Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-203-2016.pdf
PDF · 76.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/203/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX K., občianka N., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/104/2016-52 zo dňa 27.06.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 264 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 20.04.2016 do zaplatenia. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.12.2013 uvedená v bode 2 administratívny poplatok vo výške 146,55 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Zaviazal žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 328,46 eur. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a toho, aby súd vyhlásil administratívny poplatok v zmluve zo dňa 05.12.2013 medzi účastníkmi konania za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 05.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 300 eur za celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 264 eur. Celkovú čiastku 564 eur mala žalobkyňa zaplatiť do 14.12.2014. Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, t.j. 117,45 eura a administratívnym poplatkom 146,55 eura. V zmluve je uvedená hodnota RPMN 88 % a priemerná RPMN 50,91 %. Podľa výsluchu žalobkyne, žalovaný jej ústne oznámil ako má splácať úver a ukázal jej aj rozpis splátok. Žalobkyňa uhradila žalovanému v mesiacoch január až jún po 47 eur, v auguste 94 eur, v septembri 2014 47 eur, v novembri 2014 94 eur a v decembri 2014 47 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na vyhlásení administratívneho poplatku za neprijateľný, súd vychádzal z toho, že tento je daný § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.. Uviedol, že administratívny poplatok uvedený v bode 2 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Administratívny poplatok tvorí podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Tento poplatok je neplatný z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Dojednaním tak vysokého administratívneho poplatku prevyšujúceho úrok žalobca navodil stav obchádzania zákona a ustanovení o tom, že výška úrokov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a nesmie spôsobovať nadmerné navyšovanie úveru. Výška
poplatku je 48,85 % z poskytnutej čiastky a je nepochybné, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré mal žalovaný z vypracovaním a uzatvorením zmluvy. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia súd konštatuje, že úrok 39,15 % je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2013. Nebankový subjekt síce postupuje vyššiu mieru rizika, ale aj ním dojednaná výška úrokov nesmie byť v rozpore s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Súd ďalej poukázal, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto je bezúročná a bez poplatkov. V zmluve je síce uvedené, že žalobkyňa mala úver splatiť do 14.12.2014, avšak z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že mala splácať úver v mesačných splátkach po 47 eur. Súdu prvej inštancie je táto skutočnosť známa z jeho činnosti, keď spotrebitelia k obdobným zmluvám žalovaného uzatvárajú aj dohody o plnení v splátkach. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a je nesporné, že žalobkyňa z poskytnutého úveru 300 eur uhradila 564 eur, žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o 264 eur, ktoré musí vydať žalobkyni. Splatnosť pohľadávky súd určil podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po doručení žaloby. Výrok o trovách konania odôvodil § 142 ods. 1 OSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok bol nedostatočne odôvodnený tým, že sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu. Uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN, a teda nemožno hovoriť o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru. Poukázal na to, že z uzavretej zmluvy vyplýva povinnosť zaplatiť celú poskytnutú čiastku s poplatkom aj s úrokom do 14.12.2014 jednou splátkou. Dlžník požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára v ten istý deň, túto dohodu aj podpísal a táto dohoda založila aj jeho právo platiť v splátkach po 47 eur. Táto dohoda bola uzatvorená slobodne a vážne. Poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Je logické, že s ohľadom na vyššie podnikateľské riziko o nebankových subjektov je úrok vyšší ako pri úveroch poskytovaných bankami. Ak žalobca namieta výšku odplaty, musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o výrazné vybočenie z trhového priemeru. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalobca uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný, z čoho vyplýva, že si musel byť vedomý príslušného poplatku už pri podpise zmluvy. Tento je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, teda dlžník musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úveru vedomosť aká je cena úveru. Uviedol, že nie je naliehavý právny záujem na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy, zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Žalovaný odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Úrok viac ako 39 % je aj podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi, keď viac ako trojnásobne prevyšuje úrokovú mieru bánk pri obdobných úveroch v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola v tom čase 11,02 % ročne. V danom prípade neprípustnosť poplatku spôsobuje aj výška tohto poplatku. Odplatou za poskytnutie úveru má byť úrok, ďalšie náklady spojené s dojednaním spotrebiteľského úveru podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu byť prenášané na dlžníka. Preto pokiaľ súd prvej inštancie vyhlásil dojednaný administratívny poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, urobil tak správne. Správne ustálil, že ak výška dojednaného úroku je v rozpore s dobrými mravmi, je úver bezúročný (dojednanie v rozpore s dobrými mravmi je neplatné). Správne rozhodol o tom, že žalovaný musí vrátiť žalobkyni všetko čo mu na základe uvedenej zmluvy zaplatila a čo prevýšilo sumu poskytnutého úveru 300 eur. Súd prvej inštancie neurčoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov ani neuvádzal, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje neuvedenie RPMN. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.