo výške 100 eur, dňa 17.11.2014 sumu 100 eur, dňa 29.11.2014 sumu 25 eur, dňa 5.12.2014 sumu 400 eur, dňa 27.12.2014 sumu 1500 eur, dňa 2.1.2015 sumu 500 eur, dňa 27.3.2015 sumu 100 eur, dňa 29.5.2015 sumu 250 eur a dňa 16.10.2015 sumu 250 eur. Celkove poukázal na jej účet sumu 3675 eur. Žalovaná bola vyzývaná na vrátenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 26.7.2016. Zo zmlúv o hotovostnom úvere súd zistil, že žalobcovi poskytla spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. úver na základe zmluvy zo dňa 22.3.2015 vo výške 2800 eur a na základe ďalšej zmluvy zo dňa 19.12.2014 úver vo výške 500 eur. Z výpovede žalobcu bolo zistené ako aj žalovanej, že peniaze obdržala, žalobca poprel, že by išlo o pôžičky. Z emailovej komunikácie zo dňa 14.7.2017 od právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že oznamoval emailom úverové číslo druhej pôžičky žalovanej. 8.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 9.Podľa § 451 odseku 2 OZ tohto zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 10.O prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977997&FragmentId2=3977997> ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu (conditio indebiti). Ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie (niečo dať, niečo vykonať v prospech inej osoby), neexistoval od začiatku. Plnenie môže spočívať v tom, že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď. bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Bezdôvodné obohatenie môže spočívať v tom, že ten kto plnil, predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol (napr. ak niekto zaplatil inému určitú peňažnú sumu bez existencie právneho dôvodu).
11.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poukázal bez právneho dôvodu na účet žalovanej rôzne sumy a to od októbra 2014 až do októbra 2015 spolu vo výške 3675 eur, pričom nebolo v konaní preukázané, že by išlo o dar zo strany žalobcu, ktorý tento účel vyslovene poprel a keďže nebola preukázaná písomná alebo ústna zmluva o pôžičke, tak v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovanej, ktorej tvrdenia súd považoval za účelové a tendenčné. Žalovaná nespochybnila prijatie jednotlivých súm a nepreukázala, že išlo dar, preto je povinná žalovanú sumu žalobcovi vrátiť, ktorý uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že jednotlivé čiastke boli poukázané na účet žalovanej, čo nebolo sporné, ale nešlo o dar a preto je povinná sumy vrátiť. Súd povolil žalovanej splácať žalovanú sumu podľa § 232 ods. 4 po 200 eur, pričom súd zohľadnil skutočnosť, že je nezamestnaná, avšak súd nemohol povoliť príliš nízke splátky, ktoré by boli v neprospech a
poškodzujúce žalobcu, keďže išlo o sumy poskytnuté ešte v roku 2014 a 2015 a žalovanej nič nebránilo, aby bola tieto sumy postupne doteraz splácala. 12.Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, tak ako žiadal od 4.8.2016, i keď k omeškaniu žalovanej došlo oveľa skôr. 13.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.