Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20S-3-2021.pdf
PDF · 129.91 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174 proti žalovanému: Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vajanského 17/1, 905 01 Senica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Farming technologie Slovakia, s.r.o., so sídlom Štefánikova 699, Senica, IČO: 47 126 272, 2/ Slovenský hodváb PLUS, s.r.o., so sídlom Továrenská 532, Senica 905 01, IČO: 45 480 583, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-SE-OCDPK-2020/010959-002 zo dňa 13.11.2020 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Okresný úrad Senica, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa posudzovania vplyvov na životné prostredie svojim rozhodnutím č. OU-SE-OSZP-2019/012808-017 zo dňa 27.11.2019 ako príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie rozhodol podľa § 56 písm. b) zák.č. 24/2006 Z.z. a podľa § 46 a § 47 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) v spojení s § 29 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z. tak, že navrhovaná činnosť „Aquaponická farma Senica“, ktorý predložil navrhovateľ - ďalší účastník v 1/ rade Farming technologie Slovakia, s.r.o. sa nebude posudzovať podľa zák.č. 24/2006 Z.z. Účelom tejto navrhovanej činnosti je zriadenie Aquaponickej farmy s celoročnou prevádzkou v Meste Z. v areáli bývalého Slovenského hodvábu na pozemkoch parc.č. (register C-KN): 3110/51, 3110/123 - areál farmy, 3110/124, 3110/162, 3119/5, 3110/158, 3110/33 - prípojky inžinierskych sietí, ďalej 3110/123, 3110/162
- dopravné napojenie, nachádzajúcich sa v kat. území Z..
2.
Na uvedenú činnosť je preto možné požiadať príslušný povoľujúci orgán na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov. V tomto rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolenie navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov, resp. pri vykonávaní samostatnej navrhovanej činnosti je nevyhnutné rešpektovať nasledujúce podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov štátnej správy:
- rešpektovať požiadavky a podmienky určené Okresným úradom Trnava, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresným úradom Senica, odborom starostlivosti o životné prostredie, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,
- podrobne sa zaoberať pripomienkami dotknutej verejnosti a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v zákone zvážiť a zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov,
- dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zák.č. 24/2006 Z.z. disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z. a má postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti.
3.
V prípade, ak by sa zistilo, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
4.
Prvostupňový správny orgán - Mesto Senica rozhodnutím číslo OVŽPaD/JO/2020/939 zo dňa 26.6.2020 vydalo ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a § 120 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) na základe žiadosti stavebníka obchodnej spoločnosti Farming technologie Slovakia, s.r.o.“ podľa § 66 stavebného zákona povolenie na stavbu „Aquaponická farma Senica, SO 08 komunikácie a spevnené plochy, ktorá sa uskutoční na pozemku parc.č. 3110/123 C-KN v kat. území Z., ku ktorému má stavebník vlastnícke právo. V rozhodnutí bolo konštatované, že stavba bude pozostávať z vybudovania účelovej areálovej komunikácie jednosmernej jednopruhovej šírky 4,0 m. Novobudovaná účelová komunikácia bude pripojená na jestvujúcu účelovú komunikáciu. Súčasťou stavby bude aj vybudovanie parkoviska pre osobné automobily s celkovým počtom 19 parkovacích miest, ktoré budú realizované s kolmým státím s rozmermi 2,5 x 5,0 m. Z celkového počtu bude jedno miesto určené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré bude mať rozmer 3,5 x 5,0 m. Komunikácia bude v troch miestach rozšírená o parkovací pruh pre nákladné vozidlá s pozdĺžnym státím. Pre bezpečný pohyb chodcov bude pozdĺž budovy vybudovaný chodník pre chodcov. V tomto stavebnom povolení boli určené ďalšie podmienky, na základe ktorých má byť stavba realizovaná a tiež aj v súlade s stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré nepodali žiadne námietky voči vydaniu stavebného povolenia. Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu ďalej vyplýva, že stavebný úrad zistil, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy účastníkov konania a vydanie stavebného povolenia nie je v rozpore so stanoviskami dotknutých orgánov.
5.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 22.7.2020 odvolanie. Namietal, že samotné konanie nebolo vykonané s úplným okruhom účastníkov konania. Pre predmetnú stavbu bolo vykonané zisťovacie konanie zakončené rozhodnutím č. OU-SE-OSZP-2019/012808-017; keď tohto konania sa zúčastnil aj žalobca a preto mu podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona prináleží postavenie účastníka konania, avšak stavebný úrad so žalobcom ako s účastníkom konania nekonal. Na základe tejto skutočnosti si preto žalobca nemohol ani uplatniť pripomienky a námietky. Žiadal, aby v rámci odvolacieho správneho konania bolo jeho odvolaniu vyhovené formou autoremedúry podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku tak, že pôvodné stavebné povolenie sa zmení tak, že do podmienok rozhodnutia budú doplnené podmienky navrhované žalobcom.
6.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.: OU-SE-OCDPK-2020/010959-002 zo dňa 13.11.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Senica č. OVŽPaD/JO/2020/939 zo dňa 26.6.2020.
7.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žiadna z pripomienok dotknutej verejnosti - žalobcu nevyžadovala premietnutie do podmienok stavebného povolenia predmetnej stavby a postupom špeciálneho stavebného úradu preto neboli porušené záväzné podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zák.č. 24/2006 Z.z.
disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z. a má postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti. Žalovaný ako odvolací správny orgán skúmal túto pripomienku žalobcu, pričom konštatoval, že v rámci stavebného konania, ktoré bolo oznámené účastníkom konania a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou bolo dňa 1.6.2020 doručené Oznámenie o začatí stavebného konania aj žalobcovi, a to zákonným spôsobom - vyvesením na úradnej tabuli ako aj na webovom sídle mesta a tiež na centrálnej úradnej elektronickej tabuli po dobu 15 dní. Prijatím odvolania žalobcu, ktoré bolo predmetom odvolacieho správneho konania, stavebný úrad odvolateľa nevylúčil z okruhu účastníkov konania a v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona ho považuje za účastníka stavebného konania. Mal teda za to, že prvostupňový správny orgán sa správne nestotožnil s uplatňovanými pripomienkami žalobcu, tieto správne považoval za neopodstatnené, a preto nemal odvolací správny orgán dôvod riešiť vybavenie veci formou autoremedúry podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku. V tejto súvislosti žalovaný ďalej konštatoval, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nemohol podmienkam žalobcu v návrhu vybavenia veci vyhovieť, pretože tieto podmienky sa netýkajú stavby Aquaponická farma Senica, SO 08 komunikácie a spevnené plochy, ale zasahujú do iných objektov stavby „Aquaponická farma Senica“, ktoré sú povolené iným stavebným úradom. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákonnosti, a preto nebol dôvod odvolaniu žalobcu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Poukázal ďalej na to, že žiadna z pripomienok žalobcu nevyžadovala premietnutie do podmienok stavebného povolenia predmetnej stavby a postupom stavebného úradu neboli porušené záväzné podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán na základe zabezpečených vyjadrení a záväzných stanovísk vydal predmetné stavebné povolenie na stavbu „Aquaponická farma Senica, SO 08 komunikácie a spevnené plochy“, pričom bolo zistené, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy účastníkov konania a vydanie stavebného povolenia nebolo v rozpore so stanoviskami dotknutých orgánov.
II. Žaloba, žalobné dôvody
8.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 15.1.2021 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) ďalej, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a tiež, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).
9.
Na úvod citujúc čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, pričom poukázal na to, že mu vždy ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať dodajúc, že vychádza pritom z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Mal za to, že hlavným záujmom konajúceho úradu bolo legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán s ním nekonal ako s účastníkom konania, v dôsledku čoho si žalobca nemohol ani uplatniť pripomienky a námietky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré obsahovalo nasledovné podmienky:
- rešpektovať požiadavky a podmienky určené Okresným úradom Trnava, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresným úradom Senica, odborom starostlivosti o životné prostredie, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,
- ďalej podrobne sa zaoberať pripomienkami dotknutej verejnosti a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v zákone zvážiť a zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov,
- a tiež dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zák.č. 24/2006 Z.z. disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z. a má postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti.
Poukázal ďalej na to, že v rámci prvostupňového správneho konania stavebný úrad nezahrnul žalobcu medzi účastníkov konania. Za tohto stavu preto konštatoval, že jeho práva a záujmy neboli brané do úvahy, a teda žalovaným rozhodnutím bol potvrdený nezákonný stav. Poukázal na to, že už táto skutočnosť (žalobca nebol účastníkom stavebného konania) znamenala, že si nemohol uplatňovať svoje procesné práva. Za tohto stavu tento nedostatok je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na nové konanie a prejednanie.
Ďalej namietal, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhurským dohovorom tým, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie.
10.
Vo vzťahu k dôvodom prvostupňového rozhodnutia uviedol, že tieto sú všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/115/2010 „...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo...“
11.
Žalobca poukázal na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach dodajúc, že svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Tiež poukázal na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania a preto bolo nevyhnutné, aby ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na životnom prostredí a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov.
12.
S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/15/2011 a sp. zn. 10Sžso/79/2015 namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia dodajúc, že nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Mal za to, že povinnosťou prvostupňového aj žalovaného správneho orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie.
13.
Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nesprávne, keď sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s jeho pripomienkami náležitým spôsobom nevysporiadal majúc za to, že týmto postupom mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry, keď v odôvodnení oboch rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.
14.
Ďalej citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/132/2015, sp. zn. 5Sžo/29/2013, sp. zn. 1So/115/2010, sp. zn. 5Sžo/11/2013 a uviedol, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne s tým, že dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, keďže plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a musí jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, pretože inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle.
15.
Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.
16.
Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovaného
17.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 1.3.2021, doručeným správnemu súdu dňa 9.3.2021, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný ako odvolací správny orgán vydal rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov ako aj ustanoveniami správneho poriadku. Poukázal na to, že sa v rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Konštatoval, že povolenou stavbou nebolo ohrozené životné prostredie a postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so stavebným zákonom. Prvostupňový správny orgán nemohol jednotlivým podmienkam, ktoré požadoval žalobca vyhovieť, pretože tieto podmienky sa netýkali stavby „Aquaponická farma Senica - SO 08 komunikácie a spevnené plochy“, ale zasahujú do iných objektov stavby „Aquaponická farma Senica“, ktoré sú povolené iným stavebným úradom.
IV. Relevantná právna úprava
18.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).
Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.
Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.
Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.
Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
19.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a prvostupňového správneho orgánu, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 12.5.2022, pričom konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa pojednávania nezúčastnil, pričom správny súd zistil, že žaloba je nedôvodná.
20.
Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Považovala žalobcom napadnuté rozhodnutie za zákonné, pričom poukázala na dôvody uvedené vo vyjadrení žalovaného v žalobe zo dňa 14.3.2021 ako aj na dôvody uvedené v samotnom rozhodnutí žalovaného.
21.
V konaní vypočutí konatelia ďalších účastníkov konania v 1/ a v 2/ rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom náhradu trov konania nepožadovali.
22.
Jednou z hlavných námietok žalobcu bolo tvrdenie, že k vydaniu stavebného povolenia Mesta Senica č. OVŽPaD/JO/2020/939 zo dňa 26.6.2020 nebolo vykonané s úplným okruhom účastníkov konania. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že pre predmetnú stavbu bolo vykonané zisťovacie konanie zakončené rozhodnutím č. OU-SE-OSZP-2019/012808-017, ktorého sa zúčastnil aj žalobca a preto mu podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona prináleží postavenie účastníka konania. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemohol si uplatniť pripomienky a námietky.
23.
Právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správne konanie bez účastníkov, resp. bez úplného okruhu účastníkov nemôže byť zákonným, a teda ani ústavne súladným spôsobom dosiahnuť svoj účel spravidla vyjadrení v základných ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho administratívny proces. Do obsahu práva byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého domáhať sa práva byť účastníkom za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo nie je, podľa orgánu inej právnej ochrany účastníkom konania pred ním. V prípade negatívneho rozhodnutia je súčasťou tohto práva aj právo podať proti nemu odvolanie.
24.
Správny súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zák.č. 24/2006 Z.z. disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zák.č. 24/2006 Z.z. a má postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní navrhovanej činnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v rámci stavebného konania, ktoré bolo oznámené účastníkom konania a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou dňa 1.6.2020 bolo toto oznámenie o začatí stavebného konania doručené aj žalobcovi zákonným spôsobom, a to vyvesením na úradnej tabuli, na webovom sídle mesta a tiež na centrálnej úradnej elektronickej tabuli po dobu 15 dní. Znamená to, že prijatím odvolania zo strany žalobcu, ktoré bolo aj predmetom odvolacieho správneho konania, stavebný úrad žalobcu nevylúčil z okruhu účastníkov konania a v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona ho považuje za účastníka stavebného konania. Prvostupňový správny orgán sa však nestotožnil s uplatňovanými pripomienkami žalobcu ako odvolateľa, nakoľko ich považoval za neopodstatnené, nakoľko žalobcom navrhované podmienky, resp. námietky sa netýkajú stavby Aquaponická farma Senica, SO 08 komunikácie a spevnené plochy, ale zasahujú do iných objektov stavby „Aquaponická farma Senica“, ktoré sú povolené iným stavebným úradom. Taktiež aj pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v prípade výrubu drevín je potrebné požiadať príslušný orgán ochrany prírody o súhlas na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona, čo správny súd nespochybňuje, avšak uvádza, že predmetnou stavbou nepríde k výrubu drevín, a preto správne orgány považovali túto podmienku zo strany žalobcu za splnenú a v rámci odvolacieho správneho konania za neopodstatnenú. K požiadavke rozpracovania dopravného napojenia a dopravno
- kapacitného posúdenia navrhovanej činnosti odvolací správny orgán - žalovaný správne konštatoval, že vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti sa nepredpokladá významný nárast dopravy, ktorý by si vyžadoval dopravno - kapacitné posúdenie navrhovanej stavby. Navrhovaná stavba sa bude realizovať v priemyselnom areáli, ktorý má vybudované komunikácie s pripojením na cestu II/500 s dostatočnou dopravnou kapacitou.
25.
V neposlednom rade je tiež potrebné uviesť, že dotknuté orgány zaslali predloženému zámeru kladné stanoviská, resp. nemali k predloženému zámeru žiadne pripomienky, a teda špeciálny stavebný úrad
- prvostupňový správny orgán podľa § 63 ods. 3 stavebného zákona zabezpečil stanoviská týchto dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. Bolo zistené, že povolením stavby, ani jej budúcim užívaním nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Správny súd v tejto súvislosti ešte dopĺňa, že z obsahu jednotlivých námietok žalobcu, ktoré vzniesol v rámci podaného odvolania ako zainteresovaná verejnosť, skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti a ktoré by mali negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.
26.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, krajský súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú viac menej obsahovo totožné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Buď takéto pripomienky žalobcu ako dotknutej verejnosti nie je potrebné premietnuť do podmienok v tomto prípade stavebného povolenia predmetnej stavby alebo majú za následok to, že táto činnosť žalobcu môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale jedná sa o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem. Správny súd v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, či ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.
27.
V predmetnej veci zo strany správnych orgánov nedošlo porušenie žalobcom namietaných skutočností, nakoľko správne orgány navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri vykonávaní samotnej navrhovanej činnosti a ktoré vyplynuli z doručených stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov štátnej správy.
28.
Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona č. 43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu.
29.
Krajský súd považuje aj za nedôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a taktiež sú dostatočným spôsobom odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti vyhodnotená tak, že nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.
30.
K vzhľadom vyššie zisteným skutočnostiam správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
31.
O trovách konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 168 SSP).
32.
Ďalším účastníkom konania súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, keďže takémuto účastníkovi možno priznať trovy konania len v prípade, že tomuto účastníkovi vznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil súd, pričom v danom prípade takúto povinnosť ďalším účastníkom konania neukladal.
33.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.