Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-16-2022.pdf
PDF · 134.7 KB
Case nature
Subarea
11CoP/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú: L. E., nar. XX. januára XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: S. E., nar. XX. júla XXXX, trvale bytom T. 6, J. J., zastúpená JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, so sídlom AK Mičinská cesta 35, Banská Bystrica a otca: I. E., nar. XX. mája XXXX, bytom Y. XX, zastúpený Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom AK Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 38P/18/2022-82 zo dňa 7. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým upravil styk otca s maloletou, výroku III., ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol a výroku IV., ktorým určil, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na okresnom súde pod sp.zn. 38P/18/2022 p o t v r d z u j e.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť, styk otca s maloletou umožniť s tým, že styk otca s maloletou sa bude realizovať so začiatkom a koncom styku v mieste bydliska matky.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením, č.k. 38P/18/2022-82 zo dňa 7. marca 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: I. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L. E., nar. XX.XX.XXXX dočasne každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod., za prítomnosti matky maloletej. II. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otca s maloletou umožniť, pričom otec maloletej je v stanovenom dni a čase oprávnený maloletú prevziať a povinný maloletú odovzdať pred bytom matky. III. Súd vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. IV. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 38P/18/2022.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že otec maloletej sa návrhom vo veci samej domáhal, aby súd manželstvo matky a otca maloletej rozviedol. Rovnakým podaním sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletú dočasne zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa realizovala v týždňových intervaloch tak, že otec bude dočasne zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 17.00
hod., kedy si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky do pondelka nasledujúceho párneho týždňa do 17.00 hod., kedy maloleté dieťa odovzdá matke v mieste svojho bydliska. Matka bude dočasne zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 17.00 hod., kedy si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska otca do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 17.00 hod., kedy maloleté dieťa odovzdá otcovi v mieste svojho bydliska.
1.2 Otec maloletej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že matka s maloletou dňa 26.01.2022 opustila spoločnú domácnosť, od tej doby obmedzuje jeho kontakt s maloletou na úplné minimum. Otcovi do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia umožnila stretnúť sa s maloletou dokopy šesťkrát, pred domom matky, stretnutia trvali zväčša len 5 minút. Matka maloletú proti otcovi štve, aby docielila, že ho maloletá začne odmietať. Má to za následok, že otec nemôže plnohodnotne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti a nemôže sa podieľať na výchove maloletej. Maloletá má pritom v domácnosti všetko, čo pre svoj zdravý vývin potrebuje, v domácnosti matky také podmienky nemá. Matka spôsobila maloletej značný stres prostredníctvom jej necitlivého vytrhnutia z prirodzeného prostredia v obci Y.. Je obava, že s ohľadom na vzájomné odlúčenie si môže maloletá voči otcovi vybudovať negatívne emócie. Matka na žiadosti otca o možnosti stretnutia s maloletou nereaguje, odstrihla maloletú nielen od otca ale aj od starých rodičov maloletej zo strany otca. Matka maloletej v písomnom vyjadrení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasila z dôvodu, že otec sa o výchovu maloletej nezaujímal, prednejší mu boli kamaráti a alkohol. Ak opustila spoločnú domácnosť, bolo to z dôvodu, že otec matku a maloletú doslova vyhnal z bytu. Matka sa vyjadrila, že neobmedzuje kontakt otca s maloletou; maloletá sama odmieta byť s otcom, nakoľko nie je medzi nimi vytvorená dostatočná citová väzba. Maloletá odmieta ísť sama s otcom napriek snahe matky dohovoriť jej; maloletá sa pri stretnutí s otcom dňa 08.02.2022 bála, že ju otec naspäť nedonesie, alebo že ju odvezie ku starým rodičom do X. nad Y.. Matka sa vyjadrila, že má vytvorené vhodné podmienky v byte na T. X v J. J., čo bolo potvrdené sociálnym zisťovaním. Maloletú proti otcovi nepopudzuje, snaží sa jej dohovárať, aby bola aj s otcom. Ak maloletá otca odmieta, je to z dôvodu, že nemá s ním vytvorený až taký blízky vzťah. Naopak je veľmi citovo naviazaná na matku.
1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval ust. § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Oboznámil sa s návrhom na rozvod manželstva, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrením matky k návrhu na rozvod manželstva a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Reagujúc na vyjadrenia otca žiadal kolízneho opatrovníka o správu o pomeroch v rodine, oboznámil sa tiež s vyjadrením kolízneho opatrovníka k návrhu vrátane správy zo sociálneho zisťovania, úradného záznamu o vykonaní pohovoru s maloletou ako aj oznámením ďalších (nových) skutočností zo strany opatrovníka maloletej.
1.4 V nadväznosti na vyššie uvedené, súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na účel neodkladného opatrenia, jeho charakter a ustálil, že v prípade neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je toto opatrenie výnimočným, nie bežným. Každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny, je krajným riešením. V prípadoch neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa, výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Berie sa ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Právo rodiča na styk s maloletým dieťaťom vyplýva nielen z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z ustanovení medzinárodných dokumentov; Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval právo dieťaťa na udržiavanie styku s oboma rodičmi, ktoré môže byť obmedzené alebo úplne zakázané v prípade najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
1.5 Na základe obsahu spisu okresný súd ustálil, že maloletá pochádza z manželského vzťahu rodičov; výkon rodičovských práv a povinností k maloletej nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím; na okresnom súde prebieha na návrh matky konanie o určenie výživného na maloleté dieťa. Po oboznámení sa so spisovým materiálom okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením nie je dôvodný, nakoľko v tomto smere nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov maloletej a rodičov. Iba skutočnosť, že sa
prerušilo spolužitie rodičov maloletej a po odchode zo spoločnej domácnosti matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a rodičia sa nevedia dohodnúť a vzájomne komunikovať o úprave pomerov k maloletej, automaticky nezakladá okamžitú potrebu rozhodnutia súdu o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Okresný súd uviedol, ktoré kritériá skúma pri posudzovaní vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti a vzhľadom k dôvodu, že rodičia doposiaľ pri maloletej striedavú starostlivosť nerealizovali, nie je možné, aby v tomto štádiu konania zistil, či striedavá osobná starostlivosť je najvhodnejšou formou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Uvedený záver umocňuje rozdielny postoj a predstavy oboch rodičov o úprave pomerov k maloletej. Ak sa aj otec maloletej vyjadril, aby bolo stretávanie sa s maloletou uskutočňované postupne, zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno považovať za postupné riešenie úpravy styku otca s maloletou. V čase rozhodovania okresného súdu ubehol len jeden mesiac odvtedy, ako sa matka s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti rodičov; maloletá je zvyknutá predovšetkým na starostlivosť matky, ktorá s ňou trávila čas od jej narodenia počas materskej a rodičovskej dovolenky. Aj s ohľadom na uvedené je prirodzené, že maloletá aktuálne preferuje matku, čo pre okresný súd vyplynulo s úradom vykonaného pohovoru s maloletou. Okresný súd tak v tomto štádiu konania nemal za preukázané a ani osvedčené, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a že by striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú bola aktuálne v najlepšom záujme maloletej. Poznamenal, že bude potrebné rozsiahlejšie dokazovanie v konaní a z uvedeného dôvodu návrh otca v časti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prostredníctvom neodkladného opatrenia zamietol.
1.6 Za dôvodné však súd prvej inštancie považoval nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletou, nakoľko mal osvedčené, že otec má záujem o výkon starostlivosti o maloletú, obaja rodičia majú odlišné predstavy o úpravu pomerov k maloletej ako aj úprave styku otca s maloletou. Je v záujme maloletej, aby si budovala a posilňovala citové väzby k obom rodičom, k čomu je však potrebná snaha zo strany otca aj matky. Rodičia majú medzi sebou problematickú komunikáciu ohľadom styku maloletej s otcom. Z uvedeného dôvodu okresný súd upravil styk maloletej s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky, pričom prihliadal na denný režim maloletej. Prihliadal tiež na skutočnosť, že maloletá sa ocitla v novej situácii, musí si zvykať na nové usporiadanie v rodine. Je zjavné, že maloletá vzhľadom na jej nízky vek a jej vyjadrenie je naviazaná predovšetkým na matku, doterajšie stretnutia s otcom sa uskutočňovali v prítomnosti matky a trvali len niekoľko minút. Za najlepší záujem tak okresný súd považoval, aby sa styk maloletej s otcom začal prvotne realizovať za prítomnosti matky. Ide pritom o dočasnú úpravu styku otca s maloletou za účelom zachovania a prehlbovania rodinného puta medzi otcom a dcérou. Okresný súd pritom upravil styk maloletej s otcom len v nevyhnutnej miere, maloletá sa môže a má právo stretávať s otcom aj nad rámec neodkladného opatrenia a je v záujme maloletej, aby sa jej vzťah s otcom prehlboval aj počas ďalších spoločných stretnutí, ak maloletá o ne prejaví záujem. S prihliadnutím na doteraz realizovaný styk otca s maloletou, kedy sa otec dostavil do bydliska matky a pri niektorých stretnutiach sa presunuli na detské ihrisko, naviazal vo výroku II., ktorým určil, že otec maloletej je oprávnený maloletú prevziať a odovzdať pred bytom matky maloletej a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť.
1.7 Osobitným výrokom okresný súd určil, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; neodkladné opatrenie je len dočasným rozhodnutím, ktoré upravuje pomery rodičov do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej pritom súd rozhodne po náležite zistenom skutkovom stave.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 389 ods.1 písm. a), b) a c) C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo, aby postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v takom rozsahu, v akom sa domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. a), b), d), f), g), h) C.s.p. a tvrdil tak, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň namietal odvolací dôvod uvedený v § 62 ods.1 C.m.p. a tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
2.1 V konkrétnostiach odvolateľ namietal, že v najlepšom záujme maloletej je, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by bola realizovaná v týždňových intervaloch. Mala zato, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti prostredníctvom neodkladného opatrenia podľa § 367 ods.1 C.m.p. v spojení s ustanovením § 24 ods.2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a dôvodil, že maloletá je zvyknutá na oboch rodičov rovnako, obaja rodičia sa od jej narodenia rovnakou mierou podieľali na jej výchove a na zabezpečovaní každodennej starostlivosti o ňu. Otec sa vyjadril, že dokonale pozná režim maloletej, všetky jej potreby, ako aj jej zdravotný stav. Uvedené považoval otec maloletej za nespochybniteľný fakt a uviedol, že niet žiadneho racionálneho dôvodu na prijatie záveru, že maloletá je zvyknutá predovšetkým na starostlivosť matky. V tomto smere považoval argumentáciu súdu prvej inštancie za nepochopiteľnú. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil štyri roky trvajúcu každodennú starostlivosť o maloletú v spoločnej domácnosti s matkou; počas tejto doby sa medzi otcom a maloletou vybudovala pevná a bezpečná vzťahová väzba. Okresný súd nepochopiteľne vychádzal len zo zistenia, v akom rozsahu sa otec s maloletou stretával v období od 26.01.2022. Na prijatie záveru, že maloletá je zvyknutá najmä na starostlivosť matky, súdu prvej inštancie postačovalo, ak matka dieťa uniesla z domácnosti otca, po dobu jedného mesiaca zamedzila otcovi kontakt s maloletým dieťaťom, počas uvedeného obdobia dieťa proti otcovi štve a motivuje ho, aby na adresu otca pred kolíznym opatrovníkom dieťa uviedlo to, čo mu matka vsugeruje.
2.2 Otec maloletej v podanom odvolaní akceptoval znenie ustanovenia § 43 ods.1 Zákona o rodine; súd sa však nezaoberal skúmaním, či tvrdenia maloletej vyslovené pred kolíznym opatrovníkom dňa 22.02.2022 bolo možné s prihliadnutím na nízky vek a rozumovú vyspelosť vnímať ako prejavenie jej vlastného názoru, vziať tento jej názor za základ rozhodnutia. Podľa otca bolo nutné ich vyhodnotiť ako tvrdenia významne ovplyvnené matkou, v ktorej starostlivosti sa maloletá nachádza a ktorá je voči otcovi v súvislosti s odchodom zo spoločnej domácnosti negatívne naladená. Súd prvej inštancie takto ponechal zodpovednosť za rozhodnutie o dočasnej úprave styku otca s maloletou na samotnom maloletom dieťati, čo považoval otec za neprípustné a neakceptovateľné.
2.3 Podľa názoru otca sa súd prvej inštancie mal kriticky vyjadriť na adresu matky a namiesto toho, aby upravil styk otca s maloletou v čo najširšom rozsahu, otca nepochopiteľne potrestal za matkou vytvorený stav tým, že styk s maloletou bol upravený v mimoriadne úzkom rozsahu a to len za prítomnosti matky. Pokiaľ súd prvej inštancie zistil problematickú komunikáciu rodičov, nemal upraviť styk otca s maloletou len v minimálnom rozsahu a vo zvyšku ponechať ďalší styk s maloletou na dohode rodičov. Zákonite totiž nemohol dôvodne predpokladať, že k dohode medzi otcom a matkou nad rámec súdom upraveného rozsahu mohlo dôjsť. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na dočasné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, mal upraviť rozsah styku otca s maloletou v čo najširšom rozsahu, a to nielen v párnom, ale aj nepárnom týždni a nielen raz v rámci týždňa, ale vo viacerých dňoch každého kalendárneho týždňa, teda aj počas pracovných dní a takto zabezpečiť čo najširší kontakt otca s maloletou, ktorý by nemusel byť viazaný na uzatváranie žiadnych mimosúdnych dohôd s matkou ohľadom prípadnej možnosti otca stretávať sa s maloletou L. aj nad rámec rozsahu styku vymedzenom v súdnom rozhodnutí. V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 6CoP/56/2017 zo dňa 24.10.2017 a tvrdil, že súd prvej inštancie iracionálne nastavil štartovaciu čiaru na začatie budovania vzťahu otca s maloletou L. tak, že tento sa má budovať za prítomnosti matky. Okresný súd tak opomenul, že vzťah otca s maloletou je za štyri roky spoločného bývania už dávno vybudovaný a nebol žiaden dôvod na to, aby sa styk otca s maloletou začal prvotne realizovať v prítomnosti matky. Sama matka v písomnom vyjadrení k návrhu navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou bez jej prítomnosti; úvahy súdu prvej inštancie vedúce ho k vydaniu napadnutého uznesenia sa otcovi javia byť v rozpore s elementárnou právnou logikou.
2.4 Odvolateľ tvrdil, že v skutočnosti matka nevidí žiadnu prekážku v tom, aby o maloletú L. nemohli zabezpečovať starostlivosť formou striedavej osobnej starostlivosti. Vyplýva to z jej konania, keďže
otcovi v nedeľu 06.03.2022 maloletú odovzdala do osobnej starostlivosti otca s tým, že ju môže mať vo svojej domácnosti po dobu jedného týždňa, a teda do nasledujúcej nedele dňa 13.03.2022, kedy si matka maloletú vyzdvihla v domácnosti otca. Ešte pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa tak pristúpilo k realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloletú v týždňových intervaloch. Počas uvedeného týždňa bola maloletá spokojná a šťastná, otcovi prejavovala city a náklonnosť a tešila sa z každej sekundy strávenej s otcom bez prítomnosti matky. Otcovi povedala iniciatívne sama, že ho ľúbi. K tejto skutočnosti, odovzdaniu maloletej do týždňovej starostlivosti otca, matka pristúpila zrejme z dôvodu, že sa zúčastnila na školení mimo miesta pobytu, nemohla tak maloletej zabezpečovať starostlivosť. Otcovi však nie je zrejmé, či matka maloletej bude alebo nebude ochotná naďalej zabezpečovať s otcom starostlivosť o maloletú prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti. Aj z uvedeného dôvodu podáva odvolanie voči uzneseniu okresného súdu, nakoľko naďalej je prítomná naliehavá a nevyhnutná potreba nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúca v bezodkladnej úprave pomerov účastníkov konania prostredníctvom dočasného zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Ak by sa styk otca s maloletou mal realizovať už len v rozsahu vymedzenom v napadnutom uznesení, táto skutočnosť by mohla na maloletú pôsobiť značne stresujúco a zmätočne, ich dlhé dvojtýždňové odlučovania a následné na to nadväzujúce krátke 3-dňové stretnutia by si po krásne strávenom týždni s otcom v domácnosti mohla nesprávne vysvetliť ako otcov nezáujem o ňu.
2.5 Podľa tvrdenia otca nízky vek maloletej nebráni zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, ani vzdialenosť medzi bydliskom otca a bydliskom matky. Nevznikal by žiaden problém ani v súvislosti s dochádzaním maloletej do predškolského zariadenia. Otec tak mal zato, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej, ktorá je rovnako zvyknutá na osobnú prítomnosť otca, ako aj matky a vďaka striedavej osobnej starostlivosti by mala možnosť do právoplatného skončenia vo veci samej rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom.
2.6 Odvolateľ napokon namietal, že súd prvej inštancie neuviedol žiadnu relevantnú právnu argumentáciu na základe ktorej by bolo možné jeho rozhodnutie považovať za zrozumiteľné, preskúmateľné, presvedčivé a riadne odôvodnené; napadnuté uznesenie tak trpí vadou nedostatku odôvodnenia, čím sa stáva nepreskúmateľným.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 329 ods.1 C.s.p. umožnil matke a kolíznemu opatrovníkovi vyjadriť sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; pred predložením veci odvolaciemu na rozhodnutie o odvolaní sa matka a kolízny opatrovník k odvolaniu otca nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie a otca maloletej za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vo výrokoch I., III. a IV. ako vecne správne potvrdil. Zároveň postupom podľa § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
4.1 Podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.2 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Zo spisového materiálu, najmä z obsahu návrhu na rozvod manželstva a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z vyjadrenia matky a správy opatrovníka zo sociálneho zisťovania odvolací súd zistil, že maloletá sa narodila z manželstva rodičov, ktorý svoje partnerské spolužitie ukončili dňa 26.1.2022, kedy matka s maloletou po predchádzajúcich nedorozumeniach opustila spoločnú domácnosť. Návrhom vo veci samej sa otec maloletej domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode; žiadal, aby súd zveril maloletú na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týmto otec maloletej žiadal rovnakú úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu manželstva,
akú žiadal vo veci samej; žiadal teda maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch s tým, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné určené nebude.
5.1 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevychádzal len z tvrdení otca uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s vyjadrením matky a opatrovníka, ktorého maloletej ustanovil.
6. Pre úplnosť odvolací súd opakuje právne východiská, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k účelu neodkladného opatrenia, iba dočasnej úprave pomerov účastníkov konania, potreby osvedčenia danosti uplatňovaného práva a výnimočnosti (a nie bežnosti) neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný. Meritórnym rozhodnutím môže súd o veci rozhodnúť inak. Podstatné je konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade neodkladných opatrení v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý najlepší záujem maloletého dieťaťa.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnené, je preskúmateľné. Súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; nevychádzal pritom iba z tvrdení otca, prípadne iba z tvrdení matky. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti vyplývajúce z tvrdení rodičov a listinných dôkazov mal za osvedčené. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie dostatočne v napadnutom rozhodnutí vysvetlil rodičom špecifiká v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v porovnaní s konaním vo veci samej, najmä pokiaľ ide o rozsah dokazovania; kritériá, ktoré posudzuje pri zvažovaní striedavej osobnej starostlivosti. Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva záver súdu prvej inštancie, pre ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, nakoľko nemal za osvedčené, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti a že striedavá osobná starostlivosť by bola aktuálne v najlepšom záujme maloletej. Okresný súd zdôraznil, že pre posúdenie vhodnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti bude potrebné rozsiahlejšie dokazovanie, na ktoré s prihliadnutím na požiadavku rýchlosti konania o nariadenia neodkladného opatrenia priestor nebol (pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad úplnosťou skutkových zistení). S uvedenými závermi prihliadajúc na obsah spisu plne súhlasí aj odvolací súd.
8. Odvolanie otca maloletej nie je dôvodné. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že otec maloletej potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil v podstate tým, že matka maloletej svojvoľne obmedzuje otca s stretávaní sa s maloletou, čím podľa názoru otca vystavuje maloletú riziku, že jej priaznivý vývoj bude vážne ohrozený, či dokonca narušený. Poukázal na skutočnosť, že od opustenia spoločnej domácnosti matkou sa s maloletou stretáva len minimálne, v krátkych časových intervaloch a za prítomnosti matky; navyše tvrdil, že matka maloletú voči jeho osobe popudzuje. V návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode otec maloletej uviedol, že doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloletú obaja rodičia spoločne; dokonale pozná režim maloletej, všetky jej potreby a aj jej zdravotný stav; tvrdil, že maloletá je rovnako zvyknutá na osobnú prítomnosť otca aj matky a nie sú žiadne skutočnosti, ktoré by boli prekážkou pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti.
8.1 Naproti tvrdeniam otca matka maloletej v písomnom vyjadrení uvádzala, že „maloletá vo veku 4 rokov nie je stotožnená s tým, že by mala bývať a byť dlhšie s otcom, čo sa už prejavuje pri styku maloletej s otcom“, „...maloletá sa cíti dobre a v bezpečí len s matkou...“, „...maloletá má veľmi blízky vzťah so mnou, je na mňa citovo naviazaná, čo je prirodzené, keďže som s ňou stále už od jej narodenia...“, „maloletá nemá s otcom vytvorený až tak blízky vzťah, tak ho jednoducho odmieta...“, „medzi maloletou a otcom nie je vytvorená dostatočná citová väzba; maloletá sama odmieta byť s otcom...“, „...otec sa do
dnešného dňa nezaujímal, prednejší mu boli kamaráti a alkohol...“, „...otec maloletej má kladný vzťah k alkoholu...“, „...po požití alkoholu sa zmenil na nepoznanie, správal sa veľmi agresívne...“.
8.2 Kolízny opatrovník v rámci sociálneho zisťovania vykonal pohovor s oboma rodičmi maloletej; v rámci pohovoru s rodičmi matka otcovi maloletej vytýkala, prečo sa doposiaľ nevenoval dcére (a žiada ju zveriť do striedavej starostlivosti) na čo otec reagoval tým, že „on chodil do práce“. Opatrovník v starostlivosti o maloletú žiadne nedostatky nezistil ale konštatoval, že komunikácia rodičov je veľmi napätá, konfrontačná, takto prebieha aj pred maloletou a nie sú splnené podmienky, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Navyše považoval za nesporné, že maloletá inklinuje k matke a má dobrý vzťah so svojím bratom; je zrejmé, že má väzby na oboch rodičov a situáciu ešte celkom nechápe.
8.3 Opatrovník zároveň vykonal pohovor s maloletou, ktorá bez prítomnosti rodičov podľa názoru opatrovníka spontánne vyjadrovala svoje pocity a okrem iného uviedla, že „ja sa stretávam aj s ockom, nechodím k ockovi spinkávať, lebo ja nechcem s ockom spinkávať, ja chcem spať s maminkou. Na otázku dieťaťu či by nechcelo chvíľu bývať u maminky a chvíľu u ocka malá odpovedala, lebo nechcem ja chcem byť s maminkou“.
8.4 Za takto zistených skutočnosti odvolací súd prisviedča záverom súdu prvej inštancie, že nebolo osvedčené splnenie kritérií pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov formou neodkladného opatrenia; javí sa, že predpoklady pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie sú splnené. Vyplýva to zo súčasnej mimoriadne konfrontačnej komunikácie rodičov (aj) v rámci sociálneho zisťovania ako aj zo spontánnych vyjadrení maloletej pred opatrovníkom.
8.5 Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústava Slovenskej republiky v článku 41 zakotvuje ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny, rovnaké práva detí, narodených v manželstve aj mimo neho, právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu, i právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podrobnosti o právach, vyplývajúcich z tohto článku ústavy ustanovuje zákon, ktorým je Zákon o rodine, založený na zásadách, že rodina, nielen založená manželstvom, ale všetky formy rodiny, je základnou bunkou spoločnosti, ktorej zmyslom a účelom je výchova detí a toto právo prislúcha obom rodičom. Zákon o rodine medzi rodičovské práva a povinnosti radí predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri výkone týchto práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28). Súdu Zákon o rodine v § 24 ods. 4 ukladá pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, medzi ktoré zaraďuje predovšetkým jeho citové väzby, vývinové väzby, ale aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa o výchove o starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Platná právna úprava v Zákone o rodine je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod číslom 209/1992 Zb.), ktorý v článku 8 ods. 1 zakotvuje právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, ktorého zmyslom a účelom je aj výchova detí, aj s článkom 5 Dodatkového Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, garantujúceho rovnaké práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k svojim deťom, ale aj Dohovorom o právach dieťaťa, uverejnené ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 104/1991 Zb., ktorý v článku 7 ods. 1 zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť rodičov. Rovnako ako Dohovor o právach dieťaťa, aj Zákon o rodine ukladá nielen súdu, ale aj rodičom robiť všetky rozhodnutia vo vzťahu k dieťaťu, len ak sú v jeho záujme. Pod pojmom „záujem dieťaťa“ je potrebné rozumieť všetko, čo je na prospech dieťaťu, čo rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia. Proti záujmom dieťaťa je každý úkon, opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu.
8.6 Ani vyššie uvedené, potreba rešpektovania práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, bez ďalšieho neznamená, že súd nie je oprávnený posúdiť vhodnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Naopak, súd je oprávnený a povinný posúdiť
pri rozhodovaní o návrhu na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti najlepší záujem maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však súd nevykonáva riadne dokazovanie, ako je tomu pri rozhodovaní vo veci samej; potreba vykonania ďalších dôkazov pre prípadné pozitívne rozhodnutie o návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti pritom pre odvolací súd zo spisu nepochybne vyplýva a to nielen vo vzťahu k zisteniu osobnostných predpokladov oboch rodičov pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a porovnanie a posúdenie východných prostredí, ale aj prípadnú citovú naviazanosť maloletej na každého z rodičov.
8.7 Pri tak zásadnej rozpornosti tvrdení rodičov nie je pre odvolací súd prekvapivé, že súd prvej inštancie vychádzal aj z obsahu vykonaného pohovoru maloletej s opatrovníkom. Nakoľko pohovor s maloletou bol vykonaný v neprítomnosti rodičov, opatrovník považoval vyjadrenia maloletej za spontánne a ovplyvnenie maloletej matkou nezistil (aspoň to v správe nekonštatoval), nie je na mieste spochybňovanie názoru maloletej najmä pokiaľ jedným z kritérií pre zverenie (do striedavej osobnej starostlivosti) maloletej je názor maloletého dieťaťa. Spontánnosť vyjadrení maloletej a jej prípadné ovplyvnenie matkou bude možné skúmať a posúdiť v rámci prípadne nariadeného znaleckého dokazovania vo veci samej.
8.8 Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolací súd toho názoru, že iba skutočnosť, že matka s maloletou opustili spoločnú domácnosť, ktorú matka viedla s otcom maloletej a skutočnosť, že styk otca s maloletou je (čo aj svojvoľne) matkou obmedzovaný, nie je sama o sebe dôvodom pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, formou neodkladného opatrenia. Na rozhodnutie o takejto forme starostlivosti o maloleté dieťa v danom konkrétnom prípade, s prihliadnutím na jeho špecifiká, je vyžadované dokazovanie presahujúce možnosti dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadanom neodkladnom opatrení, a teda zverení do striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie nevychádzal len zo skutkového stavu, ktorý vznikol po opustení spoločnej domácnosti matkou, ako nesprávne tvrdí odvolateľ. Vychádzal z novej situácie pre maloletú, predpokladal a mal za osvedčenú skutočnosť, že maloletá je predovšetkým zvyknutá na starostlivosť zo strany matky, čo vyplýva aj z reakcií otca pred opatrovníkom („ja som chodil do práce“), z nízkeho veku maloletej, kedy je dieťa prirodzene viac naviazané na matku ako aj z reakcie maloletej na otázky opatrovníka. Nejde o nepochopiteľnú argumentáciu súdu prvej inštancie ale o závery opreté o zistené skutočnosti, tak ako vyplývajú zo súdneho spisu.
9.1 Ak odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie nezohľadnil štyri roky spoločnej starostlivosti o maloletú, takéto konštatovanie z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Okresný súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti; z dôvodov vyššie uvedených vysvetlil, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nemal osvedčenú. Ak však ide o doterajšiu spoločnú starostlivosť o maloletú, táto sa síce nepriamo, ale predsa premieta do odporúčaní súdu prvej inštancie rodičom, že je v záujme maloletej, aby sa jej vzťah s otcom prehlboval aj nad rámec upraveného rozsahu styku a aby obaja rodičia pokiaľ ide o styk otca s maloletou mali na zreteli predovšetkým najlepší záujem maloletej a nie vlastné záujmy. Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou aspoň v nevyhnutnom rozsahu; a to nad rámec návrhu otca, ktorý žiadal neodkladným opatrením maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti; úpravu styku neodkladným opatrením nežiadal a v konečnom dôsledku návrh na širšiu úpravu styku nežiadal ani v podanom odvolaní, v ktorom žiadal rozhodnúť podľa pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9.2 Aj pri úprave styku súd prvej inštancie vychádzal z osvedčených skutočností, a to, že od opustenia spoločnej domácnosti sa styk otca s maloletou realizoval za prítomnosti matky, vnímal vyjadrenie maloletej ako aj vyjadrenie oboch rodičov, aby sa rozsah styku upravoval postupne. Nemožno opomenúť, že úprava styku v napadnutom rozhodnutí má charakter dočasnej úpravy a nie je vylúčené, že súd vo veci samej rozhodne o úprave styku inak ako v neodkladnom opatrení, prípadne maloletú zverí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ak tomu budú nasvedčovať závery riadne vykonaného dokazovania a striedavá starostlivosť (prípadne široký rozsah styku) bude v najlepšom záujme maloletej. Odvolateľ v podanom odvolaní žiada, aby súd prvej inštancie prijal závery, ktoré môžu vyplynúť až z riadneho
dokazovania; okresnému súdu vyčíta neprimeraný (úzky) rozsah styku. Pre iné rozhodnutie však potrebné skutočnosti neosvedčil.
9.3 Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 329 ods.1 C.s.p., podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Okresný súd odvolateľom tvrdenými skutočnosťami pred svojím rozhodnutím nedisponoval, pokiaľ ide o tvrdenia, že maloletá bola v domácnosti otca od nedele 6.3.2022 do 13.3.2022. Uvedená skutočnosť pre odvolací súd sama o sebe neznamená súhlas matky so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, najmä ak sám odvolateľ vyvodzuje, že matka v tom čase starostlivosť o maloletú zabezpečovať nemohla. Uvedená skutočnosť ale môže pozitívne vplývať na ďalšiu komunikáciu rodičov pokiaľ ide o budúcu starostlivosť o maloletú dcéru tak, aby boli rodičia schopní sa o výkone rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu dohodnúť; nie je však dôvodom, aby odvolací súd do úpravy pomerov zasiahol neodkladným opatrením najmä ak sa otec len a výlučne domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Predpoklady pre takéto zverenie budú posudzované vo veci samej.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne vo výrokoch I., III. a IV.; súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia správne ohraničil právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.
10.1 Pokiaľ však súd prvej inštancie pri úprave styku tento podmienil prítomnosťou matky (výrok I.) a zároveň vo výroku II. rozhodol o tom, že otec maloletej je v stanovenom čase a dni oprávnený maloletú prevziať a povinný maloletú odovzdať pred bytom matky, uvedené výroky si v časti vzájomne odporujú. Z uvedeného dôvod odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie formálne zmenil, s tým, že sa stotožnil o potrebe, aby matka maloletú na styk s otcom riadne pripravila a styk otcovi s maloletou umožnila. Odvolací súd namiesto oprávnenia maloletú prevziať a povinnosti maloletú odovzdať (k čomu v dôsledku prítomnosti matky pri stretnutí otca s maloletou nedôjde) určil, že styk sa bude realizovať so začiatkom a koncom styku v mieste bydliska matky, aby nevznikli pochybnosti o tom, kde sa má styk otca s maloletou, za prítomnosti matky, realizovať.
10.2 Odvolací súd dáva do pozornosti účastníkov konania skutočnosť, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolnosti významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods.3 C.s.p.).
11. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup. Z uvedeného dôvodu odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval; o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).