Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-149-2021.pdf
PDF · 105.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/149/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: Prvá ružinovská spoločnosť, a.s., so sídlom: Jarošova 2961/1, Bratislava, IČO: 35 768 266, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom: Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: K. J., R.: XX.XX.XXXX, D.: E. XX, D., za účasti intervenienta na strane žalovaného: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. E. XX, D., o zaplatenie 2 219,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.12.2019 č.k. 14C/180/2005-593, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.12.2019 č.k. 14C/180/2005-593 sa o d m i e t a.
II. Odvolanie intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.12.2019 č.k. 14C/180/2005-593 sa o d m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 219,84 eur s príslušenstvom poplatkom z omeškania vo výške 2,5 %0 za každý deň omeškania z dlžnej čiastky
- zo sumy 61,38 € od 20.01.2001 do zaplatenia
- zo sumy 61,38 € od 20.02.2001 do zaplatenia
- zo sumy 65,92 € od 20.03.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.04.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.05.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.06.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.07.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.08.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.09.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.10.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.11.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.12.2001 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.01.2002 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 20.02.2002 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 02.03.2002 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 30.03.2002 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 30.04.2002 do zaplatenia
- zo sumy 74,39 € od 30.05.2002 do zaplatenia
- zo sumy 90,98 € od 30.06.2002 do zaplatenia
- zo sumy 90,98 € od 30.07.2002 do zaplatenia
- zo sumy 90,98 € od 30.08.2002 do zaplatenia
- zo sumy 90,98 € od 30.09.2002 do zaplatenia
- zo sumy 90,98 € od 30.10.2002 do zaplatenia
- zo sumy 90,98 € od 30.11.2002 do zaplatenia
- zo sumy 90,98 € od 30.12.2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej čiastky 216,42 € od 01.06.2000 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi proti žalovanému priznal 100%-tnú náhradu trov konania (výrok II).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 517 ods. 1 a 2, § 685 ods. 1, § 696 ods. 1 a 2, § 697 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný užíva byt pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva o veľkosti obytnej plochy 20m2 na E. B. XX C. D., prízemie, byt číslo X na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 09.11.1992. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2000 do 31.12.2002 súd zistil, že žalovaný dlhuje žalobcovi ku dňu 31. 12. 2002 celkom sumu 2 219,84 eur ( 66 875 Sk ). Z návrhu žalobcu vyplynulo, že mestská časť Bratislava- Ružinov, zast. X.. N. J., I. /. C./ a X.. O. I.-O.-A., I. I. T. XX, D., X.: XX XXX XXX ,/ ako správca/ uzavreli ,,Zmluvu o výkone správy”, ktorou Mestská časť Bratislava - Ružinov pristúpila k Zmluve o výkone správy na bytový dom na E. B.. Č.. XX O. XX C. D. za byt č.X, ktorého nájomcom je žalovaný. Od 01.01.2000 vykonával správu bytového domu na E. B.. Č.. XX O. XX C. D. X.. O. I.-O.-A.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonával oprávnenia vlastníka Mestskej časti Bratislava - Ružinov bol povinný poukazovať správcovi mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu za žalovaného. Z listinného dôkazu- Zo zápisnice o fyzickom odovzdaní- prevzatí nehnuteľnosti, o odovzdaní- prevzatí správy nehnuteľnosti zo dňa 30.12.1999 súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosť obytný dom kat. územie Ružinov, nachádzajúci sa na E. B. orientačné číslo XX-XX súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXXX/XX,XX bol odovzdaný Bytovým podnikom m.č. Ružinov so sídlom Mlynské Nivy 61, 827 20 Bratislava preberajúcemu Správa domov I. O., T.X. XX, XXXXX D., X.: XX XXX XXX a to ku dňu 31.12.1999. Na uvedené platby vystavoval správca žalobcovi výpočtové listy za jednotlivé obdobia jeho správy. Služobnými listami žalobca preukázal, že za žalovaného hradil mesačné platby spojené s užívaním bytu správcovi na účet I.Č.- X.. O. I.. Žalovanému tak voči žalobcovi vznikol peňažný nárok, nakoľko žalovaný si svoju povinnosť ako nájomca riadne neplnil, neplatil mesačné zálohové platby, čím sa dostal do omeškania. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v plnom rozsahu ako dôvodný a žalobe žalobcu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“) a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania vo výške 100% .
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.03.2020 elektronicky bez zaručeného podpisu, ktoré doplnil dňa 25.03.2020. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu, s tým, že precizované a doplnené podania tohto odvolania bude ihneď po zrušení opatrení súvisiacich s koronavírusom a následnom dôkladnom naštudovaní súdneho spisu.
4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.06.2020 č.k. 14C/180/2005-597 vyzval žalovaného na odstránenie vád podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 25.03.2020 a poučil ho podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. a stanovil lehotu 15 dní odo dňa doručenia. Výzva bola žalovanému doručená dňa 10.07.2020.
5. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.07.2020 žalovaný navrhol vstup intervenienta do konania, dôvodiac tým, že ich spoločný veľký byt v Žiline sa stal na podklade zločineckého konania páchateľov MČ Bratislava Ružinov a jej BP predmetom „inkriminovanej výmeny“ a objektom zločinného a podvodného konania MČ Bratislava Ružinov a jej BP. Žalovaný uviedol, že úplné znenie odvolania bude uplatnené až v spoločnom odvolaní po povinnom doručení rozsudku súdu prvej inštancie do vlastných rúk intervenientke. Uviedol, že bolo porušené úmyselne ich základné právo na spravodlivosť, pretože tu išlo/ ide o bezprecedentnú trestnú činnosť žalobcu a prvoinštančného súdu. V časti IV podania citoval čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 tretia veta Ústavy SR, čl. 5 C.s.p., § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) C.s.p., § 366
písm. a), b), c), d) C.s.p.. Zásadne preto, že neboli a nikdy ani nebudú splnené procesné podmienky, pretože ide o evidentnú a do očí bijúcu trestnú činnosť žalobcu a spol. a prvoinštančného súdu, pri absolútnej absencii a neexistencii akéhokoľvek zákonného práva na strane žalobcu a spol. a to i zločinne konajúceho súdu a jej legalizáciu konajúcim súdom. Prvoinštančný súd úmyselne odignoroval reálny skutkový a právny stav o ktorom vedel už roky a neodročil hlavné pojednávanie dňa 04.12.2019 napriek tomu, že to bolo jeho povinnosťou, ale až na druhý deň, kedy prikázal asistentke oznámiť ho emailom až tesne pred pojednávaním , keď bolo zrejmé, že sa to včas nedozvie. Súd prvej inštancie tak porušil jeho právo na spravodlivý proces. Rozhodoval nezákonný a vylúčený sudca, ktorý porušil právny poriadok najmä povinnosť zamietnuť žalobu a povinnosť oznámiť predsedníčke konajúceho súdu dôvody svojho vlastného vylúčenia ako i dôvody vylúčenia. Namietal, že konanie trpí zásadnou a neodstrániteľnou vadou, a to absolútnou neexistenciou procesných podmienok a zákonného práva na strane žalobcu a konajúceho súdu. Prvoinštančný súd odignoroval a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä o jeho dovolaní sa zákonného práva na náhradu škody dňa 12.10.1992 ( dôkaz predn. 474/92 zo dňa 12.10.1992). Na základe čoho prvoinštančný súd dospel k nesprávny skutkovým zisteniam. Rovnako namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z úmyselne nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Na základe uvedeného žiadal, aby nadriadený súd, ktorým nie je Krajský súd v Bratislave, nakoľko je generálne v vylúčeným a žalovaným v tejto veci, vytýčil verejné pojednávanie a prejednal ich odvolanie a aby v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie a súčasne konanie zastavil a spis odstúpil do rúk generálneho prokuratúra SR.
6. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 06.08.2020 žalovaný urgoval vstup intervenienta do konania na strane žalovaného. Obsahom podania bolo odvolanie v celom rozsahu proti napadnutému rozhodnutiu, s tým, že úplné znenie bude uplatnené až v spoločnom odvolaní po doručení napadnutého rozhodnutia intervenientovi. Uviedol, že boli úmyselne porušené ich základné práva a spravodlivosť sama. Namietal, že žiadnu Nájomnú zmluvu s bytovým podnikom mestskej časti Bratislava Ružinov nikdy neuzavrel. Nejedná sa o žiaden byt Namietal, že žalobcovi bol predmetný byt zverený do správy na základe Protokolu o zverení obecného majetku vo vlastníctve mesta Hlavného SR Bratislavy v správe MČ Bratislava Ružinov. Vzhľadom k uvedenému mu žiadne povinnosti z nájmu nevznikli. V časti IV podania citoval čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 tretia veta Ústavy SR, čl. 5 C.s.p., § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) C.s.p., § 366 písm. a), b), c), d) C.s.p.. Zásadne preto, že neboli a nikdy ani nebudú splnené procesné podmienky, pretože ide o evidentnú a do očí bijúcu trestnú činnosť žalobcu a spol. a prvoinštančného súdu, pri absolútnej absencii a neexistencii akéhokoľvek zákonného práva na strane žalobcu a spol. a to i zločinne konajúceho súdu a jej legalizáciu konajúcim súdom. Prvoinštančný súd úmyselne odignoroval reálny skutkový a právny stav o ktorom vedel už roky a nedoručil hlavné pojednávanie dňa 04.12.2019 napriek tomu, že to bolo jeho povinnosťou, ale až na druhý deň, kedy prikázal asistentke oznámiť ho emailom až tesne pred pojednávaním, keď bolo zrejmé, že sa to včas nedozvie. Súd prvej inštancie tak porušil jeho právo na spravodlivý proces. Rozhodoval nezákonný a vylúčený sudca, ktorý porušil právny poriadok najmä povinnosť zamietnuť žalobu a povinnosť oznámiť predsedníčke konajúceho súdu dôvody svojho vlastného vylúčenia ako i dôvody vylúčenia. Namietal, že konanie trpí zásadnou a neodstrániteľnou vadou, a to absolútnou neexistenciou procesných podmienok a zákonného práva na strane žalobcu a konajúceho súdu. Prvoinštančný súd odignoroval a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä o jeho dovolaní sa zákonného práva na náhradu škody dňa 12.10.1992 ( dôkaz predn. 474/92 zo dňa 12.10.1992). Na základe čoho prvoinštančný súd dospel k nesprávny skutkovým zisteniam. Rovnako namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z úmyselne nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Na základe uvedeného žiadal, aby nadriadený súd, ktorým nie je Krajský súd v Bratislave, nakoľko je generálne vylúčeným a žalovaným v tejto veci, vytýčil verejné pojednávanie a prejednal ich odvolanie a aby v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie a súčasne konanie zastavil a spis odstúpil do rúk generálneho prokuratúra SR.
7. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 08.01.2021 uviedol, že žalovaný svoje odvolanie a tvrdenia neodôvodnil odvolacími dôvodmi ani dôkazmi. Nakoľko doplnenie odvolania bolo súdu doručené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, na takého odvolanie sa neprihliada. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný sa zaviazal vlastnoručným podpisom v Nájomnej zmluve k bytu zo dňa 09.11.1992 na mesačné platenie úhrad žalobcovi za nájomné a služby spojené s užívaním predmetného bytu. Zároveň žalovaný potvrdil súhlas s tým., že neplatením úhrad za nájomné a služby spojené s užívaním bytu porušuje svoje základné zmluvné povinnosti. Vzhľadom k uvedenému sú všetky tvrdenia
žalovaného v odvolaní bezpredmetné a bez právneho základu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol príp. napadnuté rozhodnutie potvrdil.
8. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.02.2021 žalovaný podal návrh na opravu napadnutého rozhodnutia a opätovne požiadal o doručenie rozhodnutia intervenientovi.
9. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.02.2021, následne osobne podaným dňa 24.02.2021, žalovaný vzniesol námietku proti Krajskému súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. 7Co/1/2021, pre trestnú činnosť a jej legalizáciu v súdnych konaniach a rozhodnutiach, spreneverenie sa poslaniu a povinnostiam súdov, tým, že nekonal a nerozhodoval spravodlivo a žiadal vec prikázať Krajskému súdu v Nitre.
10. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.02.2021 sa žalovaný vyjadril k výzve na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že odvolací súd uvedenú výzvu zaslal napriek tomu, že mal najskôr doručiť rozsudok intervenientovi, aby intervenient mohol podať odvolanie. Poukázal na návrh na opravu napadnutého rozhodnutia, ktorý podal. Domáhal sa, aby odvolací súd ešte pred predložením spisu Najvyššiemu súdu SR na prikázanie spisu Krajskému súdu v Trnave bezodkladne spis vrátil prvoinštančnému sudu a ten, aby doručil napadnutý rozsudok intervenientovi.
11. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.02.2021 sa žalovaný poukazujúc na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd navrhol vylúčenie Krajského súdu v Bratislave z rozhodovania vo veci a prikázanie sporu sp.zn. 7Co/1/2021 Krajskému súdu v Trnave. Dôvodiac sústavne páchanou trestnou činnosťou Krajského súdu v Bratislave a zainteresovanosť uvedeného súdu na danej veci.
12. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným prvoinštančnému súdu dňa 09.11.2021, následne v listinnej forma doručenej súdu prvej inštancie dňa 19.11.2021, žalovaný a intervenient uviedli, že výzva prvoinštančného súdu, aby sa intervenientka vyjadrila k odvolaniu žalovaného a vyjadreniu žalobcu, poškoduje a marí spravodlivosť. Nakoľko intervenient má právo podať odvolanie voči všetkým doteraz vydaným rozhodnutiam. Týmto podali odvolanie podľa § 362 ods. 3 druhá veta C.s.p.., pre porušovanie práva prvoinštančným súdom, a to proti rozsudku č.k. 14C/180/2005-593 zo dňa 04.12.2019 a proti opravnému uzneseniu č.k. 14C/180/2005-670 zo dňa 08.07.2021, s tým, že odvolanie bude precizované následne po odstránení protiprávneho stavu.
13. Odvolací súd dňa 15.03.2022 v súlade s ust. § 39 ods. 3 C.s.p. predložil vec Najvyššiemu súdu SR, aby rozhodol o návrhu žalovaného na prikázanie sporu Krajskému súdu v Trnave. Najvyšší súd ŠR prípisom zo dňa 27.04.2022 vrátil vec odvolaciemu súdu bez vydania rozhodnutia, dôvodiac tým, že žalovaný podaním zo dňa 12.04.2022 zobral návrh späť.
14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
15. Podľa § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
16. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
17. Podľa § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
18. Podľa § 386 písm. a) C.s.p, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
19. Ust. § 363 C.s.p. určuje, že popri všeobecných náležitostiach odvolania je potrebné v odvolaní uviesť aj osobitné náležitosti, medzi ktoré patrí a) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, b) v akom rozsahu sa napáda, c) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Pričom uvedením odvolacích dôvodov sa rozumie povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty a podanie odvolania, je súd viazaný.
20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo žalovanému doručené dňa 02.03.2020. Odvolacia lehota začala plynúť dňa 03.03.2020 a vzhliadnuc na § 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ( ďalej len zákon č. 62/2020 Z.z.), uplynula dňom 27.04.2020. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným prvoinštančnému súdu dňa 16.03.2020, následne v listinnej forme osobne doručenej súdu prvej inštancie dňa 25.03.2020, podal žalovaný odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.12.2019 č.k. 14C/180/2005-593. Bola tak zachovaná lehota na podanie odvolania, preto odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako odvolanie podané v zákonnej lehote.
21. Odvolací súd skôr než prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, zisťoval, či odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku. Z zákonného ustanovenia § 363 C.s.p. vyplýva, že odvolateľ musí v odvolaní uviesť dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu považuje za nesprávne. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, to znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p.. Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi súd viazaný a iné odvolacie dôvody, než ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní nebude posudzovať ani zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Výnimkou sú iba dôvody, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania. V prípade, že odvolateľ v odvolaní neuvedie odvolací dôvod, odvolací súd odvolateľa nevyzýva na doplnenie odvolania, ktoré je bez uvedenia odvolacích dôvodov. V prípade, že odvolateľ v odvolaní neuvedie odvolací dôvod, odvolací súd odvolateľa nevyzýva na doplnenie odvolania, ktoré je bez uvedenia odvolacích dôvodov. Neuvedenie odvolacích dôvodov je vadou odvolania, ktorú nemožno odstrániť, a to ani v prípade, ak žiadny odvolací dôvod nie je v odvolaní uvedený. V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, to znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p..
22. Z obsahu podaného odvolania žalovaného odvolací súd zistil, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.12.2019, č.k. 14C/180/2005-593, z obsahu odvolania je rovnako zrejmým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu ako aj skutočnosť, že sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia (odvolací návrh). V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že „odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu bude precizované a doplnené ihneď po zrušení opatrení súvisiacich s koronavírusom a následnom dôkladnom naštudovaní súdneho spisu“. Na výzvu prvoinštančného súdu doručenú žalovanému dňa 10.07.2020, aby odstránil vady podania zo dňa 25.03.2020, žalovaný reagoval elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 27.07.2020 a následne v listinnej podobe súdu dňa 06.08.2020, v ktorom opätovne žalovaný uviedol, že úplné znenie odvolania bude uplatnené až v spoločnom odvolaní po povinnom doručení rozsudku súdu prvej inštancie do vlastných rúk intervenientke. Pričom z obsahu podania doručeného súdu prvej inštancie možno dovodiť odvolacie dôvody, a to porušenie citoval čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 tretia veta Ústavy SR, čl. 5 C.s.p., § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) C.s.p., § 366 písm. a), b), c), d) C.s.p.. Zásadným sa však javí skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania, t.j. do 27.04.2020, neuviedol žiadne dôvody odvolania a tieto uviedol až po uplynutí lehoty na podanie odvolania v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 27.07.2020.
23. Vzhľadom na to, že žalovaný v lehote na podanie odvolania odvolanie odvolacie dôvody vôbec neuviedol a tieto uviedol až podaním doručeným dňa 27.07.2020, po uplynutí odvolacej lehoty, na takto uvedené - doplnené odvolacie dôvody po uplynutí stanovenej lehoty na podanie odvolanie odvolací súd vzhliadnuc na závery uvedené v rozhodnutí Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019, neprihliadol. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie (Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 04.12.2019 č.k. 14C/180/2005-593) v ktorom absentuje zákonom vyžadovaná všeobecná náležitosť podania (odvolacie dôvody), t.z. odvolanie nemá náležitosti ustanovené v § 363 C.s.p., s poukazom na ustanovenie § 386 písm. d) C.s.p. odmietol, nakoľko pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
24. Elektronickým podaním bez elektronickej autorizácie doručeným prvoinštančnému súdu dňa 09.11.2021, následne v listinnej forme osobne doručenej súdu prvej inštancie dňa 19.11.2021, podal intervenient na strane žalovaného odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.12.2019 č.k. 14C/180/2005-593.
25. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
26. Podľa § 360 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
27. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
28. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
29. Podľa § 386 písm. b) C.s.p. bolo podané neoprávnenou osobou.
30. Odvolací súd uvádza, že v danej veci intervenient vstúpili do konania až elektronickým podaním žalovaného bez elektronickej autorizácie doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.07.2020, doplneným listinným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.08.2020. Uvedeným podaním žalovaný navrhol vstup intervenienta do konania, dôvodiac tým, že ich spoločný veľký byt v Žiline sa stal na podklade zločineckého konania páchateľov MČ Bratislava Ružinov a jej BP predmetom „inkriminovanej výmeny“ a objektom zločinného a podvodného konania MČ Bratislava Ružinov a jej BP. V danom prípade intervenient netvorí so žalovaným nerozlučné spoločenstvo, preto je oprávnený podať odvolanie len so súhlasom žalovaného. Keďže intervenient vstúpil do konania až v čase odvolacieho konania, nevznikol mu dôvod na doručovanie prvoinštančného rozhodnutia. Síce mu právo na podanie odvolania zostalo zachované, ale lehota na podanie odvolania mu začala plynúť odo dňa, kedy začala plynúť strane, ku ktorej do konania vstúpil. Nakoľko v danom prípade lehota na podanie odvolania začala žalovanému plynúť dňom 03.03.2020 a uplynula ňom 27.04.2020, preto odvolanie intervenienta doručené 19.11.2021, je podaním doručeným po uplynutí odvolacej lehoty. I v prípade, ak by odvolací súd vzhliadnuc na to, že v podaní žalovaného doručenom súdu prvej inštancie dňa 27.07.2020, ktorým navrhol vstup intervenienta na strane žalovaného do konania, sa nachádza podpis intervenienta, a považoval by už toto podanie za odvolanie intervenienta proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, platili by rovnaké závery, že podanie intervenienta na strane žalovaného, je podaním po uplynutí odvolacej lehoty. Iný výklad by umožňoval prakticky v akomkoľvek časovom odstupe od doručenia rozhodnutia strane podať odvolanie prostredníctvom iného subjektu, ktorý sa konania na súde prvej inštancie nezúčastňoval, a tým obchádzať zákonnú 15-dňovú lehotu na podanie odvolania.
31. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že odvolanie intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 04.12.2019 č.k. 14C/180/2005-593 je podané oneskorene, preto je daný dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. b) C.s.p..
32. V záujme vysporiadania sa s obsahom podaní žalovaného odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s tým, že v podaní zo dňa 23.05.2020 žalovaný vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu, dôvodiac tým, že zákonný sudca porušil jeho právo na spravodlivý proces, najmä tým, že nezamietol žalobu a neoznámil predsedníčke konajúceho súdu dôvody svojho vlastného vylúčenia ako i dôvody vylúčenia. Z hľadiska posudzovania existencie oprávneného dôvodu obavy, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutej strany dôležité, ale nie rozhodujúce. Iba subjektívny názor alebo pocit strany nemôže mať za následok vylúčenie vo veci konajúceho sudcu v zmysle ustanovenia § 49 ods. l C.s.p. a môže byť len podnetom k preskúmaniu zaujatosti, pre rozhodovanie je však určujúce
hľadisko objektívne, podľa ktorého treba podrobiť prieskumu skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti. Pritom vždy treba vziať na zreteľ, že subjektívne hľadisko dotknutej strany je spravidla motivované tým, že súd nekoná alebo nerozhoduje o jej návrhoch podľa jej predstáv. Dôvodom zakladajúcim vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť (prípadná) procesná nesprávnosť, ktorej by sa sudca v konaní dopustil, pretože na dosiahnutie nápravy rozhodnutí súdov v civilnom konaní slúži systém opravných prostriedkov, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne iný. Naviac ani zákonodarca nespája dôvod na vylúčenie sudcu s okolnosťami, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovacej činnosti. Nakoľko námietky žalovaného voči osobe zákonného sudcu sa týkali len jeho procesného postupu, na takého sa neprihliada.
33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. Nakoľko rozhodoval spôsobom, pre ktorý zákon neobsahuje úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania, mal za potrebné o ich náhrade rozhodnúť podľa citovaných ustanovení, ktoré upravujú problematiku svojou povahou najbližšou odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia strany sporu. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).