Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4C/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v spore žalobkyne Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., W. E. H. V., U. L. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., IČO: 36 867 454, so sídlom Púchov, Dvory 1932, proti žalovaným 1/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. Y., L. XXX, 2/ C.F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F., V. H. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., F. Urbánka 797/14, Púchov o uloženie povinnosti oplotiť pozemky, takto

rozhodol:

Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í oplotiť pozemky v ich podielovom spoluvlastníctve - parcelu V. Z. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a V. Z. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, obe zapísané na LV č. XXXX , k. ú. N. T. Y. a to v priebehu celej hranice s parcelami V. Z. XXXX lesné pozemky o výmere 3629 m2, V. X. XXXX orná pôda o výmere 16664 m2, V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4197 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y. a V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 2372 m2, zapísané na LV č. XXXX, okrem tých častí hranice parciel, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y., a to pletivovým oplotením vo výške minimálne 150 cm od zeme, ktoré bude upevnené každých 5 metrov oceľovým stĺpom s betónovým základom v zemi, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom splnením uloženej povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania sú žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou pôvodne sa domáhala sa uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne oplotiť pozemky v ich podielovom spoluvlastníctve a to parcelu V. Z. XXXX/X o výmere 64 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúca sa v k.ú. N. T. Y., zapísaná na LV č. XXXX, V. Z. XXXX/X o výmere 1251 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, nachádzajúca sa v k.ú. N. T. Y., zapísaná na LV č. XXXX, a to v priebehu celej hranice s parcelami V. Z. XXXX o výmere 3629 m2, druh pozemku: lesné pozemky, nachádzajúca sa v k.ú. N. T. Y., zapísaná na LV č. XXXX, V. X. XXXX o výmere 16664 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúca sa v k.ú. N. T. Y., zapísaná na LV č. XXXX, V. X. XXXX o výmere 4197 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, nachádzajúca sa v k.ú. N. T. Y., zapísaná na LV č. XXXX, V. X. XXXX o výmere 2372 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, nachádzajúca sa v k.ú. N. T. Y., zapísaná na LV č. XXXX okrem tých častí hranice parciel, na ktorých je postavený rodinný dom so súpisným číslom XXX, evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. N. T. Y., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom splnením uloženej povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku, parcely V. X. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 2372 m2, zapísaného na liste vlastníctva

č. XXXX, k. ú. N. T. Y.. Uvedený pozemok nadobudla od svojho otca E. Y. ako výlučného vlastníka na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 10.4.2012, sp. zn. N 57/2012, NZ 12402/2012, v Notárskom centrálnom registri listín registrovaná pod zn. NCRIs 12705/2012, ktorú vyhotovila JUDr. Alena Hromková, notárka. Zároveň je výlučnou vlastníčkou pozemkov - V. Z. XXXX, lesné pozemky o výmere 3629 m2, V. X. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 4197 m2 a parcelné číslo 1617, orná pôda o výmere 16664 m2, všetky tri zapísané na LV č. XXXX k.ú. N. T. Y.. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. N. T. Y., nadobudla v súlade s ust. a vydržaním. Vydržanie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. N. T. Y. bolo osvedčené Notárskou zápisnicou, sp. zn. N177/2008, , v Notárskom centrálnom registri listín registrovaná pod sp. zn. NCRIs 40227/2008, zo dňa 1.10.2008 vyhotovenou JUDr. Alenou Hromkovou, notárkou. Uviedla ďalej, že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y., obaja s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/2 z celku, a to konkrétne parcely V. Z. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, V. Z. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m 2, stavby, rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele V. Z. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2. Uvedené spoluvlastnícke podiely k špecifikovaným nehnuteľnostiam nadobudli žalovaní na základe darovacej zmluvy zo dňa 4.09.2001 č. V 1249/01 - 166/01 od darkyne, matky žalovaných - Y. S., naposledy bytom L. XXX, N. T. Y.. Pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných sú obklopené pozemkami vo vlastníctve žalobkyne, a to konkrétne pozemkom parc. V. X. XXXX, XXXX, XXXX a pozemkom parc. V. Z. XXXX, všetky k.ú. N. T. Y.. Žalobkyňa si z dôvodu právnej istoty nechala vymedziť hranicu jej pozemku parc. V. X. XXXX a pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalovaných parc. V. Z. XXXX/X geodetom Ing. Pavlom Riškom, ktorý na základe dopytu žalobkyne vypracoval vytyčovací náčrt zo dňa 3.9.2014 a v teréne vytýčil hranicu uvedených pozemkov. Približne v roku 1997 právny predchodcovia žalovaných postavili na pozemkoch aktuálne vo vlastníctve žalovanej (parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) oplotenie z pletiva s dvoma vstupnými bránami, jednou v šírke potrebnej na vjazd auta a druhú v šírke potrebnej pre vstup osôb. Postavené oplotenie nezohľadňuje hranice jednotlivých pozemkov, pričom je postavené výlučne na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne a pozemky žalovaných sú situované v podstate uprostred, obklopené pozemkami žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že hranice pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nie sú ohraničené žiadnym oplotením. Prechod z parciel v podielovom spoluvlastníctve žalovaných na pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne tak nie je ničím limitovaný. Na zahradených častiach pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú ovocné stromy, prevažne slivky, ktoré patria rodine žalobkyne už dlhé roky, pričom predmetné ohradené časti pozemkov vo svojom výlučnom vlastníctve žalobkyňa a jej rodina využíva na relax, záhradkárčenie a spoločné trávenie voľných chvíľ. Ohradené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a tam sa nachádzajúce ovocné stromy žalobkyňa s ostatnými členmi jej rodiny pravidelne obhospodarujú v rámci tzv. „rodinných brigád“, pri ktorých zbierajú popadané konáre, orezávajú stromy alebo zbierajú úrodu ovocných stromov. Pri týchto aktivitách sa pravidelne niekoľkokrát do roka stretáva celá rodina žalobkyne, pričom tieto spoločné chvíle využívajú na hlbšie utužovanie vzájomných rodinných vzťahov a vynahradzovanie si chvíľ, ktorá počas zvyšku roka nemôžu aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska žalobkyne tráviť vo vzájomnej blízkosti. Pokojné užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v značnej miere sťažuje problematické susedské súžitie so žalovanými, najmä so žalovanou 1/, ktorá v podstate vo výlučnej miere užíva pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, ktoré sú situované v bezprostrednom susedstve pozemkov žalobkyne. Žalovaná 1/ na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalovaných (parc. V. Č.. XXXX/X a V. Č.. XXXX/X) chová niekoľko psov a zároveň viacero domácich hospodárskych zvierat - prevažne oviec. Žalovaná 1/ napriek zjavnému záujmu o chov mnohopočetnej skupiny domácich zvierat, nemá na tento účel vytvorené ani len elementárne podmienky, keď chované zvieratá nemajú pre svoj pohyb vybudovanú ohradu, výbeh, či akýkoľvek iný priestor, ktorý by bol svojim účelom určený na ich voľný pohyb a vykonávanie ich biologických potrieb. Zrejme z tohto dôvodu žalovaná 1/ na výbeh a voľný pohyb chovaných zvierat využíva nielen pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, ale aj pozemky (ich časti) nachádzajúce sa z vnútornej strany oplotenia vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Zvieratá chované žalovanou 1/ v rámci svojho voľného pohybu po pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne po sebe zanechávajú výkaly, ktoré žalovaná 1/ po svojich zvieratách neodpratáva. Tieto výkaly nielenže znečisťujú obuv žalobkyne a ostatných členov jej rodiny, ale tieto výkaly, najmä moč zničil už niekoľko rastlín a stromov, ktoré dôsledkom pravidelnej kontaminácie boli „spálené“, resp. vyschli. Z výkalov, ktoré ostávajú po zvieratách sa najmä v letných mesiacoch šíri neznesiteľný zápach lákajúci hmyz a škodcov, ktorý rovnako ničia úrodu ovocných stromov a obťažujú osoby zdržiavajúce sa v okolí. Chované zvieratá navyše pri svojom voľnom pohybe po pozemkoch vo

vlastníctve žalobkyne spôsobujú škody na pestovaných rastlinách a úrode ovocných stromov - keď dozreté plody a mladé výhonky spásajú priamo zo stromu, alebo zdravé a dozreté plody predtým ako dôjde k ich vyzbieraniu spásajú zo zeme. Tak ako žalobkyňa vyššie uviedla, žalovaná1/ chová okrem hospodárskych zvierat aj niekoľko psov, ktorých výzor a veľkosť už na prvý pohľad budí rešpekt. Žalobkyni a rovnako jej rodinným príslušníkom sa opakovane stalo, že keď prišli k častiam pozemkov vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcim sa za oplotením, zistili že po týchto pozemkoch sa voľne pohybujú psy žalovanej 1/, a preto z dôvodu obáv o svoje zdravie a život na tieto pozemky radšej ani nevstúpili. Žalobkyňa má zároveň obavu, aby žalovaná 1/ nevypustila psy v čase, keď sa žalobkyňa alebo jej rodinný príslušníci, budú nachádzať na týchto pozemkoch z vnútornej strany oplotenia, čo s ohľadom na aktuálne pretrvávajúce negatívne susedské vzťahy a správanie žalovaných (najmä žalovanej 1/), nemožno s istotou vylúčiť. Takéto správanie a zasahovanie do predmetu svojich vlastníckych oprávnení žalobkyňa odmieta tolerovať, pričom za účelom obnovenia pokojného stavu sa opakovane obrátila ústne, telefonicky, písomne, a to aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalovaných, pričom za účelom dosiahnutia kompromisného riešenia im žalobkyňa ponúkla na kúpu časť svojich pozemkov nachádzajúcich sa za postaveným oplotením. Išlo o časti pozemkov žalobkyne, na ktorých sa nenachádzajú ovocné stromy, ktoré má žalobkyňa imanentný záujem zachovať vo svojom vlastníctve. Napriek nespornej snahe žalobkyne vyriešiť susedský spor so žalovanými zmierlivo; navrhovaný spôsob usporiadania vzťahov narazil na neochotu žalovaných, ktorí napriek počiatočne notifikovanej vôli dospieť k zmierlivému a kompromisnému riešeniu následne prestali so žalobkyňou komunikovať. Po stroskotaní mimosúdnych rokovaní sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu naposledy pokúsila vyzvať žalovanú 1/ na odstránenie rušivých zásahov do vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcim sa za postaveným oplotením a k prípadnému pokračovaniu v rokovaní o odpredaji časti pozemkov, a to prostredníctvom výzvy zo dňa 13.3.2017, doručenej žalovanej 1/dňa 14.3.2017, na ktorú žalovaná 1/ vôbec nereagovala, t.j, nielenže neodpovedala, ale aj naďalej svojimi neoprávnenými zásahmi vlastnícke právo žalobkyne obmedzovala a stále obmedzuje. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie , a mala za to že obe zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti žalovaným oplotiť ich pozemky sú bez pochybností splnené. Objektívnu potrebu oplotiť pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných ako prvý zákonný predpoklad zakladá nielen samotné vpúšťanie zvierat na pozemky vo vlastníctve žalobkyne, ale aj samotné zásahy a neoprávnený a nekontrolovateľný voľný pohyb žalovanej 1/ po pozemkoch žalobkyne. Žalovaná 1/ navyše v poslednom čase začala obmedzovať v prístupe žalobkyne k častiam jej pozemkov nachádzajúcim sa za už vybudovaným oplotením, keď na vstupných bránach v oplotení osadila kovové reťaze s visiacimi zámkami, od ktorých kľúče odmieta žalobkyni poskytnúť, čím sa žalovaná 1/nepochybne snaží uzurpovať si užívanie časti pozemkov žalobkyne nachádzajúcich sa za postaveným oplotením. Žalobkyňa preto vedená snahou zabezpečiť si prístup k častiam svojich pozemkov bola po viacerých bezvýsledných snahách o zmierlivé a hlavne mimosúdne riešenie veci nútená podať na Okresný súd Považská Bystrica žalobu o odstránenie rušivých zásahov do jej vlastníckeho práva zo dňa 11.6.2018, ktorou sa na súde domáha, aby súd okrem povinnosti sprístupniť žalobkyni kľúče od zámkov osadených na vstupných bránach uložil žalovanej 1/ zároveň povinnosť zabrániť ňou chovaným zvieratám vo vbiehaní a voľnom pohybe po pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Vychádzajúc zo skutočnosti neexistencie oplotenia či inej v teréne existujúcej hranice medzi pozemkami v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a pozemkoch žalobkyne, si možno len ťažko predstaviť riadne splnenie povinnosti žalovanou 1/ zamedziť jej zvieratám vo vbiehaní na susediaci pozemok žalobkyne. Existujú tak dôvodné pochybnosti či by výkon prípadného súdneho rozhodnutia o odstránení rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne, najmä čo sa týka uloženia povinnosti zabrániť chovaným zvieratám vo vbiehaní na pozemky vo vlastníctve žalobkyne s ohľadom na neexistenciu oplotenia pozemkov bol vôbec možný. Žalobkyňa pritom za najvhodnejší spôsob vytýčenia hranice pozemkov považuje realizáciu oplotenia, čím zároveň dôjde k nastoleniu stavu právnej istoty ohľadne rozsahu oprávneného užívania jednotlivých pozemkov a ich častí stranami sporu. V praxi tak po vybudovaní oplotenia môže dôjsť k odstráneniu rušivého zásahu jednoducho uzatvorením brány v postavenom oplotení, čím sa zamedzí v prístupe chovaným zvieratám k pozemkom žalobkyne. Zohľadňujúc hľadisko proporcionality, žalobkyňa sa pred podaním tejto žaloby, vedená interesom ochrániť predmet svojho vlastníckeho práva, sama pokúsila vybudovať oplotenie na hranici s pozemkami v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Za týmto účelom kontaktovala geodeta, ktorý opakovane hranice pozemkov zameral a vyznačil v teréne. Kým však žalobkyňa pristúpila k realizácii oplotenia, žalovaná 1/vždy kolíky, ktorými boli hranice pozemkov vyznačené v teréne zo zemne vytiahla a zahodila, čím zmarila akékoľvek plány žalobkyne vybudovať reálnu v teréne premietnutú hranicu pozemkov. V kontexte s uvedeným žalobkyňa odmieta vynakladať ďalšie finančné prostriedky za služby geodeta a s poukázaním na skutočnosť, že sú to práve žalovaní, resp. žalovaná 1/, ktorá

zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, možno považovať za spravodlivé, aby náklady na ďalšie zameranie hraníc pozemkov a vybudovanie oplotenia v celom rozsahu znášala žalovaná 1/, resp. žalovaní. Uloženie povinnosti žalovaným oplotiť ich pozemky bezprostredne obklopené pozemkami žalobkyne, považuje žalobkyňa za nevyhnutne potrebné pre vytvorenie podkladu pre usporiadanie vzájomných susedských práv a povinnosti, ako aj za nevyhnutný predpoklad a prostriedok prevencie pred nezákonnými zásahmi do jej vlastníckych oprávnení, čo možno považovať za nevyhnutnú a legitímnu požiadavku žalobkyne. K otázke účelného užívania susedných pozemkov a stavieb po uložení povinnosti oplotiť predmetné pozemky, ktorú rovnako musí súd v konaní posúdiť, žalobkyňa uvádza, že uložením tejto povinnosti žalovaným nedôjde k obmedzeniu užívateľnosti pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve ani užívateľnosti stavieb na nich vybudovaných. Napriek tomu, že tak ako bolo vyššie spomenuté, pozemky vo vlastníctve žalovaných sú obkolesené pozemkami žalobkyne, právo prechodu žalovaných cez pozemky žalobkyne bolo vždy žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi akceptované aj bez zmluvného či zákonného zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, a to aj napriek tomu, že žalovaní doposiaľ žalobkyni za užívanie jej pozemkov (na prechod) neposkytli žiadnu odplatu, či inú náhradu, práve naopak vzájomné susedské súžite žalobkyni najmä v poslednom období čoraz viac strpčujú. Žalobkyňa nemá záujem brániť žalovaným v prechode k ich pozemkom, a na tomto prístupe nič nezmení ani súdne rozhodnutie o povinnosti oplotiť pozemky žalovaných. Na pozemku žalobkyne je zriadená štrková cesta, ktorá vedie priamo k pozemkom žalovaných a túto cestu môžu aj po vybudovaní oplotenia na ich pozemku tak ako doteraz riadne a kedykoľvek využívať primeraným spôsobom na prechod cez pozemok žalobkyne.

2. Ako dôkaz žalobkyňa označila notársku zápisnicu zo dňa 10.4.2012, sp. zn. N 57/2012, NZ 12402/2012, notársku zápisnicu zo dňa 1.10.2008 sp. zn. N177/2008, NZ 40608/2008; LV č. XXXX, XXXX, XXXX, všetko k.ú. N. T. Y., výňatok z katastrálnej mapy reg. "C" a "E" pre k. ú. N. T. Y., vytyčovací náčrt zo dňa 3.9.2014, ktoré dôkazy aj predložila.

3. Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že ich právna predchodkyňa (matka) žalovaných v roku 1997 postavila na predmetných pozemkoch oplotenie, a dlhé roky pozemky týmto spôsobom užívala. Po jej smrti v užívaní pozemkov pokračujú žalovaní. Tento faktický stav jestvuje už niekoľko rokov, či dokonca desaťročí, pričom sa na okolnostiach jeho užívania nič podstatné nezmenilo. Je nevyhnutné, aby žalobkyňa v súdnom konaní preukázala potrebu oplotiť pozemky (vznik škody alebo neprimerané obťažovanie vnikaním zvierat chovaných žalovanými na jej pozemok). Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa už niekoľko rokov predmetné pozemky neužíva, nie je reálne možné, aby ju žalovaní obťažovali vnikaním nimi chovaných zvierat na jej pozemky, a to už vôbec nie v neprimeranej miere. Súčasne žalobkyňa taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala vznik prípadnej škody na pozemkoch (resp. stromov) v jej vlastníctve. Popreli tvrdenia žalobkyne, že žalovaní vytrhali a zahodili kolíky, ktorými boli hranice pozemkov vyznačené v teréne, a to opakovane. To, že tento faktický stav už pretrváva niekoľko rokov či desaťročí skonštatoval bol skonštatovaný i v rozhodnutiach o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.8.2017, v ktorom prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala súd, aby p. S. uložil povinnosť odstrániť uzamknutie brán umiestnených v postavenom oplotení na predmetných pozemkoch. Ďalej žiadala, aby súd uložil p. S. povinnosť zamedziť vnikaniu ňou chovaných zvierat vrátane psov a oviec na predmetné pozemky, ako aj zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva p. L. a za týmto účelom vykonať aj potrebné opatrenia. Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením, č. k. - 26, zo dňa 13.9.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neexistencie potreby bezodkladne upraviť pomery, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Súd ďalej konštatuje, že vzhľadom k tomu, že p. S., resp. jej právna predchodkyňa, pozemky užíva už od roku 1997 a súčasne berúc do úvahy ostatné listinné dôkazy predložené v danom konaní (vytyčovací náčrt z roku 2014, GP z roku 2015), ktoré preukazujú, že daný stav trvá veľmi dlhé obdobie - nie je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery. P. L. voči predmetnému uzneseniu podala odvolanie, o ktorom rozhodoval druhostupňový súd - Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením, sp. zn. zo dňa 30.11.2017 uznesenie okresného súdu potvrdil. Súd v predmetnom uznesení opätovne poukázal na skutočnosť, že p. L. chce usporiadať vzájomné pomery zhruba od roku 2014, a vzhľadom k tomu, že nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z nevyhnutnej potreby a bezprostredne hroziacej ujmy, čo v danom prípade nebolo preukázané, súd neodkladné opatrenie nevydal. Uviedli ďalej, že v predmetnom ustanovení sa nezakazuje akékoľvek obťažovanie, ale iba také, ktoré buď svojou intenzitou, trvaním a pod. v daných pomeroch prekračuje primeranú mieru, alebo túto mieru síce neprekračuje, ale vážne ohrozuje výkon práv suseda. V tomto zmysle hranicu medzi dovoleným a nedovoleným správaním vlastníka treba v

jednotlivom prípade určovať nielen so zreteľom na jeho konkrétne správanie v určitom čase a na určitom mieste, ale aj so zreteľom na všeobecne objektívne kritériá či pomery (R 45/1986, R 3/1988, R 72/1994). Vzhľadom k tomu, že žalovaní týmto spôsobom vykonávajú svoje vlastnícke právo už od nepamäti a žalobkyni doposiaľ tento výkon práva neprekážal. Povinnosť vlastníkov pozemku zriaďovať ohradu medzi pozemkami nemožno vyvodiť z ustanovení . Takáto povinnosť môže byť súdom uložená jedine v prípade, ak je konaním vlastníka pozemku vážne ohrozovaný susedov pozemok (R 18/1957). Uloženie povinnosti oplotiť pozemok je namieste najmä v prípade, že oplotenie poskytne ochranu proti takým neoprávneným zásahom, ktorým nemožno zabrániť iným spôsobom (R 37/1985), alebo je síce možný aj iný spôsob ochrany, ale vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci sa oplotenie pozemku javí ako najprijateľnejší a najvhodnejší spôsob poskytnutia ochrany ohrozenému právu žalobcu. Mali za to, že v tomto prípade právo žalobkyne nie je žiadnym spôsobom ohrozené a súčasne oplotenie objektívne nie je potrebné.

4. Ako dôkaz žalovaní 1/,2/ označili uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici, č. k.

- 26, zo dňa 13.9.2017 a ohliadku na mieste samom.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení na vyjadrenie žalovaných 1/,2/ poprela tvrdenie žalovaných, v zmysle ktorého po oplotení pozemkov právnou predchodkyňou žalovaných tieto následne dlhodobo ona, resp. žalovaní bez relevantných zmien užívali. Uviedla, že pokiaľ právna predchodkyňa žalovaných, resp. samotní žalovaní užívali predmetné časti pozemkov, bolo to len sporadicky a vždy na základe ústupku a predchádzajúceho ústneho súhlasu žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu (E. Y.Í.), čo bolo prejavom vzájomných a v tom čase pomerne priaznivých rodinných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami. Ohradené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne boli v rozpore s tvrdeniami žalovaných po celú dobu užívané žalobkyňou a jej najbližšími rodinnými príbuznými (najmä jej otcom E. Y.), ktorý sa dlhoročne spolu so žalobkyňou starali o tieto pozemky a najmä o ovocné stromy na nich vysadené. Nie je pravdou, že by žalobkyňa dlhodobo predmetné pozemky neužívala. Vstup právneho predchodcu žalobkyne (jej otca) na ohradené časti pozemkov bol až do nedávnej minulosti bezproblémový, žalobkyňa a jej právny predchodca disponovali kľúčmi od vstupných brán k ohradeným častiam pozemkov, a to až do roku 2017, kedy došlo k svojvoľnej výmene zámkov na vstupných bránach v postavenom oplotení zo strany žalovanej 1/. Prvotné nezhody, od ktorých zrejme žalovaní odvodzujú svoje nesprávne tvrdenie, v zmysle ktorého žalobkyňa ohradené časti pozemkov niekoľko rokov neužíva, odvodzujú zrejme od obdobia vzniku vzájomných rozporov medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, resp. žalovanými, ktoré sa začali objavovať v roku 2015 a ktoré spočiatku spočívali „len“ v stanovení neprimeraných a neodôvodnených požiadaviek zo strany žalovanej 1/ ohľadne ohlasovania vstupu žalobkyne a jej právneho predchodcu na ohradené časti pozemkov, avšak v tom čase bez vykonania opatrení zamedzujúcich vstup žalobkyne na predmetné pozemky. Za dôvod zhoršenia vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ žalobkyňa považuje prítomnosť cudzích osôb mužského pohlavia, hovoriacich nemeckým jazykom, na pozemku a v rodinnom dome žalovaných, ktoré žalovaná 1/ v roku 2015 zrejme začala u seba „ubytovávať“. Na ohradených pozemkoch bol založený len jediný faktický stav spočívajúci v neobmedzenom prístupe žalobkyne a jej otca k oploteným častiam pozemkov, ktorý má oporu v evidovanom vlastníckom oprávnení žalobkyne, a ktoré vlastnícke oprávnenie žalobkyne je od roku 2017 gradujúcim nezákonným konaním žalovaných, najmä žalovanej 1/, narušované, čím objektívne vystala potreba vytvorenia takých materiálnych podmienok, aby bolo reálne možné rušivé zásahy zo strany žalovaných (najmä čo sa týka nekontrolovateľného vnikania zvierat chovaných žalovanou 1/ na pozemky žalobkyne) odstrániť. Čo sa týka škody na predmetných pozemkoch žalobkyne, ktorú podľa názoru žalovaných žalobkyňa nepreukázala (a zrejme podľa nesprávneho názoru žalovaných nevyhnutne pre účely tohto konania mala preukázať) žalobkyňa uviedla, že preukázanie vzniku a výšky škody, napriek tomu že jej reálne vzniká, nie je nevyhnutným predpokladom pre uloženie povinnosti žalovaným oplotiť ich pozemky vychádzajúc z gramatického a teleologického výkladu ustanovenia („ak je to potrebné...“). Už zo samotnej prítomnosti zvierat patriacich žalovanej 1/ na ohradených častiach pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, (ktorú skutočnosť žalovaní nepopreli) ako aj z počtu a druhu voľne pohybujúcich sa zvierat (najmä psy a ovce) je zrejmé, že tieto zvieratá neberú ohľad na to, kde (na ktorom pozemku) vykonávajú svoje biologické potreby, t.j. kde sa vyprázdnia, resp. čiu úrodu zo zeme alebo zo stromov spásajú, z čoho možno logicky usudzovať, že pomerne veľká časť ich výkalov sa nachádza práve na pozemkoch žalobkyne a pomerne značná časť ich obživy je tvorená úrodou stromov vo vlastníctve žalobkyne, čo s poukazom na s tým spojené dôsledky, detailnejšie opísané v podanej žalobe, žalobkyňu v neprimeranej miere obmedzuje. Pokiaľ v minulosti žalovaní ohradené pozemky, aktuálne vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne, sporadicky a sčasti užívali, bolo to výhradne s vedomím a predchádzajúcim súhlasom žalobkyne (jej právneho predchodcu), ktorá sa týmto spôsobom snažila vyjsť v ústrety žalovaným, a tým rozvíjať vzájomné susedské a zároveň rodinné väzby, až pokým tento prístup žalovaní zištne nevyužili vo svoj prospech na protiprávnu okupáciu ohradených častí pozemkov žalobkyne, ktorý protiprávny stav si aktuálne vynucujú púšťaním - voľným pohybom viacerých psov po častiach pozemkov žalobkyne nachádzajúcich sa za už postaveným oplotením, z dôvodu ktorého sa žalobkyňa obávala využiť právo svojpomoci v zmysle ust. , využitím ktorého by odstránila umiestnené zámky v postavenom oplotení a tým spôsobom si zabezpečila prístup k predmetu svojho vlastníckeho práva (k ohradeným častiam pozemkom). K skutočnostiam uvedeným žalovanými v ich písomnom vyjadrení ohľadne zamietnutia návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia Okresným súdom Považská Bystrica vo veci vedenej pod sp.zn. si žalobkyňa uviedla, že jej nie je zrejmá spojitosť medzi výsledkom konania o podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ako prostriedku neodkladnej súdnej ochrany porušených subjektívnych práv a predmetným súdnym konaním o uložení povinnosti oplotiť pozemok, ktorej hmotnoprávny základ je zakotvený v ust. , a to tak ani z hľadiska predmetu uvedených konaní, ako ani z hľadiska ich možnej procesnej spojitosti. Rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica vo veci sp. zn. nepramenilo tak ako to uvádzajú žalovaní zo skutočnosti, že zistený skutkový stav nezakladá dôvod na úpravu vzniknutých pomerov, ale zo skutočnosti, že konajúcemu súdu chýbala medzi protiprávnymi zásahmi do práv žalobkyne a podaným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia bezprostredná časová súvislosť.

6. Žalovaní 1/,2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne popreli tvrdenia žalobkyne, že užívanie predmetných častí pozemkov právnou predchodkyňou žalovaných, resp. žalovanými bolo len sporadicky a vždy na základe ústupku a ústneho súhlasu žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, rovnako popreli tvrdenie žalobkyne, že ohradené časti pozemkov boli po celú dobu užívané žalobkyňou a jej najbližšími rodinnými príbuznými. Opätovne uvádzali, že žalobkyňa v konaní nepreukázala potrebu oplotiť pozemok, ktorá je nevyhnutným predpokladom na vyhovenie podanej žalobe.

7. V priebehu konania žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom znení, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne oplotiť pozemky v ich podielovom spoluvlastníctve - parcela V. Z. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a V. Z. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, obe zapísané na LV č. XXXX, k. ú. N. T. Y. a to v priebehu celej hranice s parcelami V. Z. XXXX lesné pozemky o výmere 3629 m2, V. X. XXXX orná pôda o výmere 16664 m2, V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4197 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y. a V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 2372 m2, zapísané na LV č. XXXX, okrem tých častí hranice parciel, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y., a to pletivovým oplotením vo výške minimálne 150 cm od zeme, ktoré bude upevnené každých 5 metrov oceľovým stĺpom s betónovým základom v zemi, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom splnením uloženej povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého žalovaného.

8. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 3.9.2019 za prítomnosti strán sporu, resp. právnych zástupcov strán, súd zhora uvedenú zmenu žaloby pripustil.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov žalobkyne a žalovaných 1/, 2/, oboznámením žaloby, notárskej zápisnice N 57/2012, Nz 12402/2012 zo dňa 10.4.2012, výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX k. ú. N. T. Y., vytyčovacieho náčrtu zo dňa 3.9.2014 vyhotoveného Ing. Pavlom Riškom, ohliadkou na mieste samom, fotografiami z miesta samého, uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.9.2017, č. k. - 26 a uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2017, č.k. - 42, geometrického plánu vyhotoveného Ing. Zuzanou Gardoňovou dňa 22.5.2018, stanoviska Stavebného úradu zo dňa 1. júla 2019, zápisnice o pojednávaní v konaní zo dňa 13.6.2019 a výsluchom svedka E. Y..

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 2372 m2, ktorú nehnuteľnosť nadobudla na základe darovacej zmluvy spísanej do Notárskej zápisnice v Notárskom úrade JUDr. Aleny Hromkovej so sídlom v Považskej Bystrici, dňa 10.4.2012 pod č. N 57/12, Nz 12402/2012, Ncr1s 12705/2012 od darcu E. Y., ktorý je jej otec. Žalobkyňa je ďalej vlastníčkou parc. V. Z. XXXX lesné pozemky o výmere 3629 m2, V. X. XXXX

orná pôda o výmere 16664 m2, V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4197 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y..

11. Žalovaní 1/, 2/ sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1/2-ice nehnuteľností - parciel V. Z. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a V. Z. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, a stavby rodinného domu súp. č. XXX na parcele XXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y.. Pozemky vo vlastníctve žalobkyne a pozemky vo vlastníctve žalovaných sú susediace nehnuteľnosti. Z ohliadky na mieste samom mal súd za preukázané, že parcely V. Z. XXXX, V. X. XXXX, XXXX E. XXXX, ktorých vlastníkom je žalobkyňa, sú súvisle oplotené pletivovým plotom, tak ako je označený na geometrickom pláne Ing. Zuzany Gardoňovej zo dňa 22.5.2018. V oplotenej časti sa nachádza viacero vstupných brán, slúžiacich na prechod pešo a jedna brána slúžiaca na prechod motorovými vozidlami vedúca priamo k rodinnému domu žalovaných 1/, 2/. Časť brány je menšia slúžiaca na prechod peším, v čase ohliadky na mieste samom brána uzamknutá nebola, v zámku sa nenachádzal kľúč, jej otvoreniu neoblo zabránené reťazami. Na mieste samom bolo viditeľné, že v plote pri tejto veľkej bráne sú osadené zábrany drevenými doskami alebo latami, pravdepodobne slúžiace na to, aby zvieratá nemohli prichádzať alebo vchádzať cez plot. Z ohliadky na mieste samom bolo viditeľné, že stromy v blízkosti veľkej brány sú ohryzené, pravdepodobne od zvierat. V oplotenej časti pozemkov žalobkyne sa nachádzali z väčšej časti ovocné stromy, v menšej časti ihličnaté stromy, vo vrchnej časti oplotených pozemkov sa nachádza rodinný dom súp. č. XXX, po ľavej strane sú umiestnené dve hospodárske budovy. V spodnej časti je umiestnená unimobunka, v ktorej má podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne umiestnené náradie otec žalobkyne. Parcely V. Z. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalovaných 1/,2/ sa nachádzajú vo vnútornej oplotenej časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, nie sú oplotené pletivovým oplotením, časť parcely XXXX/X a XXXX/X bola oplotená takým oplotením, že na bielych stĺpikoch z umelej hmoty bol upevnený v spodnej časti drôt, ktorým prechádzal elektrický prúd. V čase ohliadky na mieste samom sa na pozemkoch žalovaných 1/, 2/ nenachádzali žiadne voľne pohybujúce sa zvieratá. Z pravej časti rodinného domu súp č. XXX bol umiestnený koterec, kde boli dva psi. Okolo celého rodinného domu boli na zemi viditeľné psie exkrementy. Elektrické oplotenie vedúce pozdĺž rodinného domu z pravej a ľavej časti je ukončené asi jeden meter pred pletivovým plotom ohraničujúcim pozemky žalobkyne. Mimo tohto elektrického oplotenia boli na zemi viditeľné exkrementy, pravdepodobne od oviec a kôz. Podľa vyjadrenia žalovanej l/ na ohliadke na mieste, elektrické oplotenie je vybudované asi 3 - 4 roky a iba v rámci oplotenia sú vo výbehu psy a ovce , ktoré chovala posledný rok a predala ich na jar. Z ohliadky na mieste samom súd zistil, že ďalšia brána v pletivovom plote je široká cca 3 - 4 metre, je osadená vo vrchnej časti oploteného pozemku a zjavne dlhodobo nepoužívaná a uzamknutá zámkom. Ďalšia brána v pletivovom plote je široká cca 2 metre, nachádza sa približne v strede ľavej časti oplotenej časti pozemku žalobkyne, bol na nej osadený zámok a v jeho blízkosti reťaz. V čase ohliadky nebola brána uzamknutá. Brána, ktorá sa nachádzala v spodnej časti oplotených pozemkov žalobkyne, v čase ohliadky na mieste samom nebola uzamknutá a slúžila na prechod osôb pešo. Na bránke sa nenachádzal žiadny osobitný zámok ani reťaz, v zámku v bránke sa nenachádzal kľúč.

12. Obec Lysá pod Makytou ako stavebný úrad zaslala súdu dňa 10.7.2019 stanovisko k oploteniu pozemkov parc. V. Z. XXXX/X a XXXX/X zo dňa 1. júla 2019,v ktorej uviedla, že stavba možného oplotenia bude tvoriť doplnkovú stavbu k stavbe rodinného dom súp. č. XXX k. ú. N. T. Y.. Časť stavby oplotenia a to v priebehu medzi pozemkami parc. V. Z. XXXX/X a V. Z. XXXX bude na hranici lesného pozemku, k ohláseniu drobnej stavby bude potrené priložiť záväzné stanovisko Okresného úradu Považská Bystrica pozemkový a lesný odbor, nakoľko stavba bude umiestnená v ochrannom pásme lesa. Podľa o lesoch v znení neskorších predpisov, ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 metrov od hranice lesného pozemku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že možné oplotenie pozemkov parc. č. V. XXXX/X a XXXX/X bude možné na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby vydaného stavebným úradom - Obec Lysá pod Makytou podľa stavebného zákona. Stavebník bude povinný predložiť ohlásenie drobnej stavby v rozsahu vyhlášky , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a podľa vyhlášky - záväzné stanovisko Okresného úradu Považská Bystrica pozemkového a lesného odboru.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že na tunajšom súde prebieha konanie o žalobe žalobkyne proti žalovanej V. S. ( v konaní žalovanej l/), ktorou sa žalobkyňa domáha odstránenia rušivých zásahov do jej vlastníckeho práva. Na pojednávaní dňa 13.6.2019 súd

vyhlásil rozsudok, v ktorom uložil žalovanej povinnosť zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k parcele V. XXXX lesné pozemky o výmere 3629 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y., k parc. V. X. XXXX orná pôda o výmere 16664 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y., k parc. V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4190 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y., k parc. V. X. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 2372 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. N. T. Y., spočívajúci v zamedzovaní prístupu k týmto pozemkom, ktorého sa žalovaná dopúšťa uzamykaním brán nachádzajúcich sa vo vybudovanom oplotení bez sprístupnenia kľúčov od ich zámku žalobkyni a umožneniu vybiehania voľného pohybu zvierat chovaných žalovanou najmä psov a oviec na vymedzené pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko je voči nemu podané odvolanie.

14. Z fotografií z miesta samého predložených žalobkyňou, vyhotovených v mesiaci marec a jún 2018 mal súd za preukázané, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne sa voľne pohybovali psy a kozy. Zvieratá neboli umiestnené ani v žalovanými vybudovanom elektrickom oplotení.

15. Svedok E. Y. - otec žalobkyne uviedol, že pletivové oplotenie pozemkov žalobkyne vybudovali žalovaní 1/, 2/ na pôvodnom drevenom oplotení, ktoré postavil on, pretože v oplotenom pozemku choval ovce. Na pozemky žalobkyne a žalovaných chodieva, žalovaní užívajú tak pozemky žalobkyne ako aj svoje, teda celú pletivom oplotenú plochu, na ktorej chovajú ovce, kozy, psy a v minulosti aj sliepky. Keď zvieratá nemali čo jesť, ohrýzali aj stromy. Psy voľne behajú po všetkých pozemkoch. Žalobkyňa nemôže svoje nehnuteľnosti užívať, jej pozemky sú oplotené, brány sú uzamknuté. Elektrický ohradník vybudovaný žalovanými bol postavený krátko pre samotnou ohliadkou, predtým tam žiadna ohrada alebo zábrana, aby zvieratá sa mohli voľne pohybovať po všetkých pozemkoch, nebola. Vždy keď tam prišiel, zvieratá chodili po celej oplotenej časti, teda aj pozemkoch žalobkyne.

16. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa , ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

18. Z občianskeho právneho hľadiska ( ) je vlastník pozemku oprávnený a nie povinný svoj pozemok oplotiť. Vyplýva to z užívacieho práva vlastníka pozemku, a je iba na jeho rozhodnutí, či svoj pozemok oplotí alebo nie. Len ak nastane v praxi špecifický prípad, že vznikne situácia, vyžadujúca oplotenie pozemku, je daná možnosť súdu na návrh podľa zaviazať vlastníka povinnosťou oplotiť pozemok. Oplotením je ako oplotenie celého pozemku tak aj zriadenie plotu len na časti jeho hranice. Plotom je všetko, čo slúži na oddelenie jedného pozemku od susediaceho pozemku. Súd môže uložiť povinnosť oplotiť pozemok, avšak nie je tak povinný urobiť. Závisí to od jeho úvahy, či sú splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. O uloženie povinnosti vlastníka pozemku oplotiť pozemok rozhodne súd ak sú splnené nasledovné podmienky: a) súd zistí, že je to potrebné, b) nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb a po c) stanoviska stavebného úradu nie je záporné.

19. Potrebnosť oplotenia pozemku súd zisťuje z objektívnych hľadísk. Účelom uloženia povinnosti vlastníkovi pozemku oplotiť pozemok je zamedziť rušeniu žalobcu, ktoré rušenie vychádza z pozemku žalovaného vlastníka pozemku a účelom je aj zabrániť hroziacim škodám. Jedná sa o prípady, kedy je vlastník pozemku rušený, napr. emisiami prenikajúcimi zo susedovho pozemku ( napr. pevnými a tekutými odpadmi alebo chované zvieratá vnikajú na susediaci pozemok), teda zdroj rušenia musí byť na pozemku, ktorý má byť oplotený. Uznávaným účelom oplotenia pozemku je aj zamedzenie iným neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Uložiť povinnosť oplotiť pozemok je teda na mieste vtedy, ak oplotenie poskytne ochranu pred takým neoprávneným zásahom, ktorým iným spôsobom nejde zabrániť ( R súdnych rozhodnutí a stanovísk).

20. Žalobkyňa potrebu oplotiť pozemok odôvodnila tým, že žalovaná l/ na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným 2/ ( parc. V. Z. XXXX/X a V. Z. XXXX/X) chová niekoľko psov a zároveň viacero domácich hospodárskych zvierat, prevažne oviec a na tento účel nemá vytvorené ani len elementárne podmienky, keď chované zvieratá nemajú pre svoj pohyb vybudovanú ochranu, výbeh

či akýkoľvek iný priestor, ktorý by bol svojim účelom určený na ich voľný pohyb a vykonávanie ich biologických potrieb.

21. Súd z vykonaného dokazovania, najmä ohliadkou na mieste samom a oboznámením sa s fotografiami z miesta samého mal za preukázané, že žalovaná l/ na pozemkoch v spoluvlastníctve so žalovanými chová psy a v minulosti chovala iné hospodárske zvieratá - ovce, kozy, ktoré sa v čase ohliadky na mieste samom nenachádzali, avšak ich chov je zrejmý so žalobkyňou predložených fotografií z roku 2018, z výsluchu svedka E. Y. ako aj samotnej žalovanej l/. V čase ohliadky na mieste samom boli psy umiestnené vo voliére vedľa rodinného domu žalovaných 1/,2/, voľne sa teda po pozemkoch žalobkyne a žalovaných 1/, 2 nepohybovali avšak na zemi sa aj na pozemkoch žalobkyne v oplotenej časti nachádzali psie exkrementy, svedčiace práve o voľnom pohybe týchto zvierat aj mimo pozemky žalovaných a po celej oplotenej časti pozemkov žalobkyne. I napriek tomu, že v súčasnej dobe žalovaná 1/ nechová ovce a kozy, je dôvodné predpokladať, že tak urobí v budúcnosti a ich chov nebude realizovať len na svojich pozemkoch, ale práve na pozemkoch žalovanej celej oplotenej časti.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného s poukazom na druh chovaných zvierat ako aj skutočnosť, že voľne pohybujúce sa zvieratá spôsobujú na pozemkoch žalobkyne škodu, zanechávaním výkalov a exkrementov, zničením rastúcich stromov a oplotenia, súd má za to, že žalobkyňa preukázala potrebu oplotiť pozemok žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/, 2/ síce svoj pozemok čiastočne oplotili elektrickým oplotením, toto však jednoznačne nezabráni prenikaniu zvierat aj na pozemok žalobkyne, pretože je nedostatočné.

23. Súd ďalej zisťoval, či žalobkyni, ktorá žiada ochranu svojho vlastníckeho práva, nebráni nič v tom, aby si svoj pozemok oplotila sama. Vzhľadom na špecifickú polohu pozemkov žalobkyne a žalovaných, keď pozemky žalovaných sú obkolesené pozemkami žalobkyne, a pozemky žalobkyne sú oplotené súvislým plotom s viacerými vstupnými bránami, súd má za to, že keďže žalobkyňa má svoje pozemky oplotené, nebolo by od nej spravodlivé žiadať, aby oplotila vnútornú časť svojich pozemkov, ktoré sa nachádzajú za oplotením a tieto užívajú žalovaní 1/, 2/. Oplotenie pozemkov žalovaných sa javí ako najprimeranejším a najvhodnejším spôsobom pre poskytnutie ochrany ohrozeného práva žalobkyne, pretože zamedzenie pohybu chovaných zvierat žalovanými 1/, 2/ je možné iba takým oplotením, ktoré poskytne dostatočnú ochranu na to, aby chované zvieratá neprenikali na okolité pozemky žalobkyne.

24. Vychádzajú z ustanovenia súd má teda za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala potrebu oplotenia pozemkov ako aj skutočnosť, že ňou navrhovaný spôsob ochrany vlastníckeho práva a to uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ pozemok oplotiť, nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, keďže ako bolo uvedené vyššie, pozemky vo vlastníctve žalobkyne sú v celosti oplotené s viacerými vstupnými bránami jednak pre prechod pešo ako aj osobnými a nákladnými vozidlami, ktoré žalovaní využívajú aj v súčasnej dobe, a teda oplotenie, ktoré súd uložil vybudovať žalovaným 1/, 2/ nijakým spôsobom nebráni v užívaní susediacich pozemkov a stavieb.

25. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na stanovisko stavebného úradu - Obce Lysá pod Makytou, ktorý uviedol, že oplotenie parcely V. Z. XXXX/X a XXXX/X bude možné na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby vydaného stavebným úradom - Obec Lysá pod Makytou podľa stavebného zákona. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že stavebný úrad vo svojom stanovisku uviedol, že stavebník bude povinný predložiť ohlásenie drobnej stavby v rozsahu vyhlášky

- záväzné stanovisko Okresného úradu Považská Bystrica, pozemkového a lesného odboru, nakoľko stavba bude umiestnená v ochrannom pásme lesa, pretože po dodržaní podmienok stanovených stavebným úradom žalovaným nebude nič vo vybudovaní oplotenia brániť.

26. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla navrhované parametre oplotenia, ktoré sa súdu javia ako dostatočné pre požadovaný účel, aby sa zabránilo prenikaniu chovaných zvierat na pozemok žalobkyne. Žalovanými už vybudované oplotenie sa súdu jednoznačne javí ako nedostatočné pre ochranu vlastníckeho práva žalobkyne a práve žalobkyňou navrhované pletivové oplotenie upevnené na oceľových stĺpikoch s betónovým základom v zemi je dostatočné pre to, aby chované psy a hospodárske zvieratá neprenikali z pozemkov žalovaných na pozemky žalobkyne a aby pozemky žalobkyne boli dostatočne chránené

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd teda dospel jednoznačne k záveru, že v danom prípade existuje potreba vybudovať plot oddeľujúci pozemok žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ a boli splnené všetky podmienky pre záver súdu o uložení povinnosti žalovaným 1/, 2/ tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v zmysle návrhu žalobkyne.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) .

Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.