Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-603-2016.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/603/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ Bc. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, T. S., 2/ Bc. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., D. XX, 3/ Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., D. XX, žalobcovia v l. a 3. rade zastúpení žalobkyňou v 2. rade Bc. I. I., bytom W., D. XX, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 686.547,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v l. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 9. júna 2016 č. k. 11C/478/2012-221, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobcom v l. až 3. rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09. 06. 2016 č. k. 11C/478/2012-221 pri právnom posúdení podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 a § 27b/ ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom od 01. 07. 2004, resp. v znení účinnom od 01. 01. 2013 (§ 16 ods. 4 a § 4 ods. 1) zamietol žalobu žalobcov v 1. až 3. rade, ktorou sa títo voči žalovanej domáhali zaplatenia sumy 686.547,42 eura s príslušenstvom.
2. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia si v konaní uplatňujú proti žalovanej nárok z titulu zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave podľa zák. č. 514/2003 Z. z., pričom nesprávny úradný postup podľa žalobcov spočíva v tom, že Krajský súd v Bratislave nepostupoval v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pretože rozhodol uznesením zo dňa 31. 10. 2015 sp. z. 3Cob/247/2005-309, 3Cob/248/2005 a 3Cob/249/2005 tak, že zmenil obidve uznesenia Okresného súdu Bratislava III a to uznesenia č. k. 28Cb/249/2003-71 zo dňa 23. 06. 2004 a č. k. 28Cb/249/2003-124 zo dňa 20. 07. 2004 tak, že návrh žalobcov v l. až 3. rade na nariadenie predbežných opatrení zamietol. Preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci je jednou z nevyhnutných a kumulatívnych podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Za nesprávny úradný postup možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Aj keď nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom realizovaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce to, že rozhodnutie vydané bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia a nenájdu bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pri rozhodovaní Krajského súdu v Bratislave o odvolaní proti uzneseniu Okresného súd Bratislava III zo dňa 23. 06. 2004 č. k. 28Cb/249/2003-71 a č. k. 28Cb/249/2003-124 zo dňa 20. 07. 2004 (ktorými boli nariadené predbežné
opatrenia), procesný postup súdu pri prejednaní odvolaní proti týmto uzneseniam a právne posúdenie, či nariadenie predbežného opatrenia na základe návrhu žalobcov v uzneseniach Okresného súdu Bratislava III je právne dôvodné, prejavili sa bezprostredne v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 10. 2005 č. k. 3Cob/247/2005-309, 3Cob/248/2005 a 3Cob/249/2005, ktorými Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že návrh žalobcov v l. až 3. rade na nariadenie predbežných opatrení zamietol. V danom prípade išlo o úradný postup Krajského súdu v Bratislave realizovaný v rámci rozhodovacej činnosti vedúcich k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa bezprostredne prejavil v obsahu citovaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave. S prihliadnutím na uvedené nie je možné vyvodiť ten právny záver, že by išlo o nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave, zakladajúci zodpovednosť žalovanej za škodu, majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu v prípade ak by boli splnené ďalšie kumulatívne podmienky vyžadujúce sa pre vznik zodpovednosti žalovanej v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná jedna z kumulatívnych podmienok pre zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a to existenciu nesprávneho úradného postupu, nie je už z tohto dôvodu daná zodpovednosť žalovanej za škodu a nemajetkovú ujmu, náhradu ktorej si žalobcovia v tomto konaní uplatňujú. S poukazom na nepreukázanie nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave, ktorý by zakladal zodpovednosť za škodu, nemožno považovať za splnenú ani podmienku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcami uvádzaním vznikom škody a nemajetkovej ujmy. V danom prípade do úvahy neprichádza ani zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. u., pretože uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 10. 2005 č. k. 3Cob/247/2005-309, 3Cob/248/2005 a 3Cob/249/2005 neboli po svojej právoplatnosti zrušené a ani zmenené pre nezákonnosť príslušných orgánov, t. j. nedošlo k naplneniu podmienky ustanovenej v § 6 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalobcovia zdôvodňovali, že uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave je v rozpore s právnym poriadkom, avšak v konaní nepreukázali, že bolo právoplatne zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Predpokladom pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody na strane poškodeného, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobcovia požiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadosťou zo dňa 20. 09. 2011 v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z., ktorú doručili Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 26. 09. 2011. V tejto žiadosti si uplatnili nárok na náhradu škody v sume 50.534,08 eura ako majetkovú škodu a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 610.396,34 eura. O predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody požiadali žalobcovia aj žiadosťou zo dňa 16. 05. 2014, doručenou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 21. 05. 2014. V poradí druhej žiadosti si žalobcovia uplatnili náhradu majetkovej škody v sume 25.617 eur za devastáciu ich nábytku. Uznesením zo dňa 18. 11. 2015 č. k. 11C/478/2012-173 súd pripustil zmenu žaloby s tým, že žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcom v l. až 3. rade sumu 686.547,42 eura so 6% ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 2006. Súd ďalej nepovažoval za dôvodné a hospodárne nariadiť ďalšie dokazovanie a to za účelom posúdenia dôvodnosti uplatnenej výšky náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pretože zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, z vyššie uvedených dôvodov nie je daná. Pokiaľ ide o dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej v časti uplatneného nároku v zmenenej žalobe, súd sa touto námietkou premlčania nezaoberal, pretože dospel k tomu právnemu záveru, že žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanej nevznikol.
3. O náhrade trov prvoinštančného konania si súd prvej inštancie vymienil právo rozhodnúť s poukazom na ust. § 151 ods. 3 vtedy platného OSP, v lehote 30-ich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade navrhujúc odvolaciemu súdu, aby podľa § 220 vtedy platného OSP, rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 09. 06. 2016 sp. zn. 11C/478/2016-221 zmenil a žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, alebo aby odvolací súd na základe § 221 OSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prijaté právne závery prvoinštančného súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, pričom súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcovia poukazujú na zabezpečovaciu funkciu predbežného opatrenia, ktorá sa prejavuje predovšetkým schopnosťou zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré
by mohli už v začatom konaní nastať. Aj z uznesení Okresného súdu Bratislava III vyplýva, že žalobcovia mali právo na nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní boli splnené všetky podmienky na nariadenie predbežného opatrenia , pričom jeho nenariadením hrozila žalobcom ťažko vyčísliteľná nemajetková ujma a súčasne nevyčísliteľná citová a psychická ujma. Naopak žalovanej v predchádzajúcom konaní nehrozila žiadna škoda, pričom táto žalovaná mala značný záujem nehnuteľnosti čo v najkratšom čase speňažiť najmä kvôli prebiehajúcemu predchádzajúcemu súdnemu konaniu. V prípade, že by Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III, žalobcovia by bez ďalších komplikácii užívali nehnuteľnosti, ktorých boli neustále vlastníkmi a po právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava III a následne aj Krajského súdu v Bratislave by nehnuteľnosti boli pokojne po právnej stránke navrátené do vlastníctva žalobcov formou zápisu výroku súdu, ktorý by deklaroval, že nikdy neprestali byť vlastníkmi nehnuteľností a to ani v čase, keď ich nemohli užívať. Nariadenie predbežného opatrenia v predchádzajúcom konaní malo nielen oporu v zákonnej úprave, ale súčasne bolo i nevyhnutne potrebné, čo jasne preukázali aj ďalšie udalosti nasledujúce po zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia. S poukazom na obsah ust. § 6 a § 102 OSP ako aj s prihliadnutím na R15/1972 vyplýva, že sa nejedná o možnosť súdu rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia, ale práve naopak, zákonodarca slovami: „súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie“ nepochybne úmyselne ustanovil, že v prípade, že žalobca spĺňa všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, je povinnosťou, nielen právom súdu potrebné predbežné opatrenie nariadiť. Krajský súd v Bratislave zamietnutím citovaných predbežných opatrení priamo spôsobil škodu žalobcom a to zhoršením právnej situácie a vytvorením nenávratného právneho stavu, keďže aj po zamietnutí návrhom na vydanie predbežného opatrenia došlo zo strany žalovaných k ďalším zmluvným prevodom nehnuteľností až po žalovaného v 7. rade, ktorý už nehnuteľnosť nescudzil. Všetky scudzovacie zmluvy sú absolútne neplatné právne úkony s účinkami neplatnosti ex tunc, pričom súd na túto neplatnosť musí prihliadať ex offo podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatné zmluvy nemôžu spôsobiť účinky, ktoré sú spojené s platnými zmluvami. Krajský súd v Bratislave si úradnú povinnosť prihliadnuť na absolútnu neplatnosť nadobúdacích zmlúv nesplnil a zamietnutím predmetných predbežných opatrení poskytol ochranu vlastníckeho práva nevlastníkovi, čím spôsobil skutočnému vlastníkovi škodu v podobe odňatia vlastníckeho práva, práva držby, práva užívať plochy veci, práva užívať pokojne svoj majetok, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na súdnu ochranu. Občiansky súdny poriadok nepripúšťa možnosť podať dovolanie voči uzneseniu o predbežnom opatrení. Vzhľadom na skutočnosti a právnu argumentáciu zo strany žalobcov v l. až 3. rade títo majú za to, že sú naplnené všetky predpoklady priznania náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci: 1/ nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie Krajského súd v Bratislave, 2/ škoda, resp. jej existencia, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a škodou.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcov v 1. až 3. rade písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcov v 1. až 3. rade napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcov v l. až 3. rade je neopodstatnené.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia OSP súd dbá, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ako tento zákon neustanovuje inak.
7. V danom prípade odvolací súd odvolaním žalobcov v l. až 3. rade zo dňa 22. 06. 2016 napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 09. 06. 2016 č. k. 11C/478/2012-221 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na margo obsahu odvolania podaného zo strany žalobcov v 1. až 3. rade odvolací súd poznamenáva, že predmetné odvolanie sa mu javí ako určitý teoretický výklad niekdajšieho inštitútu „predbežného opatrenia“ v súčasnosti inštitútu „neodkladného opatrenia“. Takisto obsahuje aj podrobné a opätovné popísanie skutkovej situácie v tzv. predchádzajúcom konaní, v rámci ktorého došlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu návrhu žalobcov na nariadenie nimi požadovaných predbežných opatrení. Až v záverečnej časti podaného odvolania žalobcovia udávajú, že podľa ich skutkových vymedzení a právnej argumentácie došlo k súčasnému naplneniu troch esenciálnych znakov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. S týmto konštatovaním odvolateľov (žalobcov v 1. až 3. rade) sa odvolací súd nestotožňuje, pretože podľa jeho názoru, ktorý je súhlasný aj s názorom prvoinštančného súdu, nedošlo v konaní k súčasnému naplneniu troch esenciálnych podmienok k tomu, aby mohla byť zo strany súdu na strane žalovanej konštatovaná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Keď nenastala prvá podmienka, ktorou je samotný nesprávny úradný postup, tak nemohla nastať ani druhá podmienka, t. j. samotná škoda a zároveň aj tretia podmienka, ktorou je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Takisto sa odvolací súd stotožňuje aj s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že v prípade žalovanej sa nemôže jednať ani o jej prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože uznesenie Krajského súdu v Nitre 3Cob/247/2005-309 zo dňa 31. 10. 2005, 3Cob/248/2005 a 3Cob/249/2005 nebolo po svojej právoplatnosti zrušené alebo zmenené pre svoju nezákonnosť príslušným nadriadeným orgánom. Pre nenaplnenie zákonom vymedzených esenciálnych znakov či už zodpovednosti za nesprávny úradný postup alebo zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci súd prvej inštancie podanú žalobu ako nedôvodnú správne v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na nepreukázanie existencie základu uplatneného nároku na náhradu škody súd prvej inštancie pri rešpektovaní zásady hospodárnosti konania sa bližšie nezaoberal opodstatnenosťou výšky uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy žalobcami v 1. až 3. rade.
8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu úspešnej žalovanej v tomto konaní nepriznal (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP), pretože žalovanej preukázateľne žiadne odvolacie trovy v tomto konaní nevznikli.
9. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).