Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-55-2017.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 1513/55, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 042 544, zastúpeného: JUDr. Eva Lantayová, bytom Belinského 21, 851 02 Bratislava, proti žalovanému W TOWER, s.r.o., so sídlom Dr. Janského 477/4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 44 803 753, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, o zaplatenie 41.787,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Cb/2/2016-72 zo dňa 14. októbra 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Cb/2/2016-72 zo dňa 14. októbra 2016 v napadnutej časti mení tak, že žalobu v časti o zaplatenie 8.942,88 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 4.471,44 Eur od 16.04.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.471,44 Eur od 17.05.2016 do zaplatenia zamieta.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v rozsahu 58%.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu vo výške 41.787,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne, zo sumy 5.011,20 Eur odo dňa 27.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 15.797,58 Eur odo dňa 16.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12.035,90 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.471,44 Eur odo dňa 16.04.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.471,44 Eur odo dňa 17.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Žalobou podanou na súd dňa 30.05.2016 si žalobca žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zapletenie 41.787,56 Eur s príslušenstvom titulom nároku zo Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 181 zo dňa 09.12.2013 uzavretej so žalovaným ako odberateľom. Uviedol, že na základe tejto zmluvy žalobca dodával a žalovaný odoberal teplo na vykurovanie, teplo na prípravu teplej úžitkovej vody a aj vodu na prípravu teplej úžitkovej vody, a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za dodávky tepla a vody dohodnutú cenu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1511202603 na sumu 511,20 Eur so splatnosťou 18.01.2016, fa č. 1611200283 na sumu 15.797,58 Eur so splatnosťou 15.02.2016, fa č. 1611200497 na sumu 12.035,90 Eur so splatnosťou 15.03.2016, fa č. 1611200711 na sumu 4.471,44
Eur so splatnosťou 15.04.2016 a fa č. 1611200923 na sumu 4.471,44 Eur so splatnosťou 16.05.2016, žalovaný však na tieto faktúry zaplatil iba sumu 8.500,- Eur na fa č. 1511202603, žalobca sa domáhal úhrady zvyšku fakturovaných súm v celkovej výške 41.787,56 Eur.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal, že za obdobie od 01.03.2016 do 31.03.2016 a od 01.04.2016 do 30.04.2016 neodoberal od žalobcu žiadne teplo, nakoľko mu dňa 26.02.2016 žalobca dodávky tepla odpojil. Napriek tomu, že dodávka tepla bola odpojená, žalobca si za uvedené obdobia vyfakturoval tzv. fixnú zložku ceny tepla v celkovej výške 8.942,88 Eur (fa č. 161120071 a fa č. 161100923 obe po 4.471,44 Eur), na ktorú však podľa žalovaného nemá nárok podľa zmluvy ani podľa zákona.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne R. L.. Skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa § 19 ods. 1, 2 a 4, § 22 ods. 3, § 2 písm. l a § 26 ods. 1 písm. e), Zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, § 2 písm. a) bod 3, písm. c) bod 4 Zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii sieťových odvetviach, ďalej podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhl. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike.
5. Súd mal preukázané platné uzavretie Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 181 zo dňa 09.12.2013 medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, predmetom ktorej bola dodávka a odber tepla na vykurovanie, tepla na prípravu teplej úžitkovej vody a na prípravu teplej úžitkovej vody zo zariadenia dodávateľa do odberného zariadenia odberateľa na odbernom mieste č. KOS č. XXX na E. Dr. R. XXX/X, A. W. Q.. Nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý vznikol pri podnikateľskej činnosti, súd ho považoval za obchodno-záväzkový vzťah. V roku 2014 sa žalovaný pokúsil ukončiť odber tepla a uvedenú zmluvu vypovedal, nakoľko však nenaplnil žiadnu zo zákonných podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 Zákona o tepelnej energetike nebola podľa súdu zmluva ukončená a je stále platná. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok, žalovaný v konaní nenamietal proti povinnosti uhradiť žalobcovi cenu za teplo a teplú vodu vyúčtovanú za obdobie od 01.12. do 31.12.2015 (fa č. 1511202603 v sume 13.511,20 Eur), za obdobie 01.01. až 31.01.2016 (fa č. 1611200283 v sume 15.797,58 Eur) a za obdobie od 01.02. do 29.02.2016 (fa č. 1611200497 v sume 12.035,90 Eur), nesúhlasil však s úhradou sumy 8.942,88 Eur, vyúčtovanej faktúrami č. 1611200711 a č. 1611200923 obidve vo výške 4.471,44 Eur, ktorými mu žalobca vyúčtoval fixnú zložku ceny tepla za obdobie od 01.03 do 31.03.2016 a za obdobie od 01.04.2016 do 30.04.2016 a to z dôvodu, že od 26.02.2016 mu žalobca nedodáva žiadne teplo.
6. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v liste zo dňa 30.07.2014 uviedol svoje nesúhlasné stanovisko k výpovedi žalovaného zo zmluvy na dodávke tepla a teplej úžitkovej vody a k žiadosti o ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 31.12.2014 s tým, že nie sú naplnené zákonom stanovené technické a procesné podmienky v zmysle § 20 Zák. č. 657/2004 Z.z. pre odpojenie objektu žalovaného od centrálneho zásobovania tepla v meste Žiar nad Hronom v správe žalobcu. Súd tiež zistil, že na základe podnetu žalobcu Stavebný úrad mesta Žiar nad Hronom listom zo dňa 19.11.2014 oznámil žalobcovi, že žalovaný nepredložil povolenie, ktoré by ho oprávňovalo realizovať stavbu samostatného zdroja tepla - plynovej kotolne bez vydaného platného stavebného povolenia, a preto stavebný úrad vyzval stavebníka, aby zastavil práce na stavbe. Na základe ďalšieho podnetu žalobcu zo dňa 19.02.2016 Slovenská stavebná inšpekcia vykonala zisťovanie v rámci Štátneho stavebného dohľadu a podľa odpovedi žalobcovi zo dňa 15.04.2016 uviedla, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX na ul. H.. R. XXX v A. W. Q. od 26.02.2016 do 16.03.2016 užívali stavbu „Záložný zdroj tepla - plynová kotolňa“ bez kolaudačného rozhodnutia. Súd tiež zistil, že od 26.02.2016 nie je do odberného miesta žalovaného na adrese H.. R. XXX, A. W. Q. žalobcom dodávané žiadne teplo. Žalobca oznámil konečným odberateľom tepla v objekte žalovaného, že z dôvodu neuhrádzania faktúr za dodávku tepla bude do objektu dňa 19.02.2016 prerušená dodávka tepla na vykurovanie a teplú vodu až do doby vysporiadania všetkých pohľadávok. Dňa 01.03.2016 bol v odbernom mieste žalovaného vyvesený oznam obyvateľom domu, že od 01.03.2016 spustili vlastníci domu zastúpení žalovaným ako správcom vlastný zdroj vykurovania
- vlastnú plynovú kotolňu. Súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobca dňa 11.05.2016 demontoval merače tepla v objekte žalovaného za účelom ich metrologického overenia, nové merače v danom objekte neboli žalobcom namontované.
7. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy regulácie ceny tepla (vyhl. č. 222/2013 Z.z.), podľa ktorej sa maximálna cena tepla skladá z variabilnej zložky maximálnej ceny tepla so spotrebnou
daňou z elektriny, uhlia, zemného plynu a z minerálneho oleja a z fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom a určuje sa pre konkrétny obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Variabilná zložka maximálnej ceny tepla v Eurách za kWh sa určia objednané množstva tepla, a fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v Eurách na kW z celkového regulačného príkonu. Fixná zložka ceny tepla sa skladá z ekonomicky oprávnených nákladov dodávateľa, ktoré nezávisia od množstva vyrobeného tepla, ako sú odpisy hmotného a nehmotného majetku zariadení na výrobu a rozvod tepla, náklady na údržbu a opravy priamo súvisiace s výrobou a rozvodom tepla, atesty, povinné odborné prehliadky a skúšky, revízie a ďalšie finančné náklady súvisiace so správou prevádzky tepelného hospodárstva. Súd sa stotožnil s názorom ÚRSO vyjadrením odpovedí na žiadosť žalobcu o stanovisko zo dňa 05.10.2016, v zmysle ktorého sa fixná zložka ceny tepla fakturuje počas trvania platnej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami, kde sa dohodli, že dodávateľ bude dodávku tepla fakturovať odberateľovi vždy v súlade s platnou cenou tepla, fakturačným obdobím je kalendárny mesiac a fixná zložka ceny tepla sa vo fakturačnom období fakturuje v jednej dvanástine. Súd tiež uviedol, že žalovaný nesprávnu fakturáciu ceny tepla nereklamoval u žalobcu spôsobom predpokladaným v ustanoveniach zmluvy.
8. Súd ďalej riešil otázku, kto zodpovedá za zastavenie dodávok do vyššie uvedeného odberného miesta, pričom skonštatoval, že konanie obidvoch sporových strán v súvislosti so zastavením dodávok tepla dňa 26.02.2016 bolo neštandardné.
9. Žalobca, ktorý sa domáha zaplatenia ceny za dodané teplo s cieľom vynútiť si zaplatenie dlhu vyvesil v priestoroch žalovaného oznam pre konečných odberateľov tepla o tom, že z dôvodu neuhradenia faktúr na dodávku tepla bude prerušená dodávka tepla na vykurovanie a teplú vodu, a to až do doby vysporiadania všetkých pohľadávok, pričom tvrdil, že nemal úmysel prerušiť dodávky tepla a bol si vedomý, že jeho oznam nemá zákonom stanovené náležitosti a nie sú naplnené podmienky vyžadované zákonom na prerušenie dodávky tepla. Okrem toho žalobca merače tepla, demontované za účelom metrologického overenia nenamontoval späť do odberného miesta, napriek tomu však tvrdí, že je pripravený pokračovať v dodávkach tepla žalovanému. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný si bez stavebného povolenia a bez súhlasu vybudoval vlastnú plynovú kotolňu a pri jej spustení odpojil zariadenie žalobcu.
10. Žalovaný tvrdil, že žalobca dodávky tepla do jeho odberného miesta diaľkovo sám odpojil dňa 26.02.2016 tak, ako to vyplýva aj z jeho oznámenia konečným odberateľom, preukázal tiež, že žalobca dňa 11.05.2016 demontoval merače tepla v objekte žalovaného za účelom ich metrologického overenia, pričom tieto merače späť namontované neboli. Žalovaný mal evidentne snahu vybudovať si vlastný zdroj tepla a ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, hoci nie sú naplnené zákonom stanovené podmienky pre skončenie odberu tepla, vybudoval si vlastný zdroj tepla - plynovú kotolňu a to aj bez príslušného povolenia, ktoré by ho oprávňovalo zrealizovať stavbu, resp. túto stavbu užívať.
11. Za dôkaznej situácie, kedy žalobca ako dôkaz navrhol výpoveď svedka o ktorom si bol vedomý, že sa zúčastnil ako verejnosť predchádzajúceho súdneho pojednávania, a preto súd na jej výpoveď neprihliadal (R. L.) a žalovaný nenavrhol predvolanie žiadneho svedka alebo iné dôkazy z ktorých by vyplývala pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že žalobca diaľkovo odpojil odberné miesto od dodávok tepla, súd vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že tvrdenia žalovaného o zastavení dodávok tepla zo strany žalobcu do jeho odberného miesta vyhodnotil ako nepreukázané. Ako pravdepodobnejší záver súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, že dodávky tepla boli prerušené zo strany žalovaného v dôsledku vybudovania vlastného zdroja tepla, čo podporuje aj oznam zo dňa 01.03.2016 zverejnený v odbernom mieste o tom, že dnešným dňom spustili vlastníci domu zastúpení žalovaným ako správcom vlastný zdroj vykurovania - vlastnú plynovú kotolňu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že za zastavenie dodávok tepla do odberného miesta žalovaného nezodpovedá žalobca.
12. Nakoľko zmluva o dodávke a odbere tepla medzi sporovými stranami nebola platne ukončená, podľa súdu prvej inštancie vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi fixnú zložku ceny tepla fakturovanú na základe regulačného príkonu odberného zariadenia aj v období od 01.03.2016 do 30.04.2016, kedy sa neuskutočňovala dodávka tepla do objektu žalovaného. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 41.787,56 Eur, ktorá zahŕňa aj fakturovanú fixnú zložku ceny tepla. Podľa § 340 ods. 1, § 365 a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania za meškanie s úhradou vystavených faktúr. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v časti, kde bol zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 8.942,88 Eur s príslušenstvom a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Žalovaný namietal, že zo žiadneho z ustanovení zák. č. 657/2004 Z.z. o energetike a ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že by mal žalobca nárok na fixnú zložku ceny tepla aj v prípade, ak nie je dodávané žiadne teplo, teda ak nie je dodávaná žiadna služby. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, pri tzv. fixnej zložky ceny tepla ide o ekonomicky oprávnené náklady žalobcu, ktorými sú náklady na opravu a údržbu, atesty, aj napr. primeraný zisk, teda ide o položky, ktoré sú podľa žalovaného nevyhnutne spojené s dodávkou tepla na vykurovanie a teplú vodu. Žalovaný nesúhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý s poukazom na uzavretú zmluvu dospel k záveru, že nárok na fixnú zložku je daný počas trvania zmluvného vzťahu. Podstata zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným spočíva v reálnej dodávke a v reálnom odbere tepla, s čím sú samozrejme spojené náklady, a pokiaľ takýto reálny odber a dodávka tepla ani v minimálnom množstve nie je, nemôže podľa žalovaného vzniknúť žalobcovi nárok na fixnú zložku ceny tepla. Z odpovede ÚRSO zo dňa 05.10.2016, na ktorý súd prvej inštancie poukazuje, vyplýva podľa žalovaného jedine to, akým spôsobom sa vypočíta prípadná fixná zložka, a nie je zrejmé z čoho ÚRSO vychádza pri konštatovaní, že nárok na fixnú zložku je daný počas platnosti zmluvy. Stanovisko ÚRSO podľa žalovaného nemôže byť právne relevantné.
15. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o zastavení dodávok tepla zo strany žalobcu a ako pravdepodobnejší prijal súd záver, že dodávky tepla boli prerušené zo strany žalovaného. Namietal, že dôkazné bremeno v tomto spore je na žalobcovi, a pokiaľ nebolo dodávané teplo, mal žalobca preukázať, že dodávke tepla bránil pomocou konkrétneho zariadenia žalovaný. Žalovaný síce disponoval s plynovým kotlom, ktorý použil pre prípad, ak by mu teplo nebolo dodávané, plynová kotolňa však išla do prevádzky až potom, ako žalobca prestal teplo dodávať, pričom takýto postup si nevyžadoval žiadny zásah do zariadenia žalobcu. Podľa žalovaného to, že sám žalobca aktívne prerušil dodávke tepla jednoznačne preukazuje jeho oznam, že dňa 26.02.2016 bude prerušená dodávka tepla, k tomu skutočne aj došlo, dodávku tepla teda prerušil žalobca a nie žalovaný. Oznam žalobcu, že bude prerušená dodávka tepla nemal zákonné náležitosti, sám žalobca v konaní tvrdil, že chcel len „postrašiť“ žalovaného, resp. jeho odberateľov, faktom však ostáva, že žalobca reálne prestal dodávať teplo práve v čase, ktorý bol v súlade s jeho oznamom. Pokiaľ teda žalobca nezákonným spôsobom prerušil dodávku tepla žalovanému, nemôže mať nárok na fixnú zložku ceny tepla, ktorá je s dodávkou tepla spojená. Žalovaný dáva do pozornosti základnú zásadu, že na nezákonnosti nie je možné založiť zákonnosť.
16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 21.12.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
17. Pokiaľ ide o fakturáciu fixnej zložky tepla u žalovaným namietaných faktúr žalobca poukazoval na čl. 7 Zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami, kde je dohoda o tom, že dodávateľ bude dodávku tepla fakturovať odberateľovi vždy v súlade s platnou cenou tepla, čo žalobca aj realizoval, keď cenu tepla fakturoval v súlade s rozhodnutím ÚRSO zo dňa 24.11.2014, ktorými ÚRSO schválil pre žalobcu maximálnu cenu za výrobu, distribúciu a dodávky tepla, variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v meste Žiar nad Hronom. Sadzba fixnej zložky ceny tepla slúži dodávateľovi na úhradu jeho fixných nákladov, teda nákladov, ktoré musí vynaložiť na to, aby bol schopný dodávať odberateľovi teplo a musí ich vynaložiť bez ohľadu na objem dodávok. Žalobca ďalej vo vyjadrení podrobne uviedol ako vypočítal fixnú zložku ceny tepla za rok 2016 a zdôraznil, že zmluvný vzťah na dodávku tepla medzi žalobcom a žalovaným stále trvá. Žalobca nesúhlasí so žalovaným, že žalobca sám aktívne prerušil dodávky tepla žalobcu, keď mu dňa 26.02.2016 odpojil dodávky tepla. Opakovane poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným je stále uzavretá platná zmluva č. 181 zo dňa 09.02.2013, žalovaný však svojvoľne a bez súhlasu a súčinnosti žalobcu 26.02.2016 nezákonným spôsobom odpojil zariadenie vo vlastníctve žalobcu, pričom sám žalovaný
užíva plynovú kotolňu, ktorú vybudoval, a to bez kolaudačného rozhodnutia od 26.02.2016. Žalobca síce zverejnil oznam o prerušení dodávka tepla, k faktickému prerušeniu dodávky tepla však nedošlo. Žalobca má za preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy aj zo zákona o energetike a nárok žalobcu na fakturáciu fixnej zložky ceny tepla je oprávnený počas trvania platnej zmluvy o dodávke a odbere tepla.
18. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.01.2017. Namietal, že jedine žalobca a nikto iný mohol odpojiť dodávku tepla, pokiaľ aj žalovaný vyrába teplo, neznamená to, že tomu predchádzalo odpojenie žalovaného od zariadenia žalobcu. Poukazoval na nezákonnú výzvu žalobcu, v ktorej sám upozorňoval žalovaného na odpojenie od predmetného zariadenia, pričom k odpojeniu aj reálne došlo, teplo prestalo byť zo strany žalobcu reálne dodávané a tak vznikol pre žalovaného priestor na využitie svojho záložného zdroja. Poukazoval aj na to, že žalovaný bol v danej dobe neplatičom a ďalšie dodávky tepla by vlastne len zvyšovali nezaplatené pohľadávky na strane žalobcu. Pokiaľ teda žalobca prerušil dodávku tepla a to napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 26 ods. 1 písm. e) Zákona o tepelnej energetike, nie je možné mu priznať nárok na fixnú zložku ceny tepla. Pokiaľ aj žalovaný uverejnil výzvu, že dňa 01.03.2016 spúšťa vlastný zdroj vykurovania, preukazuje to jedine to, že žalovaný bol pripravený na alternatívu možného odpojenia od dodávok tepla zo strany žalobcu a nepreukazuje, že sám žalovaný reálne, fakticky sa odpojil od žalobcových dodávok tepla. 19. Žalobca podaním zo dňa 30.01.2017 znovu reagoval na vyjadrenie žalovaného a opakovane zotrval na tvrdení, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a Zákona o tepelnej energetike a žalobca má nárok na fakturáciu fixnej zložky ceny tepla počas trvania platnej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Poukazoval tiež na to, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil ostatné faktúry, ktoré boli predmetom sporu, neboli však zahrnuté v odvolaní žalovaného.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav, správne postupoval aj pri aplikácii hmotného práva vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu, odvolací súd však nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je oprávnený aj pokiaľ ide o vyfakturovanú fixnú zložku ceny tepla v celkovej sume 8.942,88 Eur za v obdobie od 01.03.2016 do 30.04.2016, kedy sa už neuskutočňovala dodávka tepla do objektu žalovaného.
22. Súd prvej inštancie dospel k uvedenému právnemu názoru podľa ktorého rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť aj vyššie uvedenú sumu 8.942,88 Eur s prísl. na základe záveru, že za zastavenie dodávok tepla do odberného miesta žalovaného nezodpovedá žalobca a záveru, že žalobca ako dodávateľ má nárok na úhradu fixnej zložky ceny tepla počas trvania platnej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Poukázal tiež na to, že žalovaný podľa neho nesprávnu fakturáciu ceny tepla nereklamoval spôsobom uvedeným v zmluve.
23. Súd prvej inštancie venoval značnú časť odôvodnenia vyhodnoteniu sporných tvrdení žalobcu a žalovaného v tom, kto z nich je zodpovedný za zastavenie dodávok tepla do vyššie uvedeného odberného miesta a vychádzal pritom zo záveru, že rozhodnutie o tom, ktorá sporová strana zodpovedá za pozastavenie dodávok tepla do odberného miesta žalovaného, je predpokladom na rozhodnutie o podanej žalobe. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetom sporu nie je nárok na náhradu škody, ktorý by mal niektorej zo sporových strán vzniknúť v dôsledku pozastavenia dodávok do vyššie uvedeného odberného miesta, ale nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla za obdobie, keď už teplo žalovanému do odberného miesta nedodával. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedenú skutočnosť jednoznačne skonštatoval, od 26.02.2016 nebolo do odberného miesta žalovaného zo strany žalobcu dodávané žiadne teplo. V súvislosti s nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní nie je rozhodujúci záver o tom, ktorá sporová strana zodpovedá za pozastavenie dodávok tepla, a to aj v súvislosti s tým, že konanie obidvoch sporových strán pri ukončení dodávania, resp. odberu tepla vo vyššie uvedenom objekte žalovaného bolo značne neštandardné tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o zisťovanie okolností ukončenia dodávky tepla
súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca vyvesil v priestoroch žalovaného oznam pre konečných odberateľov tepla o tom, že z dôvodu neuhradenia faktúr na dodávky tepla bude prerušená dodávka až do doby vysporiadania všetkých pohľadávok, pričom neboli naplnené podmienky vyžadované zákonom na prerušenie dodávky tepla (žalobca tvrdil, že chcel konečných odberateľov len postrašiť), navyše žalobca merače tepla demontované za účelom ich metrologického overovania nenamontoval späť do odberného miesta hoci tvrdí, že je pripravený pokračovať v dodávkach tepla žalovanému. Na druhej strane súd poukázal na to, že žalovaný, ktorý mal evidentnú snahu vybudovať si vlastný zdroj tepla ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom bez toho, aby boli na to naplnené zákonom stanovené podmienky, vybudoval si vlastný zdroj tepla - plynovú kotolňu, a to bez príslušného povolenia, ktoré by ho oprávňovalo zrealizovať stavbu, resp. túto stavbu užívať.
24. Žalobca tiež nepreukazoval, ale napokon ani netvrdil, že by podnikol kroky smerom k obnoveniu dodávky tepla z uvedenej zmluvy žalovanému. Ako skonštatoval aj súd prvej inštancie, merače tepla, ktoré žalobca z predmetného objektu odmontoval dňa 11.05.2016 (za účelom ich metrologického overenia), nenamontoval späť do odberného miesta. Je potrebné tiež uviesť, že v podobných prípadoch je obvyklé, že dodávateľ tepla počas obdobia, keď sú merače tepla na metrologickom overení, namontuje náhradné merače tepla, žalobca však nepreukazoval (ale ani netvrdil), že takto postupoval. Overené skutkové zistenia sú v rozpore s tvrdením žalobcu, že bol pripravený žalovanému naďalej dodávať teplo.
25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že žalobca ešte aj vo vyjadrení na súd zo dňa 30.01.2017 uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným je platne uzavretá zmluva, nepreukazuje však a ani netvrdí, že by v období od 26.02.2016 žalovanému na základe uvedenej zmluvy dodával teplo a teplú vodu, pričom už uplynul takmer jeden celý kalendárny rok. Nič nebráni žalobcovi, aby za vyššie uvedeného stavu, keď už žalovanému za obdobie takmer jedného roka nedodával v zmluve dohodnuté teplo, pričom žalovaný si uvedené služby zabezpečuje iným spôsobom, ukončil zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou zo dňa 09.12.2013 dohodou, s čím by bol žalovaný nepochybne súhlasil. Pokiaľ by dôvodom neukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu bol predpoklad, že počas trvania celého zmluvného vzťahu má nárok na fixnú zložku ceny tepla bez ohľadu na to, že žalovanému už teplo podľa zmluvy nedodáva, zrejme by to bolo v rozpore aj so zásadami poctivého obchodného styku. Samozrejme, iná by bola situácia, pokiaľ by žalobca bol skutočne prerušil dodávku tepla v súlade so zmluvou a následne by bol po odpadnutí zákonom stanovených predpokladov na takýto postup pokračoval v dodávke tepla. V predmetnej veci však k tomu nedošlo.
26. Odvolací súd nesúhlasí ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla počas celého trvania zmluvy z dôvodu, že zmluva nebola ukončená, a to či už vzájomnou dohodou alebo výpoveďou v zmysle zmluvy alebo zákona a bez ohľadu na to, či žalovanému skutočne aj teplo v rozsahu dohodnutom v zmluve skutočne aj dodával a žalovaný toto teplo od neho odoberal. Súd prvej inštancie vykonal podrobné a rozsiahle dokazovanie listinným dôkazom - Zmluvou o dodávke a odbere tepla č. 181, uzavretou dňa 09. 12. 2013 medzi žalobcom a žalovaným, neprihliadol však k tomu, že nielen podmienky plnenia zo strany žalobcu, ale aj platobné podmienky zo strany žalovaného sa viažu na „dodávku tepla“ v rozsahu dohodnutom v zmluve (teplo na ÚK, teplo na prípravu TÚV a voda na prípravu TÚV).
27. Zmluvné strany sú počas trvania zmluvného vzťahu založeného zmluvou viazané právami a povinnosťami dohodnutými v zmluve, každý nárok uplatnený niektorou zo zmluvných strán na základe zmluvy je však potrebné posudzovať osobitne, s prihliadnutím na všetky zistené skutočnosti. Ako už odvolací súd uviedol, dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo zistené, že potom, čo došlo k ukončeniu dodávok tepla podľa Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 181 zo dňa 09. 12. 2013, teda v období po dátume 26.02.2016, žalobca žalovanému teplo podľa zmluvy nedodával a ani nepreukázal, že bol pripravený v dodávkach tepla podľa uvedenej zmluvy pokračovať, teda že z jeho strany išlo len o prerušenie týchto dodávok tepla tak, ako to tvrdil. Samotná skutočnosť, že žalovaný si v čase po zastavení dodávok tepla, t. j. po 26.02.2016 zabezpečoval teplo a teplú vodu vlastným zdrojom užívaním bez príslušného povolenia, podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúca pre posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu, pokiaľ ide o právo na zaplatenie tzv. fixnej zložky ceny tepla za obdobie po zastavení dodávok tepla.
28. Nie je sporné, že žalobcom vystavené dve vyššie uvedené faktúry boli vystavené v súlade s rozhodnutím ÚRSO pokiaľ ide o výšku fixnej zložky ceny tepla, rovnako tak odvolací súd súhlasí s tým,
že tzv. fixná zložka ceny tepla sa účtuje bez ohľadu na objem dodávok tak, ako to namieta žalobca, odvolací súd však dospel k záveru, že žalobca ako dodávateľ má právo na zaplatenie ceny tepla vrátane tzv. fixnej zložky za dodávky tepla. Pokiaľ teda dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nepochybne zistené, že dodávka tepla zo strany žalobcu obnovená nebola, samotná platnosť zmluvy, v zmysle jej neukončenia spôsobmi dohodnutými v zmluve nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla za obdobie, keď už teplo žalovanému nedodával.
29. Je potrebné tiež prihliadnuť na to, že žalovaný sa snažil o ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom, s čím však žalobca nesúhlasil, pričom v zmluve nebola dohodnutá možnosť ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou bez výpovedných dôvodov. V zásade je možné konštatovať, že bez súhlasu žalobcu nemohlo dôjsť k ukončeniu zmluvy. Pokiaľ by bol prijateľný záver, že žalobca má nárok na fixnú zložku ceny tepla počas trvania zmluvy, avšak po reálnom ukončení dodávok tepla, viedlo by to k tomu, že by si žalobca, ktorý odmietol ukončiť zmluvu so žalovaným takýmto spôsobom vynucoval, a to vlastne bez časového ohraničenia (resp. pokiaľ by sám neukončil zmluvu výpoveďou pre neplatenie zo strany žalovaného) zaplatenie tzv. fixnej zložky ceny tepla, pričom prakticky by neposkytoval žiadne plnenie. Takýto záver by bol podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľný, takéto právo žalobcovi zo zákona nevyplýva.
30. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti žaloby o zaplatenie 8.942,88 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 4.471,44 Eur od 16.04.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.471,44 Eur od 17.05.2016 do zaplatenia podľa § 388 zmenil tak, že žalobu v uvedenej časti zamietol.
31. V zmysle § 396 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhrade trov konania na súde prvej inštancie, a to podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca si v spore uplatnil právo na zaplatenie 41.787,56 Eur s príslušenstvom a bol úspešný v časti o zaplatenie 32.844,68 Eur (41.787,56 mínus 8.942,88 Eur), t. j. v rozsahu 79%, zatiaľ čo žalovaný bol úspešný pokiaľ ide o zaplatenie 8.942,88 Eur, čo je 21%. Žalobca bol v spore úspešnejší o 58%, odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak, že žalobcovi ako v spore úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v rozsahu 58%.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
33. O výške náhrady trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
34. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).