Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-352-2022.pdf
PDF · 99.98 KB
Case nature
Subarea
37Ek/352/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: I. R., M..: XX.XX.XXXX, A. Q. T. M. W. XXX, XXX XX T. M. W., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.479,95 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 100 030, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 93EX 174/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doručeným súdu dňa 31.01.2022, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.479,95 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na podklade exekučných titulov - Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 8Csp/14/2019 zo dňa 25.06.20119, právoplatný dňa 27.01.2021 a vykonateľný dňa 02.02.2021 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoCsp/4/2020 zo dňa 08.12.2020, Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 8Csp/14/2019 zo dňa 18.05.2021, právoplatné dňa 26.07.2021 a vykonateľné dňa 30.07.2021 v spojení s Uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 8Csp/14/2019 zo dňa 13.07.2021.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 15.02.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, ktorý ju vedeie pod sp. zn. 93EX 174/22.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 16.02.2022 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 02.03.2022. Dňa 07.03.2022 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený na exekútorský úrad dňa 10.03.2022. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Súdny exekútor vyzval oprávneného, ktorý sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril elektronicky.
4. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie, dokladom o odoslaní návrhu na zastavenie exekúcie povinného na poštovú prepravu, vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
9. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie podal z viacerých dôvodov. Povinný poukázal na nemajetnosť a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného dodávateľa. Žiada predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Súdom uznanú pohľadávku v sume 2.479,95 Eur žiada exekútor neprehľadným, nejasným a nepreukázaným spôsobom navyše aj trovy v čiastke 1.103,40 Eur. Spornú pohľadávku povinný neuznáva čo do dôvodu aj do výšky. Exekúcia je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu. Z dôvodu opatrnosti podal aj námietku premlčania. Popiera nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazuje pritom aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/232/2012, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV ÚS 174/02 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.02.2011 č. k. IV ÚS 55/11-19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zdôraznil, že ak aj súd exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie pohľadávky v mesačných splátkach po 50,- Eur až do celkového splatenia. Povinný ďalej uvádza, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že mu bolo odňaté ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 a bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Povinný tvrdí, že je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť súd rozpor so zákonom, pretože podľa únijného práva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky súd preskúmava zákonnosť exekúcie, ktorý v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanom, čim bola odňatá ústavná možnosť konať pred súdom. Spotrebiteľská zmluva podľa ktorej dodávateľ oprávnený poskytol povinnému úver/pôžičku a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Oprávnený predložil povinnému na podpis formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a Zmluvu musel podpísať ako celok jedným podpisom, a ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, ale najmä ide o zmluvu v rozpore so zákonom, z ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok. Konanie oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí úveru ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom. V tejto súvislosti dal povinný do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 01.07.2010, sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012), kde súd vyslovil právny názorm že v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu primeranú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu (Krajský súd Prešov sp. zn. 19Co/44/2014). Ďalej dal povinný do pozornosti rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoE/64/2012, kde odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 30.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak podľa §57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil exekúciu, pretože povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom výkonu exekúcie. Odvolací súd poukazuje na to, že takto zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§57 ods. 1 písm. h/) a prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, či možného uspokojenia pohľadávky oprávnenej zo mzdy povinného, ktorú by mohol poberať, ak sa v budúcnosti zamestná, nemajú žiadne reálne opodstatnenie v zistených osobných a majetkových pomeroch povinného a preto sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Záverom povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podal aj námietky proti trovám a príslušenstvu, pretože nie je v súlade s unijným právom, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Povinný na základe uvedených skutočnosti teda žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil a zastavil exekúciu ako nedôvodnú pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom.
10. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že Rozsudok Okresného súdu Levice, sp. zn. 8Csp/14/2019-165, v spojení s Uznesením Okresného súdu Levice, sp. zn. 8Csp/14/2019-269 a v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/4/2020-230 sú exekučným titulom. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na Okresnom súde Banská Bystrica. K predmetnej veci oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. K návrhu o splatenie pohľadávky v splátkach v zmysle návrhu povinného oprávnený uviedol, že uvedený návrh povinného ohľadom splatenia pohľadávky formou splátok napĺňa zákonom predpokladanú situáciu citovanú v § 61g ods. 3, a oprávnený využíva zákonnú možnosť posúdenia takéhoto návrhu. Vzhľadom na výrazný nepomer výšky pohľadávky vedenej v neprospech povinného a jeho navrhovaného spôsobu plnenia má oprávnený zato, že uvedené nie vhodné, a to najmä z časového hľadiska. S poukazom na vyššie uvedené nesúhlasí s takto nastavenými splátkami. Dohoda o splátkach by prichádzala do úvahy pri vyššej hodnote jednotlivých splátok. V takom prípade by tento inštitút napĺňal svoj význam.
11. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
14. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko exekučné tituly - Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 8Csp/14/2019 zo dňa 25.06.20119, právoplatný dňa 27.01.2021 a vykonateľný dňa 02.02.2021 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoCsp/4/2020 zo dňa 08.12.2020, Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 8Csp/14/2019 zo dňa 18.05.2021, právoplatné dňa 26.07.2021 a vykonateľné dňa 30.07.2021 v spojení s Uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 8Csp/14/2019 zo dňa 13.07.2021, neboli zrušené.
15. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému.
16. K námietke povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorou neuznáva spornú pohľadávku čo do dôvodu aj do výšky súd uvádza, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
17. K tvrdeniu uvádzanému povinným, že spotrebiteľská zmluva, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver/ pôžičku, a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky súd uvádza, že v danom konaní sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ale o spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Súd mal zároveň za preukázané, že otázkou neprijateľných zmluvných podmienok sa už zaoberal v potvrdzujúcom rozsudku Krajský súd v Nitre pod. sp. zn. 12CoCsp/4/2020 zo dňa 08.12.2021, kde uviedol, že žalovaný (povinný) mal možnosť výberu z viacerých možností pri dojednaní dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. V danom prípade teda bola zachovaná zmluvná voľnosť, keďže žalovaný (povinný) mal možnosť si vybrať z viacerých ponúkaných alternatív, a teda si mohol vybrať také zmluvné podmienky, ktorý by mu vyhovovali.
18. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
20. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného vzniesol aj námietku premlčania. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle) môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučných titulov mal súd preukázané, že exekúcia sa začala na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 25.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2021 a vykonateľnosť dňa 02.02.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 08.12.2020, uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 18.05.2021, právoplatné dňa 26.07.2021 a vykonateľné dňa 30.07.2021 v spojení s Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 13.07.2021. Námietka premlčania povinného rovnako nie je dôvodná, pretože pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu - exekučným titulom, sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pohľadávka ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola premlčaná, pretože desaťročná premlčania doba by uplynula dňom 02.02.2031. (premlčacia doba začala plynúť dňa 02.02.2021). Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na Okresný súd Banská Bystrica dňa 31.01.2022.
21. V súvislosti námietky nemajetnosti povinného súd uvádza, že v zmysle novely zákona č. 2/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ako ďalší dôvod, pre ktorý povinný navrhoval zastavenie exekúcie (nemajetnosť) bol pretransformovaný do ustanovenia § 61n ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedenej novely má rozhodovanie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti v plnej kompetencii súdny exekútor, ktorý môže po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (v prípade fyzických osôb 5 rokov od začatia exekúcie) vydať upovedomenie o ukončení exekúcie.
22. K namietaným trovám súdneho exekútora súd uvádza, že trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje. Avšak podľa ustanovenia § 32 Exekučného poriadku má súd možnosť požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci a ak pri výkone exekúcie dochádza k porušovaniu povinností ustanovených Exekučným poriadkom, môže mu súd uložiť vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov.
23. K tvrdeniu povinného, že v prípade ak súd nezastaví exekúciu má záujem o splatenie pohľadávky v mesačných splátkach po 50,- Eur, dáva súd do pozornosti ustanovenia § 61g a nasl. Exekučného poriadku. Povoliť plniť pohľadávku v mesačných splátkach patrí do kompetencie súdneho exekútora, kedy povinný môže požiadať súdneho exekútora o povolenie splnenia vymáhaného nároku na peňažné plnenie v splátkach za splnenia zákonom stanovených podmienok.
24. Podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.“
25. Podľa § 61g ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí vždy, ak a) povinný je fyzickou osobou, b) povinný vymáhaný nárok nespochybňuje, c) nejde o opakovanú žiadosť povinného v exekučnom konaní, d) vymáhaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2 000 eur, e) povinný vyhlási, že vymáhaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach, ktoré s výnimkou prvej a poslednej splátky budú rovnomerne rozvrhnuté, f) povinný zaplatí prvú splátku najmenej vo výške 50 eur do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.
26. Podľa § 61g ods. 3 Exekučného poriadku, so súhlasom oprávneného exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj bez splnenia podmienok podľa odseku 2.“
27. Podľa § 61g ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa plnenie v splátkach povolí, exekútor to oznámi povinnému a oprávnenému a upovedomí ich aj o odklade exekúcie. Na návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) sa v takom prípade v exekúcii neprihliada.“
28. Podľa § 61g ods. 5 Exekučného poriadku, pri nesplnení niektorej zo splátok riadne a včas sa na povolenie splátok a povolenie odkladu exekúcie neprihliada.“ 29. Čo sa týka namietaných čl. 46, čl. 47 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a odňatiu práva povinnému na súdnu a inú právnu ochranu tu súd uvádza, že posudzovanie súladu s Ústavou Slovenskej republiky spadá do rozhodovacej právomoci Ústavného súdu, a nie exekučného súdu.
30. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. 31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnení ani povinný si ich neuplatnili.
33. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.