Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: O.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.. XXX/XX, XXX XX P. - A., Č. F., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 831 03 Bratislava, IČO: 30 845 572, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - ministra obrany Slovenskej republiky č. SELP-24-5/2018-RK zo dňa 26.01.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 05.04.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ministra obrany Slovenskej republiky č. SELP-24-5/2018-RK vydaného dňa 26.01.2018, (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Ministerstva obrany SR - Generálneho štábu ozbrojených síl SR (ďalej len prvostupňový správny orgán, resp. povinná osoba) č. KaGŠ-34-22/2017- I zo dňa 28.11.2017 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť mu časť informácií požadovaných v jeho žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 20.11.2017, a to 1/ kedy v služobnom pomere O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. U. X, O., absolvoval posúdenie zdravotnej spôsobilosti príslušníka, 2/ kedy jeho osobnostnú spôsobilosť príslušníka posúdil psychológ a 3/ kedy bola posúdená jeho fyzická spôsobilosť. Tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému ako povinnej osobe dňa 20.11.2017 elektronické podanie, ktorým sa domáhal poskytnutia informácie v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len infozákon, resp. zákon o slobodnom prístupe k informáciám, resp. ), ohľadom bývalého príslušníka Armády SR - O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., D. U. X, a to 1/ kedy absolvoval posúdenie zdravotnej spôsobilosti (lekársku prehliadku) k výkonu povolania, 2/ kedy bola posúdená jeho osobná spôsobilosť psychológom k výkonu povolania, 3/ kedy bola posúdená jeho fyzická spôsobilosť k výkonu povolania, 4/ aké bolo jeho posledné služobné hodnotenie.

3. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo obrany SR - Generálny štáb ozbrojených síl SR (povinná osoba) svojím rozhodnutím č. KaGŠ-34-22/2017-I zo dňa 28.11.2017 (prvostupňové rozhodnutie) v

predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenej žiadosti žalobcu nevyhovel a v zmysle odmietol žalobcovi požadované informácie poskytnúť. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , v spojení s o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v zmysle ktorých bolo konštatované, že žiadané informácie profesionálneho vojaka sú súčasťou jeho osobného spisu, pričom poskytovanie informácii z osobného spisu je podmienené súhlasom dotknutého profesionálneho vojaka.

4. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 19.12.2017 voči predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SELP-24-5/2018-RK zo dňa 26.01.2018, a to tak, že podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. V úvode odôvodnenia žalovaný stručne uviedol obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah žalobcom podaného rozkladu voči nemu a následne citoval na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia SR (, , , , ods. 4, ods. 5), (, , , ), o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov - ďalej len , (, , , ), (, , , , , , bod 1, , , , , , , , , ), služobného predpisu č. 117/2015 o osobnej identifikácii profesionálnych vojakov (čl. 1 ods. 2, bod 2, ods. 3 písm. b/ bod 4) a čl. 4 ods. 19 metodických pokynov upravujúcich podrobnosti o vedení personálnej evidencie a personálnej štatistiky profesionálnych vojakov č. šbPO-168/2016-OdPeM z 23.08.2016 a bodu 16 prílohy č. 2 metodických pokynov.

6. Následne žalovaný uviedol, že právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Výkladové pravidlá pri obmedzovaní práva na slobodný prístup k informáciám tvoria ustanovenia a ods. 5 , na ktoré priamo nadväzujú ustanovenia až Rozsah takéhoto obmedzenia garantovaného práva na slobodný prístup k informáciám je potrebné vykladať reštriktívne.

8. Jedným zo definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených

9. V je teda zakotvená výnimka z poskytovania informácií spočívajúca v tom, že ak je požadovaná informácia v súlade s právnymi predpismi spracúvaná v určitom informačnom systéme, a to za podmienok ustanovených , potom ju povinná osoba nesprístupní, avšak musí uviesť jasný odkaz na konkrétny príslušný právny predpis.

10. Vychádzajúc zo žiadosti žalobcu bolo zrejmé, že tento požadoval sprístupniť informácie o dotknutej osobe v rozsahu dátumu posúdenia zdravotnej spôsobilosti ( ), dátumu posúdenia psychickej spôsobilosti ( ), dátumu previerky fyzickej zdatnosti ( ) a výsledok posledného služobného hodnotenia ( ).

11. Žalovaný nemal pochybnosť o tom, že žalobcom požadované informácie o dotknutej osobe, v kombinácii s ostatnými údajmi dotknutej osoby (titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pobytu), s ktorými už žalobca disponuje, spadajú pod ústavne i zákonne vymedzený pojem osobných údajov ( a , ), čo žalobca vo svojom rozklade sám pripustil, uvádzajúc, že „...v konkrétni posudzované veci data posouzení a poslední služební hodnocení, .... o než sem požádal, jsou v kombinaci s ostatními identifikačními znaky osobním údajem“ a teda vzhľadom na zjavnú znalosť predmetnej problematiky zo strany žiadateľa nepovažuje za potrebné uvedenú skutočnosť bližšie odôvodňovať.

12. Posúdenie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a previerka fyzickej zdatnosti sú kritériami výberového konania, ktorými sa u občana overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby profesionálneho vojaka (, ), pričom aj dátumy vykonania týchto posúdení a previerky sú súčasťou registra občanov ( ), v rámci ktorého sa vedú výsledky výberových konaní.

13. Okrem výsledkov výberových konaní vedených v registri občanov sa dátum posúdenia zdravotnej spôsobilosti uvádza aj v osobnej karte profesionálneho vojaka [čl. 1 ods. 3 písm. a) bod 2 služobného predpisu č. 117/2015] pod bodom 16., ktorá je súčasťou osobného spisu ( ).

14. Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka, nevynímajúc jeho výsledok, je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére v príslušnom hodnostnom zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka ( ), a v prípade dotknutej osoby je súčasťou osobného spisu [čl. 1 ods. 3 písm. b) bod 4 služobného predpisu č. 117/2015], a teda súčasťou registra profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer ( ). Výsledok služobného hodnotenia je taktiež uvedený v osobnej karte profesionálneho vojaka pod bodom 27b.

15. Oba vyššie uvádzané registre sa vedú v informačnom systéme, ktorý je zriadený a prevádzkovaný prvostupňovým správnym orgánom, a to na účely spracúvania osobných údajov o fyzických osobách vymedzených ().

16. V intencii a prvostupňový správny orgán požadované informácie je oprávnený spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby.

17. Vo vzťahu k nesprístupneniu dátumu posúdenia zdravotnej spôsobilosti a výsledku posledného služobného hodnotenia sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že tieto sú súčasťou osobného spisu dotknutej osoby, a preto ich s poukazom na nemožno sprístupniť.

18. V prípade požadovaných informácií v rozsahu dátum posúdenia psychickej spôsobilosti a dátum previerky fyzickej zdatnosti tieto prvostupňový správny orgán podradil pod nesprávny informačný systém

- osobný spis dotknutej osoby, ktorý je súčasťou registra podľa , pričom tieto informácie sú reálne vedené v rámci registra občanov podľa

19. Podľa názoru žalovaného uvedená skutočnosť nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, nakoľko by pre žiadateľa (žalobcu) v konečnom dôsledku takéto zrušenie neprivodilo vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.12.2002, pretože aj údaje z registra občanov podľa nemožno s prihliadnutím na taktiež sprístupniť.

20. Všetky žalobcom požadované informácie sú súčasťou informačného systému prvostupňového správneho orgánu (povinnej osoby), na strane jednej registra občanov ( ), a na strane druhej registra profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer ( ), a preto tieto nemožno s prihliadnutím na v spojitosti s a sprístupniť.

21. Uvedené konštatácie sú ústavne konformné s , podľa ktorého možno právo na informácie obmedziť iba ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

22. Sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií je v danom prípade obmedzené v zmysle vyššie citovaných ustanovení v nadväznosti na uvádzané ustanovenia

23. Podľa názoru žalovaného je princíp prevažujúceho verejného záujmu, na ktorý sa v podstate samej v súvislosti s nesprístupnením informácií týkajúcich sa osobných údajov dotknutej osoby odvolával vo svojom rozklade aj sám žalobca, potrebné v danom prípade vnímať v spojitosti s , ktorý tvorí výnimku z ochrany osobných údajov podľa tohto zákona. Uvedený princíp vyplýva z , pričom žalovaný dodal, že žalobcom požadované informácie do kategórie osobných údajov podľa zjavne nespadajú, čo podporuje závery spočívajúce v ich konečnom nesprístupnení.

24. Žalobcom požadované informácie nespadajú ani do kategórie údajov podľa , v zmysle ktorého prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť, poskytovať alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytovanie alebo Zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby. Navyše dotknutá osoba už nie je „zamestnancom“ prvostupňového správneho orgánu.

25. Žalovaný mal za to, že v danom prípade je taktiež naplnená požiadavka vyplývajúca z , ktorý je premietnutím ústavnej požiadavky minimalizácie zásahu do základného práva na informácie ( SR), nakoľko žalobcom požadované informácie sú zo sprístupnenia vylúčené v nadväznosti na

26. Vo vzťahu k dôvodu žalobcom podaného rozkladu týkajúceho sa vykonania „testu proporcionality“ žalovaný uviedol, že princíp proporcionality „predstavuje jednak metodologický koncept na posúdenie v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt, nemožno mu ale odoprieť ani hmotnoprávny význam. V uvedenom princípe je totiž obsiahnutý aj príkaz na minimalizáciu zásahu do základného práva, a to s ohľadom na cieľ, ktorý toto obmedzenie sleduje“ (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -34 z 19.01.2011).

27. V predmetnej veci bolo zrejmé, že k obmedzeniu základného práva - práva na slobodný prístup k žalobcom požadovaným informáciám došlo priamo , č. a č. , čo je súladné s , a teda zákonodarca prístup k informáciám v danom rozsahu výslovne neumožnil vôbec.

28. V tomto smere sa natíska otázka, či vo vzťahu k žalobcom požadovaným informáciám je daný jeden z dôvodov obmedzenia práva na informácie v zmysle SR, a teda či tu je súlad medzi SR a dotknutými ustanoveniami zákonov, na základe ktorých je žalobcovi prístup k požadovaným informáciám odmietnutý.

29. Prihliadnuc na predchádzajúci odsek žalovaný poukázal na ustanovenie SR, v zmysle ktorého len „súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom“.

30. Vychádzajúc z aktuálneho právneho stavu veci mal žalovaný za to, že len Ústavný súd SR je oprávnený vysloviť, či v naznačenom smere je neposkytnutie žalobcom požadovaných informácií, ktorých sprístupnenie je výslovne vylúčené zákonom, v súlade s .

31. Žalovaný zastával názor, že sprístupnenie predmetných informácií prvostupňovým správnym orgánom, ako povinnou osobou a zároveň štátnym orgánom, by taktiež nereflektovalo ústavnú požiadavku vyplývajúcu z SR, v zmysle ktorej Štátne orgány moju konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom sprístupnením týchto informácií by došlo k jej porušeniu.

Žaloba.

32. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko ním bol ukrátený na svojich právach. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňalo požiadavky presvedčivosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti.

33. Podľa žalobcu jeho žiadosť o informácie nebolo možné odmietnuť zo strany povinnej osoby s poukazom na ochranu osobných údajov dotknutej osoby, nakoľko sa svojou žiadosťou nedomáhal poskytnutia informácii o obsahu (výsledku) posúdenia spôsobilosti tejto osoby. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám realizuje právo na prístup k informáciám a zavádza pre celú oblasť verejnej správy princíp publicity.

34. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Podľa žalobcu nemohli náležitosti odôvodnenia právneho posúdenia veci spočívať iba na odkaze na právny predpis. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle správneho orgánu, keďže nebola vysporiadaná rozkladová námietka žalobcu o tom, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so Správnym poriadkom, pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre odmietnutie jeho žiadosti o poskytnutie informácii podľa , a to vzhľadom k charakteru požadovaných informácii a vzhľadom k pôsobnosti povinnej osoby(jej oprávnenia a kompetencie).

35. Podľa žalobcu žalovaný opomenul skutočnosť, že k odopretiu informácii viedli povinnú osobu irelevantné dôvody. Žalobca nepovažoval za možné bez ďalšieho, najmä bez výslovného ustanovenia zákona dôvodiť tým, že minister obrany nemá pochybnosť o tom, že žiadateľom požadované informácie o danej osobe , v kombinácii s ostatnými údajmi dotknutej osoby (titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pobytu), s ktorými už žiadateľ disponuje, spadajú pod ústavne i zákonne vymedzený pojem osobných údajov ( a SR, ust. ) a teda vzhľadom na zjavnú znalosť predmetnej problematiky zo strany žiadateľa nepovažuje za potrebné uvedenú skutočnosť bližšie odôvodňovať.

36. Dôvody zamietnutia podanej žiadosti považoval žalobca za nelegálne, mal za to, že správny orgán postupoval nezákonne, keď v rozpore so zásadami správneho práva chybne vyložil zmysel a účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Povinná osoba informáciami disponovala, mala ich k dispozícii a potom bola povinná tieto informácie žalobcovi na jeho žiadosť poskytnúť. Dôvody a argumenty žalovaného považoval žalobca za nesprávne a účelové.

37. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s hmotným právom (infozákon) ako aj s procesným právom a poukázal na nesprávne odmietnutie jeho podanej žiadosti s odkazom na obsah Žalobca vyjadril presvedčenie o tom, že dôvodom pre rozhodnutie bola jednak skutočnosť, že žiadané informácie boli podľa správneho orgánu podporného charakteru (dáta) a jednak laxný prístup vyhľadať požadované informácie. Podľa žalobcu žalovaný nijako neoveril, či požadované informácie existujú, nie sú základným predpokladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére a plánovaného kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti, rozhodovanie úradníkov žalovaného považoval žalobca za nevhodné, v rozpore so Správnym poriadkom. Ustanovenia infozákona stanovujúce výnimky z povinnosti poskytovať informácie, je nutné aplikovať a vykladať reštriktívne a nie rozširujúco. V infozákone obsiahnutý počet výnimiek je taxatívny a ide o výnimky zo všeobecnej povinnosti poskytnúť informácie.

39. Taktiež konanie povinnej osoby bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti a dobrých mravov. Podľa žalobcu bola argumentácia, že povinná osoba poskytnúť žiadané informácie nemôže, účelová. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že povinná osoba nepochybovala o konkrétnosti a zrozumiteľnosti formulovanej žiadosti o poskytnutie informácii.

40. Žalobca poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí bola iba doslova zopakovaná argumentácia z prvostupňového rozhodnutia. Žalobca dospel k záveru, že ani povinná osoba a ani žalovaný v podstate neuviedli žiadne relevantné dôvody, keď požadovanou informáciou povinná osoba disponovala a nebol dôvod na zamietnutie jeho žiadosti. Za kľúčové v danej veci žalobca označil právo každého na prístup

k informáciám, ktoré majú povinné subjekty k dispozícii, resp. výklad § 9 ods. 1, 2 v spojení s § 4 a § 12 ods. 2 a 3 zákona o ochrane osobných údajov.

41. Aj keby žalobca pripustil, že požadovaná informácia je súčasťou informačného systému povinnej osoby, aj tak bolo jej povinnosťou poskytnúť danú informáciu v tom zmysle, že posledné posúdenie a previerka sa udiali vtedy a vtedy, pretože uvedené zamietnutie nebolo ústavne konformné s SR. Podľa žalobcu ním požadované informácie nevyhnutne potrebuje verejnosť pre legitímnu kontrolu činnosti vojenských orgánov.

42. Podľa žalobcu je nutné povinnú osobu považovať za správny orgán, ktorému právne predpisy zverujú pôsobnosť v rôznych oblastiach verejnej správy a tiež za povinnú osobu v zmysle infozákona. Prvostupňový správny orgán bol povinný požadované informácie mať k dispozícii a poskytnúť. Tiež uviedol, že povinná osoba sa ani nevenovala kritériu zváženia, nakoľko by uplatnenie predmetnej výnimky zasiahlo do práv danej osoby na ochranu jeho súkromného života. Dáta a posledné služobné hodnotenie bolo možné žalobcovi poskytnúť.

43. Povinnosťou žalovaného bolo naplniť legitímne očakávania osôb a rozhodovať zhodne s tým, ako rozhodoval obdobné prípady v minulosti. V prípade, ak sa od svojej dovtedajšej praxe odchýlil (ako v danej veci) bolo jeho povinnosťou svoj postup v rozhodnutí odôvodniť. Poskytnutie požadovanej informácie bolo v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov aj bez súhlasu dotknutej osoby.

44. Záverom žalobca namietal, že nebol daný dôvod na obmedzenie práva na informácie v zmysle SR. Potom postup žalovaného považoval za protiústavný, keďže porušovalo jeho právo na legitímne očakávania a právo na informácie. Navrhol uvažovať o prípadnom predložení veci Ústavnému súdu SR.

45. Replikou zo dňa 30.07.2018 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného a zotrval na dôvodoch podanej žaloby.

Vyjadrenie žalovaného.

46. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 04.07.2018 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.

47. V úvode vyjadrenia stručne opísal priebeh administratívneho konania v danej veci ako aj žalobné námietky vyplývajúce z podanej žaloby. Po citácii zákonných ustanovení SR ( , , , , ods. 4, ods. 5), ( , , , ) (, , , ), (, , , , , , bod 1, , , , , , , , , ), služobného predpisu č. 117/2015 o osobnej identifikácii profesionálnych vojakov (čl. 1 ods. 2, bod 2, ods. 3 písm. b/ bod 4) a čl. 4 ods. 19 metodických pokynov upravujúcich podrobnosti o vedení personálnej evidencie a personálnej štatistiky profesionálnych vojakov č. šbPO-168/2016-OdPeM z 23.08.2016 a bodu 16 prílohy č. 2 metodických pokynov žalovaný zaujal stanovisko k žalobným námietkam.

48. Žalovaný k argumentácii žalobcu uviedol, že žalobné dôvody, o ktoré sa žalobca opiera, sú zjavne všeobecné, ničím nepresvedčivé, a najmä bez akéhokoľvek poukázania na konkrétne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, s ktorými by malo byť samotné konanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného v rozpore.

49. Žalovaný, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia , zákonov Slovenskej republiky, ako aj interného predpisu rezortu obrany a metodických pokynov, jasne a zreteľne žalobcovi ozrejmil, a náležitým spôsobom zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo nebolo možné žiadané informácie žalobcovi sprístupniť.

50. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemal nijakým spôsobom overiť, či požadované informácie existujú, je irelevantné, nakoľko z podstaty veci samej a taktiež zo samotných žalobcom napadnutých rozhodnutí

je viac ako jasné, že povinná osoba dotknutými informáciami disponovala, avšak prihliadnuc na zákonné dôvody, žalovaným uvádzané v žalobou napadnutom rozhodnutí, tieto informácie sprístupniť nemohla.

51. Žalovaný uviedol, že žalobcom požadované informácie sú súčasťou informačného systému prvostupňového správneho orgánu (povinnej osoby), na strane jednej registra občanov ( ), a na strane druhej registra profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer ( ), a preto tieto nemožno s prihliadnutím na v spojitosti s a sprístupniť.

52. Uvedené konštatácie boli ústavne konformné s , podľa ktorého možno právo na informácie obmedziť iba ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

53. Sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií bolo v danom prípade obmedzené v zmysle vyššie citovaných ustanovení v nadväznosti na uvádzané ustanovenia

54. Podľa názoru žalovaného je princíp prevažujúceho verejného záujmu, na ktorý sa v podstate samej v súvislosti s nesprístupnením informácií týkajúcich sa osobných údajov dotknutej osoby odvolával aj sám žalobca, potrebné v danom prípade vnímať v spojitosti s , ktorý tvorí výnimku z ochrany osobných údajov podľa tohto zákona. Uvedený princíp vyplýva z , pričom žalovaný dodal, že žalobcom požadované informácie do kategórie osobných údajov podľa zjavne nespadali, čo podporuje ním prijaté závery.

55. Žalobcom požadované informácie nespadali ani do kategórie údajov podľa , v zmysle ktorého prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť, poskytovať alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytovanie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.

56. Žalovaný mal za to, že v danom prípade bola taktiež naplnená požiadavka vyplývajúca z , ktorý je premietnutím ústavnej požiadavky minimalizácie zásahu do základného práva na informácie ( ), nakoľko žalobcom požadované informácie boli zo sprístupnenia vylúčené v nadväznosti na

57. Vo vzťahu k vykonaniu „testu proporcionality“ žalovaný uviedol, že princíp proporcionality „predstavuje jednak metodologický koncept na posúdenie v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt, nemožno mu ale odoprieť ani hmotnoprávny význam. V uvedenom princípe je totiž obsiahnutý aj príkaz na minimalizáciu zásahu do základného práva, a to s ohľadom na cieľ, ktorý toto obmedzenie sleduje“ (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -34 z 19. januára 2011).

58. V predmetnej veci bolo zrejmé, že k obmedzeniu základného práva - práva na slobodný prístup k žalobcom požadovaným informáciám došlo priamo , č. a č. , čo je súladné s , a teda zákonodarca prístup k informáciám v danom rozsahu výslovne neumožnil vôbec.

59. K otázke námietky žalobcu smerujúcej k odchýleniu sa žalovaného v tejto právnej veci od jeho doterajšej rozhodovacej praxe žalovaný uviedol, že nie sú mu známe prípady obdobného charakteru, v rámci ktorých by rozhodol odlišným spôsobom, pričom ani sám žalovaný ním uvádzanú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.

60. V konečnom dôsledku sám žalobca pripustil skutočnosť, že ním požadované informácie sú súčasťou informačného systému prvostupňového správneho orgánu, a teda v kontexte s vyššie uvedenými ústavnými, zákonnými a podzákonnými ustanoveniami mu muselo byť zrejmé, že sprístupniť jeho osobe tieto informácie zo strany povinnej osoby bolo absolútne nemožné.

61. Podľa konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

62. Podľa pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

63. Podľa čl. II ods. 1 v znení (ďalej len „“) ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

64. Podľa čl. II ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

65. Žalovaný bol toho názoru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v spojitosti s rozhodnutím žalovaného vykazujú všetky znaky zákonnosti a sú s prihliadnutím na všetky skutočnosti nanajvýš spravodlivé.

66. Žalovaný mal taktiež za to, že napadnuté rozhodnutia je potrebné v tomto prípade udržať súdom v rovine spravodlivosti, lebo len tak bude zabezpečená účinná ochrana záujmu spoločnosti a zároveň len tak bude naplnený princíp právnej istoty, čiže legitímne očakávanie žalovaného, že predmetný spor bude rozhodnutý spravodlivo. Povedané inak, spravodlivosť a princíp právnej istoty budú naplnené, ak žalobou napadnuté rozhodnutia nebudú súdom zrušené.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

67. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a neospravedlneného žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.

68. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

69. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

70. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

71. Podľa SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

72. Podľa SR, listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

73. Podľa SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

74. Podľa , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

75. Podľa veta prvá , informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

76. Podľa , všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

77. Podľa , osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

78. Podľa , prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu dotknutej osoby.

79. Podľa , prevádzkovateľ ďalej spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.

80. Podľa , , (2) Osobné údaje dotknutej osoby možno poskytnúť z informačného systému inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe len spolu s písomným dokladom o danom súhlase, ak tento zákon takýto súhlas vyžaduje; ten, kto osobné údaje takto poskytuje, môže písomný doklad o danom súhlase nahradiť písomným vyhlásením prevádzkovateľa o udelení súhlasu dotknutou osobou, ak prevádzkovateľ vie preukázať, že písomný súhlas dotknutej osoby bol daný, (3) Prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť, poskytovať alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytovanie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.

81. Podľa , , , , (1) služobný úrad na účely spracúvania osobných údajov o fyzických osobách vymedzených týmto zákonom zriaďuje a prevádzkuje informačný systém, v ktorom sa vedie register občanov, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy, (2) register občanov obsahuje súbor osobných údajov občana a jeho rodičov, ktoré sa uchovávajú päť rokov, (4) register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, obsahuje súbor ich osobných údajov a súbor osobných údajov ich blízkych osôb, ktoré sa uchovávajú po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka, (9) služobný úrad môže poskytovať informácie z registrov podľa odsekov 2 až 4 len s písomným súhlasom občana alebo profesionálneho vojaka alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

82. Podľa , , , služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan splna podmienky prijatia do štátnej služby, spracúvať c) závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti, d) závery psychodiagnostického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti, e) závery previerky fyzickej zdatnosti.

83. Podľa , písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych osôb a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad.

84. Podľa , služobný úrad môže poskytovať informácie z osobného spisu o profesionálnom vojakovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

85. Podľa , podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.

86. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

87. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

88. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

89. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej správy ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného (prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby) v rozsahu žalobných námietok.

90. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

91. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci

rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

92. Správny súd uvádza, že právo na informácie patrí medzi ústavné práva každého subjektu (fyzická, právnická osoba) garantované SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň platí, že právo vyhľadávať a šíriť informácie je možné obmedziť len zákonom za presne vymedzených podmienok ( SR). V slovenskom právnom poriadku rozsah a podmienky prístupu k informáciám ako aj obmedzenie poskytovania informácii upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám (). Podľa tohto zákona má každý (fyzická, právnická osoba) právo dožadovať sa poskytnutia informácii, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez povinnosti preukázať právny alebo iný dôvod. Povinnými osobami sú štátne orgány, obce a tiež aj tie právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základnou zásadou sprístupňovania informácii je, že musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobodnom prístupe k informáciám, resp. iný osobitný zákon zo sprístupnenia vylučuje. Výnimky zo sprístupnenia informácii je treba vykladať reštriktívne a zároveň je potrebné prihliadať na princíp verejného záujmu, vyplývajúci z SR, v ktorom sú uvádzané dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám.

93. Správny súd v prejednávanej veci je názoru, že žalobcom ako žiadateľom o informáciu dopytovaný prvostupňový orgán verejnej správy je treba pokladať za povinnú osobu v zmysle zákona o slobode informácii. Zároveň platí, že v prípade, ak povinná osoba má požadovanú informáciu k dispozícii (bez nutnosti jej vytvorenia, resp. spracovania), tak potom má aj povinnosť takúto informáciu žiadateľovi bez ďalšieho sprístupniť. Slovenský právny poriadok však zároveň za určitých presne vymedzených okolností dáva možnosť povinnej osobe aj v prípade, ak žiadanou informáciou disponuje odoprieť jej sprístupnenie žiadateľovi, a to v prípade ak sa jedná o takú informáciu, ktorú nie je možné zo zákonom presne určených dôvodov sprístupniť. Takéto vydané negatívne rozhodnutie o nesprístupnení informácii musí povinná osoba riadne a logicky odôvodniť a vysvetliť, prečo žiadanú informáciu sprístupniť nemôže. Nesprístupňovanie informácii vo všeobecnosti je potrebné uplatňovať skôr reštriktívne - zužujúco, avšak ani toto pravidlo nedáva žiadnu možnosť sprístupniť žiadanú informáciu v prípade, ak by takáto informácia bola z určitých zákonom vymedzených dôvodov zo sprístupnenia vylúčená.

94. V danej veci je nepochybné, že povinná osoba žalobcom požadovanú informáciu mala k dispozícii. Zároveň žalobca bol plne oprávnený uplatniť si svoje právo na poskytnutie informácií od povinnej osoby, ktoré tieto informácie mala spracované vo svojom informačnom systéme. Tiež je treba uviesť, že žalobcom požadované informácie je možné zaradiť pod informácie týkajúce sa osobných údajov fyzickej osoby - bývalého príslušníka Armády SR. Žiadané informácie žalobcom je prípustné v princípe sprístupniť, avšak zákon o slobodnom prístupe k informáciám v zmysle § 9 ods. 2 ich sprístupnenie vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o osobné údaje fyzickej osoby umožňuje len za predpokladu udeleného súhlasu dotknutej fyzickej osoby s ich sprístupnením. V danom prípade je treba pokladať žiadané informácie za osobné údaje dotknutej fyzickej osoby v zmysle zákona o osobných údajoch, keďže ide o údaje priamo určenej fyzickej osoby. Povinná osoba ako prevádzkovateľ informačného systému mala v danom prípade možnosť spracované osobné údaje dotknutej fyzickej osoby sprístupniť len v tom prípade, ak by jej žalobca predložil písomný súhlas dotknutej fyzickej osoby s ich poskytnutím, resp. ak by povinná osoba sama mala takýto súhlas, avšak v danom prípade povinná osoba tento súhlas udelený nemala. Predmetné požadované údaje boli u povinnej osoby súčasťou registra občanov, resp. registra vojakov, ktorým skončil služobný pomer. Predmetné osobné údaje sú vedené u povinnej osoby v osobnom spise a poskytnúť ich tretím osobám je možné len so súhlasom dotknutej fyzickej osoby. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z platnej právnej úpravy ( a ). V danom prípade je treba zdôrazniť, že nešlo o také informácie ( ), ktoré má povinnosť povinná osoba zverejniť vždy.

95. Správny súd konštatuje, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v súlade s SR zakotvuje obmedzenie práva na informácie, a to informácie o osobných údajov spracovaných v informačnom systéme povinnej osoby, čo bol aj daný prípad. Žiadané informácie bolo možné žalobcovi poskytnúť iba v prípade existencie súhlasu dotknutej fyzickej osoby, ktorým však tak žalobca ako aj povinná osoba nedisponovali.

96. Správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa riadne vysporiadal so všetkými žalobcom vznesenými námietkami v konaní (podanom rozklade), primerane posúdil aj verejný záujem na ne/sprístupnenie požadovaných informácii, pričom je ústavne konformné obmedziť právo na informácie týkajúce sa osobných údajov fyzickej osoby ( a SR) v prípade ako je tento, ak tak ustanoví osobitný zákon.

97. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle Správneho poriadku a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

98. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

99. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).