Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/208/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., V. XXX/X, zast. JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom Sabinov, Ružová 10, IČO: 42 029 759, proti žalovanej: Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Y.-T., I. XXX/XX, zast. JUDr. Igorom Horanským, advokátom, so sídlom v Piešťanoch, Staničná 1, o zaplatenie 3.675 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. novembra 2017 č. k. -68 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.675 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 04. 08. 2016 do zaplatenia, ktorú sumu jej súd povolil splácať v mesačných splátkach po 200 eur, počnúc prvou splátkou v mesiaci január 2018 do 15-teho dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , . Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3.675 eur s príslušenstvom, a to z titulu poskytnutých pôžičiek žalovanej na viac krát v roku 2014 a 2015. Podľa potvrdení o hotovostnom vklade súd zistil, že na účet žalovanej žalobca poukázal v priebehu roku 2014 rôzne sumy, a to 03. 10. 2014 požičal žalovanej sumu 450 eur, dňa 05. 10. 2014 sumu vo výške 100 eur, dňa 17. 11. 2014 sumu 100 eur, dňa 29. 11. 2014 sumu 25 eur, dňa 05. 12. 2014 sumu 400 eur, dňa 27. 12. 2014 sumu 1500 eur, dňa 02. 01. 2015 sumu 500 eur, dňa 27. 03. 2015 sumu 100 eur, dňa 29. 05. 2015 sumu 250 eur a dňa 16. 10. 2015 sumu 250 eur. Celkove poukázal na jej účet sumu 3.675 eur. Žalovaná bola vyzývaná na vrátenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 26. 07. 2016. Zo zmlúv o hotovostnom úvere súd zistil, že žalobcovi poskytla spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. úver na základe zmluvy zo dňa 22. 03. 2015 vo výške 2.800 eur a na základe ďalšej zmluvy zo dňa 19. 12. 2014 úver vo výške 500 eur. Z výpovede žalobcu, ako aj žalovanej bolo zistené, že peniaze obdržala, žalobca poprel, že by išlo o pôžičky. Z emailovej komunikácie zo dňa 14.7.2017 od právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že oznamoval emailom úverové číslo druhej pôžičky žalovanej. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poukázal bez právneho dôvodu na účet žalovanej rôzne sumy, a to od októbra 2014 až do októbra 2015 spolu vo výške 3.675 eur, pričom nebolo v konaní preukázané, že by išlo o dar zo strany žalobcu, ktorý tento účel vyslovene poprel, a keďže nebola preukázaná písomná alebo ústna zmluva o pôžičke, tak v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalovanej, ktorej tvrdenia súd považoval za účelové a tendenčné. Žalovaná nespochybnila prijatie jednotlivých súm a nepreukázala, že išlo o dar,

preto je povinná žalovanú sumu žalobcovi vrátiť, ktorý uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že jednotlivé čiastky boli poukázané na účet žalovanej, čo nebolo sporné, ale nešlo o dar, a preto je povinná sumy vrátiť. Súd povolil žalovanej splácať žalovanú sumu podľa § 232 ods. 4 po 200 eur, pričom súd zohľadnil skutočnosť, že je nezamestnaná, avšak súd nemohol povoliť príliš nízke splátky, ktoré by boli v neprospech a poškodzujúce žalobcu, keďže išlo o sumy poskytnuté ešte v roku 2014 a 2015 a žalovanej nič nebránilo, aby bola tieto sumy postupne doteraz splácala. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, tak ako žiadal od 04. 08. 2016, i keď k omeškaniu žalovanej došlo oveľa skôr. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby. Vytkla súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že dôkazy uvedené v rozsudku týkajúce sa pôžičiek žalobcu a darovanými peniazmi nijako spolu nesúvisia a nemožno ich spolu spájať. Navyše, neexistovala žiadna zmluva, ktorá by hovorila o tom, že si žalobca vzal pôžičku a ona ju má splácať. Platby, ktoré boli vykonané z jej účtu na splátky úverového účtu mu uhradila, pretože na ne zabudol a poprosil ju o zaplatenie splátok. Tiež bol odcestovaný v zahraničí, a preto ju opäť poprosil, aby ich uhradila. Pokiaľ ide o prepis SMS správ, nemala možnosť oboznámiť s takýmto dôkazom vopred a nebola jej poskytnutá ani lehota na oboznámenie sa s obsahom tohto dôkazu. Priamo na pojednávaní jej bol prepis sms správ predložený na oboznámenie, kde si všimla, že sms správy sú vymyslené a nie sú ničím podložené a na tomto prepise nebolo uvedené jej telefónne číslo, ktoré by dokazovalo súvis obsahu viet s jej telefónnym číslom. Nikdy nemala žiadne pôžičky, a preto nemala dôvod požičiavať si peniaze a ani sa bezdôvodne obohacovať. Ďalej uviedla, že dňa 20. 11. 2017 súdu doručila list, v ktorom navrhla riadne a včas výsluch svedka, svojho manžela, ktorý dokáže dosvedčiť, že išlo o darované peniaze, avšak súd odmietol vykonať výsluch svedka, čím jej značne sťažil dokazovanie vo veci. Súd v tomto prípade nevykonal navrhnutý dôkaz dôležitý pre konanie a tým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Peniaze, ktoré boli poukázané na jej účet, žalobca poukázal dobrovoľne, nejednalo sa teda o pôžičku, ani o bezdôvodné obohatenie. Ani zo správania žalobcu nemala ako vyvodiť, že žalobca požaduje peniaze späť. Žalobcovi peniaze nechýbali a nikdy ich späť nepýtal, až do doby, kedy medzi nimi došlo k sporu, v ktorom ona spolu s manželom vložili finančné prostriedky do opráv domu, ktorého vlastníkom bol žalobca. Ďalej uviedla, že nebola informovaná o žiadnej e-mailovej komunikácii zo dňa 14. 07. 2017. Žalobca jej nikdy neoznámil lehotu, dokedy má vydať bezdôvodné obohatenie alebo vrátiť pôžičku a nikdy jej neposkytol dodatočnú lehotu na plnenie. Preto úrok z omeškania určený od 04. 08. 2016 považuje za nepodložený a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Záverom uviedla, že odôvodnenie rozsudku nie je logické a obsahuje skrátené vety, nedá sa v ňom zorientovať a je nepreskúmateľný, a preto by mal byť zrušený a vrátený späť súdu prvej inštancie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v podanom odvolaní opakovane udáva skutočnosti, ktoré s meritom veci nesúvisia a nemajú žiadny právne relevantný dopad na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaná klame, keď tvrdí, že nevedela, že si požičal peniaze od spoločnosti Home Credit Slovakia s. r. o., pretože sama splácala na účet tejto spoločnosti splátky pôžičky. Žalovaná nepredložila jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej tvrdenia, že ide o dar, nie o pôžičku. On nie je jediný, ktorému žalovaná peniaze dlhuje, preto konštatovanie žalovanej o požičaní peňazí od rodinného príslušníka je účelové. Pokiaľ ide o namietané sms správy, išlo iba o jeden z viacerých dôkazov, ktoré potvrdzovali jeho tvrdenia o poskytnutí pôžičky. Ďalej uviedol, že svedecká výpoveď manžela žalovanej, vzhľadom na manželský vzťah k účastníkovi konania, by nebola objektívna a právne relevantná. Jednoznačne a nespochybniteľne bolo preukázané, že žalovaná prijala sumu peňazí, ktorú mu nevrátila. Žalovaná nenamietala, že prijala peniaze a na pojednávaní sa bránila tým, že nemá peniaze z čoho vrátiť, pretože nepracuje. Je presvedčený, že v konaní uniesol dôkazné bremeno a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny a navrhol ho potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho v zmysle ustanovenia potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 26. 08. 2016, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.675 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 04. 08. 2016 do zaplatenia a náhradou trov konania. V podanej žalobe dôvodil, že žalovanej poskytol pôžičku peňazí, a to dňa 03. 10. 2014 sumu 450 eur, dňa 05. 10. 2014 sumu 100 eur, dňa 17. 11. 2014 sumu 100 eur, dňa 29. 11. 2014 sumu 25 eur, dňa 05. 12. 2014 sumu 400 eur, dňa 27. 12. 2014 sumu 1.500 eur, dňa 02. 01. 2015 sumu 500 eur, dňa 27. 03. 2015 sumu 100 eur, dňa 29. 05. 2015 sumu 250 eur a dňa 16. 10. 2015 sumu 250 eur, spolu sumu vo výške 3.675 eur. Žalovaná prisľúbila vrátenie pôžičky postupným splácaním v pravidelných mesačných splátkach od 01/2015 do 03/2015 vo výške 83,78 eura a od 04/2015 do zaplatenia vo výške 161,55 eura. Žalovaná však doposiaľ nezaplatila ani jedinú mesačnú splátku. Žalobca zaslal žalovanej predžalobnú výzvu zo dňa 26. 07. 2016, v ktorej žiadal zaplatenie žalovanej sumy. Túto výzvu žalovaná prevzala dňa 29. 07. 2016, lehota na plnenie v zmysle výzvy uplynula dňa 03. 08. 2016, žalovaná však ani na túto výzvu nereagovala. Uvedené dôvody viedli žalobcu k podaniu predmetnej žaloby.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalovanej z hľadiska ňou vymedzených odvolacích dôvodov, dospel odvolací súd k záveru, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu (resp. zrušenie) napadnutého rozhodnutia v prospech odvolateľky (žalovanej). Vzhľadom na to, že odvolací súd je okrem rozsahu podaného odvolania viazaný i jeho dôvodmi, z hľadiska odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia sa zaoberal len dôvodmi podaného odvolania vymedzenými žalovanou, pričom dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Uvedené potom viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia ako vecne správneho.

11. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní argumentovala, že v Home Credit nikdy nepracovala, nikdy nemala exekúciu a že medzi ňou a žalobcom nikdy neexistovala žiadna zmluva, takáto argumentácia žalovanej je z hľadiska toho, ako súd prvej inštancie právne kvalifikoval uplatnený nárok žalobcu, právne irelevantná, bez akéhokoľvek vplyvu na správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie o kvalifikácii nároku žalobcu. Práve z dôvodu, že medzi zmluvnými stranami nebol preukázaný právny vzťah na základe zmluvy, súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc z toho, že žalobca poukázal (nespochybniteľne) bez právneho dôvodu na účet žalovanej sumu v celkovej výške 3.675 eur, pričom súčasne správne konštatoval, že nebola preukázaná existencia daru žalobcu žalovanej vo výške žalovanej istiny. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že platby, ktoré boli vykonané z jej účtu na splátky úverového účtu uhradila

preto, že ju o to žalobca poprosil, keďže ich zabudol uhradiť, resp. bol v zahraničí, takúto argumentáciu žalovanej je možné vyhodnotiť len ako účelovú, navyše, je neprípustnou novotou v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia , kedy tento prostriedok procesnej obrany žalovaná uplatnila až v rámci podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, že by bolo preukázané, že tak nemohla urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Na takto neprípustnú novotu odvolacieho konania odvolací súd nemôže potom prihliadať. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná namieta, že prepis sms správ jej nebol poskytnutý vopred a nebola jej poskytnutá ani lehota na oboznámenie sa s týmto dôkazom, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie i oboznámením tohto listinného dôkazu, čo nepochybne vyplýva i z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 30. 11. 2017, pre ustálenie jeho právnych záverov, a to skutočnosti, že žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu, tento listinný dôkaz nebol rozhodný, a teda ani žalovanou v odvolaní namietané skutočnosti o vymyslenom obsahu týchto sms správ, resp. ich nedostatočného obsahu z hľadiska ich bližšej identifikácie nemajú vplyv na správny právny záver súdu prvej inštancie.

12. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedka, jej manžela, ani s takouto námietkou žalovanej sa odvolací súd nestotožňuje. V tomto smere je potrebné uviesť, že predovšetkým konajúci súd v zmysle ustanovenia rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom nevykonanie dôkazu konajúcim súdom nemožno kvalifikovať ako porušenie práva strany na spravodlivý proces. Navyše, je namieste poukázať i na to, že sama žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, z ktorého prejavu žalovanej potom možno ustáliť to, že na výsluchu svedka sama ďalej netrvala. Z hľadiska námietky žalovanej vo vzťahu k priznanému príslušenstvu - úroku z omeškania zo žalovanej istiny od 04. 08. 2016 odvolací súd udáva, že z obsahu spisu je nespochybniteľné, že predžalobnú výzvu, ktorou žalobca vyzval žalovanú na plnenie sumy 3.675 eur, žalovaná prevzala dňa 29. 07. 2016 a do lehoty na plnenie v zmysle výzvy - 5 dní, t. j. do 03. 08. 2016, žalobcovi neplnila. Preto bolo opodstatnené konštatovať jej omeškanie, počnúc od 04. 08. 2016 a žalobe žalobcu vyhovieť i v tomto rozsahu.

13. Argumentácia žalovanej o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie rovnako nie je namieste, a to napriek tomu, že skutočne bod 4. odôvodnenia rozhodnutia obsahuje neúplnú vetu, avšak toto rozhodnutie ako celok jasne a zrozumiteľne poskytuje odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky nastolené v tomto konaní. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovanej k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je nepreskúmateľné. Záverom odvolací súd na doplnenie udáva i to, že obranu žalovanej v tomto konaní možno vyhodnotiť za zmätočnú, keď na jednej strane tvrdila, že sa jednalo o dar (ňou nepreukázaný), pričom na druhej strane sa vyjadrila i tak (na pojednávaní v rámci záverečnej reči), že žalobcovi bude sumu splácať, pokiaľ si nájde prácu.

14. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).