Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-393-2014.pdf
PDF · 132.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/393/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v spore žalobkyne: A. T., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX D. XXX, zast. JUDr. Dušan Kmec, advokát, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 37 788 027, proti žalovaným: 1. Š. A., J..Č.. na neznámom mieste, 2. F. L., E.. XX.XX.XXXX, I. O. XX, 3. O. B., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XXXX/XX, XXX XX I., 4. B. M., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. XXXX/XX, XXX XX I., 5. A. B., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XXXXX/XXA, XXX XX I., 6. W. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. O. XXXX/XX, XXX XX D., 7. K. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. S. XX, XX XXX I., Č. X., 8. A. J., E.. XX.XX.XXXX, I. K. F. X, 9. C. O., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. D.F. XXX/X, XXX XX B. Z. G., 10. A. D., E.. XX.XX.XXXX, I. O. J. XXXX/XX, XXX XX D., 11. W. A., t.č. na neznámom mieste, 12. A. T., E.. XX.XX.XXXX, I. E. Z. XX, XXX XX D., 13. W. K., E.. XX.XX.XXXX, XXX XX P. XXX, 14. O. O.S., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. D. XXX/XX, XXX XX B. Z. G., 15. O. O., E.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/X, XXX XX D., 16. O. A., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX D. XXX, 17. Farma & Co. s.r.o, so sídlom Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 488 542, 18. A. Ť., E.. XX.XX.XXXX, I. E.Á. S. XXX/XXX, K. E. J., 19. A. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Č. XXX, 20. F. G., E.. XX.XX.XXXX, I. T. XX, žalovaní v 1. a 11. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a vzájomnej žalobe žalovanej v 18. rade takto
rozhodol:
U r č u j e, že do vlastníctva žalobkyne A. T., X.. B.D., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Č.. XXX patria v celosti nehnuteľnosti zakreslené a popísané na geometrickom pláne a výkaze výmer č.XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa M. C. S..X..F.., S. T. XX, A., úradne overenom Okresným úradom, katastrálnym odborom Vranov nad Topľou dňa 02.06.2015 pod č. M.-XXX/XXXX, ako parc. č. XXX záhrada vo výmere 1571 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy vo výmere 709 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy vo výmere 173 m2, ktoré boli vytvorené z nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie D. na LV č. XXX ako parc. č. XXX a na LV č. XX ako parc. č. XXX.
U r č u j e, že do dedičstva po nebohom O. Č., E.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a naposledy býval v D. patria v celosti parcely zakreslené a popísané na geometrickom pláne a výkaze výmer č.XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa M. C. S..X..F.., S. T. XX, A., úradne overenom Okresným úradom, katastrálnym odborom Vranov nad Topľou dňa 02.06.2015 pod č. M.-XXX/XXXX, ako parc. č. XXX orná pôda vo výmere 2522 m2 a parc. č. XXX/X vodná plocha vo výmere 95 m2, ktoré boli vytvorené z nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie D. na LV č. XXX ako parc. č. XXX a na LV č. XX ako parc. č. XXX.
Stranám konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť na LV č. XX kat. územie D. ako parc.č. XXX orná pôda vo výmere 1174 m2 patrí do vlastníctva žalobkyne A. T. X.. B.D., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Č..XXX.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na LV č. XX kat. územie D. je zapísaná nehnuteľnosť ako parcely registra „C.“ na mape určeného operátu s par. č. XXX orná pôda o výmere 1174 m2. Ako spoluvlastníci nehnuteľností na LV č. XX sú vedení a to Š. A., na neznámom mieste - žalovaný v 1. rade, G. D., X.. A., I. T.É., zomrelá XX.X.XXXX a dedičmi po nej sú dcéra G. B., X.. D., zomrelá XX.X.XXXX a po nej žalovaný v 2. rade manžel O.U. B., E.. X.XX.XXXX, žalovaný v 3. rade syn O. B., E.. XX.XX.XXXX, žalovaná v 4. rade dcéra B. M., X.. B., E.. XX.XX.XXXX a žalovaný v 5. rade syn A. B., E.. XX.XX.XXXX. Ďalej je dedičom po nebohej G. D. syn Š. D., zomrelý XX.XX.XXXX ako slobodný a bezdetný a syn C. D., zomrelý X.X.XXXX a po ňom žalovaná v 6. rade dcéra W. Š., X.. D., E.. X.X.XXXX, žalovaná v 7. rade dcéra K. S., X.. D., E.. XX,X,XXXX a žalovaná v 8. rade A. J., X.. D., E.. XX.XX.XXXX. Po nebohej G. D. sú ďalšími dedičmi syn L. D., Y. XX.X.XXXX a po ňom syn L. D.E., E.. X.X.XXXX a dcéra nebohej C. O., E.. X.X.XXXX a syn A. D., E.. XX.XX.XXXX. Ďalšou žalovanou je W. A., X.. A., na neznámom mieste. Ako ďalšia vlastníčka je vedená A. Š., X.. A., zomrelá XX.X.XXXX a dedičmi po nej sú dcéra W. Š., X.. J., zomrelá XX.X.XXXX a po nej syn A. Š., zomrelý XX.X.XXXX ako slobodný a bezdetný, žalovaná v 13. rade dcéra A. T., X.. Š., E.. X.X.XXXX a žalovaná v 14. rade dcéra W. K., X.. Š., E.. XX.X.XXXX a dcéra ( nebohej A. Š. ) W. A. O.Á., X.. J., zomrelá X.X.XXXX a po nej žalovaný v 15. rade syn O. O., E.. XX.X.XXXX a žalovaný v 16. rade syn O. O., E.. XX.X.XXXX. Žalovanou v 17. rade je O. A., X.. Č., E.. X.X.XXXX, žalovaný v 18. rade O. Č., E.. XX.X.XXXX a žalovaná v 19. rade A. Č., X.. M.. V ďalšom žalobu odôvodnil tým, že pôvodne boli vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. kat. územie D. ako spoločné vlastníctvo rodiny A.. Súrodenci sa pred odchodom do USA, Kanady a Chrastného spoločne dohodli, že uvedené nehnuteľnosti budú patriť ich sestre W. Č., X.. A., na základe čoho ich táto finančne vyplatila. W. Č. mala syna O. Č. a jeho manželkou bola A. Č., X.. M. - žalovaná v 19. rade. Druhým synom W. Č., X.. A. bol W. Č., po ktorom sú jeho deti, žalovaní súrodenci O. A., X.. Č. - žalovaná v 17. rade a O. Č. - žalovaný v 18. rade. W. Č., X.. A. darovala počas svojho života parcelu č. XXX synovi O.E. Č., ktorý ju v roku 1963 vymenil so žalobkyňou za parcelu č. XXX. Syn W. Č. dostal od matky iný pozemok, na ktorom si postavil rodinný dom. Parcelu č. XXX užíva od roku 1963 žalobkyňa na základe výmeny parciel s O. Č. aj napriek tomu, že nedošlo k zapísaniu vymenených parciel až doposiaľ. Žalobkyňa tak užíva parcelu č. XXX ako súčasť svojho dvora a záhrady. Zamenenú parcelu č. XXX , ktorú dostal nebohý O. Č. od žalobkyne, užíva žalovaná A. Č., X.. M..
3. V písomnom podaní zo dňa 24.06.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a k svojmu návrhu priložila geometrický plán a výkaz výmer č.XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa M. C. S..X..F.., S. T. XX, A., úradne overený Okresným úradom, katastrálnym odborom Vranov nad Topľou dňa 02.06.2015 pod č. M.-XXX/XXXX ( ďalej len „predmetný geometrický plán“ ).
4. Zmenu žaloby odôvodnila tým, že predkladá geometrický plán, podľa ktorého žalobkyňa užíva novovytvorené parcely č. XXX, XXX/X a XXX/X, ktoré boli vytvorené z pôvodných pozemkov parc. č. XXX a XXX, pričom pozemok parc. č. XXX bol nadobudnutý zámenou s O. Č. ako je uvedené v žalobe. Žalovaná v 19. rade A. Č. užíva novovytvorené parcely č. XXX a XXX/X, ktoré boli vytvorené z pôvodných pozemkov parc. č. XXX a XXX, pričom pozemok parc. č. XXX bol nadobudnutý zámenou s otco žalobkyne, ako je uvedené v žalobe.
5. Súd uznesením č.k. 13C/393/2014-45 zo dňa 30.9.2015 navrhovanú zmenu žaloby pripustil.
6. Slovenský pozemkový fond ako zástupca za žalovaného v 1. rade Š. A. a za žalovanú v 11. rade W. A. uviedol, že žalobkyňa tvrdí, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v roku 1963 na základe výmeny parciel s O. Č., ktorý spornú nehnuteľnosť mal nadobudnúť od svojej matky W. Č., X.. A.. W. A. mala pôvodných podielových spoluvlastníkov finančne vyplatiť. Zo žaloby nie je zrejmé, kedy mala predchodkyňa O. Č. nadobudnúť spornú nehnuteľnosť v celosti do svojho vlastníctva a kedy ju mala darovať synovi O.. Žalobkyňa nepreukázala, že sporný pozemok nadobudla skutočne od pôvodných podielových spoluvlastníkov len W. Č., X.. A. a finančne ich vyplatila. Najdôležitejšou podmienkou vydržania je dobrá vôľa držiteľa, ktorá sa týka titulu nadobudnutia držby, spôsobu nakladania s držanou vecou. Samotné užívanie cudzej veci nie je splnením podmienky vydržania, oprávnenosti vstupu do držby, okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery. Okolnosti svedčiace existencii
dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práca a svedčiace povinnosti nadobudnutia. Oprávnená držba zahŕňa aj omyl držiteľa, ktorý sa oprávnene domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. V danom prípade ak by žalobkyňa opierala oprávnenú držbu o niektorý právny úkon, ktorý by svedčil poctivosti nadobudnutia spornej parcely, musela by držba spočívať v ospravedlniteľnom omyle. Ak by aj k nadobudnutiu sporného pozemku došlo, tak na základe žaloby predpokladaný vstup žalobkyne do držby by mohol byť niekedy v roku 1963. Ani u predchodcov žalobkyne ( O. Č. a W. Č., X.. A. ) ani u žalobkyne nie je preukázané, že sporný pozemok mali v oprávnenej držbe. V ďalšom poukázali na zákon č. 141/150 Zb., účinný do 1.1.1951, ktorý bol s účinnosťou od 1.4.1964 nahradený zákonom č. 40/1964 Zb., ktorý po rozsiahlych novelách platí do dnešného dňa, v ktorých bola jednoznačne upravená podmienka, že zmluvy o prevode nehnuteľnosti musia mať písomnú formu a pre účinnosť sa vyžadovala registrácia štátnym notárstvom a od 1.1.1993 do súčasnosti zápis prevodu do katastra. Obidve právne normy sú dostatočne určité a zrozumiteľné a nerešpektovanie týchto zákonných požiadaviek má za následok vznik právneho omylu, ktorý nie je so zreteľom na všetky okolnosti ospravedlniteľný, pri ktorom závere sa opierajú o rozhodnutie NS SR č. 5Cdo 49/2010 a rozhodnutia NS ČR sp. zn. Cdo 490/2001 a sp. zn. 22 Cdo 1330/2006. Vzhľadom na uvedené majú za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre vydržanie sporného pozemku v zmysle platných právnych predpisov.
7. Žalovaná v 2. rade F. L. uviedla, že nepozná ani žalobkyňu a ani vec, o ktorej sa pojednáva, podľa jej zistení nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností v kat. území D..
Žalovaný v 3. rade O. B. uviedol, že uznáva nárok žalobkyne v celom rozsahu.
Žalovaná v 4. rade B. M. uviedla, že ako dedička po C. D., rod. A. si nenárokuje žiaden dedičský podiel, prípadne sa ho bude chcieť vzdať.
Žalovaný v 5. rade A. B. sa nevyjadril.
Žalovaná v 6. rade W. Š. uviedla, že uznáva nárok uplatnený v žalobe.
Žalovaná v 7. rade K. S. uviedla, že súhlasí s prepisom pozemku na žalobkyňu.
Žalovaná v 8. rade A. J. uviedla, že súhlasí s prepisom daného pozemku
Žalovaná v 9. rade C. O. uviedla, že nevie nič o zámene pozemkov, lebo tam nežije a žiada vyplatiť podiel po svojej mame.
Žalovaný v 10. rade A. D. uviedol, že nemá vedomosť, čo sa tam udialo, ale ak je to ako tvrdí žalobkyňa, tak nech to tak ostane.
Žalovaná v 12. rade A. T. uviedla, že nemá vedomosť ako to s tými pozemkami bolo, preto nech to zostane ako je.
Žalovaná v 13. W. K. uviedla, že nech to zostane ako to je a keby chcela niečo vyplatiť tak od Č., ktorí užívajú ten druhý pozemok.
Žalovaný v 14. rade O. O. navrhol, aby to zostalo tak, aký stav je, o zámene pozemkov nevie, nakoľko tam nežije.
Žalovaný v 15. rade O. O. uviedol, že nemá vedomosť ako sa tie pozemky užívajú, no súhlasí, aby to patrilo žalobkyni.
Žalovaná v 16. rade O. A. uviedla, že každý z vlastníkov užíva svoj pozemkov, ako uviedla žalobkyňa, resp. jej právny zástupca, nie je ta žiaden problém, lebo sú rozdelené kanálom, čiže je tam hranica. Pozná ten stav už dávno, nakoľko neďaleko má postavený svoj rodinný dom.
Žalovaný v 17. rade spoločnosť Farma&Co. s.r.o. sa vyjadrila, že pozemky kúpili v roku 2017, nemali vedomosť, že prebieha súdny spor, pričom spoločnosť tieto pozemky nevyužíva na poľnohospodárske účely a ani neplánuje, keďže sú v intraviláne obce, preto uznávajú žalobný nárok. Pôvodný žalovaný O. Č. uviedol, že oddávna sa tie pozemky tak užívajú a teda časť žalobkyne sa ťahá ku hlavnej ceste, ku kanálu a k železničnej stanici.
Žalovaná v 18. rade A. Ť., nástupkyňa po pôvodnej žalovanej A. Č. uviedla, že má vedomosť o tom, že babka W. Č. darovala synovi O. pozemok a strýkovi W. dala ďalší a že má vedomosť o tom, že potom došlo k zámene týchto pozemkov s T., pozemky užívajú asi od roku 1963 tak ako je to teraz, ešte aj počas obdobia družstva jej matka A. Č. užívala ten pozemok, ktorý aj v čase konania, nebolo to vysporiadané.
Žalovaný v 19. rade A. G. sa k žalobe nevyjadril.
Žalovaná v 20. rade F. G. uviedla, že súhlasí so žalobou žalobkyne.
8. Žalovaná v 18. rade A. Ť. podala vzájomnú žalobu a navrhla, aby súd určil, že do dedičstva po nebohom O. Č., E.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a naposledy býval v D. patria v celosti parcely zakreslené a popísané na geometrickom pláne a výkaze výmer č.XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa M. C. S..X..F.., S. T. XX, A., úradne overenom Okresným úradom, katastrálnym odborom Vranov nad Topľou dňa 02.06.2015 pod č. M.-XXX/XXXX, ako parc. č. XXX orná pôda vo výmere 2522 m2 a parc. č. XXX/X vodná plocha vo výmere 95 m2, ktoré boli vytvorené z nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie D.Á. na LV č. XXX ako parc. č. XXX a na LV č. XX ako parc. č. XXX.
9. Vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že s poukazom na vyjadrenia žalobkyne a strán konania, ktorí potvrdili, že jej otec O.E. Č. od svojej matky dostal do vlastníctva parcelu č. XXX a parc. č. XXX a po zámene so žalobkyňou ako vlastník užíval parc. č. XXX a parc. č. XXX, má záujem na tom, aby súd určil, jej otec bol vlastníkom parciel na predmetnom geometrickom pláne očíslovaných ako parc. č. XXX a parc. č. XXX/X.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadreniami žalovaných, listinami predloženými stranami sporu, pripojenými spismi tunajšieho súdu a iných súdov vo vzťahu k nástupníctvu strán sporu, prípadne ich rozhodnutiami a zistil tento skutkový stav.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX vyplývajú skutočnosti uvedené v žalobe o vlastníckom práve jednotlivých vlastníkov k parc. č. XXX a to Š. A. ( žalovaný v 1. rade ), C. D., zomr. XX.X.XXXX, W.I. A. ( žalovaná v 11. rade ), A. Š., O. A. ( žalovaná v 16. rade a O. Č. ( pôvodne žalovaný v 18. rade ) a A. Č. ( pôvodne žalovanej v 19. rade ).
12. Podľa výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. XXX vlastníkmi v nej uvedenej majetkovej podstate boli Š. A., W. Č., C. D., X.. A., W. A., X.. A. W. A. Š., X.. A.Š..
13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zasa vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti a to parc. č. XXX a XXX, katastrálne územie D..
14. Podľa žalobkyňou predloženého geometrického plánu a výkazu výmer č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoviteľa M. C. S..X..F.., S. T. XX, A., úradne overený Okresným úradom, katastrálnym odborom Vranov nad Topľou dňa 02.06.2015 pod č. M.-XXX/XXXX sú vedené ako parc. č. XXX záhrada vo výmere 1571 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy vo výmere 709 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy vo výmere 173 m2, ktoré boli vytvorené z nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie D. na LV č. XXX ako parc. č. XXX a na LV č. XX ako parc. č. XXX a parc. č. XXX orná pôda vo výmere 2522 m2 a parc. č. XXX/X vodná plocha vo výmere 95 m2, ktoré boli vytvorené z nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie D. na LV č. XXX ako parc. č. XXX a na LV č. XX ako parc. č. XXX, teda s uvedením stavu podľa registra T. D. s uvedením doterajšieho stavu a nového stavu.
15. Žalovaná v 9. rade C. O. a žalovaný v 10. rade A. D. vo svojom podaní zo dňa 11.1.2016 zhodne uviedli, že súhlasia, aby súd žalobe žalobkyne vyhovel, lebo po pojednávaní na súde sa od príbuzných pochádzajúcich z pôvodnej rodiny A. dozvedeli, že skutočne bola medzi súrodencami taká dohoda, že
parcely č. XXX a XXX ostanú vo vlastníctve W. Č., X.. A., ktorá ich vyplatila a vyplatila aj ich matku G. D.. W. Č. pozemky potom darovala synovi O. Č., ktorý parcelu č. XXX zamenil so žalobkyňou. Po tejto zámene žalobkyni patrí parcela č. XXX a XXX, O.Á. Č. patrili parcely č. XXX a XXX. Na záver uviedli, že súhlasia s tým, aby parcelu č. XXX a XXX vysporiadali pre seba dedičia O. Č., resp. samotná A. Č. ( pôvodná žalovaná v 19. rade ).
16. Žalovaná v 13. rade W. K., žalovaný v 15. rade O. O., žalovaný v 14. rade O. O. a žalovaná v 12. rade A. T. v podaní zo dňa 20.1.2016 zhodne uviedli, sa svojho podielu zriekajú v prospech žalobkyne.
17. Podľa osvedčenia o dedičstve 10D/673/2012, Dnot 160/2012 zo dňa 8.2.2013 dedičmi po nebohej W. O., rod. J. ( dcéra A. Š., X.. A. ) súd žalovaný v 14. rade O. O.Á. a žalovaný v 15. rade O. O..
18. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 21.01.2016 prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby súd pripustil do konania na strane žalovaných A. G. a F. G. a to podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. 39D 572/2010 a podľa zápisnice o predbežnom prejednaní dedičstva sp.zn. 10D/404/2013. O podanom návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 16.05.2016 č.k. 13C/393/2014-122 tak, že pripustil, aby na strane žalovaných vstúpili do konania A. G. ( žalovaný v 19. rade ) a F. G. ( žalovaná v 20. rade ).
19. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 39D/572/2010 vydaného notárom O. Z. sú dedičmi zo závetu po poručiteľovi C. D., E.. X.X.XXXX, ktorý bol dedičom po G. D., X.. A., podielovej spoluvlastníčke par. č. XXX zapísanej na LV č. XX, kat. ú. D.. Podľa zápisnice o predbežnom prejednaní dedičstva sp. zn. 10D/404/2013 Dnot 85/2013 spísanej notárkou O.. A. A. a notárskej zápisnice E., E. XXX/XXXX spísanej notárkou B. P. F. G., X.. M. - Y., je zo závetu univerzálnou dedičkou po poručiteľovi L.D. D., E.. XX.X.XXXX, ktorý bol dedičom po G. D., X.. A., podielovej spoluvlastníčke par. č. XXX zapísanej na LV č. XX, kat. ú. D.. Zo spisu Okresného súdu Košice II. súd zistil, že v osvedčení o dedičstve sp. zn. 39D/572/2010, Dnot 194/2010 je uvedené, že poručiteľ C. D., zanechal závet spísaný na Notárskom úrade O.. P. do notárskej zápisnice E. XX/XXXX, E. XXXX/XXXX, E. XXXX/XXXX, v ktorom všetky svoje podiely na nehnuteľnostiach v k. ú. Chrastné ako aj všetky podiely na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, ktorých vlastníkom bude ku dňu smrti odkázal A. G. a F. G. každému v podiele 1.
20. Zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10D/404/2013 súd zistil, že závetom spísaným na Notárskom úrade v Košiciach O.. P. do notárskej zápisnice E. X/XXXX, E. XXX/XXXX, E. XXX/XXXX poručiteľ L. D. odkázal všetok svoj majetok Oľge Hudákovej ako jedinej a univerzálnej dedičke.
21. Keďže nebohí L. D., E.. XX.X.XXXX, Y.. XX.X.XXXX W. C. D., E.. X.X.XXXX, Y.. X.X.XXXX boli synmi a dedičmi po nebohej G. D., ktorá je ako podielová spoluvlastníčka par. č. XXX zapísanej na LV č. XX, z ktorej boli mimo iného vytvorené parcely, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáha žalobkyňa, súd jej návrhu vyhovel.
22. Na základe vyššie uvedeného potom súd v dôsledku späťvzatia žaloby konanie voči pôvodne žalovanému v 9. rade L. D., E.. XX.XX.XXXX ( syn L. D., Y.. XX.X.XXXX ) zastavil.
23. Zo spisu Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. D 914/99, z uznesenia o osvedčení dedičstva po nebohej G. D., X.. A., E.. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX dedičmi zo zákona boli žalovaná v 9. rade C. O. ( dcéra ), Š. D. ( syn ), L. D. ( syn ), A. D. ( syn ), C. D. ( syn ) a po nebohej dcére poručiteľky G. B., X.. D., zomrelej v roku XXXX jej deti žalovaný v 3. rade O. B., žalovaná v 4. rade B. M. a žalovaný v 5. rade A. B. a manžel O. B., E.. XXXX ( pôvodne žalovaný v 2. rade ). Predmetné bolo zistené aj z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 4 sp. zn. D 169/91.
24. Zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13D/778/2006 zasa súd zistil, že po nebohom Š. D., zomrelý XX.XX.XXXX boli dedičmi súrodenci poručiteľa a to žalovaná v 9. rade C. O., L. D., A. D., C. D. a po zomretej sestre poručiteľky G. B. jej deti žalovaný v 3. rade O. B., žalovaná v 4. rade B. M. a žalovaný v 5. rade A. B.. Rovnako bol okruh dedičov po nebohom Š. D. uvedený aj v uznesení sp. zn. 1D/888/2002Okresného súdu Košice- okolie.
25. Pôvodne žalovaný v 2. rade O. B., E.. X.XX.XXXX, Y. X.X.XXXX a dedičské konanie po nebohom bolo vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 12D/269/2016. Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 12D/269/2016 súd zistil, že predbežným šetrením bolo zistené, že poručiteľ nezanechal
závet ani listinu o vydedení a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzali do úvahy jeho žalovaná v 2. rade - manželka F. L., E.. XX.XX.XXXX a jeho deti O. B., E.. XX.XX.XXXX - žalovaný v 3. rade, B. M., E.. XX.XX.XXXX - žalovaná v 4. rade a A. B., E.. XX.XX.XXXX - žalovaný v 5. rade. Zároveň súd z pripojeného spisu zistil, že uznesením č.k. 12D/269/2016-15 zo dňa 05.12.2016 súd konanie o dedičstve zastavil a majetok nepatrnej hodnoty vydal dedičke F. L.
26. Súd uznesením č.k. 13C/393/2014-163 zo dňa 6.9.2018 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s dedičmi po žalovanom v 2.rade a to F. L., E.. XX.XX.XXXX ako so žalovanou v 2. rade, O. B., E.. XX.XX.XXXX ako so žalovaným v 3. rade, B. M., E.. XX.XX.XXXX ako so žalovanou v 4. rade a A. B., E.. XX.XX.XXXX ako žalovaným v 5. rade.
27. Pôvodne žalovaná v 19. rade A. Č. zomrela B. XX.X.XXXX ako vdova po nebohom manželovi O. Č., zomrelom XX.XX.XXXX. Na základe návrhu žalobkyne súd uznesením č.k. 13C/393/2014-147 zo dňa 14.3.2017 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičkou po žalovanej v 19. rade A. Ť.. Dedičské konanie po nebohej A.Á. Č. bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5D/136/2016, pričom dedičkou nehnuteľnosti k.ú. D. zapísaných na LV XX, ktoré sú predmetom tohto sporu, v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2016, sa stala dcéra nebohej, A. Ť., E.. XX.XX.XXXX a preto súd rozhodol uznesením č.k. 13C/393/2014-147 zo dňa 14.03.2017 o pokračovaní v konaní s dedičkou po žalovanej v 19.rade a to A. Ť., teraz už žalovaná v 18. rade
28. Ostatným uznesením zo dňa 22.9.2020 súd pripustil, aby z konania na strane žalovaného v 18. rade vystúpil O. Č., E.. XX.XX.XXXX a aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť AGROFINANCE, s.r.o., so sídlom Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 488 542, ktorá od 4.1.2022 používa obchodné meno Farma&Co. s.r.o., kdeže po začatí konania pôvodne žalovaný v 18. rade O. Č. ako podielový spoluvlastník pozemku parc. č. XXX zapísaného na LV č. XX previedol svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou zo dňa 27.02.2019 na spoločnosť AGROFINANCE, s.r.o. a ktorá je na LV č. XX kat.úz. D. zapísaná ako spoluvlastník v časti I. vo veľkosti podielu 1/34.
29. Pokiaľ sa týka strán konania, v podanej žalobe žalobkyňa riadne ozrejmila právne nástupníctvo jednotlivých žalovaných a následne v priebehu konania vzhľadom na závery dedičských konaní bol okruh strán na žalovanej strane ustálený tak ako bol prednesený na pojednávaní a tieto skutočností vyplývajú aj z jednotlivých procesných rozhodnutí súdu vydaných v priebehu tohto konania berúc do úvahy predmetné rozhodnutia v dedičských konaniach tak ako sa nimi súd zaoberal vyššie a na základe toho súd ustálil okruh strán konania tak ako je uvedený v záhlaví tohto rozsudku.
30. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom prednese uviedol, že podľa ich názoru bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako dobromyseľná držiteľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zakresleným na geometrickom pláne, ktorý je prílohou spisu, aj predmetného uznesenia, ako parcela XXX, XXX/X W. XXX/X, ktoré boli vytvorené z nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parcela č. XXX a na LV č. XXX ako parcela č. XXX. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. K protižalobe uviedol, že v tejto časti ponecháva rozhodnutie na súde.
31. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Súdy obvykle považujú právny záujem žalobcu na usporiadaní vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností za notorietu, pretože bez listinného dôkazu o vlastníctve nemožno nehnuteľnosť scudziť, dosiahnuť na ňu stavebné povolenie, použiť ju na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky zriadením záložného práva a podobne. Väčšina vlastníckych určovacích žalôb je vyvolaná nedoloženými právnymi vzťahmi k nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
33. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danej veci žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu preukázala.
34. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 40/1964 Zb. ) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
35. V zmysle § 115 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 141/1950 Zb. ) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene ( § 145 ) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená ( § 145 ods. 1 , ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 366 Občianskeho zákonníka kúpnou smluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojednanú cenu.
Ustanovenia o kúpnej smluve treba primerane použiť aj na smluvu, ktorou si strany vymeňujú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje pri veci, ktorú výmenou dáva, za stranu predávajúcu a pri veci, ktorú výmenou prijíma, za stranu kupujúcu ( § 372 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 40 Občianskeho zákonníka písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam.
Právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžadujú písomnú formu, pôsobí od podpisu strán ( § 41 Občianskeho zákonníka ).
36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou v spojení so zmenou žaloby, ktorú súd pripustil, na základe predloženého geometrického plánu domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností tak ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku ( ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“ ). Zo samotnej žaloby ako aj vyjadrenia žalobkyne ale aj ďalších vyjadrení strán vyplýva, že toto svoje odvodzuje od toho, že pôvodne to bolo vlastníctvo rodiny A. s tým, že tak je uvedené v žalobe, na základe dohody súrodencov A., ktorí boli teda zapísaní na pôvodnej pozemkovoknižnej vložke č. XXX, že títo sa dohodli, že vlastníčkou nehnuteľností sa stane W. Č., X.. A., ktorá svojich súrodencov aj finančne vyplatila. V ďalšom súd poukazuje na uvedené v žalobe nástupníctvo po W. Č. a teda, že táto mala synov O. Č., ktorého manželkou bola A.X. Č., X.. M., pôvodne žalovaná v 19. rade, ktorá zomrela a dedičkou po nej a teda žalovanou sa stala A. Ť., teraz ako žalovaná v 18. rade. Druhým synom W. Č. bol W. Č., za ktorého boli žalované už jeho deti a teda O. A., žalovaná v 16. rade a O. Č., pôvodne žalovaný v 18. rade, ktorý previedol nehnuteľnosti na terajšieho žalovaného v 17. rade.
37. Tak ako vyplynulo zo samotnej žaloby ale aj z vyjadrení strán konania, W. Č. darovala svojmu synovi O. Č. parc. č. XXX a tento ju zamenil so žalobkyňou s tým, že druhý syn W. Č. dostal iný pozemok, na ktorom si postavil rodinný dom. Teda od roku 1963 žalobkyňa mala užívať predmetné nehnuteľnosti na základe výmeny alebo zámeny parciel s O. Č. a to napriek tomu, že nedošlo k zápisu týchto skutočností, keďže tieto právne úkony neboli vykonané v písomnej forme.
38. V ďalšom mal súd za preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou o užívaní predmetných nehnuteľností a to nielen z jej tvrdení ale aj tvrdení žalovaných a to najmä tých, ktorí doposiaľ žijú v obci D., nakoľko mnohí zo žalovaných nemajú žiadnu reálnu väzbu a vedomosť o týchto nehnuteľnostiach a stranami sporu sa stali titulom právneho nástupníctva. Ale súd poukazuje na vyjadrenia žalovanej v 16. rade O. A. a pôvodne žalovaného v 18. rade O. Č.C., teda detí po nebohom W. Č., ktorí žijú v obci, ktorí obaja zhodne uviedli, že nehnuteľnosti sa dlhodobo užívajú tak ako to tvrdí žalobkyňa a rovnako sa vyjadrili aj k užívaniu nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým bola podaná vzájomná žaloba, teda nehnuteľnosti pôvodne užívaných nebohým O. Č., či pôvodne žalovanou v 19. rade, jeho manželkou A. Č..
39. Z geometrického plánu predloženého žalobkyňou vyplýva o aké predmetné nehnuteľnosti a teda aké parcely a na akých listoch vlastníctva sú zapísané a z akých parciel boli vytvorené, pričom viacerí žalovaní sa vyjadrili, že so žalobou súhlasia, aj keď následne k vzájomnej žalobe sa nevyjadrili, tak už v čase pred podaním vzájomnej žaloby, tak žalovaní sa vyjadrovali už v tom čase v tom zmysle, aby každý, teda žalobkyňa ale aj žalovaná vtedy v 19. rade A. Č., mali ten stav daný do súladu tak, aby faktický stav v spôsobe užívania nehnuteľnosti bol potvrdený aj právne, preto mal súd za to, že žalobe žalobkyne možno vyhovieť.
40. Žalobkyňa sa mala ujať držby predmetných nehnuteľností na základe ústnej zámennej zmluvy v roku 1963, teda za účinnosti vtedy platného Občianskeho zákonníka ( zákon č. zákon č. 141/1950 Zb. ), pričom od 1.4.1964 už bol účinný Občiansky zákonník doteraz platný ( zákon č. 40/1964 Zb. ), pričom podľa Občianskeho zákonníka sa vyžadovala písomná forma týkajúca sa právnych úkonov k nehnuteľnostiam.
41. Teda úlohou súdu bolo posúdiť, či žalobkyňa bola aj dobromyseľnou držiteľkou predmetných nehnuteľností, keďže ako už bolo konštatované vyššie, právne úkony a teda predmetná zámena nehnuteľností medzi žalobkyňou a O. Č..
42. Súd sa oboznámil s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu, tak ako na to poukázal vo svojom vyjadrení aj Slovenský pozemkový fond.
43. Poukázať však v kontexte riešenia tejto otázky je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018.
„Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom ( ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve ) so stavom faktickým. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“
44. Ústavný súd v bode 48. svojho rozhodnutia konštatuje, že z už označených rozhodnutí najvyššieho súdu a tu odkazuje na bod 44 - sp. zn. 5Cdo 49/2010, na ktoré poukázal vo vyjadrení Slovenský pozemkový fond, ale aj iné, nijako nevyplýva, na základe akých úvah došlo k pomerne radikálnej zmene judikatúry pri posudzovaní otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a to v porovnaní so skoršou judikatúrou.
45. V bode 49, 50 uvádza, že spornou je právna otázka, či bolo možné držbu sťažovateľa, resp. jeho právnych predchodcov považovať za dobromyseľnú. Ústavný súd je toho názoru, že za ústavne konformný treba považovať skorší výklad, ktorého podstata vyplýva z veci sp. zn. 3 Cdo 117/94.
46. Berúc potom do úvahy vyššie uvedené, súd uvádza, že je nesporné, žeby existovala akákoľvek písomná dohoda o zámene pozemkov medzi žalobkyňou a nebohým O. Č., nebola súdu predložená a nebolo to ani jednou zo strán tvrdené, na ktorú by sa v zmysle Občianskeho zákonníka primerane vzťahovali ustanovenia o kúpnej smluve a teda by musela mať písomnú formu. Súd mal za to, že je potrebné dať do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom právnym. Skutočnosť, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užívala, potvrdili ako už bolo
vyššie uvedené najmä žalovaní, ktorí majú konkrétnu vedomosť a skúsenosť, keďže v obci D. dlhodobo žijú ( O. A., O. Č. W. A. Ť. ), ale aj takí, ktorí sa to dozvedeli v rámci rodinných vzťahov.
47. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera musí byť daná so zreteľom na všetky okolnosti.
48. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu sa okolo roku 2010 priklonila k právnemu názoru, že súčasťou všetkých okolností, na ktoré je potrebné pri dobromyseľnosti brať zreteľ, sú aj ťažiskové právne formy a v zmysle toho potom v dôsledku nedodržania predpísanej právnej formy pre právny úkon, teda ak tento nebol urobený v písomnej forme, takýto držiteľ nemôže byť dobromyseľný o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti.
49. Súd však poukazuje na vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a má za to, že pokiaľ sa skutočnosti, ktorú treba skúmať a teda, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, poukazuje na vyjadrenia strán, ktoré sa vedeli vyjadriť aj k faktickému stavu, a teda opäť na vyjadrenia žalovaných, ktorí majú konkrétnu vedomosť a skúsenosť, keďže v obci D. dlhodobo žijú ( O. A., O. Č. W. A. Ť. ), ale aj takí, ktorí sa to dozvedeli v rámci rodinných vzťahov, mal potom súd za to, že tomu tak bolo a teda, že žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti poctivým spôsobom a to zámenou za iné nehnuteľnosti s nebohým O. Č., ktorí ich darom nadobudol od svojej matky. Teda žalobkyňa užívala predmetné nehnuteľnosti a držala ich po uvedenej zámene a druhá strana z tejto zámennej zmluvy, pôvodne O. Č., neskôr aj manželka A. Č., pôvodne žalovaná v 19. rade užívali, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vzájomnou žalobou a ktoré skutočnosti ohľadom jednotlivých parciel uvedených vo výroku tohto rozsudku s uvedením súčasného právneho stavu ale aj faktického stavu sú zrejmé aj geometrického plánu.
50. Berúc potom do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že je možné vyhovieť aj podanej vzájomnej žalobe, keďže výsledky vykonaného dokazovanie boli dostatočným podkladom pre takýto záver súdu a to pokiaľ sa splnenia všetkých podmienok pre vydržanie zamenených nehnuteľností O. Č. a teda aj jeho právnymi nástupcami a teda pre určenie toho, aké nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom O. Č., otcovi žalovanej v 18. rade A. Ť..
51. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ). Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 52. Právny zástupca žalobkyne navrhol stranám náhradu trov konania nepriznať. Taktiež viacerí žalovaní uvádzali, že nie sú ochotní znášať trovy tohto konania. 53. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v tom, že pokiaľ sa týka žalobkyne, táto sa žalobou domáhala uvedenia faktického stavu do súladu so stavom právnym. Pokiaľ sa týka strany žalovaných, pri tomto druhu sporu - o určenie vlastníckeho práva, sa stranou sporu stávajú titulom vlastníctva v prevažnej miere ako právni nástupcovia pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti, preto by bolo podľa súdu neprimerané zaťažovať ich trovami konania a to za stavu, keď takmer všetci so žalobou súhlasili a teda umožnili žalobkyni domôcť sa jej práva a v neposlednom rade po podaní vzájomnej žaloby aj žalovanej v 18. rade.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.