Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Cb-47-2021.pdf
PDF · 312.34 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Simonou Krčmárikovou v spore žalobcu: Teplárne ZM s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 84, IČO: 35 785 225, zastúpený: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s. r. o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Jégého 8, IČO: 36 800 040, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Zuzana Papšíková, proti žalovanému: COOP Jednota Nitra, spotrebné družstvo, so sídlom Nitra, Štefánikova 54, IČO: 00 168 874, zastúpený: Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 52, IČO: 53 503 007, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dalibor Motyčka, o zaplatenie 5 089,20 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 089,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 392,80 eura od 19. 08. 2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu (žaloba) na Okresnom súde Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť istinu vo výške 1 696,40 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a. z dlžnej sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov za vymáhanie pohľadávky vo výške 40 eur. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Dňa 19. 08. 2022 bolo Okresnému súdu Nitra doručené podanie žalobcu označené ako Rozšírenie žaloby, ktorým navrhol súdu, aby pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 089,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 392,80 eura od 19. 08. 2022 do zaplatenia, o ktorej súd rozhodol na pojednávaní 26. 08. 2022 tak, že zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu pripustil.
3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ má so žalovaným ako odberateľom uzatvorenú zmluvu o?dodávke a?odbere tepla na ÚK a?TÚV č. 7/2008 z 11. 09. 2008 v?znení jej dodatku č. 1 z 31. 12. 2009, dodatku č. 2 z 06. 05. 2010, dodatku č. 3 z 02. 06. 2010, dodatku č. 4 z 31. 12. 2010 a?dodatku č. 5 z 24. 10. 2016 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej je záväzok žalobcu dodávať a? záväzok žalovaného odoberať teplo za podmienok dohodnutých v?Zmluve a?v?súlade so zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „Zákon o?tepelnej energetike“) v?spojení so zákonom č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „Zákon o regulácii“), a to pre odberné
miesto - budova?so súp. č. XXXX, centrum Z., postavenej na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,?k. ú. Z.?T. nachádzajúcej sa v Z.?T. na B. XX, ktorú prevádzkuje žalovaný - spoločnosť COOP Jednota Nitra, spotrebné družstvo, Nitra Štefánikova 54 ?(článok II bod 3 Zmluvy v?spojení s?prílohou č. 1 Zmluvy).
4. Vo veci množstva dodávaného/odoberaného tepla a teplej vody sa zmluvné strany v dodatku č. 5 Zmluvy z 28. 10. 2016 dohodli, že v?zmysle vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 248/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike (ďalej aj ako „Vyhláška“) sa objednané množstvo tepla na ten ktorý rok stanovuje podľa skutočnej spotreby žalovaného podľa roku t-2. Teda objednané množstvo tepla pre rok 2020 sa podľa Zmluvy v znení dodatku č. 5 malo stanoviť podľa skutočnej spotreby žalovaného v?roku 2018. Vo veci určenia ceny za dodané teplo platí, že žalovaný je v zmysle § 14 ods. 11 a 12 Zákona o regulácii v spojení s § 2 písm. b/ a § 3 písm. b/ Vyhlášky je povinný hradiť žalobcovi za dodané teplo cenu určenú v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
5. Pre obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2021 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0230/2017/T Bratislava z 28. 11. 2016 určil žalobcovi pre odberné miesta v?meste Zlaté Moravce ceny tak, že variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0459 EUR/kWh a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 208,0048 EUR/kW (t. j. 208,0048 eura na 1 kW, pričom konkrétna výška fixnej zložky na úhradu za celý kalendárny rok sa určí ako násobok sumy 208,0048 x konkrétny počet kW; počet kW sa vypočíta cez tzv. regulačný príkon). Ceny uvedené v?predmetnom rozhodnutí sú ceny určené bez DPH. Vo veci spôsobu úhrady a splatnosti ceny za teplo sa žalobca so žalovaným v zmysle článku VII bod 1 Zmluvy dohodli, že žalovaný bude cenu za teplo uhrádzať žalobcovi zálohovo na základe faktúr vystavených žalobcom za každý kalendárny mesiac.
6. Žalovaný do 30. 11. 2017 podmienky a dojednania dohodnuté v Zmluve plnil, kým v decembri 2017 doručil žalobcovi list z 05. 12. 2017, v?ktorom uviedol, že dodávku tepla si v?stavbe, v?ktorej sa nachádza odberné miesto žalovaného zabezpečil vlastným plynovým kotlom, a to od 01. 12. 2017, kedy prestal od žalobcu odoberať teplo. Od 01. 12. 2017 prestal uhrádzať žalobcovi cenu za dodané teplo a?teplú vodu. Zaplatenia ceny tepla a teplej vody sa žalobca domáhal v súdnom konaní, v ktorom so žalovaným uzavreli zmier a žalovaný dlžnú sumu uhradil. Do 31. 12. 2019 uhrádzal fixnú zložku tepla. Teplo žalovaný naďalej neodoberá, preto listom z 19. 12. 2017 vyzval žalovaného na ukončenie odberu cez vlastný plynový kotol vybudovaný v?rozpore so zákonom a vyzval žalovaného na?pokračovanie odberu tepla od žalobcu. Žalovaný odmietol odstrániť protiprávny stav a?teplo od žalobcu?naďalej odoberať.
7. Poukázal na znenie § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), § 373, § 379 a § 757 Obchodného zákonníka. Žalobca sa so žalovaným v?čl. XI bod 4 Zmluvy dohodli, že vzťahy Zmluvou neupravené sa riadia Zákonom o?tepelnej energetike, Zákonom č. 513/1991 Zb. z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo len „OZ“) a?ostatnými zákonmi platnými pre energetické odvetia.
8. Nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla si žalobca nárokuje titulom zodpovednosti za škodu, pričom má za to, že pokiaľ ide o predpoklady zodpovednosti za vznik škody uviedol, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že prestal bez právneho dôvodu od žalobcu odoberať teplo, hoci zmluva je stále platná a?účinná, a teda žalovaný sa dopustil porušenia právnych povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy a zo Zákona o tepelnej energetike.
9. Konkrétne porušil zmluvné povinnosti: čl. II bod 1 písm. a) Zmluvy - povinnosť odoberať teplo od žalobcu, čl. III bod 6 Zmluvy - umožniť dodávateľovi dodávku tepla v?určenej kvalite najmä tým, že: zabezpečí riadny technický stav prípojky tepla a?rozvodov tepla v?objekte, bez súhlasu dodávateľa neurobí zásah na vnútorných rozvodoch odberného zariadenia, ktorý by mal za následok zmenu hydraulických pomerov sústavy tepelných zariadení dodávateľa (pred uskutočnením takéhoto zásahu je povinný odberateľ predložiť projektovú dokumentáciu úprav a?umožniť dodávateľovi posúdiť dôsledky zásahu do hydrauliky sústavy tepelných zariadení dodávateľa) sa bez súhlasu dodávateľa nebudú pripájať, resp. odpájať odberné zariadenia, s?ktorými sa naruší sústava tepelných zariadení. Zároveň porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o?tepelnej energetike podľa§ 20 ods. 1 Zákona o?tepelnej energetike. Na strane žalovaného neboli naplnené ani zákonné predpoklady v zmysle §
20 Zákona o?energetike. Zmluva nebola ukončená ani podľa § 19 Zákona o?tepelnej energetike výpoveďou. Aj?napriek tomu, že žalovaný nesplnil žiadnu zo zákonných možností ukončenia odberu tepla nesplnil, od 01. 12. 2017 doposiaľ teplo od žalobcu neodoberá. Žalovaný stavbou plynového kotla a neodoberaním tepla od žalobcu porušil Zákon o?tepelnej energetike (§ 19 a?§ 20), ako aj zmluvu, ktorá je stále platná a?účinná. Žalovaný v liste z 10. 06. 2020 potvrdil platnosť a účinnosť zmluvy, a teda ide o nespornú skutočnosť.
10. Žalovaný spôsobil žalobcovi škodu porušením povinnosti odoberať od neho teplo. Cena za odber tepla sa vypočítava ako súčet dvoch jej samostatných zložiek, a to tzv. variabilnej a tzv. fixnej zložky, pričom každá z nich je určovaná rozhodnutím Úradu, avšak každá plní iný účel. Variabilná zložka ceny plní účel návratnosti nákladov, ktoré dodávateľ vynaloží skutočne len v prípade reálneho odberu tepla odberateľom, teda náklady, ktoré majú byť nahradené variabilnou zložkou ceny tepla dodávateľovi nevzniknú, ak reálne odberateľ teplo neodoberá. Ak odberateľ prestane odoberať teplo, v?rozsahu variabilnej zložky nenastáva na strane dodávateľa (žalobcu) nemá to vplyv na majetkové pomery dodávateľa. Na strane druhej, fixná zložka ceny za dodávané teplo a?teplú vodu, plní funkciu refundácie všetkých fixných nákladov dodávateľa tepla, ktoré mu vznikajú bez ohľadu na reálne odoberané množstvo tepla a teplej vody tým ktorým dodávateľom, ako aj bez ohľadu na ich počet. Vo fixnej zložke ceny tepla je zároveň zahrnutý aj primeraný zisk samotného dodávateľa, ktorý je určovaný rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) v zmysle Vyhlášky.
11. Ak odberateľ prestane odoberať od dodávateľa teplo, žalobca musí vynakladať náklady a nemôže ich rozpočítať na zvyšných odberateľov, pretože každý z nich hradí fixnú zložku ceny za dodané teplo s ohľadom na presne ním odoberané množstvo tepla. Žalobca nie je oprávnený túto časť ceny (fixnej zložky), resp. náhradu nákladov a?primeraný zisk v?prípade ukončenia odberu tepla žalovaným presunúť na ostatných odberateľov.
12. Škoda by žalobcovi nevznikla, ak by žalovaný teplo riadne odoberal, pretože by uhrádzal cenu za odobrané teplo, teda okrem variabilnej zložky aj fixnú zložku ceny tepla, ktorou sa kompenzujú pravidelné a?stále náklady dodávateľa (žalobcu) a dochádza aj k?úhrade primeraného zisku žalobcu, preto ak odberateľ (žalovaný) prestane vykonávať odber tepla a neuhrádza žalobcovi ani fixné náklady, tomuto vzniká škoda vo výške nákladov, ktoré dodávateľovi v súvislosti s dodávaním tepla a teplej vody stále vznikajú z dôvodu vedenia žalovaného ako odberateľa na danom odbernom mieste, ktorý teplo prestal odoberať, čo je pre vznik nákladov žalobcu irelevantné, pretože ide najmä o?náklady na udržanie teplonosnej sústavy žalobcu ako takej a ušlý zisk.
13. Z?dôvodu, že žalovaný nesplnil zákonné predpoklady potrebné pre legálne ukončenie odberu tepla, nemôže dôjsť k svojvoľnému ukončeniu odberu tepla zo strany žalovaného, a teda ani k riadnemu ukončeniu Zmluvy. Žalobca, ktorý je stále viazaný povinnosťami zo zmluvy a zo zákona a je povinný byť pripravený dodávku tepla na ÚK a TÚV žalovanému kedykoľvek obnoviť. Zároveň je povinný žalovaného evidovať ako odberateľa a nemôže ho odpojiť, pretože žalovaný na ukončenie odberu nesplnil zákonné podmienky. Ak by ho odpojil, sám by sa dopustil porušenia Zákona o tepelnej energetike a porušenia zmluvy. Žalovaný Zákon o?tepelnej energetike a?zmluvu porušil už len tým, že si samostatný plynový kotol na výrobu tepla nainštaloval, pretože na tento nespĺňa normy určené § 20 Zákona o?tepelnej energetike. Z?dôvodu inštalácie plynového kotla prestal žalovaný od žalobcu teplo odoberať, čím došlo k?ďalšiemu porušeniu zákonnej a?zmluvnej povinnosti.
14. Výška škody žalobcu predstavuje výšku sumy fixnej zložky ceny za dodané teplo, ktoré mohlo byť dodané a?v?dôsledku porušenia povinností žalovaného dodané byť nemohlo. Výpočet fixnej zložky ceny tepla Vyhláška upravuje spôsob jej výpočtu tzv. regulačným príkonom odberného zariadenia (§ 6 ods. 3 Vyhlášky), ktorého výsledkom je počet jednotiek kW. Matematický vzorec na výpočet regulačného príkonu je nasledovný: RP= (Qt-2/5300) x (3564/oDt-2), kde Qt-2 je skutočné množstvo dodaného tepla v roku t-2, oDt-2 je priemerný počet dennostupňov v roku t-2, ktorý sa zverejní na webovom sídle úradu do 30. júna roku t-1 a je vypočítaný podľa iného matematického vzorca. Následne sa výpočet fixnej zložky tepla na kalendárny rok určí tak, že počet jednotiek kW (výsledok RP vyššie) x 208,0048 eura (presná suma, ktorú určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0230/2017/T Bratislava z 28. 11. 2016 pre obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2021.
15. Z výpočtu vyplýva, že výpočet fixnej zložky ceny za dodané teplo za aktuálny rok (t) sa odvíja od skutočného množstva odobraného tepla odberateľom, a to od množstva dodaného tepla spred dvoch rokov, tzv. t-2. Uvedené zohľadňuje aj Zmluva v?zmysle jej dodatku č. 5, keď hovorí o?tom, že predpokladané objednané množstvo tepla na aktuálny rok (t) vychádza zo skutočnej spotreby tepla žalovaným v?roku t-2. Ak žalovaný prestal odoberať teplo od žalobcu od 01. 12. 2017, prvá škoda vznikne žalobcovi v januári 2020, pretože do vzorca za skoršie roky ako rok 2020, sa dosadzujú hodnoty skutočne odobraného tepla žalovaným za roky, v?ktorých žalovaný riadne od žalobcu teplo odoberal (za rok 2018 sa vychádza z odobraného tepla za rok 2016, za rok 2019 sa vychádza z odobraného tepla za rok 2017). Ak do vzorca pre výpočet fixnej zložky ceny za teplo (tzv. regulačného príkonu) pre žalovaného za január 2020 dosadíme na miesto činiteľa prvého zlomku Q t-2, jeho skutočný odber za január 2018 (nulu), výsledok bude 0 kW. Následne výpočet fixnej zložky ceny za teplo ako RP vo výške 0 kW x 208,0048 eura = 0 eur. Škoda žalobcovi od januára 2020 neustále vzniká vo výške fixnej zložky ceny tepla, ktorú nemožno vypočítať podľa reálneho odberu žalovaného od januára 2018 (teda žiadneho odberu), ale len podľa predpokladaného odberu tepla žalovaným, ktorý by od januára 2018 odoberal, ak by svoje zmluvné a?zákonné povinnosti neporušil. Zákonodarca nepredpokladal, že na miesta jednotlivých veličín matematického vzorca pre výpočet fixnej zložky ceny za teplo sa bude dosadzovať hodnota nula, čo spôsobí nulový výsledok ceny za teplo, preto ak žalovaný teplo svojvoľne a?protiprávne od žalobcu neodoberá, čím po dvoch rokoch tohto protiprávneho stavu spôsobil, že výsledná suma fixnej zložky ceny tepla je 0 eur, je potrebné na miesto veličiny Q t-2 dosadiť nie skutočné množstvo odoberaného tepla (teda nulovú hodnotu), ale predpokladané množstvo tepla, ktoré by žalovaný odoberal, ak by Zákon o?tepelnej energetike alebo Zmluvu neporušil.
16. Výslovné ustanovenie o?spôsobe výpočtu predpokladaného odberu tepla pri porušení povinnosti odoberať teplo samotný Zákon neupravuje, avšak s poukazom § 491 ods. 2 OZ možno analogicky využiť ustanovenia zmluvy pre výpočet predpokladaného odoberaného tepla žalovaným na výpočet škody žalobcu. Na výpočet pravdepodobne odoberaného tepla žalovaným sa aplikuje ustanovenie určujúce výpočet odobraného tepla, keď odobrané množstvo tepla žalovaným z?rôznych dôvodov nie je možné namerať (napr. ak sa meradlo pokazí, ide o neoprávnený odber alebo odberateľ neumožní vykonať odpočet odobratého množstva tepla). Úpravu náhradného spôsobu určenia množstva dodaného tepla v?zmluve o?dodávke a?odbere tepla určuje Zákon o tepelnej energetike § 19 ods. 2 písm. i/ v zmysle ktorého zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy musí obsahovať náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla. Zmluva uvedené upravuje v článku VI. bod 3, ktorý upravuje prípad neoprávneného odberu, ako aj to, keď žalovaný neumožní prístup k meradlu, kedy sa na určenie predpokladaného dodaného tepla použije odhad podľa odberu v predchádzajúcom porovnateľnom období, resp. technickým prepočtom. Výpočet predpokladaného množstva odobratého tepla žalovaným preukázal odborným vyjadrením doc. Ing. T. T., CSc., vykonávajúceho odborné poradenstvo vo veciach tepelného hospodárstva vrátane spracovávania podkladov pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zároveň pôsobil počas praxe aj na Elektrotechnickej fakulte.
17. Výpočet predpokladanej spotreby a fixnej zložky ceny tepla podľa článku VI.?bod 3 Zmluvy vyplýva, že základom pre výpočet fixnej zložky ceny tepla na rok 2020 budú údaje z roku 2018, ktoré sa vypočítajú ako predpokladané množstvo tepla, ktoré by žalovaný odoberal, ak by zmluvu neporušil, z reálnych údajov získaných za rok 2016, keď žalovaný riadne teplo odoberal. V?roku 2016 bolo v?Okruhu miesta odberu žalobcu do všetkých pripojených objektov predaných celkom 13.323.141,0949?kWh tepla, z čoho bolo pre žalovaného predaných 128 333,3436 kWh tepla, čo predstavuje podiel na celkovom odbere tepla v?roku 2016 v?Okruhu miesta odberu vo výške 0,009632, resp. 0,9632 % z?celkového predaja. Celkový skutočný predaj tepla žalobcu v?roku 2018 bol vo výške 12.060.755,2255?kWh, čo nezahŕňa odber tepla žalovaného. Ak by žalovaný teplo v?roku 2018 riadne odoberal, podiel jeho odobraného tepla v?roku 2018 by bol vo výške 0,009632 resp. 0,9632?% z?celkového predaného tepla, teda 12.060.755,2255 kWh predstavuje množstvo odobraného tepla ostatnými odberateľmi. Množstvo 12.060.755,2255?kWh tak predstavuje podiel ostatných odberateľov tepla v?Okruhu miesta odberu, a?to 99,0368% (100%-0,9632%). Ak do celkového predaného množstva tepla žalobcom v?Okruhu miesta odberu zohľadníme aj odber žalovaného, ak by žalovaný teplo riadne v?roku 2018 odoberal, tak množstvo celkového dodaného tepla za rok 2018 by bolo 12.178.054,2440 kWh (12.060.755,2255? kWh/99,0368% x 100%). Podiel odobraného tepla žalovaným by teda predstavoval 117.299,0185 kWh (12.178.054,2440 - 12.060.755,2255), zaokrúhlene 117.299 kWh (čo predstavuje jeho podiel vo výške 0,9632?% z?celkového predpokladaného predaného tepla žalobcom).
18. Na výpočet fixnej zložky ceny za dodané teplo žalovanému, ktorý by žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi za rok 2020, platia rovnaké pravidlá ako v?predchádzajúcom prípade, teda do spomínaného vzorca regulačného príkonu tepla a dosadia sa známe hodnoty nasledovne: RP = (117.299 kWh/5300) x (3564/3224) = 22,1319 kW x 1,1055 = 24,4668 kW. Teda 24,4668 kW predstavuje regulačný príkon tepla žalovaného za rok 2018. Následne fixnú zložku ceny tepla pre rok 2020 vypočítame nasledovne: 24,4668 kW x 208,0048 eura (suma fixnej zložky tepla určená rozhodnutím ÚRSO č. 0230/2017/T Bratislava zo dňa 28. 11. 2016 na 1kW) = 5 089,2118 eura = 5 089,21 eura pre celý rok 2020. Výška ceny fixnej zložky tepla pre ten ktorý jeden kalendárny mesiac roku 2020 je vo výške = 5 089,21 eura/12 = 424,10 eura.
19. Postup podľa čl. VI. bod 3 Zmluvy je pre určenie výšky škody vhodný, pretože výpočet predpokladaného množstva odobraného tepla žalovaným reflektuje text daného ustanovenia, t.j. použijú sa veličiny, na ktoré ustanovenie odkazuje a výpočet zohľadňuje konkrétne lokálne a?klimatické podmienky v?Okruhu miesta odberu. Zároveň spôsob výpočtu predpokladá, že sa použije, ak množstvo odobraného tepla odberateľom nemožno zistiť a?namerať z?dôvodu, ktorý zavinil odberateľ (žalovaný plynový kotol vybudoval v?rozpore so Zákonom o?tepelnej energetike a úmyselne prestal odoberať teplo od žalobcu). Preto škodu, ktorú si žalobca uplatňuje je vypočítaná podľa?čl. VI bod 3 Zmluvy a?je za obdobie január - apríl 2020 vo výške 424,10 eura/mesiac, čo je spolu1 696,40 eura (náhrada škody nie je predmetom DPH).
20. Zároveň si uplatnil aj zákonné úroky z?omeškania vo výške 8 % p. a. z?dlžnej sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia s tým, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu náhrady škody v?lehote do 5 dní od doručenia výzvy z 28. 05. 2020, ktorá mu bola doručená 04. 06. 2020. Ďalej si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s?uplatnením pohľadávky v?zmysle ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka vo výške 40 eur.
21. K žalobe ako dôkazy priložil: Zmluvu o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008 z 11. 09. 2008 v znení jej dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5; Objednávka tepla pre rok 2012 z 25. 08. 2011, Rozhodnutie ÚRSO č. 0403/2008/T z 25. 02. 2008; Oznámenie žalovaného o odpojení od dodávok tepla z 05. 12. 2017; Rozhodnutie ÚRSO č. 0230/2017/T Bratislava z 28. 11. 2016; výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Z. T.; Výzva žalobcu na uhradenie náhrady škody z 28. 05. 2020 spolu s?odpoveďou žalovaného z 10. 06. 2020 a opätovnou odpoveďou žalobcu z 29. 06. 2020; Odborné vyjadrenie doc. Ing. T. T., CSc., z 19. 10. 2020 k?výpočtu predpokladaného odberu tepla žalovaným; množstvo predaného tepla žalobcom v?roku 2016 a?2018.
22. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu, rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 26Up/558/2021-0 z 31. mája 2021, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 696,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Zároveň žalovanému uložil v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 271,78 eura cestou splnomocneného právneho zástupcu žalobcu. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi aj žalovanému 31. 05. 2021.
23. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom uplatnený nárok žalobcu poprel v celom rozsahu. Nárok žalobcu titulom nároku na náhradu škody považoval v celom rozsahu za nedôvodný, bez opory v zákone a v rozpore s uzatvorenou zmluvou. Uviedol, že Zmluva o dodávke tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008 uzatvorená so žalovaným je stále platná a účinná, a to aj napriek opakovanej snahe žalovaného o zrušenie zmluvy dohodou. Žalobca odmieta akúkoľvek racionálnu a vzájomne akceptovateľnú dohodu za účelom usporiadania vzájomných práv a záväzkov medzi stranami, čím núti zotrvať žalovaného v zmluvnom záväzku (zneužíva svoje právne postavenie), aj keď zmluva medzi stranami nemá akýkoľvek opodstatnený hospodársky význam a bude viesť k reťazeniu ďalších súdnych sporov, čo nie je účelom zákona, ani zmluvných záväzkových vzťahov, či v súlade s vôľou žalovaného. Vyššie uvedená skutočnosť vyplýva z konštatovania žalobcu, že žalovaný prestal odoberať od žalobcu teplo s účinnosťou od 01. 12. 2017 do súčasnosti, a teda žalobca neposkytol žalovanému doposiaľ žiadne opakované plnenia podľa zmluvy (teplo). Poukázal na čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) upravujúce zneužitie práva a § 39 OZ. Zdôraznil, že v akýchkoľvek zmluvných vzťahoch musí existovať vyváženosť a vzájomnosť poskytnutých plnení medzi stranami. Za
rozporné s dobrými mravmi a účelom zákona považuje, aby na základe zmluvy plnila iba jedna zmluvná strana bez poskytnutia náležitého protiplnenia, resp. druhá zmluvná strana núti druhú zmluvnú stranu v nevyváženom zmluvnom vzťahu zotrvať a sankcionovať ju nad rámec zmluvných dojednaní. Žalovaný má záujem o alternatívne riešenie vzniknutej situácie.
24. Žalobcom deklarovaný vznik škody, ktorý dôvodí porušením povinnosti žalovaného odoberať teplo od žalobcu považuje za účelové a bez opory v zákone, či zmluvnom dojednaní. V zmysle aktuálnej platnej právnej úpravy nemožno spravodlivo od konečného odberateľa (žalovaného) požadovať odobratie rovnakého množstva tepla každý rok po celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pokiaľ takáto dohoda medzi účastníkmi právneho úkonu nebola vopred písomne dojednaná. Poukázal na znenie uzatvorenej zmluvy, ktorá neobsahuje akýkoľvek záväzok žalovaného ako odberateľa odobrať vopred dojednané minimálne množstvo tepla (resp. priemerné množstvo tepla v horizonte trvania zmluvy). Je teda nevyhnutné pri výpočte a uplatnení nároku na zaplatenie fixnej zložky tepla (vr. primeraného zisku) proti klientovi postupovať podľa § 6 vyhlášky č. 248/2016 Z. z. Aplikácia fiktívnej predpokladanej spotreby tepla je nesprávna a zavádzajúca. Pokiaľ v zákone a/ alebo zmluvne nie je dohodnuté minimálne množstvo odoberaného tepla žalovaným je výlučne na odberateľovi (žalovanom), aké množstvo tepla za kalendárny rok odoberie.
25. Uzatvorená zmluva má charakter „rámcovej zmluvy“ pričom objednávka tepla odberateľa (žalovaného) adresovaná dodávateľovi (žalobcovi) na konci roka na ďalší kalendárny rok má povahu samostatne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je dodanie tepla za vopred určenú kúpnu cenu, preto nahrádzať vôľu žalovaného pri uzatvorení „novej“ zmluvy na dodávku tepla fikciou z minulých rokov je bez opory v zmluvných, či zákonných dojednaniach. Iný výklad by viedol k tomu, že dodávateľ tepla (žalobca) by sa každý rok mohol domáhať náhrady škody z rámcovej zmluvy na základe toho, že v daný kalendárny rok odberateľ odoberie menej tepla ako bola „predstava/očakávania“ dodávateľa, čo považoval za porušujúce zásady právnej istoty v zmluvných vzťahoch.
26. Za nesporné považoval, že žalovaný bol oprávnený odoberať teplo v rozsahu ním uplatnenom, resp. neuplatnenom, t. j. podľa zmluvy mal rovnaké právo odobrať žiadne teplo, ako aj 100.000 kWh (obrazne) bez akéhokoľvek postihu zo strany žalobcu ako dodávateľa. Zmluvné ani zákonné ustanovenia nesankcionujú vyšší alebo nižší odber tepla, preto odoberané množstvo je výlučne na úvahe a potrebe žalovaného. Nahrádzať neexistujúce zmluvné dojednania inštitútom náhrady škody je obchádzaním zákona a konaním v rozpore s dobrými mravmi a najmä obchodnými zvyklosťami.
27. Ďalej uviedol, že vybudovanie dodatočného zdroja bolo vykonané v súlade so zákonom a k tomuto kroku bol žalovaný donútený po doručenej opakovanej sťažnosti na nedostatky v kvalite, množstve a spoľahlivosti dodávok tepla žalobcom, v dôsledku čoho došlo k zásadnému opakovanému porušeniu zmluvy žalobcom. V záujme (ne)riešenia vzniknutej situácie žalobcom, ochrany svojich práv a chránených záujmov, vybudoval na vlastné náklady dodatočný zdroj tepla, ktorý dopĺňal kvalitu a spoľahlivosť dodávok tepla od žalobcu. Na základe ohlásenia žalovaného, Mesto Zlaté Moravce dňa 04. 09. 2017 vydalo súhlasné stanovisko k vybudovaniu stavby - STL pripojovací plynovod, preto žalovaný postupoval pri vybudovaní stavby výlučne v súlade so stanoviskom a na jeho základe. Ak by existoval nesúlad zákona a zámeru žalovaného, stanovisko Mesta Zlaté Moravce by muselo byť zamietavé, v dôsledku čoho by žalovaný v realizácií dodatočného zdroja tepla nepokračoval. Zároveň namietol svoju pasívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody s tým, že žalovaným má byť Mesto Zlaté Moravce.
28. Záverom popiera právny nárok žalobcu a tento považoval za nedôvodný. Uzatvorená zmluva ani zákon neprikazujú žalovanému odoberať minimálne množstvo tepla. Pokiaľ žalovaný neprejavil vôľu uzatvoriť samostatné zmluvy na dodávku tepla (každoročne), nemožno ho k takémuto konaniu prinútiť, a už vôbec pod sankciou náhrady škody. Žalobca teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a spôsobenou škodou, pokiaľ žalovaný nemal povinnosť odoberať konkrétne minimálne množstvo tepla, potom nemožno konštatovať, že by porušil svoje zmluvné povinnosti a teplo neodoberal, v dôsledku čoho mala žalobcovi vzniknúť škoda. Takýto výklad je v rozpore so zákonom (ako aj zmluvou) a tento účelovo obchádza. S poukazom na uvedené navrhol platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu.
29. K odporu pripojil ako dôkaz Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby z 04. 09. 2017; Ohlásenie drobnej stavby z 04. 08. 2017; Žiadosť o súhlas s umiestnením plynovej prípojky z 04. 08. 2017 a Súhlas mesta k použitiu mestských pozemkov na umiestnenie plynovej prípojky.
30. K odporu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že stvrdeniami žalovaného v odpore nesúhlasí, pretože žalobca sa domáha svojho nároku z dôvodu, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a Zákona o tepelnej energetike najmä tým, že bez akýchkoľvek dohôd so žalobcom alebo bez splnenia akýchkoľvek zákonných predpokladov svojvoľne zriadil náhradný zdroj tepla v rozpore so Zmluvou a Zákonom o tepelnej energetike a zároveň vykonal taký zásah na tepelnom zariadení žalobcu, že mu znemožnil akékoľvek teplo žalobcovi v zmysle zmluvy dodávať. K tvrdeniu, že žalovaný nie je povinný odoberať ani minimálne množstva tepla uviedol, že Zákon o tepelnej energetike uvádza, že dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla a rovnako predmetom zmluvy je dodávka a odber tepla, je teda logické, že dodávka a odber tepla žalovaným, hoci aj v minimálnom rozsahu, musí prebiehať, teda nebude vo výške 0 kW. O uvedenom svedčí, že Zákon o tepelnej energetike v § 19 ods. 2 písm. m/ Zákona o tepelnej energetike ako obligatórnu náležitosť každej zmluvy o dodávke a odbere tepla stanovuje „povinnosť odberateľa oznámiť dodávateľovi najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka, množstvo objednaného tepla na príslušný kalendárny rok. Objednávka tak nemôže byť samostatnou kúpnou zmluvou, a to minimálne z dôvodu, že na strane žalobcu existujú povinnosti a vznikajú náklady od prvého dňa trvania zmluvy po celú dobu jej platnosti. Zároveň je predpokladateľné, že objednávka tepla spravidla nebude v minimálnom rozsah s poukazom na právne predpisy upravujúce požiadavky na energetickú hospodárnosť a udržiavanie tepla v stavbách. Z uvedeného možno vyvodiť, že zmyslom a účelom Zákona o tepelnej energetike s každej zmluvy o dodávke a odbere tepla je, že dojednané množstvo odberu tepla bude spravidla také, aby boli splnené predpisy upravujúce minimálne technické a hygienické požiadavky budov každý kalendárny rok. Týmto predpisom podlieha aj budova žalovaného, v ktorej sa nachádza odberné miesto. Keďže jediným zdrojom dodávaného tepla do odberného miesta žalovaného bola dodávka tepla od žalobcu, je jasné, že množstvo takéhoto odberu nikdy nemôže byť vo výške 0 kW, ako ani v zanedbateľnej minimálnej výške, ale bude v takej výške, aby bola zabezpečená potreba riadneho vykurovania budovy a teploty TÚV pre každý rok trvania Zmluvy. Reálne odoberané množstvo tepla sa každoročne líši preto, že reálne odoberané množstvo tepla každý rok závisí od poveternostných vplyvov a Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 248/2016, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike účinnej od 08. 09. 2016 v spojení s Dodatkom č. 5 k Zmluve platí, že objednané množstvo sa stanovuje podľa skutočnej spotreby t-2 (teda množstvo dodaného tepla spred dvoch rokov). Žalobca nevymáha náhradu škody za neodoberanie tepla žalovaným, ale fixnú zložku ceny tepla, ktorá predstavuje náklady žalobcu bez ohľadu na reálne odoberané množstvo tepla žalovaným, teda náklady, ktoré žalobca má počas celej doby trvania platnosti a účinnosti zmluvy. Vo fixnej zložke ceny tepla je zároveň zahrnutý aj primeraný zisk dodávateľa limitovaný právnymi predpismi a rozhodnutím ÚRSO v zmysle Vyhlášky.
31. Žalovaný môže potrebné množstvo tepla odoberané od žalobcu nahradiť iným teplonosným médiom, ale iba postupmi a spôsobom, ktoré predpokladá Zákon o tepelnej energetike a zmluva (§ 19 a 20 Zákona o tepelnej energetike), čo žalovaný porušil. V súvislosti so súhlasným stanoviskom k ohláseniu drobnej stavby uviedol, že mesto Zlaté Moravce posudzovalo výlučne zriadenie plynovej prípojky, neposudzovalo zriadenie náhradného zdroja tepla, preto je pre tento spor irelevantné. Odpájanie budov od centrálneho zdroja vykurovania a zriaďovanie samostatných zdrojov vykurovania sa podľa § 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) považuje za zmenu v užívaní stavby, preto bol žalovaný povinný mesto Zlaté Moravce, ako stavebný úrad, požiadať o vydanie stavebného povolenia. V zmysle § 12 Zákona o tepelnej energetike ďalej platí, že výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a zároveň dodávateľ v predmetnom stavebnom konaní má postavenie účastníka konania. Žalovaný žiadosť o zmenu spôsobu využívania stavby nepodal, preto prevádzkuje nelegálnu stavbu. Keďže zmluvnou stranou zmluvy je žalovaný, pasívne vecne legitimovaným nemôže byť mesto Zlaté Moravce.
32. Žalovaný namietal porušovanie povinnosti zo zmluvy žalobcom, k čomu žalobca uviedol, že si vždy riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy a zákonov. O danom svedčí aj Oznámenie žalovaného o odpojení dodávok tepla z 05. 12. 2017. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca teplo žalovanému aktuálne nedodáva, avšak žalobca uviedol, že teplo nedodáva z dôvodu úmyselného protiprávneho konania
žalovaného, ktorý vykonal také úpravy na sústave tepelných zariadení, že dodávanie tepla žalobcom úmyselne znemožnil. Žalobca nezneužíva svoje právne postavenie a nenúti zotrvať žalovaného v zmluvnom záväzku. Žalovaný protiprávne vybudoval náhradný zdroj tepla a protiprávne ukončil odber od žalobcu bez toho, aby najprv zmluvu riadne ukončil. Žalobca je ten, ktorý musí byť aktuálne pripravený kedykoľvek pokračovať v plnení zmluvy, teda udržiavať celý systém sústavy tepelných zariadení v prevádzkyschopnom stave, čo si vyžaduje nemalé náklady. Zdôraznil, že obsah zmluvy nie je určený výlučne dohodou strán sporu, prípadne jednostranným rozhodnutím žalobcu, ale jej obsah, vrátane možností ukončenia zmluvy, určuje Zákon a Vyhláška. Žalovaný má v súlade s § 20 ods. 3 a 4 Zákona o tepelnej energetike možnosti ako zmluvu riadne ukončiť. Žalovaný nemal a ani nemá záujem riadne so žalobcom zmluvu ukončiť, pretože by to znamenalo vznik jeho povinnosti uhradiť žalobcovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením sa od sústavy tepelných zariadení žalobcu. Konanie žalovaného je konaním v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj Zmluvou a poctivým obchodným stykom, v dôsledku ktorého žalobcovi vzniká škoda. Podmienky vzniku nároku na náhradu škodu boli splnené. Žalovaný porušil právne povinnosti z dôvodu zavineného porušenia čl. II bod 1 písm. a/ Zmluvy, čl. III bod 6 Zmluvy, ako aj § 20 Zákona o tepelnej energetike. Porušením uvedených povinností vzniká na strane žalobcu škoda, a to vo výške nákladov, ktoré žalobca musí vynakladať každý jeden deň trvania zmluvy. Žalobca škodu vymáha vo výške fixnej zložky ceny za teplo (nie variabilnej), ktorá v zmysle Zákona o tepelnej energetike odzrkadľuje výšku týchto nákladov, vrátane ušlého zisku. Výšku náhrady škody určil na základe výpočtov, ktoré určuje Zákon a Vyhláška. S poukazom na uvedené navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
33. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s právnou argumentáciou a subjektívnym výkladom ustanovení zákona, ako aj zmluvy žalobcom sa nestotožňuje, tieto poprel a považuje ich za účelové, bez právneho významu vo vzťahu pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava skutkovej a právnej argumentácie uvádzanej v odpore proti platobnému rozkazu vo veci samej. Rozhodnutie v tejto veci je nevyhnutne naviazané na právne posúdenie „predbežnej“ otázky, či žalovaný v postavení odberateľa mal zmluvnú a/alebo zákonnú povinnosť odoberať každý rok bližšie neurčené minimálne množstvo tepla na nasledujúci rok. Napriek snahe žalobcu navodiť dojem, že táto povinnosť žalovanému vyplývala, s týmto názorom sa nestotožnil a tento považuje za absurdný. Pokiaľ žalovanému žiadne zmluvné ustanovenie neprikazuje odoberať minimálne množstvo tepla, potom je odber tepla výlučne na jeho rozhodnutí. Žiadny právny predpis, ani iná osoba nemôže odberateľovi (t.j. inej osobe) prikázať ako „veľmi má kúriť“, aby bol odber tepla na požadovanej úrovni podľa predstáv dodávateľa. Sám žalobca uviedol, že je povinnosťou odberateľa oznámiť dodávateľovi najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka množstvo objednaného tepla na príslušný kalendárny rok. Z výkladu predmetného ustanovenia doslovne vyplýva, že je výlučne na vôli odberateľa objednať si množstvo tepla, ktoré sám považuje za nevyhnutné, rovnako zákona neukladá odberateľovi akúkoľvek povinnosť teplo odoberať vo vopred určenom množstve. Akýkoľvek iný výklad či snaha žalobcu o preukázanie opaku je prinajmenšom zavádzanie a obchádzanie zmluvných, ako aj zákonných ustanovení. Žalobca má dlhodobú vedomosť o aktuálnom skutkovom stave, rovnako má vedomosť, že na predmetnej vetve nie sú ďalší odberatelia tepla, preto žalobca má možnosť odstaviť túto vetvu distribučnej siete, čím eliminuje vznik ďalšej škody. Pri zohľadnení nároku na náhradu škody je nevyhnutné posúdiť aj súčinnosť poškodeného na vzniku, resp. navyšovaní škody. Je nesporné, že žalobca svojím (ne)konaním, resp. ignoráciou skutkového stavu neustále navyšuje „údajnú“ výšku škody, ktorá mu vzniká, a to udržiavaním/dodávaním tepla do distribučnej vetvy, z ktorej nebude aktuálne žalovaným odoberané teplo. Náklady žalobcu považuje za súčasť podnikateľského rizika najmä v prípadoch, kedy žalobca a žalovaný nemali zmluvne dojednané minimálne množstvo odoberaného tepla, pričom samotné množstvo a s tým súvisiace príjmy žalobcu sú závislé od vôle žalovaného podľa toho koľko tepla sa rozhodne v danom roku odobrať. Žalobca si musel byť v čase uzatvárania zmluvy vedomý toho, že medzi stranami nie je zmluvne dojednané minimálne množstvo tepla a napriek tomu sa rozhodol právny úkon uzatvoriť. Kvalifikovať a uplatňovať nespokojnosť s odoberaným množstvom tepla od dodávateľov náhradou škody považoval za bezprecedentné. Ktorýkoľvek dodávateľ sa môže od svojho odberateľa domáhať náhrady škody, ak odoberie menej tepla, ako si vopred predstavoval dodávateľ, takýto prejudikovaný právny záver je hrubo zasahujúci do právnej istoty odberateľov pri dvojstranných právnych úkonoch, ako v danej veci. Záverom uviedol, že výlučne súd je oprávnený právne posúdiť sporné otázky, práva a povinnosti strán vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, ako aj nedôvodný nárok žalobcu na náhradu škody.
34. Okresný súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na 15. 06. 2022, 26. 08. 2022 a 21. 10. 2022, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Na pojednávania sa nedostavil žalobca, ani žalovaný, preto súd pojednával podľa § 180 CSP v ich neprítomnosti.
35. Súd uvádza, že dňa 19. 08. 2022 bol doručený návrh na zmenu žaloby - rozšírenie žaloby, na základe ktorej žalobca navrhol súdu, aby pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 089,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 392,80 eura od 19. 08. 2022 do zaplatenia a náhradu nákladov za vymáhanie pohľadávky vo výške 40 eur. Návrh odôvodnil tým, že pôvodne podanou žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody za obdobie od januára do apríla 2020, avšak rozšírenou žalobou si uplatňuje nárok na náhradu škody aj za obdobie máj až december 2020, pričom nároku sa domáha na rovnakom skutkovom základe. Výška vyčíslenej škody za celý kalendárny rok 2020 rok, vychádza z odborného vyjadrenia.
36. Žalovaný žiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 26. 08. 2022 z dôvodu, že sa chce k návrhu na rozšírenie žaloby písomne vyjadriť a nemá zachovanú lehotu na prípravu pojednávania. Uvedenej žiadosti súd nevyhovel, čo oznámil právnym zástupcom oboch strán.
37. O predmetnom návrhu súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní v prítomnosti právnych zástupcov oboch strán sporu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 089,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 392,80 eura od 19. 08. 2022 do zaplatenia a náhradu nákladov za vymáhanie pohľadávky vo výške 40 eur. Zároveň uviedol, že v danej veci nevzhliadol dôvody podľa § 143 ods. 1 a 2 CSP, ktoré by odôvodňovali nepripustenie zmeny žaloby. Súd má za to, že nedochádza k zmene skutkových tvrdení, ide len o rozšírenie žaloby o ďalšie obdobie, pričom výška nároku vychádza z rovnakých okolností za pôvodne žalované obdobie, ako aj za rozšírené obdobie. Navyše žalobca vychádza z listinného dôkazu, ktorý už bol stranám sporu známy a ktorý súd vykonal na pojednávaní 15. 06. 2022. Doposiaľ vykonané dokazovanie nebráni tomu, aby súd rozhodol o návrhu na zmenu žaloby tak, že ju nepripustí, keďže vykonané dokazovanie možno použiť aj vo vzťahu k rozšírenej žalobe.
38. Žalovaný namietol nezákonnosť predmetného rozhodnutia k čomu súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2013, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 95 Občianskeho súdneho poriadku nepriznáva odporcovi (žalovanému) právo nesúhlasiť so zmenou návrhu (žaloby) ani iné práva, ktoré by mu v súvislosti s rozhodovaním o (ne)pripustení zmeny návrhu (žaloby) uplatňoval a o ktorom by mal súd rozhodovať. Preto uznesenie súdu, ktorým pripustil alebo nepripustil zmenu návrhu (žaloby), nemôže zasahovať do odporcovho (žalovaného) základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
39. S poukazom na uvedené má súd za to, že nijakým spôsobom nezasiahol do práva žalovaného na súdnu ochranu ani do iného práva súvisiaceho s prípadným odňatím možnosti konať pred súdom, či nezachovaním lehoty na prípravu pojednávania vo vzťahu k predmetnému podaniu žalobcu.
40. Na pojednávaní 15. 06. 2022 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä Zmluvou o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008; Objednávkou tepla pre rok 2012 z 25. 08. 2011; Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 25. 02. 2008 č. 0403/2008/T; Dodatkom č. 1 k Zmluve o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008; Dodatkom č. 2 k Zmluve o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008; Dodatkom č. 3 k Zmluve o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008; Dodatkom č. 4 k Zmluve o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008; Dodatkom č. 5 k Zmluve o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008; Oznámením COOP Jednota adresovaná Prvej energetickej a teplárenskej o odpojení od dodávok tepla z 05. 12. 2017; Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. 11. 2016 č. 0230/2017/T; Výpisom z LV č. XXX, okres Z. T., obec Z. T., katastrálne územie Z. T.; Výzvou žalobcu adresovaná COOP Jednota na uhradenie náhrady škody z 28. 05. 2020; Vyjadrením COOP Jednota z 10. 06. 2020 k výzve na úhradu náhrady škody z 28. 05. 2020 so splnomocnením pre JUDr. Dalibora Motyčku; Vyjadrením žalobcu z 29. 06. 2020 k listu z 10. 06. 2020
- neoprávnené odpojenie a následné nároky; Odborným vyjadrením doc. Ing. T. T., CSc.; Prehľadom o množstve tepla CZT biomasa pre COOP Jednota; Oznámením k ohláseniu drobnej stavby z 04. 09. 2017; Ohlásením drobnej stavby z 04. 08. 2017; Žiadosťou o súhlas s umiestnením plynovej prípojky;
Súhlasom Mesta Zlaté Moravce k použitiu mestských pozemkov na umiestnenie plynovej prípojky z 24. 08. 2017; Oznámením COOP Jednota o uzatvorení prívodu tepla z 20. 02. 2018.
41. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa obracia na súd, aby zaviazal žalovaného k náhrade škody, a to vo výške 1 696,40 eura vrátane príslušenstva, t. j. z úrokov z omeškania, paušálnej náhrady nákladov v rozsahu tak, ako to bolo uvedené v žalobnom návrhu a rovnako aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov súdneho konania, a to v rozsahu 100 %. Čo sa týka skutkovej opodstatnenosti a skutkových tvrdení, ktoré žalobca uvádza v žalobe k tomu nasledovné. Žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dodávke tepla v roku 2008, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému teplo a žalovaný sa zaviazal toto teplo odoberať a platiť za to odplatu. Vzájomný záväzkový vzťah bol menený piatimi dodatkami a bezproblémovo trval až do konca roku 2017, kedy žalovaný oznámil žalobcovi listom, že prestáva od žalobcu odoberať teplo, pretože odberné miesto budú vykurovať žalovaným zriadeným plynovým kotlom, zároveň žalovaný vykonal na odbernom mieste také zásahy, že znemožnil žalobcovi dodávať žalovanému teplo. Zmluva nebola medzi účastníkmi sporu do dnešného dňa žiadnym spôsobom ukončená, tzn. že je stále platná a účinná. Čo sa týka právnej stránky veci, Zmluvu o dodávke tepla upravujú dva zákony a t. j. Zákon o tepelnej energetike a Zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Zároveň pre Zmluvy o dodávke tepla sú podstatné aj vyhlášky ktoré vydáva aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Teda na začiatku potrebujeme uviesť, že sa nejedná o zmluvu, kde si práva a povinnosti stanovujú zmluvné strany v zmysle a výlučne na základe vzájomnej dohody, ale tieto práva a povinnosti v značnom rozsahu určujú právne predpisy. Možnosť žalovaného odoberať teplo na základe Zmluvy o dodávke tepla určuje najmä § 20 Zákona o tepelnej energetike, ktorý hovorí, že túto zmluvu a odber tepla je možné ukončiť iba v zmysle zákona, alebo dohodou strán. Čo sa týka dohody zmluvných strán, k jej ukončeniu týmto spôsobom nedošlo a rovnako odber tepla zo strany žalovaného nebol ukončený žiadnym spôsobom, ktorý predpokladá predmetný § 20. Na základe toho žalobca má za to, že žalovaný tým, že si svojvoľne zriadil vlastné vykurovanie, svojvoľne zasiahol do sústavy ktorá dodávala teplo žalovanému od žalobcu porušil nielen ustanovenia Zmluvy o dodávke tepla, ale aj právne povinnosti. V príčinnej súvislosti vznikla a vzniká žalobcovi škoda keďže nemôže žalovanému teplo dodávať a žalovaný v rozpore so zmluvou a zákonom prestal teplo odoberať. Čo sa týka vzniku škody, ako sme uvádzali v žalobnom návrhu, táto bola vyčíslená v zmysle odplát, ktoré žalovaný uhrádzal žalobcovi, resp. jej časť. Ako bolo uvedené v žalobnom návrhu, odplata za dodávku tepla sa skladá z dvoch zložiek. Prvá je variabilná zložka a druhá je fixná zložka. Čo sa týka variabilnej zložky, túto žalobca do vyčíslenia náhrady škody nepremietol, pretože sa jedná o odplatu, ktorá je uhrádzaná iba v prípade, že skutočne k odberu tepla dochádza, pričom ak k odberu tepla dochádza, toto nezasahuje do majetkovej sféry žalobcu. Čo sa avšak týka fixnej zložky tepla, tam je situácia iná, vo fixnej zložke tepla sa premietajú ako náklady žalobcu ako dodávateľa tepla, ktoré žalobca má v každý jeden moment trvania Zmluvy o dodávke tepla a rovnako sa v tom premieta aj zisk žalobcu ako dodávateľa tepla. Pre túto fixnú zložku tepla je špecifické, že sa vypočítava na základe vzorca do ktorého sa premieta konkrétny odber tepla, konkrétnym odberateľom, v tomto prípade žalovaným a to spred dvoch rokov. Je to vzorec, ktorý sme uvádzali v žalobnom návrhu, pričom ak do neho dosadíme nulový odber tepla, výsledok tzv. regulačného príkonu je nula. Tento regulačný príkon sa následne násobí s cenou jednotky tepla, ktorú určuje ÚRSO, a teda výsledok bude opäť 0 eur ako fixná zložka ceny za teplo. Teda ak sa na konci decembra 2017 žalovaný neoprávnene odpojil od dodávky tepla, žalobcovi začne vznikať škoda až v januári 2020, pretože pre výpočet odplaty predmetnej fixnej zložky je za január 2018 cena 0 eur. Čo sa týka výpočtu predpokladaného odberu tepla, ktoré by nastalo v januári 2020, pokiaľ by žalovaný v januári 2018 riadne teplo odoberal, v tomto plne odkazujeme na žalobný návrh a najmä na odborné vyjadrenie doc. Ing. T. T., ktoré bolo priložené ako dôkaz č. 6 a state č. 3 v žalobnom návrhu. Tzn. náhrada škody na strane žalobcu je vypočítavaná cez odber tepla, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou nastal, pokiaľ by žalovaný svoje povinnosti neporušil. Žalobca si tak v tomto konaní uplatňuje náhrady škody za január - apríl 2020, t. j. za štyri mesiace, každý mesiac vo výške 424,10 eur aj to bez DPH, nakoľko k náhrade škody sa DPH neúčtuje. Rovnako si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 8% p. a. z dlžnej sumy 1 696,40 eura, a to od 10. 06. 2020 do zaplatenia. Zároveň si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle Obchodného zákonníka, a to vo výške 40 eur a zároveň náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.
42. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa pridržiava všetkých písomných vyjadrení v konaní. Uvádzame že, ku dnešnému dňu je uvedená zmluva naďalej v platnosti. Táto skutočnosť sama o sebe nezakladá nárok na náhradu škody tak, ako bolo uplatnené v tomto konaní. Príslušné ustanovenia zákona taxatívne vymedzujú rozsah a náležitosti ktoré má uzatvorená Zmluva
o dodávke tepla obsahovať, pričom iné dojednania strán pokiaľ nimi majú byť strany viazané musia byť písomne dohodnuté v zmluve. V tejto súvislosti uvádzam, že žalovaný nevyužíva aktuálne odber tepla od žalobcu, a to z ohľadom na vybudovanie náhradného zdroja tepla. Predmetná zmluva ani z príslušné ustanovenia zákona nevymedzujú akýkoľvek minimálny odber tepla, ktorý musí žalovaný ako odberateľ od žalobcu odoberať. Posúdením predmetnej zmluvy možno dospieť k záveru, že sa jedná výlučne o rámcovú zmluvu, kedy je vyslovene na odberateľovi, aby si množstvo odberaného tepla od žalobcu objednal na príslušný rok. Pokiaľ by odberateľ odoberal menej tepla ako si predstavuje dodávateľ potom na strane odberateľa vzniká stav právnej neistoty, že môže byť vystavený riziku na náhradu škody ako v tomto konaní. Samotná skutočnosť, že žalovaný neodoberá teplo od žalobcu samé o sebe nie je dôvodom na náhradu škody práve z dôvodu, že množstvo odberu je v zmysle zmluvy a ustanovení zákona ponechané výlučne na vôli odberateľa. Ďalej uvádzam, že sám žalobca si je vedomý tejto skutočnosti a má možnosť v rámci prevencie vzniku škody vykonať také opatrenia, aby naďalej nedochádzalo k vzniku škody. Fakt že žalobca takého opatrenia nevykonal, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Záverom uvádzam, že v tejto veci je nárok nedôvodný a v rozpore so zmluvou a ustanoveniami zákona. Pričom žalobca nemá záujem na ukončení takejto zmluvy, ktorá nesporne neslúži takémuto účelu a vedie len k reťazeniu súdnych sporov s rovnakým meritom veci. Pri cene tepla operujú s variabilitou odberu tepla, tzn. skutočného odberu tepla odberateľom. Pričom sám zákon nepredpokladá, že by vôľa odberateľov bola nahradená predpokladanými odbermi tepla do budúcnosti. Práve takýto výklad zákona zapríčiňuje stav právnej neistoty medzi zmluvnými stranami. Na základe našich vyjadrení preto navrhujeme, aby súd predmetnú žalobu zamietol a priznal žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
43. Na pojednávaní 26. 08. 2022 súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, ktorý v spontánnej výpovedi uviedol, že žalobcu poznal skôr ako vznikol, pretože žalobca vykonával kroky k prevzatiu tepelného hospodárstva, ku ktorému som realizoval aj štúdiu projektu. Ja som im v uvedenom radil, a to tak v otázkach ekonomických aj personálnych, pretože som pôsobil v priebehu svojej pracovnej činnosti vo viacerých akciových spoločnostiach, ako člen predstavenstva resp., predseda predstavenstva. Žalobcu poznám približne od r. 2007. Čo sa týka žalovaného toho poznám ako klienta žalobcu. Narazil som na neho pri vyhotovovaní materiálov ako aj v ďalšej činnosti vykonávanej pre žalobcu. Pri svojej činnosti žalobcu som narazil aj na predmetný problém medzi žalobcom a žalovaným. Viem teda, že prebieha predmetný súdny proces. Videl som materiály k nemu a na požiadanie žalobcu som vypracoval aj kompletné stanovisko pod menom svojej spoločnosti Absolut Team s. r. o. v r. 2020.
44. Následne svedok odpovedal na otázky právneho zástupcu žalobcu. Začal som v oblasti vykurovania infražiaričmi, ďalej som vypracoval rôzne riešenia, štúdiu, analýzy týkajúce sa kotolní, následne išlo o problematiku peletiek a brikiet. Mal som nejaké vedecké práce na stavebnej fakulte. Pracoval som v CECH vykurovania tepelnej techniky, vykonával som rôzne prednášky o používaní peletiek, pracoval som aj pre stredné školy. Od r. 1996 som začal pracovať v spoločnosti AVS s. r. o. na pozícii konateľa, neskôr sa spoločnosť premenovala na AVS Plus s. r. o., kde som pracoval na pozícii technického riaditeľa, a to až do svojho dôchodku do r. 2011. Odvtedy pracujem ako poradca pre rôzne spoločnosti, ktoré majú tepelné hospodárstvo v ZM alebo v Lamači v BA, aj v inej územnej oblasti SR. Spracúvam cenové návrhy a vypracovávam rôzne vyhodnotenia na požiadanie.
Fixná cena, resp. fixné náklady zvyčajne najväčšou položkou je položka označená ako 33 regulačná zložka, ktorá predstavuje osobné náklady spojené s prevádzkou. Ďalej sú to poistenia, nájomné, náklady na opravu, údržby, revízie, náklady s odpismi - predošlých investícií, odpisy spojené s prevádzkou firmy, t. j. napr. použitie počítača atď. Tieto fixné náklady sa prepočítajú na regulačný výkon v kilowattoch, čo predstavuje veľkosť kotolne potrebnú na to, aby sa vyrobilo toľko tepla, koľko je potrebné dodať odberateľom, a to sa následne rozdelí na jednotlivých odberateľov podľa toho, koľko tepla odoberajú, čo sa mení každý rok a môžeme teda povedať, že ide o rezervovaný výkon pre daného odberateľa. Zabudol som, jednou zložkou z položiek fixnej zložky je položka primeraného zisku, ktorý sa presne určuje vyhláškou č. 248/2016, konkrétne § 5. Určuje spôsob výpočtu primeraného zisku z predaného tepla a nie je možné ho prekročiť. Táto položka sa započítava do fixnej zložky celá. Vo variabilnej zložke sa položka primeraného zisku nenachádza. Na začiatku roku je možné presne vypočítať koľko bude primeraný zisk, avšak v skutočnosti sa táto výška nedosahuje, ja som sa s tým ešte vo svojej praxi doposiaľ nestretol, že by bola dosiahnutá maximálna hranica vypočítaného primeraného zisku. Nedá sa to presne určiť, pokiaľ ide o percentuálne vyjadrenie všeobecne, avšak pohybuje sa to približne do 10 %, aj teraz pripravujem výpočet, kde primeraný zisk predstavuje sumu 50 000 eur zo sumy 500 000 eur. Na
otázku, či má vedomosť o tom, či sa udržuje vetva, ktorá dodáva aktuálne teplo žalovanému odpovedal, neviem presne, avšak keď si predstavím schému rozvodu, tak myslím, že je to tak, pretože nejde o samostatnú vetvu, je súčasťou určitého systému. Takáto vetva samostatne neexistuje. Na otázku, keď sa niekto svojvoľne odpojí je možné okamžite fixné náklady začať účtovať zostávajúcim odberateľom odpovedal, že sú regulačné obdobia, tak ako teraz za roky 2017 - 2022, pôvodne do r. 2020, avšak bolo predĺžené, kde na začiatku roku stanovuje spôsob rozpočítania fixnej zložky, ktorá teraz ešte platí, tak sa fixná zložka vypočítava vždy spätne z hodnoty odobratého tepla v kilowatthodinách dva roky spätne podľa vzoru, ktorý sa označuje ako t-2, to znamená, že na rok 2021 sa vychádza z hodnoty v r. 2019 a v r. 2017, kedy prišlo k odpojeniu žalovaného sa vychádzalo z r. 2015. Je povinnosťou, resp. aj zvykom, vždy pred začatím roka dohodnúť s odberateľom odobraté množstvo a známy je aj regulačný príkon. V prípade, ak sa v danom období odoberie viac, resp. menej, ako bolo dohodnuté odoberané množstvo, toto je potrebné vysporiadať do 15. marca nasledujúceho roka, kedy ak bolo odobraté viac ako bolo dohodnuté, toto je potrebné zo strany odberateľa doplatiť a naopak, ak bolo odobraté menej ako bolo dohodnuté, toto je dodávateľ povinný vrátiť odberateľovi. Na doplňujúcu otázku, či je skutočne v zmysle právnych predpisov povinnosť sa dohodnúť medzi dodávateľom a odberateľom o odoberanom množstve alebo to určujú platné právne predpisy odpovedal, že pokiaľ ide o predchádzajúcu vyhlášku do r. 2016, táto priamo určovala, že odberateľ si musí u dodávateľa najneskôr do 31.8. objednať odoberané teplo. To, či to určuje v súčasnosti vyhláška si istý nie som, avšak v praxi zmluvné strany takto postupujú, keď so zmluvou o dodávke tepla je spojená aj objednávka na dodávané množstvo. Tam je dohodnutý aj spôsob platby. V súčasnej vyhláške je uvedený výpočet, konkrétny vzorec, do ktorého ÚRSO dosadzuje čísla a takýmto spôsobom sa dosahuje výsledok. O uvedenom nie je potrebné sa dohadovať, tento výpočet je záväzný. Pokiaľ ide o prvú časť otázky, toto nie je možné, pretože ide o obdobie, ktoré je zafixované až do r. 2022.
Následne odpovedal na otázky právneho zástupcu žalovaného, pričom na otázku, či podnikanie v oblasti tepelného hospodárstva vykonáva prostredníctvom, spoločnosti Absolut Team spol. s r. o., odpovedal, že áno, ako poradenskú činnosť. Na otázku, či ako fyzická osoba má oprávnenie na poskytovanie odborného poradenstva odpovedal nemám špeciálne oprávnenie, ale mám oprávnenie na výkon poradenskej činnosti, toto je zapísané v OR a túto činnosť som vykonával aj predtým. Na otázku, aby uviedol, aké dokumenty mu boli predložené žalobcom v súvislosti s vypracovaním odborného vyjadrenia odpovedal, že dostal požiadavku, žiadosť o odborné vyjadrenie. V žiadosti je rozpísané k čomu sa mám vyjadriť. Toto má 4 body a odpoveďou naň je odborné vyjadrenie, ktoré je v súdnom spise. Na otázku, či mu bola predložená zmluva o dodávke tepla medzi žalobcom, a žalovaným odpovedal áno. Na otázku, či sa vie vyjadriť, aký bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý minimálny odber tepla odpovedal, že nie je v jeho kompetencii k tomuto sa vyjadriť. Uvedené nebolo predmetom žiadosti žalobcu o vypracovanie odborného vyjadrenia. Mám za to, že nie som oprávnený vyjadrovať k obsahu dohodnutej zmluvy, hoci som tie čísla videl. Na otázku, či čítal predmetnú zmluvu a či vie parafrázovať z obsahu zmluvy , či bolo medzi stranami dohodnuté minimálne množstvo odoberaného tepla odpovedal, že zmluvu čítal.
PZ žalobcu požiadal súd, o možnosť nahliadnuť do predmetnej zmluvy svedkom, ktorý po nahliadnutí zmluvy spojenej s dodatkami uviedol, že dohodnuté množstvo odberu tepla sa nachádza konkrétne v dodatkoch, tak ako už skôr uviedol, toto sa dojednáva vždy na konkrétne obdobia. Pokiaľ ide o zmluvu uviedol, že túto nevypracoval, a preto mu neprináleží, aby interpretoval jej obsah.
Ďalej odpovedal na otázku, či vie uviesť, čo sa v zmysle aktuálnej vyhlášky považuje za objednané teplo a jeho množstvo odpovedal, že za objednané množstvo sa považuje dodané teplo dodané v období za predchádzajúce dva roky. Na otázku, aby sa vyjadril akým spôsobom ovplyvní skutočná spotreba tepla za kalendárny rok výšku fixnej zložky do budúcnosti odpovedal, že regulačný príkon ovplyvňuje fixnú zložku nepriamoúmerne. Pri jeho znížení sa fixná zložka zvyšuje a naopak. Pri odpojení niekoho sa ostatným zvýši fixná zložka. Prejaví sa to v nasledujúcom období. V priebehu obdobia je možné požiadať URSO o zmenu z dôvodov, ktoré nebolo možné ovplyvniť a tým sa zvýši cena fixnej zložky všetkým ostatným. Na otázku, či výška fixnej zložky sa určuje vo vzťahu ku každému odberateľovi jednotlivo, alebo solidárne prepočtom odpovedal, že fixná zložka sa rozdelí presne v pomere odobratého tepla podľa vzorca t-2, na základe čoho sa vypočíta regulačný príkon a ten následne URSO premení a následne sa určí cena 1 kilowattu na eurá. Na otázku, či v prípade, ak do vzorca pre výpočet regulačného príkonu dosadíme hodnotu nula resp. minimálne množstvo, pokiaľ ide o veličinu predstavujúcu skutočne dodané teplo, v roku predstavujúcom t-2, aký bude výsledok tohto vzorca a jeho vzťah ku fixnej zložke
odpovedal, že matematicky vyjde samozrejme výsledok nula, a pokiaľ ide o vzťah výsledku takéhoto výpočtu, ide o zníženie regulačného príkonu pre konkrétneho odberateľa, ktorý sa premietne vo fixnej zložke tak, že sa zvýši cena za kilowatthodinu pre ostatných odberateľov.
Na doplňujúce otázky právneho zástupcu žalobcu, či v nadväznosti na to, že ste uviedli, že pri znížení regulačného príkonu jedného odberateľa sa zvýši cena fixnej zložky pre ostatných odberateľov, túto cenu určuje dodávateľ resp. niekto iný odpovedal, že v zásade platí, že túto cenu určuje URSO, ktorý určuje maximálnu cenu a je teda možné, aby dodávateľ určil cenu nižšiu. Na otázku, či ju určuje každoročne alebo na nejaké obdobie odpovedal, že dodávateľ môže požiadať kedykoľvek URSO o zmenu ceny a ak je táto dôvodná, URSO sa tým zaoberá. Na otázku, či z praxe svedka je dôvodnou na úpravu fixnej ceny situácia, keď sa niekto neoprávnene odpojí, čoho dôsledkom je jeho odber nula, viete si predstaviť takéto vyhovenie žiadosti odpovedal, že dôvodom to môže byť, rozhodne URSO ako s tým náloží. Na otázku, či odporúčal žalobcovi požiadať URSO o zmenu úpravy ceny, resp. ak nie tak prečo odpovedal, že k uvedenému sa nevie vyjadriť, ja som sa k tomu nevyjadroval, nebol som o to požiadaný.
Na otázku súdu, či zákon resp. vyhláška počíta so zníženým odberom tepla, kedy toto prichádza do úvahy odpovedal, že uvedené súvisí s posunom tepelného hospodárstva vo vzťahu k používaným technológiám ako aj s úsporami domácností a teda je možné povedať, že rezervy v tepelnom hospodárstve už nie sú veľké. Na otázku súdu, že v odbornom vyjadrení vypočítal fixnú zložku, ktorú si žalobca uplatnil za rok 2020, aby uviedol akým spôsobom sa k predmetnému výpočtu dopracoval a aké skutočnosti vo svojom výpočte zohľadňoval, keď fixná zložka bola vypočítaná za rok 2020 a posledný skutočný odber bol v r. 2016 odpovedal, že vychádzal som z posledného skutočného odberu v r. 2016 v porovnaní s celkovým odberom v tepelnom hospodárstve s ostatnými odberateľmi, celé tepelné hospodárstvo predstavuje 100 % a tá odpojená vetva predstavuje určité percento, ktoré bolo následne prepočítané na potenciálny odber v r. 2018 vychádzajúc z hodnôt v r. 2016 a následne dosadením do vzorca bola zistená cena fixnej zložky za rok 2020.
Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalovaného, či vo výpočtoch zohľadnil tepelné vlastníctvo odberateľa a tepelné vlastnosti budovy odberateľa a správanie odberateľa odpovedal, že nie, toto sa zohľadniť nedá, počítali sme s budovou, ktorá je pripojená ako keby aj naďalej pripojená bola. Prihliadali sa na skutočnosti, aké boli v r. 2016. Pokiaľ ide o stav budovy, keďže vychádzali z referenčných hodnôt v r. 2016, pričom hodnota tohto roku bola najnižšia za obdobie od r. 2013.
45. Ďalej súd pokračoval vo vykonávaní listinných dôkazov, a to Podnetom na začatie potrebných konaných konaní týkajúcich sa nelegálnej stavby - zmena spôsobu vykurovania v objekte Supermarket COOP Jednota, Zlaté Moravce z 18. 12. 2017 a e-mailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu v období od 19. 09. 2019 - 21. 10. 2019.
46. Následne súd pokračoval vo vykonávaní dokazovania na pojednávaní dňa 21. 10. 2022, na ktorom vykonal výsluch žalobcu a listinné dôkazy.
47. Za žalobcu predstúpil štatutárny zástupca žalobcu G. P., ktorý uviedol, že v princípe ide o to, že celý tento spor je o tom, že COOP Jednota ako výhradný odberateľ tepla sa podľa môjho názoru neoprávnene odpojil od tepla, celý tento proces začal 8 rokov dozadu. Argumenty zamestnanca COOP Jednota boli neopodstatnené na to, aby sa odpojili od odberu tepla. V nejakom čase spred 8 rokov prišli s požiadavkou, že sa odpojiť chcú, my sme nesúhlasili. Máme právo nesúhlasiť, nepovažovali sme to za objektívne odôvodnené. K odpojeniu odberateľa musí dôjsť po dohode strán, teda odberateľa a dodávateľa. Tým naše rokovania o odpojení kedysi dávno skončili až do doby, kedy prišli zástupcovia COOP Jednota Zlaté Moravce s nejakým papierom, že od zajtra nebudú odoberať teplo, pretože majú vlastnú plynovú kotolňu a postavili nás pred hotovú vec a prestali platiť. Podľa môjho názoru pritom porušili minimálne Zákon o tepelnej energetike, ktorým sme my ako teplárne ako regulovaný subjekt riadený, ktorý určuje pravidlá fungovania tepelného hospodárstva, tzn. že sa odpojili bez nášho súhlasu, pričom vedia, že ten súhlas musia mať a svojvoľne prestali platiť. Požiadali Mesto Zlaté Moravce o vydanie povolenia na plynovú prípojku, pričom podľa mojich vedomostí nepodali žiadosť o zmenu účelu stavby a o vybudovanie novej plynovej kotolne, toto prebehlo bez vedomia stavebného úradu, tzn. že prišlo k porušeniu Stavebného zákona, a teda tá plynová kotolňa je tam na čierno. A závažná vec je, že došlo k porušeniu Zákona o tepelnej energetike, pretože pokiaľ je v meste zdroj tepla, tzv. účinný zdroj tepla vyrába teplo z obnoviteľných zdrojov, nad 50 % je z obnoviteľných zdrojov, teda nie z plynu, je
takýto bývalý odberateľ povinný, keď už teda ide vybudovať samostatný kotolňu, vybudovať ju na báze obnoviteľných zdrojov a nie plynu, a ide teda o základné porušenie princípov tepelného hospodárstva v meste. Je potrebné si uvedomiť, že teplárne ako centrálny zdroj výroby tepla sú regulovaný subjekt štátu, pričom nadradený orgán je ÚRSO. Z toho titulu my máme obmedzené možnosti fungovania na trhu a nemáme také možnosti ako ktorákoľvek komerčná spoločnosť. Preto sú tie pravidlá fungovania v tom tepelnom hospodárstve také prísne, aby nedochádzalo k takýmto svojvoľným odpájaniam sa odberateľov od centrálneho zdroju tepla. Jednoducho aj odpojenie sa od centrálneho zdroja má svoje objektívne príčiny a pravidlá, nemôže nastať situácia, že sa odpojí napr. COOP Jednota ako jeden z odberateľov a podobným spôsobom by sa začali odpájať aj iný odberatelia. To by znamenalo, že by sa spoločnosť mohla dostať do negatívnych čísiel a nebola by schopná ďalej prevádzky a výroby tepla. Nemôže svojvoľne akýkoľvek bytový dom prísť, ako to urobila COOP Jednota, pretože má svoj vlastný zdroj tepla a odpojiť sa od odberu tepla. Naša spoločnosť je v stave opätovne pripojiť COOP Jednotu na odber tepla v priebehu pár dní, možno hodín. Rúry, ktoré vedú k nim sú stále natlakované a cirkuluje v nich 24 hodín voda.
Následne odpovedal na otázky právneho zástupcu žalobcu, pričom na otázky rokovali ste so žalovaným o ukončení zmluvy dohodou? Aký bol výsledok týchto rokovaní, odpovedal rokovali sme, my sme s odpojením nesúhlasili, následne bolo aj ďalšie stretnutie s predstaviteľmi COOP Jednota ohľadom finančného vyrovnania. Prebehlo jedno rokovanie cca. 3 roky dozadu, iné už nebolo. Na otázku, či voči ÚRSO eviduje odberné miesto žalovaného ako ho vykazujete odpovedal, že máme vlastne stále platnú zmluvu o odbere tepla s COOP Jednota, tzn. de jure sú náš odberateľ, de facto nie sú, lebo majú svoju vlastnú plynovú kotolňu, neplatia nič a voči ÚRSO ich evidujeme ako klienta, ale z hľadiska finančného udávame nula, jeho odber ako nula. Čo sa týka ich odberu, ktorý nerealizujú a taktiež finančných tokov, ktoré nie sú realizované nám zákon umožňuje rozrátať tieto straty medzi ostatných odberateľov, a to formou žiadosti na ÚRSO. V tomto prípade to však nemôžeme urobiť pretože COOP Jednota je stále zmluvným odberateľom. Na otázku, čo by boli normálne okolnosti, kedy v praxi môžete požiadať ÚRSO o úpravu cien odpovedal, že na úpravu ceny musia byť objektívne príčiny, objektívne dôvody, ktoré musíme jednoznačne preukázať, sú to napr. prípad keď sa odberateľ riadne a zákonne odpojí; sú to prípady, keď sa realizujú investície do ich rozvodov, výmeny, keď sa pripájajú nové objekty, nové bytové domy a sú to napr. prípady ako v súčasnosti všetci prežívame, a to zmeny cien energií a zmena inflácie. V prípade spoločnosti COOP Jednota my nevieme na ÚRSO predložiť relevantné dôkazy o tom, že sa zákonne odpojili, pretože máme stále platnú zmluvu o odbere a stále sme v procese súdneho sporu. V prípade, že by sme sa aj my rozhodli podať nejakú žiadosť a ÚRSO by to akceptovalo, bolo by to podľa mňa nie čistá hra, pretože bola by to ako keby nejaké priznanie, alebo odobrenie nelegálneho odpojenia sa odberateľa a mohol by to byť vytvorený precedens pre iných odberateľov, pretože už len fakt, že vytvorili protizákonne plynovú kotolňu, pretože mali, resp. mali mať vedomosť, že tak nemali konať, tak podľa mňa tento samotný fakt je tak závažný, že ja ako konateľ nemôžem podať žiadosť na ÚRSO pokiaľ sa táto vec neuzavrie. Na otázku, kto urobil technické opatrenie, že momentálne nie je teplo dodávané do miesta odberu žalovaného odpovedal, že technické obmedzenia si urobila spoločnosť COOP Jednota sama, bez nášho vedomia, bez nášho zásahu.
Následne odpovedal žalobca na otázky právneho zástupcu žalovaného, pričom na otázku, kto vypracoval zmluvu o dodávke tepla odpovedal, že v tej dobe som ja nebol konateľom. Pravdepodobne to bola naša spoločnosť po dohode s COOP Jednota, vzhľadom k tomu, že ju podpísali si boli vedomí právnych náležitostí z nej vyplývajúcich. Na otázku, môžete uviesť v ktorom ustanovení zmluvy je dohodnutý rozsah odberu tepla odpovedal, že predpokladám, že v zmluve nie je stanovený taxatívne odber tepla. V zmluve je uvedené, že sa ten odber riadi zákonnými vyhláškami podľa ÚRSA, ak sa pýtate na konkrétne číslo, toto v zmluve nie je uvedené. Na otázku, či tomu máme to rozumieť tak, že odberateľ sám neurčuje koľko tepla chce odoberať odpovedal, že v zásade platí, že odberateľ si napr. na rok 2023 objedná odber podľa odberu z roku 2021, teda podľa vzorca t-2, čo vyplýva z ÚRSA. Na otázku, akým spôsobom si objednávateľ u Vás objednáva predmetné teplo odpovedal, že všeobecne je to tak, že na rok 2023 si odberatelia objednávajú množstvo podľa roku 2021, čiže podľa vzorca t-2. Vzhľadom na túto skutočnosť a na tú skutočnosť, že COOP Jednota už teplo neodoberala u nás v roku 2021, vzhľadom k tomu si na rok 2023 už neobjednala žiadne teplo. Na otázku, či odberné miesto žalovaného je súčasťou uceleného systému, alebo samostatnou vetvou odpovedal, že je súčasťou uceleného systému. Na otázku, či k dnešnému dňu a a k áno tak koľkokrát požiadali ÚRSO o úpravu cien odpovedal, že v súvislosti s neoprávneným odpojením odberateľa COOP Jednota sme ÚRSO nepožiadali o úpravu ceny a v súvislosti so zmenami iných makroekonomických veličín sme niekoľkokrát požiadali ÚRSO o zmenu.
Na otázku, za aké obdobie a s akým výsledkom odpovedal, že za posledné dva roky. Naposledy sme dávali žiadosť o zmenu ceny tepla 30. 09. 2022 na obdobie na ďalších 5 rokov, táto zmena ceny tepla, resp. podanie cenového návrhu na obdobie nasledujúcich 5 rokov nám vyplýva po a) zo zákona, pretože je pred nami ďalšie 5 ročné regulačné obdobie, po b) má súvis s enormným nárastom cien energií a infláciou, ale nemá to súvis podľa môjho názoru stále s neoficiálnym a nelegálnym sa odpojením od centrálneho zdroja. Podľa môjho názoru bez ohľadu na otázky PZ žalovaného zastupujúceho COOP Jednota, to nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že máme stále platnú zmluvu o odbere a že sa odpojili spôsobom, ktorý je podľa môjho názoru v rozpore so zákonom o tepelnej energetike a so stavebným zákonom, pretože mám za to, že existencia plynovej kotolne je čierna stavba. Na otázku, či pri podanej žiadosti na obdobie ďalších 5 rokov zohľadnili ste znížený odber tepla žalovaným vzhľadom na celkovú sústavu odpovedal, že ako odber tepla sme zarátali nula, finančné toky sme zarátali nula vzhľadom k pravidlu t-2. Jednoducho povedané deklarovať, že si COOP Jednota objednala 100 tis. kwh, keď si ich neobjednali, to uvádza napríklad.
48. Súd na pojednávaní vykonal aj posledný predložený listinný dôkaz, a to emailovú komunikáciu z 08. 10. 2020 ohľadom zadania na výpočet fixnej zložky pre žalovaného
49. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav.
50. Žalobca (dodávateľ) a žalovaný (odberateľ) dňa 11. 09. 2008 medzi sebou uzavreli Zmluvu o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008, ktorá sa riadi zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, vyhlášky ÚRSO č. 630, Obchodným zákonníkom a ostatnými platnými právnymi predpismi pre energetické odvetvia. Predmetom zmluvy je v zmysle čl. II. bod 1 písm. a/ Zmluvy dodávka a odber tepla na vykurovanie, a teda žalobca sa zaviazal dodávateľ odberateľovi teplo na vykurovanie a žalovaný sa ako odberateľ zaviazal dodávateľovi odoberať dodané teplo.
51. V zmysle čl. III. bod 5 Zmluvy je dodávateľ povinný: a/ dodávky tepla uskutočňovať v čase a kvalite určenom vyhláškou č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa a b/ súvislosti s meraním dodávok tepla plniť povinnosti vyplývajúce z § 18 písm. a/ až e/ zákona na ÚK.
52. V zmysle čl. III. bod 6 Zmluvy je odberateľ povinný umožniť dodávateľovi dodávku tepla v určenej kvalite najmä tým, že: a/ zabezpečí riadny technický stav prípojky tepla a rozvodov tepla v objekte; c/ bez súhlasu dodávateľa neurobí zásah na vnútorných rozvodoch odberného zariadenia, ktorý by mal za následok zmenu hydraulických pomerov tepelných zariadení dodávateľa (pred uskutočnením takéhoto zásahu je povinný odberateľ predložiť projektovú dokumentáciu úprav a umožniť dodávateľovi posúdiť dôsledky zásahu do hydrauliky sústavy tepelných zariadení dodávateľa); d/ sa bez súhlasu dodávateľa nebudú pripájať, resp. odpájať odberné zariadenia, s ktorými sa naruší sústava tepelných zariadení a nebude sa zvyšovať počet a výkon tepelných spotrebičov a tým zvyšovať tepelný príkon pre jednotlivé sekundárne vývody zo zdroja tepla, alebo jednotlivé vnútorné rozvody zásobovaného objektu.
53. Podľa čl. VI. bod 3 Zmluvy ak dôjde k neoprávnenému odberu tepla na ÚK, alebo TÚV, resp. ak odberateľ neumožní dodávateľovi prístup k určenému meradlu na účely odpočtu spotreby tepla na ÚK, alebo k určenému meradlu množstva TÚV dodanej do objektu, dodávateľ určí množstvo tepla na ÚK, resp. množstva dodanej TÚV odhadom podľa odberu v predchádzajúcom porovnateľnom období, resp. technickým prepočtom. Porovnateľným obdobím je časovo a klimaticky podobné obdobie.
54. Z Dodatkov č. 1 - 5 k Zmluve č. 7/2008 vyplýva, že žalovaný ako odberateľ objednával množstvo dodávaného tepla na príslušné obdobie.
55. Z Oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi o odpojení od dodávok tepla z 05. 12. 2017 vyplýva, že žalovaný dňa 30. 11. 2017 spustil vlastné kúrenie zemným plynom na svojej prevádzke nachádzajúcej sa v Zlatých Moravciach na Hviezdoslavovej 64, v dôsledku čoho ďalšie dodávky tepla od žalobcu nie sú potrebné a od 01. 12. 2017 žiadajú o zastavenie dodávok, ako aj fakturácie za teplo dodané žalobcom do uvedenej prevádzky.
56. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. 11. 2016 č. 0230/2017/T vyplýva určenie variabilnej zložky maximálnej ceny tepla vo výške 0,0459 eura/kWh a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom vo výške 208,0048 eura/kW pre odberné miesta v meste Zlaté Moravce za obdobie od 01. 01. 2017 - 31. 12. 2021.
57. Z Výzvy na úradu náhradu škody z 28. 05. 2020 adresovanej žalovanému vyplýva, že žalobca sa domáhal úhrady náhrady vyčíslenej škody vo výške fixných nákladov, ktoré musí vynakladať aj napriek tomu, že žalovaný teplo neodoberá.
58. Z Vyjadrenia k výzve na úhradu náhrady škody z 10. 06. 2020 vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s tým, aby žalobcovi nárokovanú škodu uhradil, majúc za to, že žalovaný nie je zaviazaný od dodávateľa odoberať vopred určené minimálne množstvo tepla, od ktorého sa následne počíta aj výška fixných nákladov, a teda žalovaný žiadne ustanovenie zmluvy neporušil a nárok žalobcu je nedôvodný.
59. Z odpovede k vyjadreniu žalovaného z 29. 06. 2020 vyplýva, že žalovaný sa odpojil neoprávnene a ukončením odberu tepla vzniká žalobcovi škoda. K dohode neprišlo ani mimosúdnymi rokovaniami, pričom prednesené boli predložené aj možnosti riešenia a konkrétny návrh na ukončenie zmluvy a doriešenie finančných záležitostí, ku ktorým sa žalovaný nevyjadril.
60. Z Odborného vyjadrenia spoločnosti ABSOLTUT TEAM spol. s r. o., vyplýva vyčíslenie výšky škody žalobcu v prípade, ak by sa postupovalo výpočtom v zmysle § 6 vyhlášky č. 248/2016 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví celkovo za rok 2020 vo výške 5 070,60 eura, č oje mesačne 422,55 eura, čo predstavuje cenu fixnej zložky. V prípade výpočtu podľa čl. VI. bod 3 Zmluvy by bola cena fixnej zložky za rok 2020 vypočítaná vo výške 5 089,21 eura, čo je mesačne 424,21 eur, čo predstavuje výšku škody, ktorá žalobcovi vzniká. Pri oboch výpočtoch odborné vyjadrenie, pod ktorým je podpísaný Doc. Ing. T. T., CSc., vychádza z predpokladaného množstva dodaného tepla odberateľovi v roku 2018, pričom výpočet vychádza z reálne dodaného tepla žalobcom žalovanému v roku 2016.
61. Z Oznámenia žalovaného o uzatvorení prívodu tepla z 20. 02. 2018 vyplýva, že žalovaný 20. 02. 2018 na prevádzke žalovaného nachádzajúcej sa v Zlatých Moravciach na Hviezdoslavovej 64 bol žalovaným uzavretý prívod tepla od spoločnosti žalovaného. K uvedenému kroku pristúpili z dôvodu, že na danú vetvu rozvodov a kúrenia nie je pripojený žiaden iný subjekt a na danom okruhu vznikajú straty tepla.
62. Z Ohlásenia drobnej stavby z 04. 08. 2017 a zo žiadosti o súhlas s umiestnením plynovej prípojky z 04. 08. 2017 žalovaný žiadal Obecný úrad Zlaté Moravce ako stavebný úrad o vydanie súhlasu s umiestnením plynovej prípojky na mestskom pozemku v Zlatých Moravciach na Hviezdoslavovej 64, z dôvodu zhotovenie vlastnej plynovej prípojky pre predajňu žalovaného nachádzajúcej sa na uvedenej adrese, pričom projektová dokumentácia bude umiestnená v súlade s projektovou dokumentáciou.
63. Z Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby Mesta Zlaté Moravce z 04. 09. 2017 vyplýva, že stavebný úrad nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby - pripojovací plynovod v prevádzke žalovaného.
64. Z podnetu na začatie potrebných konaní týkajúcich sa nelegálnej stavby - zmena spôsobu vykurovania v objekte Supermarket COOP Jednota, Zlaté Moravce z 18. 12. 2017, adresovaného Mestu Zlaté Moravce ako spoločnému stavebnému úradu, ktorými avizoval porušenie Stavebného zákona.
65. Z emailovej komunikácie prebiehajúcej medzi právnymi zástupcami strán sporu v priebehu septembra až októbra 2019 prebiehali medzi stranami sporu mimosúdne rokovania ohľadom spôsobu ukončenia Zmluvy o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV a finančného usporiadania vzájomných nárokov, pričom tieto rokovania zostali otvorené bez odpovede žalovaného na návrh žalobcu.
66. Z emailovej žiadosti žalobcu o vypracovanie odborného stanoviska vyplýva, že ide o zadanie na výpočet predpokladaného množstva dodaného tepla odberateľovi dodávateľovi za rok 2018 a aká by bola fixná zložka ceny za dodané teplo, ktorý by odberateľ bol povinný hradiť dodávateľovi za rok 2020 podľa čl. V bod 1 Zmluvy. A aké by bolo predpokladané množstvo dodaného tepla odberateľovi dodávateľovi za rok 2018 a aká by bola fixná zložka ceny za dodané teplo, ktorú by bol odberateľ povinný dodávateľovi hradiť za rok 2020, prípadne za kalendárny mesiac v roku 2020 s ohľadom na čl. VI. Bod 3 Zmluvy.
67. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo len „OBZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
68. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „Zákon o tepelnej energetike), dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.
69. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o tepelnej energetike, Zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy15) musí obsahovať a) dohodnuté odberné miesto alebo odberné miesta, b) požadovaný maximálny tepelný príkon na odbernom mieste, c) objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok s vyčlenením podielu tepla pre domácnosti, d) technické parametre teplonosnej látky, e) vykurovaciu krivku, f) odberový diagram, ak sa neurčuje vykurovacia krivka, g) podmienky dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody alebo podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode, h) schválenú alebo určenú cenu tepla14) a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu zálohových platieb, i) náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla, j) termín, lehoty a dôvody na zmeny a doplnenie zmluvy o dodávke a odbere tepla, k) podmienky vypovedania zmluvy a podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany dodávateľa i odberateľa, l) podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20, m) povinnosť odberateľa oznámiť dodávateľovi najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka, množstvo objednaného tepla na príslušný kalendárny rok.
70. Súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia postupoval pri posudzovaní podanej žaloby v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, pretože má za preukázané, že žalobca, ako aj žalovaný vstupovali do zmluvného vzťahu ako podnikateľské subjekty, ktoré konali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo inej obchodnej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že ide nepochybne o obchodnoprávny vzťah strán sporu a je potrebné postupovať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Strany sporu medzi sebou uzavreli osobitný typ zmluvy - Zmluva o dodávke a odbere tepla, ktorej obsah a náležitosti sú regulované § 19 Zákona č. 657/2004 Z. z., čo nemení nič na tom, že ide o obchodnoprávnu zmluvu, preto súd bude nároky žalobcu posudzovať v zmysle Obchodného zákonníka.
71. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo len „OBZ“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
72. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
73. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
74. Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
75. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
76. Medzi stranami sporu vznikol spor ohľadom porušenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dodávke a odbere tepla ÚK a TÚV žalovaným, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda. Porušenie povinnosti žalovaným má spočívať v porušení čl. II bod 1 písm. a/, teda v porušení povinností odoberať od žalobcu teplo, v porušení čl. III bod 6 písm. a/, c/ a d/, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu vzniká vynakladaním nákladov na zabezpečenie splnenia svojich povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy, ktorá je stále platná a účinná.
77. Podľa § 19 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike, odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 tohto zákona.
78. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o tepelnej energetike, odberateľ môže skončiť odber tepla na základe zákona alebo dohodou.
79. Podľa § 20 ods. 2 Zákona o tepelnej energetike, Skončiť odber tepla na základe zákona možno, ak a) dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom a konečným spotrebiteľom zmení teplonosnú látku, b) dodávateľ tepla ani po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa alebo konečného spotrebiteľa neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla alebo neplní podstatné náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla, najmä parametre teplonosnej látky a hospodárnosť dodávky tepla, c) odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.
80. Podľa § 20 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike, skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.
81. Podľa § 20 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike, ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 10 % a menej ako 60 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako má súčasný dodávateľ tepla. Ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 60 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí celú dodávku tepla, vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou tepla, ktoré vzniká pri zapálení obnoviteľného zdroja energie fosílnym palivom.
82. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany medzi sebou uzavreli Zmluvu o dodávke a odbere tepla dňa 11. 09. 2008 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému teplo a žalovaný sa zaviazal toto teplo odoberať. Nesporná je aj skutočnosť, že žalovaný si od decembra 2017 zriadil vlastnú plynovú prípojku na vykurovanie plynovým kotlom na zemný plyn a vo februári 2018 sa od zariadenia žalobcu na dodávku tepla a teplej vody bez jeho súhlasu odpojil. Plynovú prípojku zriadil žalovaný na základe ohlásenia stavby adresovanej mestu Zlaté Moravce ako stavebnému úradu a v dôsledku odpojenia sa od zariadenia žalobcu prestal nielen odoberať teplo od žalobcu, ale aj uhrádzať platby žalobcovi. Nesporná je aj skutočnosť, že žalobca so žalovaným uzavreli súdny zmier, na základe ktorého sa vyrovnali rovnaké záväzky medzi stranami sporu za obdobie do roku 2019. Nesporná medzi stranami bola aj skutočnosť, že Zmluva o dodávke a odbere tepla na ÚV a TÚV č. 7/2008 je naďalej platná a účinná, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jej ukončenie. Nie je sporné, že zo strany žalovaného nebol vykonaný úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy, teda výpoveď. Rovnako tak neboli splnené ani zákonné dôvody zániku zmluvy a ani na ukončení zmluvy sa strany rovnako tak nedohodli. Za sporné nebolo považované ani naplnenie osobitného dôvodu v zmysle § 20 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike, teda že by bol zriadený náhradný zdroj tepla a boli by splnené percentuálne kvóty dodávky tepla z obnoviteľných zdrojov tak, ako to uvedené ustanovenie predpokladá.
83. Vzhľadom k tomu, že uvedené skutočnosti boli medzi stranami nesporné, neboli predmetom vykonávaného dokazovania. Súd sa obmedzil na odstránenie rozporu medzi stranami v skutočnostiach, ktoré naopak boli medzi stranami sporné. Spor nastal v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorú tento namietol. Sporná je aj neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu nevyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Spor nastal aj v otázke, či sa môže žalovaný
rozhodnúť, že nemusí aj napriek platnosti a účinnosti zmluvy nemusí od žalobcu odoberať žiadne teplo a zároveň nie je povinný mu uhrádzať ani žiadne platby. Spornými je aj naplnenie predpokladov vzniku škody žalobcu z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného. Sporným sa javí aj tvrdenie, či je plynová prípojka žalovaným zriadená zákonne.
84. Otázku, kto je v tom - ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd v konaní o náhradu škody riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto podľa zákona zodpovedá za (údajnú) škodu žalobcu spôsobenú ním tvrdeným skutkovým dejom, nie je (ešte) opodstatnené riešenie otázky neoprávnenosti konania bezprostredného škodcu, ním spôsobenej škody (a jej výšky), ani príčinnej súvislosti medzi konaním (údajného) bezprostredného škodcu a žalobcom tvrdenou škodou. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní o náhradu škody riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka - medzi poškodeným a tým, kto za jeho (údajnú) škodu zodpovedá. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu škody nielen zistenie, že žalobca je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda, ale rovnako zistenie, že ten, koho žalobca považuje za subjekt zodpovedajúci za jemu vzniknutú škodu, skutočne za ňu podľa zákona zodpovedá. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/358/2015 z 31. marca 2016).
85. Ako prvou sa teda súd zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože v prípade zistenia uvedeného nedostatku by bolo nadbytočné, aby súd vykonával dokazovanie za účelom posúdenia dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, keď uvedený nedostatok by smeroval k rozhodnutiu súdu o zamietnutí žaloby. Žalovaný tvrdí, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v danom spore má byť Mesto Zlaté Moravce, ktoré je vlastníkom pozemku, na ktorom je prevádzka žalovaného a ktoré ako stavebný úrad oznámilo žalovanému, že nemá námietky k zriadeniu plynovej prípojky na základe jeho ohlásenia drobnej stavby.
86. Podľa judikátu R 192/2004 z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
87. Vzhľadom k tomu, že žalobca odvodzuje svoj nárok od porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z uzavretej Zmluvy o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV č. 7/2008, ktorá bola uzavretá medzi ním a žalovaným, je nepochybné, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, keď plniť povinnosti zo zmluvy sú výlučne zmluvné strany a s ich porušením sa spájajú následky rovnako tak len pre zmluvné strany. Vzhľadom k tomu, ak žalovaný ako odberateľ prestal odoberať od žalobcu ako dodávateľa teplo tak, ako sa na to zmluvou zaviazal, ako sa aj sám bez súhlasu žalovaného od zariadenia žalobcu odpojil, čim mu znemožnil dodávateľ teplo v zmysle zmluvy, nemožno vyvodzovať zodpovednosť vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorým má byť podľa žalovaného mesto Zlaté Moravce. Skutočnosť, že mesto nemalo námietky vo vzťahu k ohlásenej stavbe - plynovej prípojke, nezakladá ešte jeho pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore. Súd má nepochybne za preukázané, že v súdenej veci nie je daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
88. V súvislosti s problematikou zodpovednosti za škodu súd uvádza, že právna úprava zodpovednosti za škodu je pomerne zložitá, najmä svojím systematickým usporiadaním v predpisoch súkromného práva. Nachádza sa v Občianskom aj Obchodnom zákonníku. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262. Záväzková zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti, ako povinnosti zo záväzku. Podľa § 757 pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností stanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Zodpovednosť za škodu sa takto rozširuje aj na prvú a druhú časť Obchodného zákonníka.
89. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej
právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Podľa § 373 pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností.
90. Aj pokiaľ sú dané všetky predpoklady zodpovednosti, povinný nezodpovedá za vzniknutú škodu, ak porušenie povinností je spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, ktoré vymedzuje § 374. Dôkazné bremeno o týchto okolnostiach má povinný. Ak sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti a osoba, ktorá spôsobila škodu porušením povinnosti, nepreukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, za vzniknutú škodu zodpovedá.
91. Zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je objektívna. Škodca sa môže exkulpovať, ak preukáže že škodu nezavinil. Týmto liberačným dôvodom je prekážka, ktorá bráni splneniu povinnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany, o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku povinná strana predvídala. Prekážka, ktorá bráni splneniu povinnosti zo záväzku musí spĺňať atribút objektívnosti, nepredvídateľnosti a neodvrátiteľnosti. Prekážka môže byť faktickej alebo právnej povahy. Musí ísť o takú prekážku, ktorá bráni povinnému splniť povinnosti zo záväzku po určitú dobu, ktorú inak je možné splniť. Prekážka brániaca splneniu povinnosti, musí byť objektívnej povahy, nesmie mať pôvod u povinného (napr. v nepriaznivej ekonomickej situácii), inak je daná zodpovednosť za škodu. Prekážka musí byť neodvrátiteľná a nie je možné rozumne predpokladať, že povinná strana by mohla túto prekážku odvrátiť alebo odvrátiť následky tejto prekážky, ktoré bránia splneniu povinnosti alebo túto prekážku prekonať alebo prekonať jej následky. Prekážka brániaca splneniu nesmie byť povinným predvídateľná v čase vzniku záväzku. Ak takúto prekážku bolo možné predvídať, povinná strana za škodu zodpovedá. Povinný sa zbaví zodpovednosti len ak preukáže, že nemohol splniť povinnosť, v dôsledku existencie prekážky vylučujúcej zodpovednosť. Všetky atribúty prekážky vylučujúcej zodpovednosť musia byť splnené kumulatívne, preto ak chýba čo len jeden, povinný zodpovedá za vzniknutú škodu (napr. povinný mohol prekážku predvídať alebo odvrátiť).
92. Ustanovenia upravujúce spôsob náhrady škody, rovnako ako aj rozsah náhrady škody majú zabezpečiť to, aby sa majetkové dôsledky škodnej udalosti úplne odstránili a ak to nie je možné, tak aspoň minimalizovali. Spôsob náhrady škody je upravený tak, že uprednostňuje náhradu škody v peniazoch. Škodu je možné nahradiť aj uvedením do predošlého stavu, ale len ak poškodený o to požiada a uvedenie do predošlého stavu je možné a obvyklé. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.
93. Rozsah náhrady škody je upravený tak, že poškodený má právo na náhradu skutočnej škody, ktorou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Za škodu na veci zákon rozumie stratu, zničenie, poškodenie alebo jej znehodnotenie. Rozsah náhrady škody je vymedzený aj v § 380. Poškodený má právo aj na náhradu ušlého zisku určený v § 381. Ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka dopĺňa ustanovenia o rozsahu náhrady škody. Zákon rozširuje rozsah náhrady skutočnej škody tak, že do nej zahrňuje aj náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. V tomto ustanovení sa prejavuje reparačná funkcia zodpovednosti za škodu. Medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené, pretože druhá strana nesplnila svoju povinnosť zo záväzku alebo inú právnu povinnosť. Dôkazné bremeno je na poškodenom, ktorý bude požadovať náhradu nákladov, aby preukázal, že tieto museli byť vynaložené v dôsledku škodnej udalosti.
94. Žalovaný namietal, že v danej veci nie je naplnený predpoklad vzniku škody spočívajúci v príčinnej súvislosti. Súd skúmal, či boli splnené všetky zákonné predpoklady, a teda či žalobca ako poškodený
preukázal vznik škody, nevnímajúc splnenie aj všetkých ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to tak porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť. Pokiaľ ide o zavinenie, toto súd s poukazom na to, že ide o objektívnu zodpovednosť neskúmal, keďže žalovaný žiadny liberačný dôvod netvrdil.
95. Žalobca tvrdil, že mu neustále od času, kedy žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti vzniká škoda z dôvodu, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným o dodávke a odbere tepla na ÚK a TÚV je aj naďalej platná a účinná (čo nebolo sporné), preto aj naďalej musí udržiavať systém kúrenia vedúci k žalovanému a byť kedykoľvek pripravený na spustenie dodávky, s čím mu vznikajú náklady na prevádzku tohto tepelného zariadenia, ktoré sú v prípade riadneho odoberania tepla odberateľom premietnuté do fixnej zložky ceny tepla určené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na príslušné obdobie, ktoré býva zafixované na obdobie spravidla štyroch rokov, a tieto by boli odberateľom v prípade riadneho oderu tepla tak, ako bol dojednaný, aj uhrádzané.
96. Pokiaľ ide o konkrétne tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti, ako prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, toto žalobca odvodzuje od správania sa žalovaného, ktorý bez dôvodu daného na strane žalobcu prestal odoberať teplo, čo je primárnou povinnosťou žalovaného ako odberateľa z uzavretej zmluvy a za odobraté množstvo tepla zaplatiť určenú cenu skladajúcu sa z dvoch zložiek, a to variabilnej a fixnej.
97. V tomto smere sa žalovaný bránil tým, že uvedenú povinnosť neporušil, keďže nebol od žalovaného povinný odoberať ani minimálne množstvo tepla, keď takéto ustanovenie ohľadom dohody o minimálnom objeme odobratého množstva zmluva ani zákon neobsahuje. Uvedenou skutočnosťou namietal aj naplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to samotný vznik škody, preto sa súd s uvedeným dôvodom vysporiada nižšie, kde sa bude zaoberať vznikom škody ako takej. Súd však poznamenáva, že táto námietka je absolútne bezpredmetná, keďže žalobca sa nedomáha náhrady škody, ktorá by mu vznikla nezaplatením odobratého množstva tepla (variabilnej zložky ceny tepla), ale fixných nákladov, ktoré so skutočne odobratým objemom tepla nesúvisia.
98. Ďalej žalobca tvrdí, že žalovaný znemožnil žalobcovi dodávať teplo v určenej kvalite tým, že nezabezpečil riadny technický stav prípojky tepla a rozvodov tepla v objekte, bez súhlasu dodávateľa urobil zásah na vnútorných rozvodoch odberného zariadenia, ktorý by mal bez súhlasu dodávateľa neurobí zásah na vnútorných rozvodoch odberného zariadenia, ktorý by mal za následok zmenu hydraulických pomerov tepelných zariadení dodávateľa (pred uskutočnením takéhoto zásahu je povinný odberateľ predložiť projektovú dokumentáciu úprav a umožniť dodávateľovi posúdiť dôsledky zásahu do hydrauliky sústavy tepelných zariadení dodávateľa) a porušil aj povinnosti spočívajúce v tom, že sa bez súhlasu dodávateľa nebudú pripájať, resp. odpájať odberné zariadenia, s ktorými sa naruší sústava tepelných zariadení.
99. V tomto smere na pojednávaní vypovedal aj žalobca, ktorý uviedol, že približne pred ôsmimi rokmi prišiel žalovaný s tým, že sa chcú odpojiť, s čím žalobca nesúhlasil, keďže na to neboli splnené zákonné podmienky. Následne prišiel žalovaný s listom, že od nasledujúceho dňa sa odpájajú a prestali aj platiť. Žalobca vypovedal, že žalovanému nedal žiaden dôvod k tomu, aby prišlo k zrušeniu odberu tepla zo zákona a k odpojeniu prišlo zásahom žalovaného, ktorý tým, že sa odpojil porušil nielen zmluvu, ale aj Zákon o tepelnej energetike, keď zriadil plynovú prípojku a nie zdroj tepla z obnoviteľných zdrojov, na čo bol povinný, keďže sa v mieste nachádzal centrálny zdroj tepla, ktorý vyrábal teplo z obnoviteľných zdrojov nad 50 % (žalobca). Takéto opatrenie je prejavom prísnej regulácie, aby sa zabezpečilo, že centrálny zdroj tepla bude funkčný a zamedzí sa svojvoľnému odpájaniu, čím by sa takýto zdroj tepla mohol dostať do finančných ťažkostí.
100. Žalovaný nespochybňoval porušenie uvedených porušení, keď nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný v dôsledku zriadenia vlastnej plynovej prípojky prestal od žalobcu teplo odoberať. Rovnako tak z uvedeného konania žalovaného vyplýva, že nemôže byť zabezpečený riadny technický stav prípojky tepla a rozvodov, keď tieto boli faktickým úkonom žalovaného odpojené a neodoberá cez ne teplo, čiže tieto nie sú využívané prinajmenšom od februára 2018, kedy žalovaný oznámil žalobcovi svoje odpojenie (od decembra 2017 oznámil zriadenie vlastnej plynovej prípojky). Svojvoľným konaním žalovaného teda prišlo nepochybne aj k odpojeniu od zariadenia žalobcu, čím nastal zásah na vnútorných rozvodoch odberného zariadenia s následkom zmeny hydraulických pomerov sústavy
tepelných zariadení dodávateľa, čo sa premieta aj do ďalšieho tvrdeného porušenia spočívajúceho v odpojení odberného zariadenia žalovaného bez súhlasu dodávateľa, ktorými sa naruší sústava tepelných zariadení, keď táto je zriadená pre väčší počet odberateľov, ako je v súčasnosti nevyhnutné, pričom stále sa do nej dodáva objem teplej vody a tepla v rozsahu, akoby boli všetci odberatelia reálne napojení a teplo by riadne čerpali.
101. Svojvoľné odpojenie odberného miesta žalovaného od rozvodov žalobcu, ktorými bolo žalobcom dodávané teplo podľa súdu jednoznačne prišlo k tvrdenému porušeniu zmluvy zo strany žalovaného v zmysle čl. II bod 1 písm. a/ Zmluvy, ako aj čl. III bod 6 písm. a/, c/ a d/ Zmluvy.
102. Žalobca zároveň poukazoval aj na porušenie zákonnej povinnosti v zmysle Zákona o tepelnej energetike, keď žalovaný ukončil odber tepla bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky k ukončeniu odberu tepla, resp. by prišlo k dohode medzi zmluvnými stranami (§ 20 ods. 1). V tomto smere súd poznamenáva, že žalovaný pokiaľ ide o jeho zásah spočívajúci v odpojení sa od žalovaného bez jeho súhlasu odôvodňoval tým, že k zriadeniu vlastnej prípojky ho primäla nedostatočná kvalita tepla dodávaná žalobcom, avšak tieto svoje tvrdenia nepreukázal žiadnou reklamáciou ani inou notifikáciou vád dodávaných služieb. Vzhľadom k tomu má súd tieto skutočnosti za nepreukázané, a teda nemožno mať za naplnený ani zákonný dôvod zrušenia odberu tepla spočívajúci v § 20 ods. 2 písm. b/ Zákona o tepelnej energetike.
103. Z listinných dôkazov, najmä z emailovej komunikácie z obdobia september až október 2019, ktoré reflektovali na osobné mimosúdne rokovanie je taktiež zrejmé, že tvrdenia žalovaného, že žalobca zneužíva svoje postavenie na trhu a núti žalovaného zotrvať v predmetnom zmluvnom záväzku nie je pravdivá, keď žalobca dal žalovanému návrh zrušenia zmluvy dohodou v prípade, ak mu uhradí oprávnené náklady súvisiace s odpojením žalovaného od sústavy tepelných zariadení vo výške 55 000 eur, pričom žalovaný na tento návrh žalobcu ďalej nereagoval, a teda sa sám rozhodol zotrvať v záväzkovo-právnom vzťahu so žalobcom, a to aj napriek tomu, že od neho teplo neodoberá prinajmenšom od februára 2018. Z emailovej komunikácie nevyplýva žiadna odpoveď žalovaného k návrhu dohody a možno len vyvodzovať, že sa s týmto návrhom žalovaný nestotožnil, pričom nie sú zrejmé žiadne konkrétne pripomienky, ktoré bránili uzavretiu predmetnej dohody. Tieto skutočnosti boli preukázané aj výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že medzi sebou strany rokovali, avšak nedohodli sa. Je teda zrejmé, že medzi stranami nebola ako zákonom predpokladaný dôvod zrušenia odberu tepla
- dohoda dosiahnutá.
104. V konaní nebol tvrdený a ani preukazovaný dispozičný úkon žalovaného vo vzťahu k žalobcovi ktorým by sa snažil ukončiť odber tepla na základe výpovede odberateľa, preto sa touto skutočnosťou súd ani nezaoberal. Rovnako tak súd postupoval aj pokiaľ ide o osobitný spôsob skončenia odberu tepla z dôvodu zriadenia vlastného zariadenia na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov tak, aby tento nový zdroj spĺňa zákonom predpokladané kvóty, keďže je zrejmé, že žalovaný zriadil plynovú prípojku na zemný plyn, čo nepochybne nie sú žiadne obnoviteľné zdroje. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal ani týmto dôvodom skončenia odberu tepla. S poukazom na uvedené skutočnosti sa súdu javí tvrdenie žalovaného, že žalobca ho núti zotrvať v zmluvnom vzťahu ako irelevantná, keď žalovaný má niekoľko možnosti, ako skončiť zmluvný vzťah so žalobcom, avšak žiadne kroky vo vzťahu k tomu nepodnikol.
105. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad, a to je vznik škody, túto žalobca odvodzuje od nákladov, ktoré mu vznikajú tým, že žalobca ako dodávateľ aj napriek tomu, že žalovaný ako odberateľ neodoberá žiadne teplo v rozpore so zmluvou, musí prevádzkovať zariadenie na dodávku tepla k žalovanému, pretože jeho odpojením by sám porušil zmluvu a takouto prevádzkou sú spojené náklady, premietajúce sa do fixnej zložky ceny tepla. Ide o osobné náklady (mzdy zamestnancov), poistenia, nájomné, náklady na opravu, údržbu, revízie, odpisy predošlých investícií a zároveň zahŕňa aj primeraný zisk, ktorý by dodávateľ mal dosiahnuť. Uvedené vyplýva z definície fixnej zložky ceny tepla a potvrdil to aj svedok Doc. Ing. Mikuláš, CSc. Tým, že žalobca neodoberá teplo, neuhrádza zaň ani žiadnu platbu, teda nielenže neuhrádza variabilnú zložku ceny tepla, ktorá priamo súvisí s množstvom odobratého tepla, ale ani fixnú zložku ceny tepla, čím žalobcovi vzniká škoda vo výške uvedených nákladov.
106. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že nebol povinný od žalobcu odoberať žiadne teplo, keďže zmluva, ktorú medzi sebou strany uzavreli je len rámcovou zmluvou a až dodatok k zmluve má povahu konkrétnej kúpnej zmluvy, ktorú uzatvárajú strany vždy najneskôr do
31. 08. konkrétneho kalendárneho roka a v ktorom sa určuje konkrétne množstvo dodaného tepla na nasledujúce vykurovacie obdobie. Vzhľadom k tomu, že zmluva ani zákon neobsahuje dojednané odobratie ani minimálneho množstva tepla, potom sa mohol rozhodnúť neodoberať aj „žiadne teplo“, a teda takéto jeho konanie nemožno sankcionovať tým, že od neho bude žalobca v postavení dodávateľa vyžadovať platby spočívajúce v úhrade fixných nákladov zahŕňajúce aj primeraný zisk. Uvedenými tvrdeniami žalovaný namietol existenciu vzniku škody ako druhého predpokladu zodpovednosti za vznik škody, ako aj samotné porušenie zmluvy - povinnosť odoberať teplo od žalobcu, keď má za to, že ak od žalobcu žiadne teplo neodobral, potom nie je povinný ani nič uhrádzať. Skutočnosť, že zmluva neobsahuje ustanovenie o minimálnom odbere sa stalo v priebehu konania nesporným, keď toto potvrdil žalobca pri svojom výsluchu a svedok Mikuláš uviedol, že konkrétne množstvo objednaného objemu tepla sa nachádza v dodatkoch k uzavretej Zmluve o dodávke a odbere tepla.
107. S uvedeným tvrdením súd v žiadnom prípade nesúhlasí, keďže žalobca sa domáha úhrady fixnej zložky ceny dodávaného tepla, ktoré navyše nie je určované svojvoľne žalovaným, ale príslušným Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2021. V tomto smere súd uvádza, že maximálna cena tepla sa skladá z variabilnej zložky a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom. Variabilná zložka tvorí približne 70 % z celkovej ceny tepla zahŕňa tie náklady, ktoré priamo súvisia s objemom výroby tepla. Patria sem náklady na primárne palivá (zemný plyn, uhlie, biomasa...), energie (elektrina a voda) a technologické hmoty. Fixná zložka tvorí približne 30 % celkovej ceny tepla a zahŕňa tie náklady, ktoré nesúvisia priamo s objemom výroby, t. j. ktorých výška nie je ovplyvnená tým, či je v danom roku silná alebo mierna zima. Patria sem odpisy z investícií, atesty, povinné odborné prehliadky a skúšky, revízie, opravy, audity, poplatky za znečistenie životného prostredia, mzdové náklady a iné. Variabilná zložka maximálnej ceny tepla v eurách za kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla a fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu.
108. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že fixná zložka nesúvisí s množstvom odobraného, resp. dodaného tepla, pričom tento dojem sa snaží navodiť žalovaný. Vzhľadom k tomu je irelevantná aj obrana žalovaného, keď tvrdí, že v zmluve neoblo dojednané ani minimálne množstvo tepla, a teda keď nič neodobral, nie je povinný nič ani platiť. V tomto smere súd poukazuje na to, že predná otázka už bola predmetom rozhodovania na najvyššej súdnej inštancií, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/48/2018 z 26. februára 2019, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/55/2017-120 z 22. novembra 2022 tak, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Cb/2/2016-72 z 14. októbra 2016 potvrdil. Predmetným rozhodnutím Okresný súd Žiar nad Hronom žalobe žalobcu, ktorým bol dodávateľ tepla žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu fixnej ceny tepla z dôvodu, že aj napriek tomu, že žalovaný od žalobcu neodoberal teplo v dôsledku zriadenia vlastnej plynovej kotolne, zmluva bola naďalej platná a účinná, a teda trval aj záväzok žalovaného na odoberanie tepla od žalobcu. Dovolací súd judikoval záver, že ak je zmluva platná a účinná, a to bez ohľadu na to, že odberateľ od dodávateľa neodobral žiadne teplo, je povinný fixnú zložku ceny tepla uhrádzať.
109. Z uvedeného rozhodnutia súd cituje bod: „33. Fixná zložka účtuje bez ohľadu na to, či odberateľ teplo odoberá, alebo nie, t. j. sa účtuje počas trvania zmluvy. Tento fakt je zrejmý aj z obsahu zmluvy v článku VII bod 5 Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. XXX. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že Zmluva o dodávke a odbere tepla č. XXX, v dobe za ktoré je fixná zložka účtovaná, právne existovala. Skutočnosť, že odberateľ si zabezpečil náhradný zdroj tepla, ktorou skutočnosťou dôvodil, že teplo neodoberal a dodávateľ nemá nárok na úhradu fixnej zložky ceny tepla, je pre posúdenie nároku na zaplatenie fixnej zložky tepla, právne irelevantná tak, a to skonštatoval žalobca a aj súd prvej inštancie.
34. Cena tepla je dvojzložková pričom sa skladá z variabilnej zložky a fixnej zložky ceny tepla. Variabilná zložka ceny tepla zahŕňa náklady, ktoré sú úplne alebo čiastočne ovplyvnené objemom výroby tepla. Fixná zložka ceny tepla zahŕňa tie náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla. Do fixnej zložky ceny tepla vstupujú iba ekonomicky oprávnené náklady, ktoré nezávisia od množstva vyrobeného tepla. Sú to fixné náklady, ktoré dodávateľ tepla má bez ohľadu na množstvo vyrobenej tepelnej energie. Predovšetkým tvoria mzdy pracovníkov odpisy úroky nájomné náklady na úpravy, dane a poplatky. Ide o náklady, ktoré súd fixné bez ohľadu na odber tepla. Platba fixnej zložky ceny tepla slúži dodávateľovi tepla na úhradu jeho fixných nákladov, ktoré musí vynaložiť bez ohľadu na objem dodávok.
35. Zo samotného pojmu „variabilná zložka“, je zrejmé, že tento pojem znamená menný, teda závislý od niečoho, čo je variabilné, v danom prípade na konkrétnom odbere tepla. Pojem fixná zložka je v podstate pevná zložka, ktorá nie je variabilná a teda nie je viazaná od skutočnosti, ktorá je menná.
36. Z uvedeného teda je zrejmé, že fixná zložka sa neriadi skutočným odberom tepla. Odvodzuje sa od veličiny regulačného príkonu a podľa vyhlášky č. 222/2013 Z. z., § 7 ods. 3 regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebu tepla v úžitkovej vode sa vypočíta ako podiel skutočne dodávaného množstva tepla, osobitne aj pre teplo v teplej úžitkovej vode v kWh v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5300 h/čo určil ÚRSO ako záväzné číslo. Výška regulačného príkonu ovplyvňuje mesačné platby fixnej zložky ceny tepla, ktorá sa určuje mesačne podľa vopred dohodnutého rozdelenia ročného regulačného príkonu a predstavuje mesačný regulačný príkon (v kW) x jednotková cena fixnej zložky za kW stanovená ÚRSO-m.
38. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, pri riešení právnej otázky, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a doposiaľ riešená dovolacím súdom nebola, dospel jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla dodávateľovi tepla, priznal aj v prípade, keď bolo preukázané, že v čase platnosti zmluvy o dodávke a odbere tepla, reálne teplo dodávateľ tepla odberateľovi nedodával.
39. I keď jednoznačne zo žiadneho právneho ustanovenia zákona a ani vyhlášky nie je jednoznačne zrejmé, ako tvrdí žalovaný, v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla sa viaže iba na skutočný odber ceny tepla, pravdou je, že zo žiadneho právneho ustanovenia nie je jednoznačné, že nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla dodávateľovi tepla nevzniká v období, v ktorom odberateľ skutočne reálne teplo neodoberal.
40. Fakt, že nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla dodávateľovi tepla vzniká aj v čase, keď v čase platnosti zmluvy o odbere a dodávaní tepla nevie reálne preukázať, že odberateľovi tepla, teplo skutočne dodával je však zrejmý zo samotného charakteru fixnej zložky, ktorej nárok na zaplatenie sa na reálne dodávanie tepla neviaže, nakoľko nesúvisí s odberom tepla, ale s nákladmi súvisiacimi dodávateľov tepla s dodávkou tepla v čase platnosti uzavretej zmluvy.“
110. Uvedené rozhodnutie priamo vyvracia argumentáciu žalovaného, že sa môže rozhodnúť odoberať žiadne teplo, teda inými slovami odoberať nič a potom nemusí ani nič platiť. Takýto záver žalovaného by poprel závery rozhodnutia najvyššieho súd a s uvedeným sa okresný súd nestotožnil. Súd súhlasí, že sa žalovaný mohol rozhodnúť tak, ako to tvrdil, čo aj urobil, avšak dôsledkom uvedeného je potom nárok žalobcu z platnej a účinnej zmluvy o dodávke a odbere tepla, keďže tento z dôvodu, že zmluva je naďalej účinná musí byť pripravený plniť svoje záväzky, a to aj napriek tomu, že mu to žalovaný svojim konaním znemožnil. Ak sa však žalobca mieni vyhnúť následkom vlastného porušenia zmluvných povinností, potom mu nezostáva iné, ako prevádzkovať zariadenie na dodávku tepla a teplej vody k žalovanému, s čím mu však vznikajú náklady, ktoré sú premietnuté do fixnej zložky ceny tepla, ktorú je žalovaný povinný uhrádzať bez ohľadu na to, či nejaké teplo od žalobcu odobral alebo nie. Nie je pritom rozhodujúce, či v zmluve je, alebo naopak nie je, dojednané minimálne množstvo odoberaného tepla, keďže fixná zložka nie je závislá od skutočnej spotreby, ale rozhodujúca je len skutočnosť, či je zmluva platná a účinná. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody, rozhodujúce je, či žalobcovi tieto náklady reálne vznikajú a v akej výške, a či žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti z platnej a účinnej zmluvy a či je medzi porušením žalovaného a vznikom škody žalobcu príčinná súvislosť. Okresný súd má na rozdiel od žalovaného za to, že žalobcovi počas platnosti a účinnosti Zmluvy uzavretej medzi stranami vznikajú aj naďalej náklady na prevádzku a údržbu vetvy pôvodne zabezpečujúcej dodávku tepla žalovanému, na náhradu ktorých by mal nárok za predpokladu, že by žalovaný neporušil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy, čím dospel k záveru, že sú naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
111. Od uvedeného potom možno odvodzovať, že ak žalovaný aj naďalej porušuje zmluvu, z ktorej mu plynie záväzok odoberať teplo a žalobcovi záväzok teplo dodávať, potom žalobcovi naďalej vznikajú náklady súvisiace s prevádzkou a údržbou tepelného zariadenia vedúceho k žalovanému, zaplatenia ktorých sa žalobca titulom náhrady škody domáha, pretože v prípade, že by žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, potom by uvedená škoda žalobcovi nevznikala, keďže v platbe za dodané teplo by boli uvedené náklady kompenzované. Pokiaľ ide o primeraný zisk, ktorý je súčasťou fixnej zložky ceny
tepla a ktorý je zároveň aj nárokom uspokojovaným v rámci rozsahu nároku na náhradu škody, súd sa rovnako tak stotožňuje s tým, že žalobcovi predmetný nárok patrí, pričom tento by žalobca rovnako tak dosiahol za predpokladu, že by žalobca riadne odoberal teplo a za toto uhrádzal aj určenú cenu zahŕňajúcu variabilnú ako aj fixnú zložku ceny tepla. Súd má v tomto smere za preukázané, že škoda na strane žalobcu neustále vzniká a rovnako tak žalobca dochádza aj o zisk, ktorý je zahrnutý v cene fixnej zložky určenej Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2021. Pokiaľ ide o výšku zisku, ktorý nie je osobitne vyčíslený v rámci fixnej zložky ceny tepla, tento sa podľa výpovede svedka Mikuláša nedá presne vyčísliť, avšak z praxe uviedol, že tento sa pohybuje približne vo výške 10 %.
112. Uvedené priamo zodpovedá aj otázku danosti príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného a vznikom škody, keď je nepochybné, že ak by žalovaný neporušil svoje zmluvné povinnosti a riadne by odoberal teplo, potom by riadne aj uhrádzal cenu tohto tepla vyúčtovanú žalobcom žalovanému zahŕňajúcu variabilnú aj fixnú zložku ceny tepla, a teda by žalobcovi nevznikala škoda vo forme nákladov, ktoré nevyhnutne vynakladá na zabezpečenie údržby a prevádzky tepelného zariadenia vedúceho k žalovanému. Vznik tejto škody zavinil priamo žalovaný, ktorý sa svojvoľne od tohto zariadenia odpojil bez toho, aby prišlo k riadnemu ukončeniu zmluvy so žalobcom.
113. Ďalej súd uvádza, že v zmysle Obchodného zákonníka ide o škodu objektívnu, preto nie je povinný skúmať zavinenie za vznik škody. Ak sa žalovaný mienil zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu, bol povinný preukázať liberačný dôvod, čo však nepreukázal. Žalovaný sa bránil tým, že mal možnosť sa rozhodnúť teplo ďalej neodoberať z dôvodu, že medzi stranami nebol dojednaný ani minimálny odber tepla, a teda nemohla vzniknúť ani žiadna škoda, k čomu sa už súd vyššie vyjadril a toto tvrdenie nepovažoval za dôvodné.
114. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu vzniku škody, túto si žalobca uplatnil vychádzajúc z predpokladaných nákladov, ktoré by boli v roku 2018, vychádzajúc pritom z poslednej skutočnej spotreby žalovaného v roku 2016, pričom demonštroval dva výpočty, a to v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky č. 248/2016 Z. z. a v zmysle čl. VI. bod 3 Zmluvy, pričom nárok si uplatnil v zmysle výpočtu podľa ustanovenia uzavretej zmluvy.
115. Podľa § 19 ods. 2 písm. i/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla.
116. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 248/2016 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike (ďalej len „Vyhláška“), regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode sa na rok t vypočíta ako podiel skutočne dodaného množstva tepla, osobitne pre teplo na vykurovanie a pre teplo v teplej úžitkovej vode, v kilowatthodinách v roku t-2 do odberného zariadenia, počtu hodín 5 300 a podielu dennostupňov podľa vzorca RP= (Qt-2/5300) x (3564/oDt-2) kde Qt-2 je skutočné množstvo dodaného tepla v roku t-2 a oDt-2 je priemerný počet dennostupňov v roku t-2, ktorý sa zverejní na webovom sídle úradu do 30. júna roku.
117. Žalovaný namietal, že žalobca si mohol nárok na fixnú zložku uplatniť len výpočtom v zmysle § 6 ods. 3 Vyhlášky a nie v zmysle zmluvy, kde vždy pri dosadení do vyššie uvedeného vzorca bude výsledok 0, keďže v roku 2018 žalovaný už nemal skutočný odber, a teda žiadnu pozitívnu hodnotu do vzorca nemožno dosadiť. Výsledkom by tak bola cena fixných nákladov, na ktoré má žalobca nárok 0 eur, a teda nemožno konštatovať, že žalobcovi vzniká škoda.
118. V tomto smere súd uvádza, že v danej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú je potrebné vyčísliť a za týmto účelom žalobca zvolil dva postupy, ktoré sa medzi sebou odlišujú výškou približne 12 eur. Vzhľadom k tomu, že určenie výšky škody pokiaľ ide o tak špecifickú oblasť ako je tepelná energetika, na určenie ktorej je potrebné odborné znalosti, žalobca predložil odborné vyjadrenia odborne spôsobilej osoby Doc. Ing. T. T., CSc. Sám žalobca uvedené tvrdil v žalobe, že si predmetný nárok na náhradu nákladov premietajúcich sa do fixnej zložky ceny tepla neuplatňuje ako zmluvný nárok, pretože dosadením do uvedeného vzorca vyjde hodnota 0, avšak aj napriek tomu mu aj naďalej vzniká škoda, ktorú si uplatňuje predmetnou žalobou. Ako súd uviedol už pri predbežnom právnom posúdení a na uvedenom zotrval aj po vykonaní dokazovania, pričom konštatoval, že skutočnosť, že sa predmetný
nárok javí ako zmluvný nárok (ktorý sa vypočítava v zmysle § 6 ods. 3 Vyhlášky) ešte nevylučuje, že škoda nevzniká. Keďže bolo preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku škody, potom je dôvodný záver, že škoda žalobcovi vzniká a tento má nárok na jej náhradu. Žalovaný popieral výšku škody, že táto je vypočítaná nesprávne, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca predložil na preukázanie výšky škody odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, ktorá aj na pojednávaní v rámci výsluchu svedka ozrejmila spôsob výpočtu, pričom uviedla, že iný spôsob, ako bol opísaný v podanom odbornom vyjadrení nie je možný, keďže v rozhodujúcom období nebol reálny odber tepla žalovaným, preto je potrebné vychádzať z predpokladaného odberu tepla v roku 2018, pričom vyhádzal z posledného skutočného odberu, ktorý bol v roku 2016, čím zistil cenu fixnej zložky za rok 2020 a uvedené dosadil do zákonného matematického vzorca. V tomto smere súd nemá pochybnosť o tom, že bola cena fixnej zložky vypočítaná správne. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o nesprávnej výške škody nenavrhol žiadne iné odborné vyjadrenie a ani nenavrhol znalecké dokazovanie, pričom v tomto smere má súd za to, že vyčíslenie a výpočet výšky škody na neodoberanom teple je otázkou, na ktorú je potrebné odborné znalosti z oblasti tepelného hospodárstva a náležite k tomu je strana povinná na preukázanie svojich tvrdení predkladať aj také dôkazy, ktoré sú spôsobilé nielen preukázať tvrdenia danej strany. Tvrdenie, že by si mal žalobca, ako tvrdí žalovaný, vynucovať ním želaný objem odberu, podľa súdu nie je preukázané, keď žalobca spôsobom obvyklým pre výpočet predpokladaného odberu určil výšku škody, pričom postupoval analogicky ako v prípade, keď odpočet skutočnej spotreby nie je možné vykonať. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že žalovaný neúčinne poprel výšku škody preukazovanú žalobcom, čo malo za následok, že neprišlo k liberácii žalovaného vo vzťahu k zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcom.
119. V kontexte uvedeného sa súd vyjadrí aj k námietkam žalovaného voči osobe Doc. Ing. T., CSc., ktorý nielenže vypracoval odborné vyjadrenie, ale bol zároveň vypočutý v konaní ako svedok, kde žalovaný spochybnil spôsobilosť uvedeného svedka z dôvodu, že tento spolupracuje so žalobcom a navyše nemá osobitné oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti tepelného hospodárstva a svoju činnosť vykonáva len ako poradenskú činnosť. S námietkami vo vzťahu k svedkovi sa súd nestotožnil, majúc za to, že tento sa zaoberá činnosťou v oblasti tepelného hospodárstva približne 25 rokov, pričom na pojednávaní prezentoval aj svoje pracovné skúsenosti a zručnosti, medzi inými aj prednáškovú činnosť na školách s odborným zameraním, z čoho má súd za preukázané, že uvedeného svedka a zároveň osobu, ktorá sa podpísala pod vypracované odborné vyjadrenie, možno považovať za odborne spôsobilú osobu. Pokiaľ ide o námietku v osobe svedka titulom toho, že spolupracuje so žalobcom dlhé roky, súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by narúšali jeho všeobecnú vierohodnosť a skutočnosť, že spolupracuje so žalobcom ešte neznamená, že jeho výpoveď bola účelová a zamerané v prospech žalobcu, navyše keď svedok bol poučený o následkoch krivej výpovede. Súd vychádzajúc zo samotnej výpovede na pojednávaní dňa 26. 08. 2022 nemá za preukázané, že by bol svedok nevierohodný.
120. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
121. Žalovaný namietal, že žalobca sám participuje na vzniku škody, keď svoje zariadenie na vykurovanie v časti vetvy vedúcej k žalovanému neodpojí, s čím mu vznikajú náklady, zaplatenia ktorých sa v konaní domáha, čo však súd považuje len za účelovú argumentáciu, keď žalovaný od žalobcu žiada, aby vetvu vedúcu k nemu odpojil aj napriek tomu, že je zmluva platná a účinná, čiže od neho žiada, aby sám porušil zmluvu, čím by naplnil zákonný dôvod zrušenia odberu tepla. Takúto argumentáciu súd považuje za absolútne neprípustnú, ak od druhej zmluvnej strany žalovaný žiada, aby porušila zmluvu, z čoho bude následne pre seba vyvodzovať priaznivé dôsledky. Vzhľadom k uvedenému súd nevzhliadol dôvod aplikácie § 376 Obchodného zákonníka, teda dôvodu, pre ktorý by žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol.
122. Skutočnosť, že zariadenie žalobcu na dodávanie tepla a vetva vedúca k žalovanému je súčasťou uceleného systému, ktorá by mala byť v prevádzke, potvrdzuje výpoveď svedka T., ako aj žalobcu. Žalovaný k uvedenému namietal, že žalobca teda teplo v systéme udržiava bez ohľadu na pripojenie žalovaného čo potvrdil aj žalobca pri svojom výsluchu, keď zdôraznil, že žalobca je spôsobilý cca do 24 hodín obnoviť dodávky žalovanému. Svedok T. zároveň uviedol, že teplo, ktoré sa do systému dodáva sa rozpočítava medzi jednotlivých odberateľov pomerne podľa odobratého tepla (variabilná zložka) a pokiaľ ide o fixnú zložku, táto sa zvýši ostatným odberateľom až v nasledujúcom regulačnom období, keďže
regulačné obdobie je zafixované, čiže aj napriek tomu, že zníženie skutočného odberu znamená nárast ceny fixnej zložky pre ostatných, toto sa premietne až v nasledujúcom regulačnom období. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že v priebehu regulačného obdobia, ak sa žalovaný odpojil, náklady na prevádzku nemá žalobca za odpojeného žalovaného uhrádzané ostatnými odberateľmi, a teda mu vzniká škoda spočívajúca v znížení jeho majetkovej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný pri výsluchu žalobcu kládol otázky ohľadom zmeny ceny v priebehu regulačného obdobia, na čo žalobca uviedol, že o takúto zmenu nežiadali, keďže zmluva so žalovaným je naďalej platná a ÚRSO by nevedel zdokladovať, prečo by mala byť určená nižšia fixná zložka ceny tepla. Zdôraznil, že uvedené prichádza do úvahy v prípade, keď sa napája nový odberateľ, zákonne sa odberateľ odpojí, vykonáva sa údržba rozvodov a pod., pričom uvedené skutočnosti sa dokladujú ÚRSO, ktorý rozhoduje na základe predložených listín. V prípade zákonných prekážok alebo zákonného odpojenia je možné fixné náklady medzi ostatných odberateľov rozpočítať na základe nového rozhodnutia ÚRSO, avšak z výsluchu žalobcu a výsluchu svedka vyplynulo, že takýto postup v danej veci nie je možný, keďže neprišlo k riadnemu ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a teda ani náklady premietajúce sa do fixnej zložky ceny tepla nemožno rozpočítať medzi ostatných odberateľov.
123. Žalovaný v konaní poukazoval aj na to, že žalobca nezohľadnil možnosť zníženého odberu, keď vychádzal z predpokladaného odberu v roku 2018 zohľadňujúc skutočný odber z roku 2016, k čomu svedok T. uviedol, že právne predpisy z oblasti tepelného hospodárstva predpokladajú znížený odber v súvislosti s posunom tepelného hospodárstva a rezervami tepla, ktoré sú dostupné, z čoho súd vyvodil, že takýto znížený odber nie je prípadom v predmetnej veci. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu žalobcu a svedka T. dospel súd k záveru, že námietky žalovaného, že žalobca sám zodpovedá za vznik škody svojim vlastným konaním za neopodstatnenú.
124. Podľa § 39 zákona č. 64/1064 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
125. Právny úkon je in fraudem legis, ak síce nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou, ale svojimi účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zakázaný; konanie in fraudem legis predstavuje postup, ako sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Je však potrebné skúmať účel zákona, s ktorým má byť dotknutý právny úkon v rozpore.
126. Podľa názoru súdu v tomto smere nemožno skutočnosť, že žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vzniká vo výške fixných nákladov považovať za obchádzanie zákona, keď si tento nárok neuplatňuje titulom zmluvného nároku, pretože tak, ako už súd uviedol, skutočnosť, že sa žalobca nemôže domáhať náhrady nákladov, ktoré vynakladá v súvislosti s platnou a účinnou Zmluvou o dodávke a odbere tepla uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neznamená, že škoda žalobcovi nevzniká.
127. Inštitút neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi možno vnímať ako ďalší korektív zmluvnej autonómie. Nie je prípustné, aby právny poriadok zabezpečil vykonateľnosť právnych úkonov, ktoré sa priečia elementárnym hodnotám spoločnosti, a preto tieto zmluvy musia byť neplatné.
128. Pokiaľ však ide o žalovaným tvrdenú absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorým má byť Zmluva o dodávke a odbere tepla uzavretá medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu, že táto je z hľadiska obsahu pre zmluvné strany nevyvážená, súd poznamenáva, že nevzhliadol nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný vo všeobecnosti namietal, že je rozporné s dobrými mravmi a v rozpore s účelom zákona, aby na základe zmluvy plnila iba jedna zmluvná strana bez poskytnutia náležitého protiplnenia od druhej zmluvnej strany, resp. druhá zmluvná strana nútila ďalšiu v nevyváženom zmluvnom vzťahu zotrvať a za toto ju sankcionovať. K uvedenému súd poznamenáva, že ide o zmluvu, ktorej obsah je z väčšej časti regulovaný osobitnými právnymi predpismi, a to Zákonom o tepelnej energetike a príslušnou Vyhláškou a zvyšok zostal na autonómii zmluvných strán. Žalovaný poukazoval na to, že zmluvu vypracovával žalobca, avšak vzhľadom k tomu, že zmluva o dodávke a odbere tepla je zmluvou dvojstrannou, s obsahom tejto žalovaný vyjadril svoj súhlas svojim podpisom (štatutárnym zástupcom žalovaného). Ak s obsahom zmluvy nesúhlasil, mal možnosť ju nepodpísať a odoberať teplo od iného dodávateľa. Zmluva bola uzavretá od roku 2008 a až pokiaľ si žalovaný nezriadil vlastnú plynovú prípojku na zabezpečenie vykurovania, nenamietal, že
by išlo o zmluvu neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, vzhľadom k tomu sa súdu predmetná námietka javí nielen ako neopodstatnená, ale najmä ako účelová. Žalovaný poukazuje na to, že má plniť aj keď nedostáva žiadne protiplnenie, bolo však na rozhodnutí žalovaného, že sa bez súhlasu žalobcu a bez splnenia podmienok (zákonných, dohodou, výpoveďou) zrušenia odberu tepla rozhodol porušiť zmluvné povinnosti, s čím sú spojené aj následky takéhoto konania. Bolo by absurdné pristúpiť k záveru, aby súd aproboval konanie žalovaného a konštatoval, že znášať následky jeho konania má práve žalobca, ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil riadne až do času, kedy mu to zamedzil žalovaný. Súd už vyššie uviedol, že žalobca nenúti zotrvať žalovaného v zmluvnom vzťahu, keď tento navrhol riešenie vzniknutej situácie mimosúdne uzavretím dohody, ku ktorej žalovaný žiadne stanovisko nezaujal. Taktiež sú Zákonom o tepelnej energetike jasne vymedzené možnosti skončenia odberu tepla, pričom tie, ktoré sú v dispozícii žalovaného v jeho rozsahu neboli realizované. V tomto smere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý je charakteristický vyššou mierou odbornosti, pričom sa predpokladá, že subjekty zmluvného vzťahu konajú s náležitou odbornou starostlivosťou, a teda sú spôsobilé posúdiť aj obsah vzájomne dojednávaných záväzkov. Ak niektorá zo zmluvných strán nekoná s náležitou odbornou starostlivosťou, potom toto nemôže byť na ťarchu druhej zmluvnej strany. S poukazom na uvedené sa súdu javí dovolávanie sa neplatnosti zmluvy o dodávke a odbere tepla za účelové, s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti žalovaného za vlastné porušovanie zmluvných povinností a prenesenia zodpovednosti na ťarchu žalobcu.
129. Súd sa vyjadrí aj k tvrdeniu žalobcu ohľadom nezákonného zriadenia plynovej prípojky žalovaným tvrdiac, že ide o prevádzku nelegálnej stavby, pričom úvodom poznamenáva, že posudzovanie správnosti rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní prekračuje rozsah preskúmavacej právomoci súdu v civilnom sporovom konaní a pre súd platí prezumpcia správnosti administratívnych rozhodnutí. Ak má, resp. mal, žalobca pochybnosť o správnosti uvedených rozhodnutí, teda že plynovú prípojku nemožno zriadiť na základe tzv. ohlášky, ale je potrebné povolenie o zmene v užívaní stavby, potom je potrebné, aby uvedené riešil v administratívnom konaní dostupnými riadnymi, prípadne mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Súd sa však stotožňuje s tým, že ak stavebný úrad vydal rozhodnutie o tom, že nemá námietky proti zriadeniu ohlásenej drobnej stavby - plynovej prípojky, predmetom skúmania nebolo splnenie podmienok zriadenia náhradného zdroja tepla v zmysle Zákona o tepelnej energetike, ale uvedené posudzoval z hľadiska stavebných prepisov, preto uvedené rozhodnutie stavebného úradu nezakladá záver o tom, že by tieto podmienky boli naplnené, čo však nemení nič na závere súdu o dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody.
130. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd nepochybne k záveru, že žalobca si v súlade so zákonom a so zmluvou uplatnil nárok na náhradu fixnej zložky, ktorá bola vypočítaná v súlade so zmluvou a vyhláškou a na preukázanie čoho predložil súdu aj odborné vyjadrenie. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody žalobcu (porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť). V odôvodnení rozhodnutia sa súd vysporiadal s jednotlivými námietkami žalovaného, nedôvodnosť ktorých primäla v konečnom dôsledku dospieť súd k záveru, že žalovaný v konaní neúčinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, a teda jeho obrana nebola spôsobilá prelomiť závery vyplývajúce zo žalobcom predložených dôkazov preukazujúcich dôvodnosť ním uplatneného nároku na náhradu škody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žaloba žalobcu v rozsahu pripustenej zmeny žaloby je dôvodná, a preto jej aj v celom rozsahu vyhovel.
131. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
132. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
133. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku žalobcu, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 696,40 eura od 10. 06. 2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 392,80 eura od 19. 08. 2022 do zaplatenia, pričom v tomto smere súd aplikoval § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže sa na omeškanie v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch uzatvorených do 01. 02. 2013 použijú ustanovenia občianskeho práva, pričom k 10. 06. 2020 bola úroková sadzba vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 8 % ročne. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená 04. 06. 2020. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z rozšírenej časti žaloby, tento si uplatnil odo dňa doručenia svojho rozšíreného nároku súdu, t. j. od 19. 08. 2022 do zaplatenia vo výške 8,50 %.
134. Keďže žalobca preukázal existenciu svojho dlhu, ktorý žalovaný doposiaľ neuhradil, dostal sa tak do omeškania, v dôsledku čoho súd vzhliadol ako dôvodný aj nárok na príslušenstvo, ktorým je úrok z omeškania.
135. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky, keďže súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
136. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
137. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
138. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
139. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
140. Lehotu na splnenie povinnosti súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP, teda do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mal určiť lehotu na plnenie dlhšiu.
141. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za preukázaný nárok žalobcu, preto žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
142. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
143. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
144. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
145. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
146. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti predmetného rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.