Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoCsp-4-2022.pdf
PDF · 113.49 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu S. N. M., M., so sídlom B. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej X. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 5.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 8Csp/31/2020-203 zo dňa 29. septembra 2021, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 000 eur od 25.6.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase podpísania zmluvy, § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase podpísania zmluvy, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 1 prvá veta, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01.07.2011, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že predchodca žalobcu M. M.. uzavrela so žalovanou (zastúpenou splnomocnencom) dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 12.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Existujúce záväzky žalovanej boli preverené v úverovom registri a podľa tvrdení žalobcu bol príjem žalovanej preverený v M. poisťovni. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovanej, žalovaná uhradila do 04.06.2019 sumu celkovo vo výške 506,39 Eur, z ktorých na istinu bola započítaná suma 100,- Eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila ešte sumu 200,- Eur a sumu 50,- Eur. Dňa 01.02.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu výzvu adresovanú žalovanej, ktorou ju vyzval na úhradu dlžných splátok s poučením, že ak dlh neuhradí, môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Túto výzvu odoslal žalovanej dňa 04.02.2019. Dňa 06.03.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu oznámenie, ktorým oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 04.03.2019 a vyzval ju na zaplatenie sumy v lehote do 15 dní. Toto oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 11.03.2019. Následne dňa 26.03.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu výzvu adresovanú žalovanej, v ktorej ju upozornil na omeškanie dlhšie ako 90 dní a poučením, že ak dlžnú
sumu neuhradí, môže pohľadávku postúpiť tretej osobe. Dňa 24.06.2019 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej so žalovanou. Dňa 29.06.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorým oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky voči nej z úverovej zmluvy.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom táto zmluva bola uzatvorená platne. Pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zaslal právny predchodca žalobcu výzvu na úhradu dovtedy dlžných splátok, kde bola žalovaná poučená aj o oprávnení vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z dokladu o odoslaní tejto výzvy mal preukázané, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej a takýto doklad považoval za dostatočný, keďže preukazuje, že výzva bola vyhotovená a odoslaná dlžníkovi, ktorý mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Je vecou dlžníka, či si takúto výzvu prevezme, ale pasivita dlžníka v tomto smere nemôže ísť na ťarchu veriteľa, ktorý mu výzvu zaslal. Keďže žalovaná dlh neuhradila, právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil, pričom ju v oznámení vyzval na úhradu celého zostatku úveru. Toto oznámenie bolo odoslané na adresu žalovanej, kde ho prebrala jej mama. Týmito výzvami mal preukázané splnenie zákonných podmienok na zosplatnenie úveru, ktoré považoval za platné. Ďalej skúmal, splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia. Žalobca je v databáze Národnej banky Slovenska zapísaný ako veriteľ oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery a po zohľadnení platného zosplatnenia úveru boli naplnené aj podmienky v zmysle tohto ustanovenia. Ďalej sa zaoberal otázkou, splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ ide o požiadavku zaslať výzvu pred postúpením pohľadávky, v § 92 ods. 8 zákona nie sú bližšie špecifikované obsahové náležitosti výzvy veriteľa. Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť, že podstatné a dôležité je, aby išlo o výzvu na úhradu dlhu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Uvedené náležitosti spĺňajú podľa názoru súdu prvej inštancie obe výzvy predložené žalobcom, ako aj výzva obsiahnutá v oznámení o zosplatnení úveru, ktoré považoval za dostatočné na preukázanie splnenia podmienok. Okrem toho žalobca ešte predložil aj výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 26.03.2019, v ktorej bola žalovaná okrem výzvy k úhrade dlžnej sumy upozornená aj na možnosť postúpenia pohľadávky. K tejto síce nedoložil žiaden doklad o odoslaní, príp. doručení, ale táto preukazuje, že právny predchodca žalobcu vyhotovil ešte ďalšiu výzvu, pričom je predpoklad, že túto aj odoslal (žalovaná nedoručenie tejto výzvy výslovne nepoprela). Ako však už bolo uvedené, aj predchádzajúce dve výzvy postačujú na preukázanie splnenie podmienky zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie a aj keď každá plní inú funkciu, môžu zároveň slúžiť aj ako výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona. Ďalej mal tiež nepochybne preukázané, že žalovaná bola v omeškaní aspoň s časťou pohľadávky viac ako 90 dní. Vo vzťahu k skúmaniu bonity uviedol, že žalobca predložil výpis z úverového registra, z ktorého právny predchodca žalobcu overoval záväzky žalovanej a tiež tvrdil, že overoval aj príjem žalovanej v M. pričom uviedol aj jeho výšku, ako aj spôsob, akým dospel k záveru, že príjem žalovanej je dostačujúci na plnenie jej záväzku. Z uvedeného vyvodil, že právny predchodca žalobcu preveroval bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že boli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky a aktívnu legitimáciu. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že žalovaná ju žiadnym spôsobom neodôvodnila. V danom prípade bol úver predčasne zosplatnený ku dňu 04.03.2019, žaloba bola doručená dňa 20.05.2020, teda v rámci 3- ročnej premlčacej lehoty, preto ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná namietala aj absenciu náležitostí v úverovej zmluve, avšak tieto nekonkretizovala, avšak zo zmluvy vyplýva, že všetky tieto náležitosti boli uvedené, preto ju nevyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná tiež namietala neprijateľné zmluvné podmienky, pričom v jednom podaní uviedla poplatok v bode I. na strane 2 zmluvy, ale žiadne iné neprijateľné podmienky vo svojich vyjadreniach neuviedla. Pokiaľ ide o namietaný poplatok, k žalobe bol priložený aj súhlas s poistením, kde bol uvedený vybraný súbor poistenia a ďalšie podmienky poistenia. Ak poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru a spotrebiteľ si ho napriek tomu sám zvolí, dohoda o výške poplatku za poistenie nenapĺňa parametre neprijateľnej podmienky. Ani z ďalšieho obsahu zmluvy o úvere nezistil, že by niektorá z podmienok bola neprijateľná. Dospel k záveru, že suma, ktorú si žalobca uplatnil je dôvodná, keďže reálny dlh žalovanej je vyšší, ako žalovaná suma. Žalovaná preukázateľne čerpala sumu 12.000,- Eur, z ktorej uhradila doposiaľ iba malú časť (cca 756,- Eur), teda o bezdôvodnom obohatení zo strany žalobcu nemôže byť reč. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, pretože je v omeškaní s plnením peňažného záväzku.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Aplikácia § 257 C.s.p. neprichádza do úvahy, keďže toto ustanovenie upravuje prípady osobitného zreteľa, ktorý v danej veci nezistil.
6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedla, že súd na jednej strane pozitívne identifikoval spotrebiteľský charakter sporu, ale súčasne z nepochopiteľných dôvodov podporil nezákonné konanie úžerníckeho veriteľa cez nezmyselné a neodborné vyjadrenie o tom, že vraj nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Mala za to, že žalobca špekulatívne žaluje „len“ 5.000,- Eur a súčasne uvádza, že zvyšnú časť si v tomto konaní neuplatňuje, teda má za to, že sa chystá ďalšie súdne konanie v tejto veci. Za neprijateľné považuje aj konštatovanie v bode 43. odôvodnenia, preto k špecifikácii námietky premlčania uviedla, že z § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka explicitne nevyplýva požiadavka, aby dlžník musel námietku osobitne zdôvodniť, ale postačovalo, ak sa dlžník tejto námietky dovolá, preto má za to, že táto požiadavka odôvodnenia je nedôvodná a nelogická. Dokonca s účinnosťou od 05.12.2018 je identická povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie nároku uplatňovaného dodávateľom voči spotrebiteľovi. Ďalej uviedla, že úplne proti spotrebiteľsky sa konajúci sudca vyjadroval aj v bode 47. odôvodnenia, kde prakticky odsúhlasil poplatok za poistenie úveru, aj keď toto bolo podmienkou k podpisu úverovej zmluvy. Z opatrnosti navrhla, aby konajúci súd postupoval v tejto veci analogicky s rozhodnutiami na ktoré ďalej poukázala. Konanie sudcu tak práve kvôli citovaným rozhodnutiam považuje za neodborné a nekvalifikované, za benevolentné voči nej, ktoré ohrozuje nielen úžernícky žalobca ale aj cestou sudcu aj konajúci okresný súd. Namietala, že súd prvej inštancie neoveroval konanie, teda „odbornú“ starostlivosť posúdiť schopnosť splácať úver, neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky a nezaujímal sa o vzájomné finančné plnenia sporových strán. Mala za to, že spotrebiteľská zmluva má preukázateľne aj neprijateľné zmluvné podmienky aj vady, ktorých obsah nemohla ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Navyše v žalobe nie je ani oznámenie o postúpení pohľadávky z veriteľa na žalobcu, čo považuje za podstatný nedostatok žaloby. Ďalej uviedla, že na uvedený prípad je potrebné aplikovať aj § 92 ods. 8 o bankách, pričom má za to, že v tejto veci nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky, preto opakovane žiadala zamietnuť žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Navrhla skontrolovať podklady na stránke www.nbs.sk. Mala za to, že sudca si neprečítal detailne jej odpor ani jej vyjadrenia a tak svojim nedbalým konaním ohrozil priebeh spravodlivého konania a poškodil dobré meno súdnictva. Navrhla, aby z úradnej moci a z úradnej povinnosti konajúci súd podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu predbežnému právnemu posúdeniu, vyžiadal si od žalobcu všetky dôkazy, trval na preukázaní vzájomne vykonaných plnení, vykonal dôkazy ktoré v odvolaní navrhla a vykonal aj dôkaz výsluchom sporových strán. Mala za to že sudca nevykonal absolútne žiadne dokazovanie o reálne vykonaných vzájomných plneniach, nepreveril existenciu zmluvného vzťahu, plnenia finančných služieb a len bez overovania podporil nepodložené a klamlivé požiadavky v súvislosti s nedobrovoľnou dražbou strechy nad hlavou a sudca svojim konaním preukázateľne kryje úžernícke praktiky veriteľa a jeho dražobných podvodníkov. Z uvedených dôvodov v súlade s § 49 C.s.p. až § 57 C.s.p. uplatnila aj námietku zaujatosti. Ďalej namietala spôsob započítania finančných plnení, preto výslovne poprela všetky v žalobe uvedené skutkové tvrdenia protistrany a preto žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, žalobcom uplatnený nárok vrátane trov v celom rozsahu neuznala. Ďalej poukázala na princípy spravodlivého súdneho procesu ako aj na konštantnú rozhodovaciu prax súdov. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové prejednanie súdom prvej inštancie. Súčasne uplatnila námietku zaujatosti konajúceho sudcu, o ktorej sa dozvedela z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29.09.2021. Mala pocit, že konajúci sudca je voči nej ako spotrebiteľovi zaujatý, pretože nebral do úvahy jej doterajšie argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. Záverom žiadala odôvodnenú, matematicky aj logicky dlžnú splátku splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok. Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a stotožňuje sa s rozsudkom súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanej žalobe.
8. Žalovaná sa vyjadrila tak, že má za to, že arogantní právnici úžerníckeho žalobcu zneužívajú C.s.p. vo svoj prospech a ak sa považujú za kompetentných, tak mali rozpísať skutočnosti, ku ktorým sa
už vyjadrili, aj tie, ku ktorým sa počas celej doby nevyjadrovali. Mala za to, že veriteľ úmyselne koná a formuluje do svojich vadných zmlúv so spotrebiteľmi neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s právnymi normami a následne nekalými obchodnými praktikami ich cielene a úmyselne presadil aj v tomto prípade. Ďalšie vyjadrenia žalovanej v tomto podaní boli obsahovo totožné s jej vyjadreniami v podanom odvolaní. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie. Súčasne navrhla, aby odvolací súd prijal jej návrhy popísané a odôvodnené v doterajšom odpore a podaniach spolu s odvolaním.
9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
10. Zákonný sudca sa k námietke zaujatosti vyjadril tak, že z obsahu odvolania je zrejmé, že táto vychádza v zásade zo spôsobu rozhodnutia vo veci. Mal za to, že v zmysle § 49 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 53 ods. 3 C.s.p. sa na takúto neprihliada. Navyše napadnutý rozsudok bol žalovanej doručený dňa 04.11.2021 a odvolanie obsahujúce aj námietku zaujatosti bolo podané na pošte dňa 16.11.2021, teda po lehote 7 dní upravenej v zmysle § 53 ods. 1 C.s.p., čo je taktiež dôvod neprihliadať na vznesenú námietku. Ak by odvolací súd dospel k záveru o potrebe rozhodnúť o tejto námietke, tak uviedol, že strany sporu, ich zástupcov nepozná, nemá k im žiaden rodinný, priateľský, príbuzenský ani nepriateľský vzťah a nemá žiaden vzťah ani k predmetu sporu. Vo veci sa preto necíti byť zaujatý ani pre pomer k veci, ani pre pomer k stranám sporu alebo k ich zástupcom. Na záver sa dôrazne ohradil voči tvrdeniam o benevolnetnom a neodbornom odfláknutí posúdenia neprijateľných podmienok. Mal za to, že v napádanom rozhodnutí sa zaoberal všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaná ako strana sporu má právo podávať opravné prostriedky, ako aj námietky zaujatosti, ale tieto by mali byť formulované slušne a vecne a ani skutočnosť, že sa súd nestotožnil s názorom žalovanej neznamená, že námietky vznesené žalovanou neposudzoval a že žalovaná má právo takýmto spôsobom dehonestovať prácu sudcu.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
14. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
15. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 C.s.p., námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
17. Podľa § 53 ods. 3 C.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 C.s.p., súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní.
19. Podľa § 56 C.s.p., lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.
20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v rozhodnom čase (ďalej lej „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Odvolací súd skôr ako sa začal zaoberať obsahom podaného odvolania vo veci samej, zaoberal sa najprv vznesenou námietkou zaujatosti zákonného sudcu. Vzhľadom na vyššie cit. ust. § 56 C.s.p., keďže námietka zaujatosti bola žalovanou vznesená v rámci podaného odvolania, nebolo potrebné dodržať lehotu siedmich dní, tak na predloženie námietky zaujatosti zo strany súdu prvej inštancie, ako ani lehotu siedmich dní na rozhodnutie nadriadeného súdu o námietke zaujatosti.
22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skúmaním, či námietka zaujatosti bola žalovanou vznesená v zákonom stanovenej lehote. Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti vyplýva, že žalovaná sa o zaujatosti sudcu dozvedela z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29.09.2021. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedený rozsudok bol žalovanej doručený dňa 04.11.2021 (doručenka za č.l. 220), pričom odvolanie obsahujúce námietku zaujatosti bolo podané na poštovú prepravu dňa 16.11.2021 (obálka za č.l. 248), t.j. z uvedeného vyplýva, že žalovaná vzniesla námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty upravenej v prvej vete vyššie cit. ust. § 53 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na to, že námietka zaujatosti uplatnená žalovanou bola uplatnená po lehote, nadriadený súd na túto námietku zaujatosti neprihliadal v zmysle druhej vety vyššie cit. ust. § 53 ods. 1 C.s.p.. Zároveň je potrebné na tomto mieste ešte zdôrazniť, že v prípade, ak by námietka zaujatosti bola žalovanou uplatnená v zákonom stanovenej lehote, ani v takomto prípade by na túto prihliadnuté nebolo, a to s poukazom na § 53 ods. 3 C.s.p., nakoľko obsah námietky zaujatosti sa týkal výlučne procesného postupu konajúceho zákonného sudcu.
23. Žalovaná v podanom odvolaní okrem iného namietala závery súdu prvej inštancie o existencii aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, majúc pritom za to, že tieto neboli v predmetnom prípade kumulatívne naplnené. S uvedeným však nesúhlasil žalobca, preto sa odvolací súd v prvom rade zaoberal preskúmaním postupu a prijatých záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke aktívnej vecnej legitimácie.
24. Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý čo sa týka inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt, odvolací
súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že v zmysle uvedeného ustanovenia môže byť predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (i) splatnou (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (ii) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky (iii) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
25. Prvou podmienkou, ktorú bolo potrebné skúmať pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle vyššie uvedeného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. V tomto smere žalovaná v priebehu konania namietala, že nedošlo k náležitému skúmaniu bonity, čo je dôvod minimálne pre prijatie záveru o tom, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nebola oprávnený spotrebiteľský úver jednorazovo predčasne zosplatniť. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal len na žalobcom predložený výstup z úverového registra žalovanej, ako aj na to, že vo svojich vyjadreniach uvádzala len všeobecné tvrdenia, preto túto námietku žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú, teda dospel k záveru o konaní s odbornou starostlivosťou na strane právneho predchodcu žalobcu. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa však nemožno stotožniť, pretože samotný Civilný sporový poriadok v prípade spotrebiteľských sporov dáva súdu možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli spotrebiteľom navrhnuté, a to najmä vtedy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd môže aj bez návrhu takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť, čím sa tak sleduje vyrovnanie prirodzene nevyváženého postavenia medzi sporovými stranami, t.j. medzi veriteľom a spotrebiteľom. Napriek záverom súdu prvej inštancie o všeobecných tvrdeniach nebránilo súdu prvej inštancie v tomto smere zistiť a za týmto účelom vyzvať žalobcu na predloženie všetkých dôkazov, resp. konkrétnych súdom prvej inštancie označených dôkazov, ktoré by preukazovali konanie jeho právneho predchodcu s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie nezisťoval, či právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru zisťoval príjem, rodinné pomery žalovanej, či jej pravidelné mesačné výdavky, ale poukázal len na výstup z úverového registra, ktorý samotný nie je dostačujúcim preukázaním odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu. V tomto smere sa tak možno stotožniť s námietkami žalovanej o nedostatočnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie a o následnom nesprávnom právnom posúdení, keďže z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento sa nedostatočne zaoberal skúmaním odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu.
26. Druhou podmienkou, ktorú bolo potrebné skúmať pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle vyššie uvedeného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo to, či došlo k vyhotoveniu a zaslaniu písomnej výzvy žalovanej, po tom, ako bola splnená tretia podmienka, a to 90 kalendárnych dní v omeškaní. V predmetnom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané splnenie aj tejto podmienky, a to s poukazom na žalobcom predložené výzvy, ako aj na výzvu právneho predchodcu žalobcu, ktorá obsahovala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky. Ani v tomto smere však nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že písomná výzva banky má byť klientovi banky doručená a ak napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní) možno bankovú pohľadávku platne postúpiť. Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie však nevyplýva, aby žalobca predložil takýto dôkaz, resp. aby predložil dôkaz o doručení takejto výzvy. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že výzvy na ktoré odkazuje súd prvej inštancie, a to výzvu zo dňa 01.02.2019, ktorej predmetom bola výzva žalovanej na úhradu dlžnej sumy pred zosplatnením úveru a druhá výzva, samotné zosplatnenie spotrebiteľského úveru nie je možné považovať za výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože tieto výzvy nesmerovali k postúpeniu bankovej pohľadávky v zmysle už spomínaného § 92 ods. 8 zákona o bankách, ale smerovali k predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tzn. že zámerom uvedených výziev predložených žalovaným bolo v prípade neuhradenia dlžnej sumy úver predčasne zosplatniť. Súd prvej inštancie poukazoval taktiež na výzvu právneho predchodcu žalobcu, ktorej vyhotovenie bolo síce datované po zosplatnení úveru, ale žalobca nepreukázal jeho doručenie alebo resp. doručovanie žalovanej. Odvolací súd uvádza, že z obsahového a časového hľadiska možno súhlasiť, že výzvu zo dňa 26.03.2019 možno považovať za výzvu v zmysle príslušného ustanovenia zákona o bankách, avšak na strane druhej sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že len uvedené vyhotovenie takejto výzvy zároveň napĺňa predpoklad jej odoslania napriek tomu, že žiaden dôkaz o odoslaní a
vrátení nedoručenej zásielky, resp. o doručení predložený nebol a ani zo strany súdu prvej inštancie preukázanie tejto skutočnosti požadované nebolo. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že nositeľom dôkazného bremena o doručení takejto výzvy, resp. o vrátení takejto výzvy ako nedoručenej, je práve žalobca, ktorý poukazuje na splnenie zákonných podmienok. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že táto výzva nebola žalovanej doručená, avšak bude potrebné aj v tomto smere vykonať ešte ďalšie dokazovanie súdom prvej inštancie, aby tak došlo k odstráneniu pochybností.
27. Žalovaná v priebehu konania taktiež namietala skutočnosť, že uzatvorená zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a rovnako poukazovala aj na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v uzatvorenej zmluve. Tu odvolací súd rovnako poukazuje na to, že v prípade spotrebiteľských sporov majú súdy možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli, preto v tomto smere mal súd prvej inštancie preskúmať uzatvorenú zmluvu, či táto spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a nielen poukázať na skutočnosť, že žalovaná síce poukázala na uvedené nedostatky, ale tieto bližšie nešpecifikovala.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť v celom roszahu a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne ex offo preskúmať uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, či táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom platným a účinným v čase uzatvorenia zmluvy; preskúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; opätovne posúdiť, či zo strany právneho predchodcu došlo k dostatočnému skúmaniu bonity žalovanej pred uzatvorením zmluvy, teda či právny predchodca žalobcu konal s odbornou starostlivosťou; posúdiť, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru a či boli splnené podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, teda posúdiť, či žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie a opätovne tak posúdiť žalobcom uplatnený nárok a vysporiadať sa námietkami žalovanej vznesenými v priebehu konania - následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2, 3 C.s.p. aj náležite odôvodní.
30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).