Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Csp-31-2020.pdf
PDF · 131.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D. v konaní o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 5 000 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 000 eur od 25.6.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Tomášikova 48, Bratislava na žalobcu. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky nepretržite v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 90 dní. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 7.3.2017 zmluvu č. 5126839808 (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti sú uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Ďalej vyslovil názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti, preto jeho právny predchodca podaním zo dňa 6.3.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 4.3.2019. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 16 510 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 900 eur, riadneho úroku vo výške 4 143,61 eur, úroku z omeškania vo výške 402,27 eur a poplatkov vo výške 64,12 eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky uhradila dňa 17.9.2019 sumu 200 eur a dňa 8.10.2019 sumu 50 eur. Žalobca si uplatnil z istiny sumu 5 000 eur, zvyšok dlžnej sumy si neuplatnil.
Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0507/2019/ CE zo dňa 24.6.2019 s časťou prílohy týkajúcej sa uplatnenej pohľadávky, zmluvu o splátkovom úvere č. 5126839808 zo dňa 7.3.2017, Prílohu zmluvy – súhlas s poistením, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti právneho predchodcu žalobcu adresované žalovanej zo dňa
6.3.2019, Všeobecné obchodné podmienky spol. Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.1.2015 (ďalej aj „VOP“), Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery spol. Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.1.2015, Sadzobník časť A, dve výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.3.2019 a 1.2.2019 a prehľad obratov na úverovom účte žalovanej.
Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 2Up/892/2020 zo dňa 24.6.2020.
Žalovaná proti platobnému rozkazu podala odpor. Vo svojom rozsiahlom a v niektorých bodoch opakujúcom sa odpore uviedla, že uplatnený nárok neuznáva, popiera skutkové tvrdenia žalobcu a žalobu žiada zamietnuť. Namietla, že žalobca nepredložil ani oznámenie o postúpení pohľadávky, že žalobca nemá bankovú licenciu, je evidovaný podľa Národnej banky Slovenska len pre poskytovanie spotrebiteľských úverov zápisom zo dňa 5.8.2016. Vyslovila názor, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné. Poukázala pritom na § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré zhoršuje postavenie spotrebiteľa (keď dovoľuje postúpenie pohľadávky aj inej osobe ako banke) oproti úprave § 525 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý takéto postúpenie nepripúšťa. Ustanovenie Obč. zákonníka je pritom špeciálnym ustanovením vo vzťahu k zákonu o bankách. Namietla, že žalobca nepreukázal koľko žalovaná plnila, zatajuje výšku vzájomných plnení a nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi. Ide pritom o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Poprela tvrdenia žalobcu. Žalovaná chce mať vyriešenú otázku, či zmluva má neprijateľné podmienky a akú sumu je povinná uhradiť žalobcovi. Poukázala na povinnosť veriteľa skúmať bonitu klienta v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a následok porušenia tejto povinnosti – strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo. Ďalej namietla, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá povinnosť platiť úroky z úveru. Poukázala ďalej na to, že súd má ex offo skúmať neprijateľné podmienky. Veriteľ úmyselne formuluje do zmlúv neprijateľné podmienky a následne nekalými praktikami ich presadil u žalovanej aj v tomto prípade. Je nesporné, že obsah zmluvy nemohla ovplyvniť. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca nepreukázal požičanie sumy 12 000 eur žiadnym dôkazom, predložil len svoj interný doklad, podľa ktorého uhradila 13 989,91 eur a následne sumu 250 eur. Poplatky v bode I. na str. 2/9 zmluvy považuje za neprijateľnú podmienku. Poprela uplatnený nárok vo výške 5 000 eur, ktorý žalobca nijako nepreukázal. Namietla tiež nepredloženie niektorých listín žalobcom. Okrem neprijateľných podmienok tiež namietla, že zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na citáciu rôznych zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a Civilného sporového poriadku ďalej uviedla, že má naliehavý záujem na súdnu ochranu a finančné nároky žalobcu sú bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohatením. Zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Na záver navrhla vyžiadať si od žalobcu, aké mal podklady pri posúdení jej bonity a vyžiadať od žalobcu kvitanciu, že jej dlh bol splatený. Súčasne odmietla platiť akékoľvek trovy s poukazom na § 257 C.s.p.
Žalobca sa vyjadril k odporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Najprv navrhol pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde. Ďalej poukázal na to, že námietky žalovanej sa javia ako zmätočné a nejasné a nie je jasné, čo žalovaná namieta. S poukazom na § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. uviedol, že disponuje licenciou na poskytovanie spotrebiteľských úverov podľa § 20 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii poukázal na to, že predložil oznámenie postupcu adresované žalovanej spolu s podacím hárkom, čo zakladá jeho aktívnu legitimáciu. V tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia slovenských krajských súdov a NS SR. Vo vzťahu k § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že aktívnu legitimáciu preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. K platnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZoB ešte doplnil, že toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu, pretože ide o ustanovenie, ktoré upravuje výnimky z bankového tajomstva, nie podmienky na platné postúpenie pohľadávky, čomu nasvedčuje aj to, že v § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy bol odkaz iba na § 524 OZ, nie aj na § 92 ods. 8 ZoB. Zároveň vyslovil názor, že porušenie tohto ustanovenia má za následok administratívnu zodpovednosť banky, nie neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, v súvislosti s čím poukázal aj na niektoré rozhodnutia súdov, z ktorých citoval. Takisto vyslovil názor, že nedoručenie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platnosť postúpenia pohľadávky. Poukázal tiež na skutočnosť, že omeškanie žalovanej trvalo viac ako 90 dní, dokonca viac ako 1
rok, teda jeho právny predchodca by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby výzvu žalovanej nezaslal. V súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky banky poukázal aj na § 89 ods. 1 zákona o bankách a bod 12.14 VOP, v ktorom je vyjadrený súhlas žalovanej s postúpením pohľadávky. Aj v tomto smere citoval z niektorých rozhodnutí slovenských súdov. Vyslovil názor, že vzhľadom na oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok s príslušnou časťou prílohy, platobnú históriu, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti preukázal svoju aktívnu legitimáciu. Ďalej uviedol, dňa 7.3.2017 čerpala žalovaná úver vo výške 12 000 eur, ktorý sa zaviazala splácať 96 splátkami vo výške 228,12 eur. Na úver vykonala žalovaná úhrady vo výške 506,39 eur, z ktorých suma vo výške 100 eur bola započítaná na istinu, teda zvyšok istiny činí 11 900 eur. Žalobca si uplatňuje istinu iba vo výške 5 000 eur. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo podaním zo da 6.3.2019 a žaloba bola podaná na súd dňa 28.5.2020, teda nie je možné považovať pohľadávku za premlčanú. Mal za to, že žalovaná neuviedla skutočnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by spochybnili nárok žalobcu.
K svojmu vyjadreniu pripojil oznámenie spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2019. Na základe výzvy tiež predložil výňatky z 2 podacích hárkov a 1 doručenku.
Žalovaná v duplike zopakovala svoju argumentáciu z odporu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila s prejednaním veci aj v jej neprítomnosti, keďže účasť na pojednávaní je jej právom, nie povinnosťou.
Pred pojednávaním právny zástupca žalobcu na základe výzvy súdu predložil súdu vyjadrenie, v ktorom zopakoval tvrdenia ohľadne postúpenia pohľadávky, rozpísal dni a výšku doterajších úhrad žalovanej v celkovej výške 506,39 eur a ich zápočet (100 eur na istinu, na poplatky 10,03 eur a na riadny úrok 396,36 eur) a vyjadril sa aj ku skúmaniu bonity žalovanej. V tomto smere nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posudzovaní bonity boli zobraté do úvahy všetky dostupné údaje, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Primárna návratnosť bola overená nasledovne: deklarovaný príjem overený dopytom v Sociálnej poisťovni: 450 eur, existujúce záväzky: 0 eur, maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky: 55% z akceptovaného príjmu, ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok): 450 : 55% = 248 eur. Splátka poskytnutého úveru je nižšia, ako disponibilný zostatok. Existujúce splátky úverov a úverová história bola overená dopytom do Úverového registra. Tieto skutočnosti potvrdzujú záver o zachovaní odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver. Ak predložil doklad o nahliadnutí do registra bankových informácií, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť žalovanej splácať úver a týmto splnil podmienky upravené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
K svojmu vyjadreniu pripojil doklad o overovaní úverového zaťaženia žalovanej, splátkový kalendár (amortizačnú tabuľku) a výpis z úverového účtu žalovanej.
Pred pojednávaním bolo súdu doručené aj vyjadrenie žalovanej, v ktorom okrem opakovaného ospravedlnenia sa, reakcie na poučenia vo formulárovom predvolaní, zdôraznenia povinnosti súdu chrániť ex offo spotrebiteľa a uvedenia východísk, z ktorých sa odvíja ochrana spotrebiteľa zopakovala svoje predošlé tvrdenia a argumentáciu, pričom uviedla, že predložené listiny ohľadne skúmania bonity považuje za nedostatočné a slabé. Mala za to, že je preukázané, že veriteľ nepreveril jej bonitu, pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno v tomto smere. Takisto rozobrala pojem úmysel vo vzťahu k úmyslu veriteľa bezdôvodne sa obohatiť a poukázala na podmienky pri zosplatnení úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka, kde sa vyžadujú dva právne úkony veriteľa.
Po nariadení pojednávania a vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom vyhláseným dňa 29.9.2021. Prvým výrokom žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5 000 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 000 eur od 25.6.2019 do zaplatenia a druhým výrokom zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že strany sporu, resp. právny predchodca žalobcu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala všetky zákonom požadované náležitosti, absencia ktorých spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, že zmluva neobsahovala neprijateľné podmienky, že vyhlásenie okamžitej splatnosti bolo vykonané v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka a § 565 Obč. zákonníka, že boli preukázané podmienky na platné postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní tak v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovanej, a teda že uplatnená pohľadávka je dôvodná.
Žalovaná podala proti tomuto rozsudku odvolanie, v ktorom opakovane zopakovala námietky vznesené v priebehu konania a zároveň namietla aj zaujatosť konajúceho sudcu.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12CoCsp/4/2022-279 zo dňa 12.5.2022 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na vznesenú námietku zaujatosti neprihliadal, keďže bola vznesená oneskorene. K veci samej odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na žalobcom predložený výstup z úverového registra žalovanej považoval konanie právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej za konanie s odbornou starostlivosťou a námietku nedostatočného skúmania bonity zo strany žalovanej v považoval za nedôvodnú, pretože súdu prvej inštancie nič nebránilo získať ďalšie dôkazy o tom, aké príjmy a výdavky právny predchodca žalobcu overoval. Odvolací súd tiež vyslovil názor, že na splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nepostačuje doručenie výziev pred zosplatnením, ale je potrebná výzva po týchto úkonoch, čo nebolo preukázané, či takáto výzva bola následne doručovaná. Tiež ohľadne námietok o náležitostiach zmluvy a neprijateľných podmienkach poukázal na možnosť súdu vykonať aj ďalšie dôkazy v spotrebiteľských sporoch. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie konať v naznačených smeroch a preskúmať uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, či táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, opätovne posúdiť, či zo strany právneho predchodcu došlo k dostatočnému skúmaniu bonity žalovanej pred uzatvorením zmluvy, teda či právny predchodca žalobcu konal s odbornou starostlivosťou, posúdiť, či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru a či boli splnené podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, teda posúdiť, či žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu a zároveň stranám sporu, resp. ich zástupcom poslal aj rozhodnutie odvolacieho súdu s možnosťou navrhnúť ešte ďalšie dôkazy. Žalobcu zároveň vyzval na predloženie dokladov o doručovaní výzvy z 26.3.2019 a všetkých dokladov preukazujúcich skúmanie bonity žalovanej jeho právnym predchodcom.
Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním doručil súdu vyjadrenie, v ktorom s poukazom na § 7 ods. 1, 2, 16, 17 a 20 zákona o spotrebiteľských úveroch popísal, čo všetko má veriteľ skúmať v rámci posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, pričom údaje o rodinnom stave a počte vyživovaných detí má iba od spotrebiteľa, keďže tieto nemá ako zistiť z verejných zdrojov. Ďalej popísal postup jeho právneho predchodcu pri skúmaní bonity, keď existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý bol súdu predložený a z ktorého je zrejmé, že žalovaná nemala v čase poskytnutia úveru žiadne záväzky. Žalovaná v žiadosti o úver deklarovala čistý príjem vo výške 480 eur, že je zamestnaná od 01.11.2016 na dobu neurčitú. Príjem bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom výsledná výška príjmu, ktorá bola braná do úvahy pri poskytnutí úveru, bola v sume 450 eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovanej, nakoľko žalovaná v žiadosti deklarovala jedného člena domácnosti (seba). Životné minimum v tom čase bolo 198,09 eur. Zároveň poskytovateľ úveru bral do úvahy povinnú rezervu z platu
vo výške 45 %, ktoré nemôže byť zaťažená splátkami úverov vo výške 203 eur. Nakoľko povinná rezerva bola vyššia ako životné minimum, v rámci skúmania platobnej kapacity bral do úvahy túto položku a nie životné minimum. Ďalej zdôraznil, že poskytovatelia úveru ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nežiadajú a nie sú povinný žiadať preukazovanie nákladov dôkazmi (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Takéto skúmanie výdavkov žiadateľov o príjme by bolo netransparentné, nakoľko žiadateľovi o úver by postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity. Mal preto za to, že bonita žalovanej bola skúmaná riadne. K doručovaniu výzvy z 26.3.2019 pripojil podací hárok z 28.3.2019 a potvrdenie zo stránky Slovenskej pošty o doručení tejto zásielky dňa 2.4.2019, preto mal za to, že jeho právny predchodca splnil zákonom uložené podmienky pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
K svojmu vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to žiadosť o úver z 7.3.2017, podací hárok z 28.3.2019 a doklad zo stránky Slovenskej pošty.
Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na oboch pojednávaniach konaných po rozhodnutí odvolacieho súdu, preto súd prejednal vec aj v jej neprítomnosti. V reakcii na vyjadrenia žalobcu vo svojich rozsiahlych a do značnej miery všeobecných podaniach zopakovala svoje námietky z predošlých podaní a poukázala opakovane aj na nedostatočné skúmanie jej bonity, a to aj s poukazom na jej žiadosť, kde žiadala sumu 5 000 eur, ale poskytnutá jej bola suma 12 000 eur.
Na prvom pojednávaní právny zástupca žalobca trval na podanej žalobe, keďže mal za to, že sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe, pričom nevedel uviesť bližšie okolnosti, za ktorých došlo ku zmene medzi výškou úveru uvedenej v žiadosti o úver a výškou úveru uvedenou v zmluve o úvere, preto žiadal pojednávanie odročiť za účelom zabezpečenia dokladov od právneho predchodcu žalobcu ohľadne tejto otázky.
Následne vo vyjadrení doručenom súdu pred posledným pojednávaní uviedol, že výška úveru uvedená na žiadosti žalovanej bola počiatočná výška, na základe ktorej prebiehali ďalšie kroky úverového procesu a samotná analýza žiadosti. V rámci analýzy žiadosti po prepočte primárnej návratnosti žalovaného a identifikácii jeho existujúcich záväzkov žalovaného, právny predchodca žalobcu - banka ponúkla svojmu klientovi škálu úverových ponúk, z ktorej si žalovaná zvolila výšku úveru v sume 12 000 eur. Mal za to, že výška sumy čerpaného úveru, ako aj výška splátky, prípadne dátum poslednej splátky sú v predmetnej zmluve vyjadrené dostatočne určito a zrozumiteľne a žalovaná svojím podpisom na zmluve vyjadrila súhlas so zmluvou, preto trval na podanej žalobe.
Právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť trvajúc na všetkých doterajších vyjadreniach.
Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu (vrátane tých po rozhodnutí odvolacieho súdu) a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom tak, ako súd uvedené vyššie (v bode 3, 7, 11 a 19 odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:
Z predloženej žiadosti o úver zo dňa 7.3.2017 mal súd preukázané, že žalovaná žiadala touto žiadosťou o úver vo výške 5 000 eur, v ktorej zároveň uviedla, že je slobodná, uviedla názov zamestnávateľa, svoju pozíciu, že je zamestnaná na dobu neurčitú, svoj príjem vo výške 480 eur a to, že žije u rodičov v byte, kde je počet členov domácnosti jeden. Z predloženej úverovej zmluvy mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (spol. Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzavrel dňa 7.3.2017 so žalovanou (zastúpenou splnomocnencom) zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5126839808. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 12 000 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 96 mesačných splátkach splatných k 28. dňu v mesiaci po 228,12 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 28.4.2017 a poslednej splátky dňa 28.3.2025. V zmluve boli určené aj ďalšie parametre
úveru nasledovne: druh úveru: spotrebný na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby: fixná, 16,90 % ročne a po zľave 14,90 % ročne, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo, ročná percentuálna miera nákladov: 17,79 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov (RPMN): 8,99 %, celková čiastka spojená s úverom: 21 898,86 eur, odplata podľa Obč. zákonníka: 17,41 %, poplatok za poistenie: 10,03 eur mesačne. V zmluve boli ďalej uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, skutočnosť, že sa nevyžaduje ručenie alebo poistenie a ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán. Z predloženého dokladu od žalobcu vyplýva, že existujúce záväzky boli preverené v úverovom registri a podľa tvrdení žalobcu bol príjem žalovanej preverený v Sociálnej poisťovni. Podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovanej žalovaná uhradila do 4.6.2019 sumu celkovo vo výške 506,39 eur, a to v období od 28.4.2017 do 4.6.2019, z ktorých na istinu podľa vyjadrenia žalobcu bola započítaná suma 100 eur. Po postúpení pohľadávky podľa tvrdení v žalobe uhradila žalovaná ešte sumu 200 eur dňa 17.9.201 a sumu 50 eur dňa 8.10.2019. Dňa 1.2.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu výzvu adresovanú žalovanej, ktorou ju vyzval na úhradu dlžných splátok s poučením, že ak dlh neuhradí, môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Túto výzva odoslal právny predchodca žalobcu žalovanej dňa 4.2.2019. Dňa 6.3.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu oznámenie adresované žalovanej, ktorým jej oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4.3.2019 a vyzval ju na zaplatenie sumy 15 831,45 eur v lehote do 15 dní. Toto oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 11.3.2019. Následne dňa 26.3.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu výzvu adresovanú žalovanej, v ktorej ju právny predchodca žalobcu upozornil na omeškanie dlhšie ako 90 dní a s uvedením výšky dlhu a poučením, že ak dlžnú sumu neuhradí, môže pohľadávku postúpiť tretej osobe, ktorá podľa predloženého podacieho hárku a sledovania zo Slovenskej pošty bolo žalovanej doručená dňa 2.4.2019. Dňa 24.6.2019 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok č. 0507/2019/CE medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej so žalovanou. Dňa 29.6.2019 vyhotovil právny predchodca žalobcu oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorým oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky voči nej z úverovej zmluvy. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok celková pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 16 510,00 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 900,00 eur, riadneho úroku vo výške 4 143,61 eur, úroku z omeškania spolu vo výške 402,27 eur a poplatkov vo výške 64,12 eur.
Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 16 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 16 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 20 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného od 1.7.2011, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd sa v prvom rade zaoberal charakterom zmluvného vzťahu uzavretého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal z povahy zmluvných strán, keď právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojho podnikania, kým žalovanej bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe nepodnikateľovi, ako aj z obsahu zmluvy o úvere, ktorá napĺňa znaky spotrebiteľského úveru. Táto skutočnosť ani nebola sporná.
Súd tiež dospel k záveru, že zmluvy o úvere bola uzatvorená platne. Nie je vylúčené, aby pri uzatváraní zmluvy splnomocnila jedna osobu druhú osobu. Oprávnenie pracovníkov právneho predchodcu žalobcu vyplýva z ich pracovného zaradenia a interných noriem právneho zástupcu žalobcu.
Vzhľadom na názor odvolacieho súdu ohľadne potreby skúmať, akým spôsobom bola dodržaná povinnosť veriteľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo môže mať za následok, že veriteľ nie je oprávnený úver predčasne zosplatniť a v krajnom prípade aj následok, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov a uvedené môže mať vplyv aj na aktívnu vecnú legitimáciu (keďže pri prípadnom neplatnom postúpení pohľadávky by žalobca nebol nositeľom hmotného práva, ktoré si uplatňuje žalobou), súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou skúmania bonity žalovanej pred poskytnutím úveru, pričom v tomto smere je viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu v tejto otázke.
K tejto otázke sa žalobca vyjadril vyššie uvedeným spôsobom, pričom okrem dokladu o preverovaní záväzkov žalovanej v úverovom registri doložil na výzvu súdu iba žiadosť o úver. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je možné vyvodiť, že doklad o preverovaní záväzkov žalovanej v úverovom registri nepostačuje na preukázanie odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej. Okrem toho bola predložená žiadosť o úver, z ktorej vyplývajú určité osobné pomery žalovanej a jej príjem, žiadne ďalšie doklady o preverovaní bonity žalovanej žalobca nepredložil.
Za tohto stavu súd uzavrel, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Uvedené má za následok, že aj keď súd mal preukázané určité skúmanie pomerov a bonity žalovanej, žalobca nepredložil všetky doklady ohľadne skúmania bonity, ktoré napr. aj uvádzal vo svojich vyjadreniach (napr. doklady o overení príjmov žalovanej, všetky výsledky preverovania žalovanej právnym predchodcom žalovanej a pod.). Navyše je potrebné uviesť, že ak právny predchodca žalobcu zistil akceptovateľný príjem žalovanej vo výške 450 eur a ponúkol jej úver, ktorého splátka činila 228,12 eur, čiže viac ako polovicu jej príjmu, uspokojiť sa iba s tým, že žalovanej ostane po zaplatení splátky ešte životné minimum, čiže suma cca 220 eur, ktorá by stačila tak na pokrytie výdavkov s bývaním (ak by platila iba inkaso a nie aj nájom niekomu) s nejakou malou rezervou, nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že výdavky na bývanie a pod. nemá veriteľ ako zistiť a aj Národná banka SR v tomto smere upravuje zohľadňovať pri výdavkov na zabezpečenie základných potrieb životné minimum, avšak z pohľadu súdu pri zachovaní skutočnej odbornej starostlivosti veriteľa je potrebné zohľadniť pomery žiadateľa o úver komplexne a zohľadniť výšku reálnu zostatku finančných prostriedkov žiadateľa a v tomto smere neísť na hranu (ako v tomto prípade, keď žalovanej po zaplatení nákladov na bývanie a splátky úveru neostane takmer žiadna suma na zabezpečenie základných životných potrieb). Za tohto stavu potom súd tento stav uzavrel tak, že súd nemal preukázané skúmanie bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, čoho následkom v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Aj keď súd mal preukázané doručovanie výzvy žalovanej pred zosplatnením úveru, následne aj doručenie zosplatnenia úveru, ako výzvy na úhradu po zosplatnením s poučením o možnosti postúpiť pohľadávku z úveru, pri zistení porušenia odbornej starostlivosti veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím úveru je následkom tohto porušenia nemožnosť žiadať predčasné zosplatnenie úveru. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za predčasne splatný. V danom prípade podľa zmluvy o úvere bola konečná splatnosť úveru dňa 28.3.2025. Je teda zrejmé, že pohľadávka z tohto úveru v celom rozsahu nemohla byť v čase postúpenia pohľadávky splatnou. Postúpenie pohľadávky za okolností ako v danom prípade preto súd vyhodnotil ako neplatné, keďže bolo vykonané v rozpore s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti už bližšie nezaoberal námietkami ohľadne náležitosti zmluvy o úvere a neprijateľných podmienok, pretože aj keď súd v týchto otázkach nezmenil svoj názor prezentovaný v prvom rozsudku vydanom vo veci (body 45-48 prvého rozsudku), ani táto skutočnosť nič nemení na tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v konaní, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.
O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto by mala voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovaná si však trovy konania neuplatnila a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.