Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/433/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom bytom X. F. XX, XXXX O. an der M., E. republika, právne zastúpená ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ, s.r.o. so sídlom Dvory 1932, Púchov proti žalovanej: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, G. pod U., na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti nebrániť vo výkone vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. septembra 2017, č.k.8C/46/2017-26 takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra E č. 1621 , trvalé trávnaté porasty o výmere 2372 m2 v k. ú. Lysá pod Makytou, ktoré vlastníctvo má zapísané na LV č. 3380. Uvedenú nehnuteľnosť získala na základe darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice dňa 10.4.2012 sp. zn. N 57/2012,NZ 12402/2012. Zároveň je výlučnou vlastníčkou pozemkov - parcela registra „C „ č. 1618 lesné pozemky o výmere 3629 m2, parcele registra E č. 1619 trvalé trávnaté porasty p o výmere 4197 m2 a 1617 orná pôda o výmere 16664 m2, ktoré vlastníctvo má zapísané na LV č. 2950 k. ú. Lysá pod Makytou. Dané nehnuteľnosti získala vydržaním, ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou sp.zn. NI 77/2008, NZ 40608/2008. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 2368 k. ú. Lysá pod Makytou, a to parciel registra C č. 1620/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, č. 1620/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, a rodinného domu súp. č. 489 postavenom na parcele KNC č. 1620/2. Spoluvlastnícky podiel (1/2-cu) žalovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy v roku 2001 od svojej matky, pričom druhú polovicu matka darovala synovi, bratovi žalovanej. Napriek existencii podielového spoluvlastníctva predmetné nehnuteľnosti žalovaná užíva sama. Tieto jej pozemky sú obklopené pozemkami vo vlastníctve žalobkyne , pričom žalobkyňa si z dôvodu právnej istoty zabezpečila vymedzenie hranice medzi jej pozemkom KNE č. 1621 a pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalovanej KNC 1620/2, ktorú zameral geodet Ing. Pavol Riško vo vytyčovacom náčrte zo dňa 3.9.2014. Žalobkyňa prechod a prejazd žalovanej cez jej pozemky rešpektovala aj bez zmluvného zriadenia vecného bremena z dôvodu snahy zachovať dobré susedské vzťahy.

3. Matka žalovanej v roku 1997 bez splnenia ohlasovacej povinnosti postavila oplotenie a dve brány, ktorými ohradila pozemky, ktoré sú teraz v podielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej brata, pričom oplotila aj časť pozemkov navrhovateľky. Predmetný plot je neoprávnenou stavbou. Spočiatku po

vybudovaní oplotenia pozemkov žalovaná bez obmedzení umožňovala vstup žalobkyni a jej rodinným príslušníkom na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne . Dokonca otec žalobkyne istý čas disponoval aj kľúčom od vstupnej brány, avšak v poslednom období žalovaná úplne obmedzuje žalobkyni a jej rodinným príslušníkom vstup na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne , pričom na vstupných bránach osadila reťaze so zámkom, od ktorých žalobkyňa ani jej rodinní príslušníci nemajú kľúče. Žalovaná so žalobkyňou nekomunikuje, neodpovedá jej na telefonáty ani SMS správy. Žalovaná na svojich pozemkoch chová viacero zvierat, okrem iného aj psov, ktorí vzbudzujú strach a ktorých zvykne voľne púšťať aj mimo ohradeného priestoru a žalobkyňa má preto dôvodné obavy čo i len priblížiť sa k svojim pozemkom. Žalovaná tak bráni žalobkyni užívať jej vlastníctvo, teda dochádza k porušovaniu nielen práva držby žalobkyne , ale aj jej práva vec užívať a užívať plody veci. Na pozemkoch žalobkyne sú osadené stromy, prevažne slivky, pričom žalobkyňa sa objektívne nemôže o ne starať, vychádzajú nazmar, podajú na zem a dokonca podľa informácií žalobkyne jednu z úrod sliviek žalovaná rozpredala a odplatu si ponechala. Je zrejmé, že žalovaná zneužila dobrú vôľu a snahu žalobkyne udržať dobré susedské vzťahy na svojvoľné a nezákonné zabratie časti pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky, pričom postupne gradujúce zásahy do jej vlastníctva vyvrcholili až úplným zamedzením prístupu k pozemkom a ovocným stromom, ktoré sa na zabratých častiach pozemkov vo vlastníctve žalobkyne nachádzajú. Následky nezákonného konania žalovanej nemajú len majetkový ale aj nemajetkový rozmer. Starostlivosť o ovocné stromy, zbieranie úrody a následné spracovanie vždy predstavovalo činnosti, pri ktorých sa rodina žalobkyne spoločne stretávala, rodinné väzby sa utužovali. Takéto stretávanie s rodinou sú, vzhľadom na pobyt navrhovateľky, pre ňu vzácnosťou, pociťuje k svojim najbližším silné rodinné puto a žalovaná tak svojim správaním zasahuje aj do tejto zložky jej rodinného života. Neodkladnosť úpravy aktuálnych pomerov je daná nielen stále sa stupňujúcou intenzitou zásahov žalovanej do vlastníctva žalobkyne ale aj tým, že koncom septembra/začiatkom októbra začnú na nesprístupnených (oplotených) častiach pozemkov vo vlastníctve žalobkyne dozrievať slivky a žalovaná jej svojim správaním zamedzuje pozberať úrodu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že mala snahu mimosúdne sa so žalovanou dohodnúť, vyvolala jednanie, navrhla žalovanej, že jej časť ohradených pozemkov odpredá, no k uzavretiu kúpenej zmluvy nedošlo.

4. V súvislosti s nevyhnutnosťou ochrany vlastníckeho práva pred nezákonnými zásahmi iných subjektov žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie NS SR zo dna 30. 5. 2012 sp. zn. 6Sžp/21/2011, v ktorom NS uviedol, že vlastnícke právo je ako také absolútne a pôsobí „erga omnes“. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota že vlastnícke právo k veci ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu. Žalobkyňa poukázala na to, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia žalovaná nemôže utrpieť ujmu na svojich právach ktoré rozhodnutím súdu nebudú žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobkyňa zároveň s odkazom na ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p. navrhla aby súd v uznesení ktorým neodkladné opatrenie nariadi neuložil povinnosť žalobkyni v súdom stanovenej lehote návrh vo veci samej, keďže podľa jej názoru nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení bude ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľky dostatočne zabezpečená. Podľa žalobkyne vzhľadom na predložené dôkazy nemožno mať pochybnosti o rozsahu vlastníckeho práva žalobkyne resp. žalovanej, preto žalobkyňa aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje ďalšie súdne konanie za potrebné.

5. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 CSP.

6. Z dôkazov predložených žalobkyňou, predovšetkým z vytyčovacieho náčrtu a pripojeného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že pozemky v spoluvlastníctve žalobkyne a jej brata sú susediacimi pozemkami s pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, pričom z pripojeného geometrického plánu č. 155/15 zo dňa 11. 12. 2015 (ktorý mal slúžiť k zriadeniu vecného bremena a pre ďalšie účely, čo však nebolo zrealizované), ako aj z vytyčovacieho nákresu vyplýva skutočnosť, že pozemky žalobkyne v podstate obkolesujú pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve žalovanej. Z daného plánu je reálne predpokladať, že obdĺžnik, ktorý je zakreslený cez pozemky č. 1620/2, 1619, 1621/2 a je „prislučkovaný“ k jednotlivým pozemkom, môže predstavovať dané oplotenie, a teda súd nevylučuje, že predmetným oplotením zabrala žalovaná aj časť pozemkov žalobkyne , a to časti z parcely KNE 1621 a KNE 1619 nenasvedčuje to však tomu, že by to zasahovalo aj parcelu KNC 1618.

7. Základným predpokladom na to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie vydané je osvedčenie právneho vzťahu a vyššie uvedeným zistením z predložených dôkazov možno konštatovať, že táto podmienka pre

nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená. Z citácie zákona 325 ods. 1 nesporne vyplýva, že v danom prípade je potrebné dôsledne zvažovať otázku, či existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovanou, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti až po zistení existencie danej potreby je potrebné skúmať napr. aj to, či hrozí ujma žalobkyne , pretože samotný stav spočívajúci v tom, že oplotenie (postavené ešte v r . 1997 matkou žalovanej) zabraňuje žalobkyni vstupovať na pozemky, ktoré sú jej vlastníctvom, nie je dostatočným dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia.

8. Je síce pravda, že žalobkyňa poukazuje na to, že koncom septembra, začiatkom októbra budú dozrievať slivky, ktoré sú na pozemku, ktorý je bezprávne oplotený žalovanou, z dôkazov však nie je preukázané, či skutočne tieto slivky na fotodokumentácii sú slivkami nachádzajúcimi sa v zahradenej časti pozemku žalobkyne , resp. nie je s určitosťou možné konštatovať, že zábery na fotodokumentácii, ktoré zachytávajú aj stromy, sú stromami na pozemku žalobkyne, ktorý je ohradený plotom, pretože sa môže jednať o stromy vlastnícky patriace žalovanej. Predložené dôkazy súd považuje za nedostatočné, neosvedčujúce skutočnosť, potrebnú pre záver, že je nutná bezodkladná úprava pomerov.

9. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí len tvrdenie žalobkyne , ale táto musí aj osvedčiť, že žalovaná koná tak (robí právne alebo faktické úkony), ako uvádza žalobkyňa v návrhu. Žalobkyňa však nepredložila jediný dôkaz o tom, že by jej žalovaná znemožňovala vstup na oplotené časti pozemkov, ktoré sú v jej vlastníctve, nie je pripojená žiadna ani len písomná odozva od žalovanej napr. na výzvu na vypratanie, z ktorej by súd prípadne mohol vyvodiť, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé. Žalobkyňa nepredložila ani iný dôkaz (napr. písomné vyhlásenie svedkov, zápis z jednania so žalovanou, keď také prebehlo, ako to uvádza navrhovateľka), ktorý by mohol súd považovať za osvedčenie skutočnosti, že žalovaná sa správa spôsobom, ako žalobkyňa uvádza. Dôkazy len dosvedčujú, že neidentifikovateľné zobrazené pozemky sú ohradené, že sú na nich stromy, plot, brány a že po zobrazovaných pozemkoch sa pohybujú zvieratá.

10. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že postavenie oplotenia sama žalobkyňa vymedzila ešte rokom 1997, a teda už od tejto doby žalovaná bezdôvodne užíva aj časť parciel, ktoré v súčasnosti sú vo vlastníctve žalobkyne. Napriek tomu žalobkyňa daný stav neriešila, čo spochybňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou, keď daný stav pretrváva už tak dlho. Je síce pravda, že sama žalobkyňa uvádza, že „boli púšťaní“ na časti pozemkov, ktoré neoprávnene žalovaná resp. jej matka zahradila, avšak uviedla, že „spočiatku po vybudovaní oplotenia pozemkov žalovaná bez obmedzení umožňovala vstup žalobkyni a jej rodinným príslušníkom na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne“ a „až v poslednom období žalovaná zamedzuje žalobkyni a jej rodinným príslušníkom vstup na oplotené časti uvedených pozemkov“. Posledné obdobie však žiadnym spôsobom nevymedzila, možno však uvažovať o tom, že takýto stav trvá viac rokov,, čo dosvedčuje napr. tvrdenie žalobkyne v návrhu, že žalovaná jednu úrodu sliviek údajne už predala, ale tiež to, že vytyčovací náčrt je z roku 2014 a GP z roku 2015, čo opätovne svedčí tomu, že daný stav si nevyžaduje bezodkladnú úpravu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 235 ods. 1 C.s.p., pretože žalobkyňa nepreukázala naliehavosť ani nevyhnutnosť požadovanej úpravy.

11. Súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom spravidla bez nariadenia pojednávania a výsluchu strán, či svedkov, a to aj z dôvodu pomerne krátkej lehoty na rozhodnutie, ktorá lehota nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie. Uvedené preto kladie zvýšené nároky na navrhovateľa, ktorý vo vlastnom záujme musí rozhodujúce skutočnosti osvedčiť, nielen ich tvrdiť a musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, čo však navrhovateľka nesplnila.

12. V danom prípade súd nenariadil vo veci pojednávanie, pretože aj napr. samotné zisťovanie relevantných skutočností či už výsluchom účastníkov na pojednávaní, alebo ohliadkou na mieste samom bez prítomnosti geodeta by zostalo len v rovine tvrdení a nutnosť dodržania lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia nedáva priestor na plnohodnotné dokazovanie. Nič však nebráni žalobkyni , aby podala riadnu žalobu vo veci samej a v rámci konania o nej by všetky relevantné skutočnosti boli predmetom už plnohodnotného dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Tým, že súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešnou v tomto konaní je žalovaná, ktorej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 364 ods. 1 písm. f/, h/ CSP/. Uviedla, že okresný súd nesprávne vyhodnotil predložený geometrický plán č. 155/15 zo dňa 11.12.2015, keď červenou farbou vyznačený obdĺžnik má predstavovať vyznačenie oplotenia postaveného žalovanou. Geometrický plán preukazuje vôľu žalobkyne odpredať žalovanej časť svojich pozemkov do vlastníctva žalovanej. Samotné oplotenie má tvar elipsy a ohradzuje výrazne väčšiu plochu ako mala byť novovzniknutá parcela, vrátane parcely č. 1618. Žalobkyňa sa snažila návrhom na odpredaj časti svojich pozemkov riešiť nevyhovujúcu situáciu. I keď žalobkyňa nemala reálnu možnosť preukázať, že na zahradenom pozemku v jej vlastníctve sa nachádzajú slivky, avšak vzhľadom na tvrdenia žalobkyne a predloženú fotodokumentáciu sa to mohlo súdu javiť aspoň nanajvýš pravdepodobné . Žalobkyňa predložila súdu dostatočný dôkaz preukazujúci porušenie vlastníckeho práva žalovanou a to výzvu zo dňa 13.03.2017 ako i fotodokumentáciu, na ktorú žalovaná nereagovala. Predmetný plot postavila matka žalovanej v roku 1997 bez akceptácie skutočných hraníc pozemkov. Spočiatku bolo vzájomné susedské spolužitie rodinných príslušníkov žalobkyne a rodinných príslušníkov žalovanej pokojné. Až v poslednom období, 2-3 roky začala žalovaná postupne zamedzovať vstup žalobkyne a jej rodinným príslušníkom na oplotené časti pozemkov údajne z dôvodu ochrany svojho súkromia. Žalovaná vyžadovala, aby sa žalobkyňa telefonicky pred vstupom na oplotené časti pozemkov ohlásila. Následne si žalobkyňa na vstup musela pýtať od žalovanej povolenie. Situácia sa zhoršila na jar tohto roku, keď žalovaná prestala úplne reagovať na telefonáty a SMS správy, ktorými žiadala o umožnenie prístupu na oplotené časti pozemkov. Žalobkyňa v roku 2014 vyhotovila vytyčovací náčrt za účelom zistenia presných hraníc pozemkov a následne geometrický plán č. 155/15 zo dňa 11.12.2015 za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej . Rokovania so žalovanou prebiehali až do jari roku 2017, kedy si žalobkyňa uvedomila, že žalovaná nemá vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena. Oplotenie pozemkov bolo postavené pred 20 rokmi a k nezákonným zásahom a obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobkyne zo strany žalovanej došlo až v posledných 2-3 rokoch. Na jar 2017 došlo k úplnému zamedzeniu výkonu vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa žiada o voľný prístup ku všetkým častiam pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, pričom v aktuálnom stave jej bráni nezákonne postavené oplotenie a uzamknutie vstupných brán, ako aj voľne sa pohybujúcich zvierat žalovanej. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.02.2017, č.k. 3 Obdo 1/2017, zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012.

15. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

16. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobkyne , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.

20. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo vlastnícke je všeobecným priamym právnym panstvom nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal; je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým (erga omnes), a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci. Predmet svojho vlastníctva je vlastník oprávnený držať (ius possidendi), užívať, požívať jeho plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a nakladať s ním (ius disponendi). Právo nakladať s predmetom vlastníctva znamená, že ho môže previesť (predať, darovať, zameniť), zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď. Oprávnenie vec držať je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Vec môže držať jej vlastník, titulom vlastníckeho práva alebo aj nevlastník, na základe iného právneho dôvodu, napr. nájmu, so súhlasom vlastníka. Oprávnenie vec držať môže totiž patriť k obsahu práva držby ako jedného z ďalších vecných práv. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú) spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať, v ktorom prípade môže jej užívanie prenechať inému. Z uvedeného vyplýva, že pri každom zásahu do vlastníckeho práva súd musí skúmať jeho adekvátnosť.

23. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

24. Podľa § 127 ods. 1 prvá veta O. z. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

25. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu , ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol , je správne. V danej veci je odvolací súd toho názoru, že listinnými dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>

26. Z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra E č. 1621, trvalé trávnaté porasty o výmere o výmere 2372 m2 v k.ú. Lysá pod Makytou , zapísané na LV č. 3380, parcely registra „C „ č. 1618 lesné pozemky o výmere 3629 m2, parcele registra E č. 1619 trvalé trávnaté porasty p o výmere 4197 m2 a 1617 orná pôda o výmere 16664 m2, zapísané na LV č. 2950 pre k.ú. Lysá pod Makytou . Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 2368 pre k.ú. Lysá pod Makytou a to parcely registra C č. 1620/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parcely č. 1620/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, a rodinného domu súp. č. 489 postavenom na parcele KNC č. 1620/2.

27. Podľa vyjadrenia žalobkyne, matka žalovanej postavila oplotenie a dve brány na svojich pozemkoch ešte v roku 1997 , bez splnenia ohlasovacej povinnosti a bez ohľadu na hranice parciel, ako i na časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne- časť parcely registra „E“ č. 1621,1619,1617 a časť parcely reg. „C“ č. 1618. Žalobkyňa si dala vyhotoviť vytyčovací náčrt dňa 03.09.2014 za účelom vytýčenia hranice pozemkov a dňa 11.12.2015 geometrický plán č. 155/15. .

28. Je teda zrejmé, že súčasná situácia v podstate pretrváva od roku 1997, čo spochybňuje dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Odvolací súd poukazuje i na vyhotovený vytyčovací náčrt v roku 2014 ako i geometrický plán v roku 2015 , keď žalobkyňa chcela usporiadať vzájomné pomery. Pokiaľ medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode a uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, mohla sa žalobkyňa domáhať svojich práv podaním žaloby. Nevyhnutnosť bezprostrednej úpravy pomerov však žalobkyňa nepreukázala, keď v podanom návrhu uviedla, že v zmysle ust. § 336 ods. 1 navrhuje, aby súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu, keďže nariadením neodkladného opatrenia bude ochrana práv žalobkyne dostatočne zabezpečená. V tomto smere okresný súd správne uviedol, že žalobkyni nič nebráni, aby podala žalobu vo veci samej, pričom v rámci konania súd zistí všetky relevantné skutočnosti, po vykonanom dokazovaní.

29. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazuje na rýchlu a účinnú ochranu pomerov neodkladným opatrením i napriek skutočnosti, že podľa jej vyjadrenia trvá zásah do jej vlastníckych práv od roku 1997, resp. od roku 2014.

30. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že podľa jej tvrdenia a predloženej fotodokumentácie sa mohlo javiť súdu aspoň ako nanajvýš pravdepodobné, že sa na zahradenom pozemku vo vlastníctve žalobkyne nachádzajú slivky. V tomto smere odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladné opatrenie vychádza z nevyhnutnej potreby a bezprostredne hroziacej ujmy, čo v danom prípade preukázané nebolo.

31. Vo vzťahu k výroku II. navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď z návrhu nie je zrejmá nevyhnutnosť uloženia opatrenia a bezprostrednosť hroziacej ujmy.

32. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia , spočívajúcu v potrebe neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Okresný súd po vykonanom dokazovaní limitovanom účelom tohto inštitútu, tak zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver v súlade s ktorým návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel. 33. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil .

34. Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .