Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v spore žalobcu X.. C. Q., bytom W. XX, J., zastúpená: JUDr. Ján Lemeš, advokát, so sídlom kancelárie Žižkova 19, Košice, proti žalovanému: X.. S. Š., bytom Ľ.. Š.Ú. XX, D., zastúpený: JUDr. Vladimír Poch, advokát, so sídlom kancelárie Hviezdoslavova 3, Bardejov, o zaplatenie mzdových nárokov, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 6.791,14 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 16% zo sumy 1.480,10 € od 1.11.2002 do zaplatenia vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.006,74 € od 1.11.2003 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 2.304,30 € od 1.7.2004 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti pracovného pomeru voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žiaden z účastníkov v konaní o zaplatenie mzdových nárokov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca v 1. rade S. J. a žalobkyňa vtedy v 2. rade sa pôvodne samostatnými žalobami domáhali určenia neplatnosti skončenia ich pracovných pomerov výpoveďou, ktoré im boli dané žalovaným listami zo dňa 28.07.2003 (u žalobcu v 1. rade) a zo dňa 25.07.2003 (u žalobkyne v 2. rade). Súčasne sa domáhali aj svojich mzdových nárokov. Konanie o pôvodných nárokoch žalobcu v 1. rade bolo vedené pod sp. zn. 5C 179/03 a o pôvodných nárokoch žalobkyne v 2. rade pod sp. zn. 5C 180/03, pričom obe konania boli potom súdom spojené na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 5C 179/03.

2. Rozsudkom č.k. 5C 179/2003-495 zo dňa 11.10.2011 okresný súd určil, že výpovede z pracovných pomerov dané žalovaným žalobcom sú neplatné a zvyšok nároku žalobcov vylúčil na samostatné konanie. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 2CoPr 4/2013-514 zo dňa 12.12.2012 rozsudok okresného súdu, čo do určenia neplatnosti výpovedí potvrdil a odmietol odvolanie žalovaného o vylúčení zvyšku nárokov na samostatné konanie. To je nateraz vedené pod sp. zn. 6C 3/2013.

3. V tomto konaní súd rozsudkom zo dňa 13.10.2014 č.k. 6C/3/2013-196 zastavil konanie v časti uplatnených nárokov žalobcov vzniknutých po 30.04.2004. Druhým výrokom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 6.832,31 € s 16% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.319,39 € od 01.11.2002 do zaplatenia, s 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.908,55 € od 01.10.2003 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.604,37 € od 01.07.2004 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom rovnako uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 11.684,26 €, s 17,6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.186,61 € od 01.10.2001 do zaplatenia, s 16% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.186,61 € od 01.11.2002 do zaplatenia, s 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.006,74 € od 01.11.2003 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.304,30 € od 01.07.2004 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Štvrtým výrokom vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol.

4. V dôsledku odvolania podaného žalovaným Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 11.11.2015 č.k. 6CoPr/8/2014-226 potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ istinu 6.832,31 € s príslušenstvom a zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ istinu 11.684,26 € s prísl., vo výroku o súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie správne zdôraznil, že finančné prostriedky zasielané žalovaným na účet žalobkyne nesúviseli s úhradou mzdy, sám žalovaný tieto prostriedky označil ako ostatné príjmy, nie ako prostriedky na úhradu mzdy. Tieto sumy nezodpovedajú ani zákonným predpokladom pre výplatu mzdy tak, ako ich určovalo ustanovenie § 120 Zákonníka práce č. 65/1965, resp. § 130 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. Rovnako k výdavkovému pokladničnému dokladu z 31.12.2002, ktorým žalovaný preukazuje 139.320 Sk v prospech oboch žalobcov uviedol, že tento nie je podpísaný ani jedným zo žalobcov a bez ďalšieho nepreukazuje splnenie povinnosti žalovaným. Uložil však súdu prvej inštancie vysporiadať sa s daňovými priznaniami žalobkyne za obdobie rokov 2000-2003 a rovnako tým, z akých dôvodov vložila žalobkyňa na svoj účet dňa 1.2.2002 sumu 20.000 Sk a dňa 3.3.2003 sumu 50.000 Sk s tým, že išlo o finančné prostriedky poukázané žalovaným.

5. Predmetom tohto konania po čiastočnom zastavení konania a zamietnutí žaloby je tak nárok žalobkyne na vyplatenie mzdy od žalovaného za obdobie od 1.9.2000 - 10.8.2003 a nárok na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru odo dňa kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. od 11.8.2003 - 30.4.2004. Nárok na vyplatenie mzdy za obdobie od 1.9.2000-10.8.2003 predstavuje za rok 2000 sumu 32.000 Sk, za rok 2001 sumu 96.000 Sk, za rok 2002 sumu 96.000 Sk a za rok 2013 sumu 58.580,60 Sk, čo v prepočte na menu euro predstavuje 9.379,96 €. Nárok na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru tak predstavuje za 8 mesiacov a 21 dní mesiaca august 2003 sumu 69.419,35 Sk, čo v prepočte na menu euro predstavuje 2.304,30 €.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 4.4.2017 k predmetným hotovostným vkladom v sume 20.000 Sk a 50.000 Sk tvrdil, že tieto vklady realizoval on ako mzdu pre žalobkyňu s tým, že príkaz dal v Bardejovskej pobočke SLSP. K daňovým priznaniam uviedol, že z nich vyplýva príjem žalobkyne.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.9.2017 k týmto daňovým priznaniam uviedla, že išlo v nich o príjem od žalovaného tvrdiac, že tento fyzicky nedostala. Príjem bol v daňovom priznaní vykázaný iba preto, aby žalovaný nemal trestnoprávne problémy. K vloženiu sumy 20.000 Sk dňa 1.2.2002 na svoj účet a sumy 50.000 Sk dňa 5.3.2003 uviedla, že išlo o jej súkromné vklady. Žalovaný len tvrdí, že jej tie financie dal, ale nepreukázal, aby sa jednalo o jeho finančné prostriedky.

8. Pracovnoprávny nárok žalobkyne vznikol z pracovnej zmluvy dňa 1.12.1995, preto jej nároky na úhradu mzdy vzniknuté do 31.3.2002 súd posúdil podľa Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a jej nároky na úhradu mzdy vrátane nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru po 1.4.2002 súd posúdil podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Zb.

9. Podľa ustanovenia § 111 odsek 1 a 3 zákona č. 65/1965 v znení účinnom do 31.3.2002 (ďalej len „zákon č. 65/1965 Zb.“), Zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.

10. Podľa ustanovenia § 119 odsek 1 až 3 zákona č. 65/1965 Zb., Mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

V podnikovej kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky vydanou po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Na žiadosť zamestnanca mu musí byť mzda a náhrada mzdy splatná počas dovolenky na zotavenie vyplatená pred nastúpením dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi na jeho žiadosť mzdu a náhradu mzdy splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak to umožňuje technika výpočtu miezd.

11. Podľa ustanovenia § 119 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2003 (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“), Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

12. Podľa ustanovenia § 130 odsek 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z.z., Mzda sa vypláca zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo iný právny predpis. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. S domáckym zamestnancom možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

13. Podľa ustanovenia § 79 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom k 28.7.2003, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

14. Podľa ustanovenia § 79 odsek 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom k 28.7.2003, Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

15. Medzi stranami nebola sporná existencia mzdových nárokov, ale spornou bola otázka ich výšky, a to vo vzťahu k nevyplatenej mzde za obdobie od 1.9.2000-10.8.2003. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu sa pri posúdení dôvodnosti nároku žalobkyne na úhradu mzdy zaoberal obsahom daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb žalobkyne za obdobie rokov 2000-2003, z ktorých vyplýva, že za rok 2000 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov u žalobkyne predstavoval sumu 49.200 Sk, v roku 2001 sumu 54.383 Sk a v roku 2002 sumu 61.027 Sk. Za obdobie roka 2003 príjmy vykázané nie sú. Žalobkyňa tvrdila, že síce v týchto daňových priznaniach je vykázaná mzda od žalovaného, avšak túto reálne nedostala. V prípade, ak žalobkyňa tvrdila, že mzda vykázaná v daňových priznaniach za roky 2000 až 2002 jej vyplatená nebola, na jej strane bolo dôkazné bremeno toto tvrdenie preukázať, čo sa však nestalo. Za rok 2000 si žalobkyňa uplatnila nevyplatenú mzdu vo výške 32.000 Sk, avšak z daňového priznania za tento rok vyplýva, že jej bola vyplatená mzdy v sume 49.200 Sk, preto nárok za tento rok považoval za nedôvodný. Za rok 2001 si žalobkyňa uplatnila nárok na úhradu mzdy vo výške 96.000 Sk. Z daňového priznania za tento rok vyplýva, že úhrn príjmov zo závislej činnosti bol vo výške 54.383 Sk, a preto je dôvodný nárok žalobkyne na úhradu sumy 41.617 Sk, t.j. 1.381,43 €. Za rok 2002 si žalobkyňa uplatnila nevyplatenú mzdu vo výške rovnako 96.000 Sk s tým, že z daňového priznania za tento rok úhrn jej príjmov zo závislej činnosti predstavuje suma 61.027 Sk, a preto je dôvodný nárok žalobkyne iba na vyplatenie sumy 34.973 Sk, t.j. 1160,89 €. Pokiaľ ide o úhradu mzdy za rok 2003, tak z daňového priznania za tento rok už nevyplývajú príjmy žalobkyne zo závislej činnosti. V tomto smere súd uvádza, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v prvom rozhodnutí pokiaľ ide o žalovaným vkladané sumy na účet žalobkyne, a to v tom smere, že nesúviseli s úhradou

mzdy. Rovnako tak vyplatenie sumy 139.320 Sk, ktorá vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2002 nepreukazuje splnenie povinnosti zo strany žalovaného, pričom tento doklad nebol podpísaný žalobkyňou. Preto žalovaný nepreukázal vyplatenie tejto sumy žalobkyni na úhradu jej mzdy. Súd sa preto zaoberal už len spornými vkladmi vo výške 20.000 Sk na účet žalobkyne dňa 1.2.2002 a vo výške 50.000 Sk dňa 3.3.2003. Ak žalovaný tvrdil, že tieto vklady boli poukázané ním na úhradu mzdy žalobkyne , mal povinnosť toto tvrdenie preukázať. Žalovaný však súdu nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že uvedené sumy poukázal na účet žalobkyne ako mzdu na základe príkazu v pobočke SLSP v Bardejove tak, ako to tvrdil na pojednávaní dňa 4.4.2017. Navyše žalovaný na inom pojednávaní, a to dňa 13.10.2014 (čl.192) uviedol, že žalobkyňa vložila uvedené sumy na jej účet. Žalovaný tak svoje tvrdenia, že tieto sumy boli poukázané ním ako mzda pre žalobkyňu nepreukázal.

16. Na základe vyššie uvedeného tak súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne na úhradu mzdy je dôvodný za obdobie od 1.9.2000- 31.12.2002 iba v sume 2.542,32 € a za rok 2003 v ňou uplatnenej výške 1.944,52 €.

17. Pokiaľ ide o druhý nárok žalobkyne, a to na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru tak tento súd považuje za dôvodný v celom rozsahu. Rozsudkom súdu zo dňa 11.10.2011 č.k. 5C 179/2003-495 v spojení s rozsudkom Krajského v Prešove zo dňa 12.12.2012 č.k. 2CoPr 4/2013-514 bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede danej žalobkyni žalovaným. Preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 79 odsek 2 Zákonníka práce žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, a to od prvého dňa, kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda od 11.08.2003. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od 8 mesiacov a 21 dní mesiaca august 2003 vo výške 2.304,30 € (8x 8000 Sk + 5.419,35 Sk za 21 dní, spolu 69.419,35 Sk). Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si túto náhradu mzdy uplatnila za obdobie kratšie ako 9 mesiacov, súd jej túto náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru priznal v ňou uplatnenej výške.

18. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania tak predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške s 17,6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.186,61 € od 01.10.2001 do zaplatenia, s 16% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.186,61 € od 01.11.2002 do zaplatenia, s 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.006,74 € od 01.11.2003 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.304,30 € od 01.07.2004 do zaplatenia, keďže vo zvyšku bola žaloba právoplatne zamietnutá. Súd tak priznal žalobkyni úroky z omeškania, avšak len zo sumy, v ktorej žalobu považoval za dôvodnú, a to vo výške 16% zo sumy 1.480,10 € od 1.11.2002 do zaplatenia vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.006,74 € od 1.11.2003 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 2.304,30 € od 1.7.2004 do zaplatenia.

20. Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú v časti o zaplatenie mzdy vo výške 4.486,84 € s príslušenstvom a v časti o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru vo výške 2.304,30 € s príslušenstvom, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 4893,12 € s príslušenstvom súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania vedeného pod sp.zn. 5C/179/2003 a tohto konania rozhodol samostatne vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku.

22. O nároku na náhradu trov v časti uplatneného nároku na určenie neplatnosti výpovede súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto súd vyslovil, že má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O nároku na náhradu trov konania v časti uplatneného nároku na vyplatenie mzdy a náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru súd rozhodol v súlade s § 255 odsek 2, § 256 odsek

1, § 257 a § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia spolu sumy 44.138,56 € (postupným rozširovaním petitu žaloby), súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 6.791,14 € a v prevyšujúcej časti konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, pričom toto zastavenie konania zavinila žalobkyňa a žalobu zamietol za deň mesiaca august 2003. Žalobkyňa tak mala úspech v časti o zaplatenie sumy 6.791,14 € a neúspech v časti 33.347,42 €, čo percentuálne predstavuje úspech v rozsahu 15,39 % a neúspech v rozsahu 84,61 %. Súd v predmetnej veci skúmal, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v špecifickosti nároku, ktorý si žalobcovia uplatnili, ktorým bol nárok na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru s tým, že žalobcovia nezavinili ukončenie pracovného pomeru, ale bol to práve žalovaný, ktorý dal žalobcom výpoveď z pracovného pomeru neplatne, a preto sa žalobcovia museli obrátiť na súd. Tento spor tak zapríčinil žalovaný. Zároveň súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje i to, že od právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým vyslovil neplatnosť pracovného pomeru ubehlo takmer päť rokov a žalovaný dosiaľ žalobkyni nezaplatil žiadnu sumu. Na základe uvedeného preto súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov v časti mzdových nárokov voči žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.