Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – C. D. B. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocnencom: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec – C. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, G., zastúpený Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou, so sídlom Miletičova 3a, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. mája 2023, č. k. -92, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., v napadnutom výroku II. v časti určenia, že zročné výživné nevzniklo a v závislom výroku III. r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva v časti zverenia maloletej a úpravy styku otca s maloletou zamietol; výrokom II. určil výživné na čas do rozvodu manželstva na maloletú A. za obdobie od 22.6.2022 do 4.1.2023 v sume 800 eur mesačne, pričom zročné výživné nevzniklo a výrokom III. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal v konaní preukázané, že maloletá A. je dieťa rodičov – matky C. D. B. E. a otca C. A. B., pričom rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá býva s matkou. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -476 z 12.12.2022, právoplatným dňa 4.1.2023, manželstvo rodičov maloletej rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej. Vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatným rozsudkom rozvedené a zároveň bola týmto rozsudkom schválená rodičovská dohoda, do úvahy neprichádza úprava rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas do rozvodu, a preto súd návrh matky v tejto časti, vrátane úpravy styku otca s maloletou, zamietol. Predmetom konania tak ostalo určenie výživného na maloletú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka má príjem približne 2.200 eur netto a otec 5.200 eur netto. Z prehľadu platieb a mesačných výdavkov na maloletú doložených do spisu matkou vyplýva, že maloletá má okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky na zubnú starostlivosť (zubný strojček) a na voľnočasové aktivity (jazda na koni, lyžovanie, balet), čo otec nerozporoval. Z konania sp. zn. , ako aj z vyjadrenia otca k návrhu na začatie konania, vrátane doložených príloh, vyplynulo, že otec uhrádzal výdavky spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti (cca 600 eur mesačne), v ktorej žijú matka s maloletou, ako aj iné výdavky maloletej (telefón, vreckové) a výdavky v súvislosti s jej voľnočasovými aktivitami (výlety, letná škola, balet). Otec výdavky maloletej uhrádza podľa jej potrieb. Ďalej z konania vyplynulo, že medzi rodičmi maloletej je problém v komunikácii.

Nebolo možné dospieť k záveru, že by otec neprispieval, prípadne že by sa vyhýbal vyživovacej povinnosti. Súd určil výživné na maloletú za obdobie od 22.6.2022 do 4.1.2023 vo výške 800 eur mesačne a súčasne určil, že zročné výživné nevzniklo. V rámci výsluchov rodičov na pojednávaní bolo zistené, že s uvedenou sumou súhlasia aj napriek tomu, že podľa otca je suma vysoká. S prihliadnutím na príjmy oboch rodičov a na výdavky maloletej mal súd za to, že úhrada uvedenej sumy je v možnostiach a schopnostiach otca, keď súd poukázal na to, že všetky výdavky na maloletú boli doposiaľ uhrádzané podľa jej potrieb. Súd zdôraznil, že výživné má spotrebný charakter. O trovách konania súd rozhodol podľa .

3. Proti výroku I. a v časti o zročnom výživnom aj proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla podľa rozsudok zmeniť tak, že súd výrokom I. zastaví konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva a v časti zverenia a úpravy styku a výrokom II. uloží otcovi uhradiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 22.6.2022 do 4.1.2023 v celkovej výške 2.363 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Bola toho názoru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá ust. , keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých listinných dôkazov a tvrdení súd prvej inštancie vychádzal, keď jej návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva zamietol a určil, že zročné výživné za obdobie od 22.6.2022 do 4.1.2023 nevzniklo. K zamietnutiu jej návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu uviedla, že ide o nesprávny procesný postup súdu, pretože súd mal správne konanie v tejto časti zastaviť a následne pri rozhodovaní o výške výživného a zročného výživného na maloletú mal už iba zohľadniť jej faktickú osobnú starostlivosť o maloletú v rozhodnom období. Čo sa týka výroku II. rozsudku v časti o zročnom výživnom, bola toho názoru, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne odôvodnenie v tejto časti, a matke nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil a z akých listinných dôkazov vychádzal, keď dospel k záveru o tom, že zročné výživné nevzniklo. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami rodičov ohľadne reálnych úhrad na výživu dieťaťa, a to aj napriek tomu, že v mnohých údajoch šlo o zhodné skutkové tvrdenia rodičov, ktoré svedčali jednoznačne záveru o tom, že zročné výživné za rozhodné obdobie jednoznačne vzniklo, no rodičia nedospeli k dohode o jeho výške, keď sporným zostala otázka, či dar zakúpený otcom maloletej v auguste 2022 vo výške 1.500 eur je možné zohľadniť v platbách otca na výživné. Za rozhodné obdobie mal otec na výživnom zaplatiť sumu 5.590,40 eur, pričom za uvedené obdobie na výživnom uhradil sumu 3.027,40 eur, teda zročné výživné predstavuje sumu 2.363 eur. Súd prvej inštancie sa vôbec matematicky nevysporiadal s ňou uvádzanými tvrdeniami o výške zročného výživného, ktorú by mal byť otec povinný uhradiť do jej rúk, a rovnako sa nezaoberal zhodnými tvrdeniami samotného otca. Nie je pravdou, že by otec uhrádzal v rozhodnom období výdavky maloletej v súvislosti s jej voľnočasovými aktivitami. Otec na pojednávaní dňa 15.5.2023 súhlasil s tým, že nad rámec mesačného výživného sa bude polovičnou mierou podieľať aj na úhrade výdavkov na lyžiarsky zájazd dcéry, pričom si však nesprávne určil výšku tejto jeho úhrady. Výdavky na lyžiarsky zájazd maloletej predstavovali spolu sumu 945,92 eur. Matka v konaní poukázala na tú skutočnosť, že v mesiaci august 2022 bola otcovi vyplatená zo strany rakúskych sociálnych úradov suma 6.846 eur z titulu doplatku na prídavkoch na deti (spolu na dve deti). Polovica tejto sumy pripadajúca na maloletú A. predstavovala 3.423 eur. Uvedený príspevok zo strany Rakúska nie je príjmom otca, ale mal byť použitý na výdavky detí. Rovnako matka poukázala na skutočnosť, že z bankových výpisov z účtu otca jednoznačne vyplynulo, že otcov priemerný mesačný príjem dosahuje ďaleko vyššiu sumu ako 5.200 eur.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že matkou požadované výživné namietal z dôvodu, že matka nepreukázala relevantne náklady, ktoré deklarovala v neúmernej výške. Pokiaľ by takéto náklady matka skutočne na potreby dcéry vynakladala, išlo by o nehospodárene nakladanie s prostriedkami, keď položky ňou uvádzané sú tak vysoké, že takto vysoké náklady predstavujú nadpriemerný kompletný príjem jedného rodiča (v niektorých prípadoch aj oboch spolu), z ktorého je potrebné uhrádzať kompletné potreby rodiny, a nie potreby pätnásťročného dieťaťa. V priebehu konania bolo preukázané, že maloletá bola riadne zaopatrená v celom rozsahu jej potrieb, ktoré sú samozrejme v nižšej ako deklarovanej výške, primeranej ich pomerom. Bol presvedčený, že nie je daný dôvod na priznanie zročného výživného. Zotrvávanie matky na doplatení zročného výživného, ktoré malo podľa jej nepodložených tvrdení vzniknúť vo výške 2.363 eur, a to napriek tomu, že on si vyživovaciu povinnosť plnil riadne, pravidelne a vo výške primeranej potrebám dcéry, pričom okrem toho poskytoval aj ďalšie plnenia a uhrádzal aj celé náklady na bývanie v ich rodinnom dome, vrátane splácania úverov, evokuje iba

snahu matky získať ešte dodatočne finančný prospech na jemu neznáme účely. Súhlasil s návrhom matky, aby ku konaniu bol pripojený spis o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, kde bolo podrobne zdokumentované jeho prispievanie nielen na priame potreby dcéry formou výživného, ale aj plnenia nad rámec, a tiež krytie všetkých nákladov na bývanie matky s oboma deťmi, vrátane prevádzky domu celkovo v sume skoro 1.000 eur. Pokiaľ on zo svojho príjmu financoval bývanie matky s deťmi a súčasne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, matka mohla celý svoj príjem využívať v prospech seba a detí. Poukázal na to, že matkou deklarovaná čiastka za lyžiarsky výcvik vo výške celkovo 934 eur je vysoko nadhodnotená a vykonštruovaná z nákladov, ktorých relevantnosť namieta. Počítač Apple v hodnote 1.500 eur bol kúpený po dohode s matkou, pričom ona sama trvala na tejto značke. On navrhoval bežný počítač, avšak v kontexte toho, že syn dostal pre účely štúdia rovnaký počítač v minulosti, bol nútený súhlasiť. Kúpu po dohode s matkou zabezpečil cestou známeho za výhodnú cenu. Pokiaľ matka opakovane v priebehu konania tvrdila, že ide o bežný darček, považuje toto za absurdné. O jeho prístupe k potrebám dcéry a ich úhrade svedčí aj skutočnosť, že po tom, ako matka preukázala v konaní dôvodnosť nákladu za nadštandardný ortodontický strojček, ktorý dcére vybrala po konzultácii s lekárkou bez jeho prítomnosti, opakovane v splátkach prispel na úhradu tak, že tento uhradil rovným dielom. K vyplatenej čiastke sociálnych dávok v Rakúsku uviedol, že išlo o doplatenie nároku spätne, za viac rokov, pričom všetky tieto prostriedky boli použité na potreby ich detí. Matke je dobre známa skutočnosť, že prevažná časť jeho, i keď nadštandardného príjmu, vždy bola a doposiaľ je používaná pre potreby bývania (úvery, náklady na bývanie), ako aj potreby oboch ich detí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – účastník konania (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. na čas do rozvodu manželstva. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva v časti zverenia maloletej a úpravy styku otca s maloletou zamietol; výrokom II. určil výživné na čas do rozvodu manželstva na maloletú A. za obdobie od 22.6.2022 do 4.1.2023 v sume 800 eur mesačne, pričom zročné výživné nevzniklo a výrokom III. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. v časti určenia, že zročné výživné nevzniklo a v závislom výroku III.

8. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

9. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

10. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

11. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva v časti zverenia maloletej a úpravy styku otca s maloletou odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo právoplatným rozsudkom rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, a preto do úvahy neprichádza úprava rodičovských práv a povinností k mal. A. na čas do rozvodu.

12. Je pravdou, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu v časti zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky stráca účinnosť právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, ale je vhodné a potrebné, aby došlo k formálnemu potvrdeniu a zosúladeniu faktického stavu (dieťa sa nachádzalo v starostlivosti matky) so stavom právnym (R 31/1968, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2010 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2023 sp. sz. ).

13. Vo vzťahu k ostatnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností (okrem zverenia a vyživovacej povinnosti) sa možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že odpadol dôvod na úpravy týchto práv a povinností za minulé obdobie vzhľadom právoplatnosť rozvodu manželstva. Vzhľadom na to, že konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti možno začať i bez návrhu ( ), nie je dôvod, aby súd návrh matky v tejto časti zamietol, keď týmto návrhom nie je viazaný ( ). Súd prvej inštancie rozhodne o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ktorých úprava je potrebná, v prejednávanej veci o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a úprave vyživovacej povinnosti a o ďalších nerozhodne, pretože ich úprava stratila zmysel.

14. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil výživné na mal. A. za obdobie od 22.6.2022 do 4.1.2023 vo výške 800 eur mesačne. Tento výrok nebol zo strany súdu odôvodnený, nakoľko však nebol napadnutý odvolaním, nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

15. Výrok II. rozsudku v časti určenia, že zročné výživné nevzniklo súd neodôvodnil žiadnym spôsobom. Vôbec nie z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

16. Súhrnne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávania základného dokazovania).

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., v napadnutom výroku II. v časti určenia, že zročné výživné nevzniklo a v závislom výroku III. podľa zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, vykoná potrebné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie podľa odôvodní.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).