Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/56/2017

Zmenené rozhodnutím PB-13P/4/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. R., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky Z.. S. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom S. S. Č.. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s. r. o. so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35 a otca A. R., narodeného XX.XX.XXXX, bytom S. C., Š. XXX/ XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, takto rozhodol: I. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. R., nar. XX.XX.XXXX v párnom týždni v utorok a piatok od 15:30 hod. do 18:30 hod. a v stredu od 15:00 hod. do 18:30 hod. a v nepárnom týždni v stredu od 15:00 hod. do 18:30 hod. II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. v nepárnych týždňoch v sobotu od 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že styk sa bude realizovať aj s prespatím maloletej u otca. III. V čase prázdnin a sviatkov bude platiť nasledovná osobitná úprava styku: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. v čase letných prázdnin v mesiaci júl prvý a tretí týždeň v tomto mesiaci vždy od štvrtku od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. v čase letných prázdnin v mesiaci august prvý a tretí týždeň v tomto mesiaci vždy od štvrtku od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12 do 17:00 hod. IV. Výnimkou z osobitnej úpravy styku počas letných prázdnin bude rok 2019, kedy styk otca s maloletou bude prebiehať ako v bežnom roku. V. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a odovzdať dieťa aj s potrebným oblečením a dokladmi t. j. cestovným dokladom a zdravotným dokladom poistenca. VI. Matka je povinná dieťa odovzdať na styk otcovi v stanovený deň a hodinu pred bydliskom matky; po skončení styku v stanovený deň a hodinu otec je povinný odovzdať dieťa pred bydliskom matky. VII. Obaja rodičia sú povinní zabezpečiť, aby v čase odovzdávania dieťaťa neboli prítomní rodinní príslušníci zo strany oboch rodičov, ktorí by mali možnosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať do procesu odovzdávania. VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 3P/12/2017-67 zo dňa 20.04.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 6CoP/56/2017-115 zo dňa 24.10.2017. IX. Ukladá rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia a to na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú B.. X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. Q., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky, E.. H. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H. H. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Hagara- Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 498 a otca, D. Q., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom H. T., R. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Ján Súkenník, advokát so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3P/12/2017-67 zo dňa 20. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. I. v párnom týždni v utorok, stredu a piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a v nepárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. I. v nepárnych týždňoch v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že po 6-tich mesiacoch od právoplatnosti rozsudku sa bude styk otca s maloletou realizovať počas sobôt v nepárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedieľ v nepárnom týždni od 15.00 hod. do 19.00 hod. Styk bude prebiehať bez prespatia dieťaťa cez noc u otca. Matke uložil povinnosť dieťa na styk pripraviť a odovzdať dieťa na styk otcovi v stanovený deň a hodinu pred bydliskom matky; po skončení styku v stanovený deň a hodinu otec odovzdá dieťa matke pred bydliskom matky. Obom rodičom uložil povinnosť zabezpečiť, aby v čase odovzdávania dieťaťa neboli prítomní rodinní príslušníci zo strany oboch rodičov, ktorí by mali možnosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať do procesu odovzdávania. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 11P/37/2016-84 zo dňa 09. 05. 2016. Napokon uložil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 10 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia a to na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o mal. Alicu. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 5, § 24 ods. 4, § 26, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“).

2. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/37/2016-84 zo dňa 09.05.2016 súd upravil styk otca s mal. I. tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletou každý prvý a tretí týždeň v mesiaci

v utorok a v piatok od 15,30 hod. do 17,30 hod. a každý druhý a štvrtý týždeň v mesiaci v stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 15,30 hod. do 18,00 hod. s tým, že si dieťa prevezme od matky, resp. dieťa odovzdá matke pred bydliskom matky. Styk sa má realizovať v neprítomnosti matky a jej rodinných príslušníkov, pričom matke bola uložená povinnosť dieťa na styk pripraviť presne v čase, kedy má otec pre dieťa prísť. V tom čase malo dieťa 2 roky a 3 mesiace, rodičia nežili v spoločnej domácnosti a dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Už v tom čase navštevovala matka s dieťaťom psychologickú ambulanciu Mgr. Švrlovej, pričom z jej vyjadrenia na pojednávaní vyplynulo, že dieťa veľmi zle znáša vzájomné vzťahy medzi rodičmi a celkovú atmosféru. Nerozumie tomu, čo sa deje, rodičia v podstate medzi sebou nekomunikujú, ak aj áno, tak sa len hádajú a vzájomne si niečo vyčítajú. Toto zle pôsobí na dieťa. Spôsob odovzdávania dieťaťa sa potom prejavuje na dieťati. Mgr. Švrlová vyjadrila predpoklad, že maloletá vzhľadom na vek a emočný vývoj zle znáša odlúčenie od matky. Aj v súčasnosti rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá má 3 roky a 2 mesiace a naďalej navštevuje psychologickú ambulanciu Mgr. Šverlovej. Menovaná v správe zo dňa 06.03.2017 uviedla, že klinické symptómy poukazujú na spomalenie individučno-separačného procesu, kde sa u dieťaťa v rámci svojho emočného vývinu nachádza na vývinovej úrovni cca do 25. mesiacov. Fyzický vek dieťaťa je síce 3 roky, no v rámci svojho separačného procesu v emočnom vývine o rok pozadu. To znamená, že rozšírenie úpravy času s otcom by pre dieťa znamenalo ďalšiu emočnú záťaž, ktorú ešte nie je schopné uniesť. Dieťaťu bola diagnostikovaná depresívna porucha správania a rozpadnutie rodiny odlúčením a rozvodom. Na pojednávaní Mgr. Švrlová viedla, že mal. I. má psychosomatické problémy a nie je ešte nastavená na to, aby bola dlhší čas od matky, napr. aby prespávala u otca, nakoľko je to pre ňu záťaž. V danom prípade, mal. I. má vytvorený najbližší vzťah k matke, k otcovi je ambivalentná, aj sa teší na otca, má ho rada, avšak stále myslí na to, či sa ešte bude môcť vrátiť k mame. Dieťa prenáša do hry svoje potreby, želania, pričom na poslednom stretnutí sa mal. I. hrala s bábikou, a keď sa jej Mgr. Švrlová spýtala, či bábika pôjde k tatinovi, povedala že nie, že spinkať u tatina nie. Správanie mal. I. nasvedčuje o emocionálnych poruchách, to, že prežíva nočný des. Matka hovorí, že sú u I. podráždené reakcie, je nervózna, nutkavý pocit na toaletu, objavuje sa u nej zvýšená teplota keď má ísť k otcovi, ktoré dieťa zneisťujú, je to pre ňu zdroj stresu. Uvedené sa u maloletej objavuje preto, že dôjde k odlúčeniu od matky, nie je to preto, že by jej u otca bolo zle. Dodala, že je potrebné, aby rodičia vnímali potreby dieťaťa, týmto potrebám aby sa prispôsobovali, nie aby sa dieťa prispôsobovalo rodičom. Vo veku, v akom je I., dieťa funguje na určitých stereotypoch. Odporučila, aby bol upravený styk otca s maloletou skôr v pravidelnejších intervaloch, možno s postupným rozširovaním - napr. vsunutím nejakého dňa, alebo rozšírením času. U I. odlúčenie na noc by predstavovalo nútenú separáciu. Bol by to tlak, nápor na dieťa, že musí zase odísť. Dieťa musí mať pocit, že sa bude môcť vrátiť. V budúcnosti by mohlo dieťa vnímať otca skôr ako prekážku, je dôležité, aby dieťa vnímalo otca ako osobu, na ktorú sa teší že s ňou bude a ktorý jej vychádza v ústrety. Mal. I. má problém s odlučovaním, s touto situáciou ako takou. Je prirodzené, že dieťaťu je ťažké odísť od mamy, keď má ísť na styk k otcovi, obdobne je tomu aj v prípade, že keď sa hrá u otca a je čas odísť k mame sa dieťaťu nechce, lebo sa chce ešte dohrať. Uviedla, že keď sa pred dieťaťom zavolá polícia, konflikt sa ešte vyostrí, vyvoláva sa u dieťaťa obava. Voči dieťaťu nie je fér, ak si rodič vynucuje ešte styk takýmto násilným spôsobom. Uviedla, že je dôležité pokračovať najskôr na komunikácii rodičov. Problémy v komunikácii majú vplyv na vytváranie väzieb, spolu s rôznymi faktormi sa spomaľuje proces separácie, pričom v prípade, že nútená separácia pokračuje, môže to spôsobiť zajakávanie, pomočovanie, nočné desy, depresie a pod.. Ak si má dieťa vybrať medzi rodičmi, je to pre neho emocionálny stres. Dieťa, ktoré samo o sebe nie je schopné sa odlúčiť, ktoré nemá ukončený proces odlučovania, vníma separáciu ako nútenú. Dieťa síce zvláda čas, ktorý trávi s otcom, avšak ak bolo odlúčené od matky, je to pre dieťa neisté. Zo záverečnej správy Familiam, vypracovanej Mgr. Patrikom Dilongom zo dňa 15.12.2016 mal súd za preukázané, že uvedené občianske združenie spolupracovalo s rodičmi. Vypracovateľ správy uvádza, že spočiatku došlo k zmierneniu napätia medzi rodičmi, nedochádzalo ku vzájomným atakom, resp. ak dochádzalo, tak len výnimočne pri odovzdávaní/preberaní dieťaťa. Rodičia komunikovali len nevyhnutne, matka zmieňovala istú benevolenciu otca pri zabezpečovaní špecifického stravovacieho režimu, znepokojovalo ju aj riešenie sporov cez políciu. Otec zasa diagnózy nespochybňoval, avšak požiadavky zo strany matky sa mu zdali zbytočne hypertrofované. K 25.10.2016 obaja rodičia inzerovali zhoršenie situácie. V závere správy sa uvádza, že obaja rodičia dokážu vo svojich domácnostiach vytvoriť adekvátne podmienky pre zdravý psychosociálny vývin mal. I. a sú schopní plnohodnotne zabezpečiť saturáciu jej relevantných potrieb. Cieľom ostáva zlepšenie vzájomnej komunikácie, resp. eliminovanie vzájomnej animozity, čo by umožnilo dať starostlivosti o dieťa ešte vyššiu kvalitu. Ako odporúčania autor správy uvádza nepretržitú edukáciu rodičov o dôležitých potrebách dieťaťa, o potrebe zachovania pozitívneho obrazu druhého rodiča, o vhodných formách komunikácie s dieťaťom, o dôsledkoch manipulácie, indoktrinácie,

popudzovania voči druhému rodičovi na psychiku detí. Mgr. Dilong tiež vypracoval priebežnú správu monitoringu styku otca s mal. I., ktorý monitoring sa uskutočnil 15.12.2016. Z uvedenej správy vyplýva, že stretnutie otca s maloletou sa uskutočnilo v dome rodičov otca, kde má otec vytvorené vhodné bytové podmienky potrebné na stretávanie sa s dieťaťom. Počas stretnutia bola pokojná atmosféra, otec dokázal dieťa zaujať bez problémov, komunikoval s ním primerane. K menšej krízovej situácii došlo vtedy, keď otec vyzval maloletú na odchod domov, kedy maloletá výzvu odmietla, zaliezla pod stôl a nechcela vyliezť. Otec však vhodne motivoval maloletú k návratu domov, postupným a trpezlivým odpútavaním od hry sa mu napokon podarilo I. presvedčiť k odchodu bez zbytočnej traumatizácie. Celkový čistý čas, ktorý otec s dieťaťom strávil - 1,5 hodiny - zdá sa nie je vzhľadom na vzájomné pozitívne emócie a potreby dieťaťa postačujúci, je potrebné uvažovať o jeho prolongácii, resp. o možnosti upraviť kontakt dieťaťa s otcom aj s možnosťou prespatia. Otec má na takúto zmenu nielen bytové, ale aj osobnostné a výchovné predpoklady. V závere tejto správy autor uvádza, že z realizovaného priebehu styku vyplýva, že otec dokáže plnohodnotne zabezpečiť saturáciu relevantných potrieb I. - predovšetkým potrebu lásky, istoty a psychologického bezpečia má I. zabezpečené na vysokej úrovni. Ak obaja rodičia kontinuálne zachovajú v čase, keď majú vo svojej starostlivosti mal. I. nemenný, resp. podobný spôsob komunikácie a starostlivosti, je možné do budúcna predpokladať, že odlúčenie partnerov nemusí mať žiaden negatívny vplyv na zdravý psychosociálny vývin I. a ona môže „mať“ oboch rodičov, ktorých potrebuje. Na pojednávaní Mgr. Patrik Dilong uviedol, že vyštudoval pedagogickú fakultu, katedru sociálnej práce. Uviedol, že dňa 16.12.2016 monitoroval priebeh styku otca s maloletou. V danej rodine mali byť dva problémy - spôsob odovzdávania a starostlivosť otca o dieťa v čase, keď je dieťa u neho. Obaja rodičia uvádzali, že konfliktné je odovzdávanie - matku uráža, že styk je nahrávaný zo strany otca a tiež aj to, že je volaná polícia. Otec zase uvádza, že za problém považuje jeho konflikty so starými rodičmi zo strany matky dieťaťa. Matka deklarovala obavu ohľadne údajného nedodržiavania stravovacieho režimu mal. u otca, otec však deklaroval, že dodržiava všetky pravidlá. Vzájomný vzťah otca a I. vníma ako bezproblémový, dieťa na otca reaguje bez problémov, nevidel žiadne negatívne prejavy, resp. odmietanie otca v čase, keď bol prítomný na styku. Jediný stres, ktorý u dieťaťa zbadal, bol len chvíľkový, a to v čase, keď dieťa zbadalo, že je v miestnosti prítomný on, ktorý však rýchlo odznel. Uviedol, že bol prítomný na styku aj v čase, kedy už bolo potrebné, aby otec doviezol dieťa matke, dieťa bolo vytrhnuté z hry, reagovalo tak, že sa schovalo pod stôl, na čo otec pozitívne zareagoval. Otec nespochybňuje matku v očiach dieťaťa, nevyjadroval sa o nej zle. Rodičia by sa mali snažiť čo najviac eliminovať negatívne vplyvy, vzájomne o tom druhom nehovoriť pred dieťaťom niečo zlé, motivovať na stretnutie s jedným alebo druhým rodičom, vysvetľovať dieťaťu, že obaja rodičia majú dieťa rovnako radi, nakoľko takéto dieťa má prirodzene rado oboch rodičov, nevie si vybrať medzi nimi a môže trpieť pocitmi viny, ak si má vybrať jedného z rodičov. Uviedol, že ak má mať dieťa v budúcnosti vyrovnaný vzťah s oboma rodičmi, bolo by vhodné uvažovať o predĺžení styku, nakoľko jeden a pol hodiny čistého času s dieťaťom je veľmi krátky čas. Prespatie dieťaťa u otca treba zvážiť podľa potrieb dieťaťa. Vo všeobecnosti u všetkých detí, ak má rodič záujem, aby dieťa u neho prespávalo, je vhodné postupne predlžovať čas, ktorý dieťa bude tráviť u toho druhého rodiča, aby sa tak prirodzene nastavilo na následné prespatie. Zdôraznil, že je dôležitá vzájomná komunikácia medzi rodičmi.

3. Z fotokópie časti zdravotnej dokumentácie maloletej okresný súd zistil, že 1/ maloletej bola dňa 04.08.2016 diagnostikovaná okrem iného potravinová alergia s odporučením normálnej životosprávy a v tom čase bezlaktózová diéta a aj dňa 17.01.2017 bola maloletá na bezlaktózovej diéte, táto diéta bola aj naďalej odporučená s tým, že bolo matke odporučené ponechať histamín v strave maloletej (správa MUDr. Andrey Bielikovej, pediatrického gastroenterológa so sídlom v Trenčíne), 2/ maloletá bola dňa 27.02.2017 vyšetrená u MUDr. Martina Krištofíka, gynekológa pre gynekologické problémy, 3/ maloletá bola opakovane vyšetrená v nefrologickej ambulacii MUDr. Eleny Bandúrovej (18.12.2014, 2.1.2015, 27.1.2015, 12.2.20165.2.2016, 26.2.2016, 3.5.2016, 7.11.2016, 8.11.2016), 4/ dňa 7.11.2016 absolvovala maloletá imuno-alergologické vyšetrenia so záverom okrem iných dyspeptický syndróm, laktózová intolerancia s doporučením diéty odporučenej gastroenterológom. Listami zo dňa 08.01.2017, 10.08.2016 a 10.10.2016 matka písomne informovala otca o zdravotnom stave maloletej I. s tým, čo dieťa môže/nemôže jesť. Z videozáznamov nahratých otcom mal súd za preukázané, že maloletá má k otcovi ako aj k jeho rodinným príslušníkom veľmi dobrý vzťah; na poslednom videozázname je zachytený bezproblémový proces odovzdávania dieťaťa matkou maloletej - v tom čase okrem matky, otca a maloletej bola prítomná na balkóne rodinného domu i stará matka maloletej zo strany matky. Z časti zápisnice výsluchu D. A. zo dňa 25.10.2016 mal súd za preukázané, že pri odovzdávaní dieťaťa dňa 09.09.2015 sa dieťa rozbehlo k otcovi, matka ho však zobrala na ruky a nechcela ho pustiť. Celý čas sa dieťa na otca usmievalo, chcelo k nemu ísť a načahovalo ruky, no matka ho nepustila. Bol prítomný i

otec matky maloletej, ktorý sa o otcovi maloletej vyjadroval nelichotivo na jeho adresu. Napokon matka dieťa na styk otcovi odovzdala. Zo strany otca nedochádzalo k žiadnym vulgárnostiam ani vyhrážkam. Zo správy E.. O. M. - psychologičky Úradu práce, soc. vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 04.05.2016, ktorá správa bola zabezpečená do spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/37/2016, mal okresný súd za preukázané, že s rodičmi boli vykonané sedenia za účelom zlepšenia komunikácie a vzťahov s tým, že obaja rodičia chodili na tieto stretnutia vždy s jedným človekom (známym, rodinným príslušníkom, tzv. „svedkom“). Otec bol na stretnutiach aktívny, pýtal sa, ako pristupovať k dieťaťu, premýšľal nad spôsobmi, ako ho zaujať, spomenul účasť na konzultácii u Mgr. Švrlovej, ktorej odporúčaniami sa podľa vlastných vyjadrení snažil riadiť a podobne. Matka zas popisovala akékoľvek správanie otca vo vzťahu k sebe a dcére negatívne, uviedla, že s dieťaťom má po styku problémy, v súvislosti s týmto navštevuje detskú psychologičku. Do budúcna matka uvažuje o vlastnom postupnom vzďaľovaní sa od dieťaťa a ponechania priestoru otcovi. V závere sa uvádza, že kontakty otca s dieťaťom sú problematické (v súvislosti s prítomnosťou ďalších osôb). Bolo by vhodné tento moment eliminovať. Obaja rodičia majú právo byť súčasťou života maloletej, mali by jej dať slobodu v tom, aby mohlo mať rado druhého rodiča. Pokiaľ niektorý z rodičov sa s vyššie uvedenými myšlienkami nestotožní, je veľmi pravdepodobné, že u dieťaťa bude vyvolávať rôzne negatívne emócie a následne aj problémy v prežívaní a správaní.

4. Otec v konaní vypovedal, že od ostatného rozhodnutia súdu volal políciu len 24.07.2016, kedy podľa matky dieťa malo byť choré, no podľa neho neboli doma. Napriek tomu, že podľa rozsudku pri odovzdávaní dieťaťa by nemali byť rodinní príslušníci, častokrát sa stáva, že síce nie priamo pri odovzdávaní, ale v blízkom okolí sa nachádzajú rodičia matky, väčšinou stará matka maloletej je na balkóne a starý otec sa zdržiava na dvore s tým, že sa stalo, že stará matka maloletej zo strany matky na neho vykrikovala, a to aj pred dieťaťom. S dieťaťom chce stráviť viac času, dodržiava všetky odporúčania, čo sa týka diéty maloletej, ale informácie, ktoré mu matka dáva, nie sú dostačujúce, preto sa pýta rôznych špecialistov. Nie vždy u neho konzumuje potraviny, keďže je u neho čistého času 1,5 hodiny, pričom matka deklaruje, že dieťa je najedené. Matka na pojednávaní vypovedala, že dieťa sa veľakrát u nej uisťuje, že či ide len na chvíľu k otcovi a plače, keď jej otec dieťa odovzdáva. Dieťa vykrikuje zo spánku slová „kde je mama, chcem svoju mamu“, povedalo jej, že nechce ísť k otcovi, aby otec išiel preč. Dokonca pred otcom sa dcéra vyjadrila, že nechce odísť s ním, ale že chce zostať s matkou. Ona sa snaží dieťa pripraviť na styk. Keď príde I. po styku s otcom domov, veľakrát sa stalo, že mala bolesti brucha a na otázku matky, čo jedla, odpovedala, že kúsok čokoládky, hoci toto nemôže konzumovať. Matka dodržiava lekárske odporúčania, vyrába dieťaťu cesto na pizzu, chlieb a podobne. Jej matka na otca dieťaťa nikdy nekričala. Otec jej pomáha pri udržiavaní domu, takže sa môže stať, že pri odovzdávaní dieťaťa je prítomný na dvore, avšak nie je prítomný bezprostredne pri odovzdávaní dieťaťa. Ak je stará matka maloletej na balkóne a kýva, tak je to kvôli maloletej, ktorá ma zaužívané, že keď odchádza, tak si kývajú. Ona pracuje väčšinou z domu, ak potrebuje ísť do práce, tak sa vzdiali na 1 hodinu, a to v čase, keď dieťa spí, vtedy je s dieťaťom jeho stará matka. Inak je matka stále s dieťaťom. Otec dieťaťa dbá na to, aby dieťa bolo presne na minútu pripravené na styk, hoci toto častokrát nie je možné, neustále chodí s diktafónom a natáča. Matka chodieva s dieťaťom do základnej umeleckej školy, tieto krúžky bývajú v utorok alebo v stredu. K dennému režimu matka uviedla, že dieťa vstáva okolo 06,00 hod., obedňajší spánok má od 12,00 - 13,00 hod. do 14,30 - 15,00 hod., pričom o 19,00 hod. sa už pripravuje na večerný spánok, o 20,00 hod. už dieťa spí.

5. Okresný súd konštatoval, že rozsah styku otca s mal. I. tak, ako je upravený v súčasnosti, je nepostačujúci. Z dôkazov produkovaných otcom v konaní (videonahrávky, monitoring priebehu styku otca s maloletou vykonaným Familiam) jednoznačne vyplýva (a toto nepopiera ani matka), že mal. I. má k otcovi veľmi dobrý vzťah. Dieťa sa u otca, resp. s otcom cíti šťastné a spokojné; dovŕšilo už 3 roky a podľa názoru súdu, za danej situácie je tu priestor na rozšírenie styku otca s maloletou (rozšíreniu styku sa nebránila ani matka, hoci tá navrhovala predĺžiť čas, ktorý má dieťa s otcom stráviť, o polhodinu). V tomto súd videl zmenu pomerov. Otec o dieťa má záujem, chce sa s ním stretávať čo najčastejšie a chce s ním absolvovať aj aktivity mimo Považskej Bystrice. Pri odovzdávaní dieťaťa dochádza, resp. dochádzalo ku konfliktom, v minulosti bola volaná aj polícia. V priebehu konania obaja rodičia deklarovali snahu úplne eliminovať prítomnosť rodinných príslušníkov pri odovzdávaní, ktorí by mohli rušiť priebeh odovzdávania. Medzi rodičmi nebolo sporné, potvrdila to i Mgr. Švrlová a Mgr. Dilong, pričom to bolo preukázané i dôkazom - CD nosičom, že mal. I. má oboch rodičov rada, má k nim veľmi pozitívny vzťah s tým, že vzhľadom na jej vek má primárny vzťah k matke. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec nevedel postarať o dieťa, otec sa zaujíma o zdravotný stav dieťaťa, prejavoval záujem dozvedieť sa čo najviac ohľadne diéty maloletej (najmä sa dožadoval od matky, aby mu pozitívne vymedzila, čo

dieťa môže jesť). Matka síce neustále poukazovala na to, že otcovi viackrát zaslala zoznam potravín, ktoré dieťa môže/nemôže jesť, okresný súd má však za to, že aj v tejto oblasti komunikácie majú rodičia rezervy a že je potrebné, aby sa kvôli dieťaťu naučili medzi sebou slušne komunikovať. Matka, vzhľadom k tomu, že s dieťaťom trávi najviac času, má logicky najviac vedomostí o potravinách, ktoré dieťa toleruje, preto by mala otcovi poskytnúť relevantné informácie o vhodných jedlách, ktoré dieťa môže jesť (napr. poskytnutím receptu, pribalenia obalu potravín, ktoré možno bežne v obchodoch kúpiť a podobne) a nečakať, že otec podá dieťaťu jedlo, ktoré u neho vyvolá zdravotné ťažkosti, aby toto mohlo byť eventuálne otcovi zo strany matky vytknuté. Otec by zas na druhej strane takéto (a aj akékoľvek iné) informácie mal prijať bez toho, aby ich poskytnutie považoval za akési poučovanie zo strany matky. V tejto súvislosti súd opätovne uvádza, že rodičia by mali vo všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa konať výlučne v jeho záujme. Obaja rodičia prezentovali svoju ochotu podrobiť sa výchovnému opatreniu zameranému na zlepšenie vzájomnej komunikácie, preto im súd v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine toto výchovné opatrenie uložil. Čo sa týka rozšírenia rozsahu styku podľa názoru okresného súdu, aj s poukazom na odborné vyjadrenie Mgr. Švrlovej, na zachovanie vzájomného pozitívneho vzťahu medzi otcom a dieťaťom je potrebné zabezpečiť pravidelnejší styk otca s dieťaťom s postupným rozširovaním. Pod takýmto postupným rozširovaním nemožno však rozumieť rozširovanie styku o polhodinu, ako si to predstavuje matka. Je potrebné umožniť dieťaťu, aby sa s otcom mohlo stýkať častejšie, než ako si predstavuje matka, nakoľko dieťa je v takom veku, kedy si vytvára citové väzby k svojim rodičom, prípadne ostatným rodinným príslušníkom (starým rodičom a podobne). Nebolo preukázané, že by styk otca vplýval negatívne na zdravie a duševný vývin dieťaťa. Ak matka argumentuje poruchou dieťaťa, ktorá mu bola diagnostikovaná, súd poukazuje na to, že je to práve matka ako primárna a zodpovedná osoba, ktorej úlohou je pozitívne vplývať na mal. I., aby maloletá nevnímala odlúčenie negatívne. Matka, ktorej je dieťa zverené, má jednoznačne najvýraznejší vplyv na to, kedy sa dieťa od matky odpúta tak, že toto bude schopné dlhší čas tráviť bez jej prítomnosti. Skutočnosť, že v danom prípade je matka s dieťaťom neustále (vo výpovedi uviedla, že dieťa je bez nej max. 1 hodinu, kedy je pri ňom jej matka, a v tom čase dieťa spí) nasvedčuje tomu, že matka sa na dieťa upla. Súd nepochybuje o tom, že dieťa (najmä v tomto veku) potrebuje prítomnosť matky, zároveň má však za to, že takýto prístup matky nekorešponduje s najlepším záujmom maloletej, keďže aj táto skutočnosť je dôsledkom toho, že dieťa sa ťažko odlučuje od matky a že emočný vývin dieťaťa je spomalený. Rešpektujúc teda psychologickú diagnózu mal. I., zároveň však aj jej právo na udržanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s oboma rodičmi, mal súd za to, že v najlepšom záujme maloletej bude postupne rozširovať styk otca s dieťaťom, spočiatku o hodinu oproti pôvodnej úprave (počas dní cez pracovný týždeň), resp. o 1,5 hodiny počas víkendu s tým, že oproti pôvodnej úprave je vhodné tiež rozšíriť styk otca s dieťaťom tak, aby každý týždeň v roku bol otec s dieťaťom 3x (v párnom týždni súd rozšíril styk otca s dieťaťom o stredu, v nepárnom týždni o sobotu). V prípade, že dieťa bude mať garantovaný pravidelný dostatočný čas, ktorý by trávilo s otcom, že rodičia budú rešpektovať rady, ktoré im budú poskytnuté psychológom v rámci konzultácií titulom uloženého výchovného opatrenia, že budú kvôli svojmu dieťaťu, ktorého zdravý fyzický a psychický vývin by mal byť u nich na prvom mieste, vychádzať čo najlepšie, že sa budú správať pred dieťaťom slušne tak, aby o druhom rodičovi pred dieťaťom nehovorili negatívne, súd mal za to, že dieťa je schopné takto postupne tráviť u otca aj 8 hodín (v prípade soboty v nepárnom týždni). Preto po uplynutí 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku súd určil, že styk otca s dieťaťom sa bude počas nepárnych sobôt v roku realizovať od 10,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 15,00 hod. do 19,00 hod.. Pri určení rozsahu styku súd prihliadol na vek dieťaťa a jeho dobrý vzťah k otcovi, denný režim dieťaťa a pracovnú vyťaženosť otca. Podľa názoru súdu má takto otec dostatočný čas na vykonávanie ním zvolených aktivít s maloletou bez toho, aby bola maloletá traumatizovaná dlhodobejšou neprítomnosťou matky, na ktorú je zvyknutá, nakoľko styk sa realizuje cez víkendy bez prespatia dieťaťa u otca. Obom rodičom uložil povinnosť zabezpečiť, aby v čase odovzdávania dieťaťa neboli prítomní rodinní príslušníci rodičov, ktorí by mohli akýmkoľvek spôsobom zasahovať do procesu odovzdávania, a to vzhľadom na v minulosti vyskytujúce sa konflikty neblaho vplývajúce na psychiku dieťaťa. Je v záujme dieťaťa, aby rodičia (najmä matka, keďže odovzdávanie dieťaťa sa má uskutočňovať pred jej bydliskom) urobili všetko pre to, aby eliminovali vplyvy akéhokoľvek druhu, ktoré by potenciálne vyvolávali konflikty medzi rodičmi navzájom, resp. rodičmi a rodinnými príslušníkmi. Okresný súd uviedol, že nevykonal dôkazy (výsluchy svedkov - rodičov matky a L. Q.), nakoľko sa jednalo o dôkazy, ktorými sa mali preukázať skutočnosti už v konaní preukázané inými dôkazmi, resp. skutočnosti irelevantné pre rozhodnutie (že či stará matka pri odovzdávaní vyvoláva konflikty, akým spôsobom reaguje dieťa pri odovzdávaní, ako sa dieťa správa v prítomnosti otca).

6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §52 Civilného mimosporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka dieťaťa, v ktorom žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v tom smere, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. I. v párnom týždni v utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod., a v nepárnom týždni v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod a v nedeľu od 15.00 hod do 18.00 hod. Poukázala na vyjadrenia Mgr. Dilonga a Mgr. Švrlovej v konaní, ako aj na zdravotné problémy maloletej s tým, že napriek týmto skutočnostiam a odporúčaniu psychológa maloletej, sa okresný súd takmer úplne stotožnil s návrhom otca. Okresný súd nevzal do úvahy odporúčanie Mgr. Švrlovej, podľa ktorej rozšírenie úpravy času s otcom by pre dieťa znamenalo ďalšiu emočnú záťaž, ktorú ešte nie je schopné uniesť. Menovaná vedela o návrhu otca na úpravu styku a tento ešte vo svojom náleze zo dňa 07.03.2017 odmietla. Okresný súd potom nedostatočne právne posúdil zistený skutkový stav veci, keď na jednej strane prihliadol na odporučenie psychologičky a na strane druhej takmer v celosti vyhovel návrhu otca, respektíve styk rozšíril nad rámec jeho návrhu. Ak aj v priebehu konania Mgr. Švrlová navrhla pripustiť rozšírenie styku otca s dieťaťom, navrhla tak urobiť pomaly a postupne, čím sa ale súd neriadil. Nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím súdu, aby sa po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku rozšíril styk otca s maloletou o ďalšie 4 hodiny cez víkend. Súdom určený bežný styk bude pre dieťa neznesiteľný a bude preň veľkou emočnou záťažou. Je nepochopiteľné, ako mohol súd určiť otcovi právo stretávať s dieťaťom po šiestich mesiacoch ešte v širšom rozsahu, keď nie je zrejmé, ako to bude dieťa zvládať. K rozšíreniu malo prísť až potom, keď to maloletá bude schopná zvládať. V prípade akceptácie rozhodnutia súdu by bola maloletá vystavené neprimeranému tlaku a matka by umožnila, aby sa zahrávalo s jej zdravotným stavom. Okresný súd taktiež nebral do úvahy denný režim maloletej. Už v súčasnosti sa dieťa od otca vracia unavené, súdom upravený styk môže mať pre ňu fatálne psychické následky. Nie je možné opomenúť, že okresný súd z problémov v komunikácii medzi rodičmi bezdôvodne viní predovšetkým matku. Nie je zrejmé, prečo okresný súd aktivitu matky ohľadne poskytovania informácií o zdravotnom stave a diéte maloletej považoval za nedostatočnú. Rovnako nepochopiteľne súd ustálil, že matka má najvýraznejší vplyv na tom, kedy sa dieťa od matky odpúta tak, že toto bude schopné dlhší čas tráviť bez jej prítomnosti. Závery súdu sa nezakladajú na žiadnom dôkaze vykonanom v súdnom konaní. Otec dieťaťa bagatelizuje jeho zdravotné problémy, tvrdenie, že o psychických problémoch dieťaťa nemal vedomosť, ho usvedčuje z klamstva. V predchádzajúcom súdnom konaní totiž vedomosť o tom, že dieťaťu bola diagnostikovaná depresívna porucha správania, potvrdil. Otec neprejavuje o dieťa skutočný záujem, inak by ju nenútil proti vôli vykonávať činnosti, ktoré považuje za správne a dal by jej viac priestoru na rozhodovanie. Skutočným zámerom otca je šikana matky. Poukázala na to, že z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotení a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa. Konajúci súd pri rozhodovaní nedostatočne prihliadal na záujem dieťaťa a rozhodol v rozpore s ustanoveniami zákona o rodine a ustálenou judikatúrou, ktorá kladie dôraz na záujem dieťaťa. V záujme dieťaťa nie je aktuálne styk s otcom tak širokom rozsahu, ako bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom.

8. Otec dieťaťa sa k odvolaniu matky písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti rozšírenia úpravy v styku otca s dieťaťom. Pokiaľ matka tvrdí, že okresný súd nedostatočne právne posúdil zistený skutkový stav, toto sa nezakladá na pravde. Jeho návrhu nebolo vyhovené nad rámec, ide o postupné rozširovanie styku otca s dieťaťom spočiatku polhodinu oproti pôvodnej úprave, resp. o 1,5 hodiny počas víkendu. Nebolo vyhovené jeho návrhu, aby mohla I. u neho prespať aspoň cez deň, počas víkendu. Nie je pravdou, že by bagatelizoval zdravotné problémy dieťaťa, bolo preukázané, že sa oň dokáže dostatočne postarať, zaujíma sa o jej zdravotný stav a prejavuje záujem dozvedieť sa čo najviac o diéte dieťaťa. Taktiež nikdy nezľahčoval a neignoroval pokyny matky ohľadom stravy, tieto dodržiaval. Poukázal na to, že sa o zdravotnom stave dieťaťa informuje aj u lekárov. Popísal priebeh styku dňa 24.05.2017, po skončení návštevy dieťa odmietlo ísť k matke. Dieťa mu odmieta odpovedať aj na jednoduché otázky, hovorí, že to matka zakázala. Poukázal na stanoviská Mgr. Dilonga a Mgr. Švrlovej v konaní. Matka dcéru neprihlásila ani do škôlky, ktorá sa nachádza 150 metrov od jej bydliska, nechodí s ňou na žiadne krúžky. Správanie matky považoval za účelové.

9. Opatrovník sa k odvolaniu matky písomne vyjadril tak, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní súdu, je potrebné, aby sa styk otca s dieťaťom postupne rozširoval, aby v stretávaní

bola určitá pravidelnosť, čo doporučila aj detská psychologička. Matkou navrhované rozšírenie styku o pol hodiny nie je dostatočné na to, aby otec mohol podnikať výlety a rozširovať aktivity primerane veku maloletej. U otca dieťaťa sú vytvorené vhodné podmienky, je na otca zvyknuté, stretáva sa s ním pravidelne, trávia spolu čas. Od poslednej úpravy styku uplynul rok a v záujme dieťaťa je, aby sa styk s otcom plynulo rozvíjal a prehlboval, čo môže byť len vtedy, ak je na to dostatočný priestor. Dôležitú úlohu v tom, ako je dieťa na styk pripravené, má zohrávať odovzdávajúci rodič. Problém osobnej komunikácie rodičov je príčinou toho, že rodičia si neodovzdávajú informácie o dieťati, čoho dôsledkom sú nedorozumenia. Po podrobení sa výchovnému opatreniu, za odbornej pomoci, rodičia môžu dieťaťu styku ľahší, ktorý by sa o 6 mesiacov rozšíril počas víkendov aj o denné prespatie u otca.

10. Matka sa k písomnému vyjadreniu otca vyjadrila prostredníctvom zástupcu tak, že nespochybňuje odbornosť Mgr. Dilonga, len poukázala na jeho špecializáciu aj nedostatok relevantných informácií. Zdôraznila, že dieťa má zdravotné problémy, tak ako ich popísala. Nie je pravdou, žeby sa dieťa na každé stretnutie tešilo, keď dcére oznámi, že pôjde s otcom, prejavy dieťaťa sú negatívne, odmieta k nemu ísť. Otec síce platí bežné výživné, ale nedoplatok zročného výživného 495,- eur neuhradil. Zotrvala na dôvodoch odvolania.

11. Matka dieťaťa sa ďalej k vyjadreniu otca písomne vyjadrila tak, že poukázala na priebeh stretnutí s Mgr. Dilongom. Zastávala názor, že citové väzby si má dieťa k otcovi a starým rodičom vytvárať postupne, od narodenia, avšak rodičia otca dieťaťa o vnučku nejavili záujem. Otec dieťaťa bagatelizuje zdravotné problémy dcéry, neverí jej a vyžaduje si písomné potvrdenie. Zastávala názor, že otec sa nevie postarať o dcéru, napriek upozorneniam matky dcére ponúka čokoládu, zmrzlinu, kofolu a iné pochutiny, z čoho má dcéra zdravotné problémy. Týmito schválnosťami otec sťažuje matke situáciu a ubližuje tým dieťaťu. Pokiaľ ide o styk dňa 24.05.2017, otec doviezol dcéru domov, zaparkoval auto ďalej od domu matky, a preto si pre dieťa šla k autu. Otec dieťaťa sa správal hrubo, arogantne, chytil ju za ruku a spôsobil podliatiny. Dcére bránil ísť matke napriek tomu, že k nej naťahovala ruky. Sám otec navštevuje psychologičku pre nezvládnutie celej situácie, hoci obviňuje ju z psychických problémov. Otec dieťaťa odmieta s ňou verbálne komunikovať, diskutuje prostredníctvom SMS. Dcéra do škôlky nechodí pre svoje zdravotné problémy, stará sa o ňu stará matka, pričom nie je ukrátená ani o spoločnosť rovesníkov. Navštevujú spolu rôzne detské centra, detské ihriská, matka sa stretáva so svojimi známymi aj s deťmi v jej veku, dcéra má veľa kamarátov. Navštevujú aj výtvarný krúžok. Okresný súd rozšíril styk tak, že sa vôbec neriadil odporučeniami detskej psychologičky, ktorá navrhovala styk rozširovať pomaly a postupne alebo vsunúť ďalší deň. Trvala na rozšírení styku maximálne o pol hodiny, čo znamená rozšírenie styku o 4 až 6,5 hodín mesačne. Viac dieťa nie je schopné zvládnuť.

12. Otec dieťaťa k vyjadreniu matky predložil písomné vyjadrenie, v ktorom zopakoval svoje tvrdenia uvedené v priebehu prvostupňového konania, resp. vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Zdôraznil, že komunikácia s matkou dieťaťa je komplikovaná.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania matky nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje. Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania uviesť nasledovné:

15. V prejednávanej veci sa otec mal. dieťaťa domáhal úpravy styku s mal. dcérou vo väčšom rozsahu, ako bolo doposiaľ upravené. Okresný súd jeho návrhu čiastočne vyhovel a určil, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. I. v párnom týždni v utorok, stredu a piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a v nepárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. Alicou v nepárnych týždňoch v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že po 6-tich mesiacoch od

právoplatnosti rozsudku sa bude styk otca s maloletou realizovať počas sobôt v nepárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedieľ v nepárnom týždni od 15.00 hod. do 19.00 hod.

16. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorým je aj konanie o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom, je súd povinný zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov maloletých detí, ktoré vyplývajú predovšetkým zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „zákon o rodine“). Hoci zákon o rodine ani iná právna norma pojem „záujem dieťaťa“ nedefinuje, možno konštatovať, že v záujme maloletého dieťaťa je všetko, čo mu je na prospech, čo ho nejakým spôsobom obohacuje, prospieva jeho vývoju.

17. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Cdo/306/2009 zo dňa 14.01.2010 pritom vyslovil, že byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného článkom 8 Európskeho dohovoru. Pozitívny záväzok prijať opatrenia na uľahčenie obnovy rodiny hneď, ako to bude možné, spočíva na príslušných orgánoch od začiatku času vzatia do starostlivosti, a to čím ďalej, tým viac, avšak vždy musia byť v rovnováhe s povinnosťou uvážiť to, čo je vo zvrchovanom záujme dieťaťa. Minimum, aké možno od štátnych orgánov očakávať, je z času na čas zistiť, či sa situácia v rodine o niečo zlepšila. Vyhliadky na obnovu rodiny sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickým rodičom a deťom nie je dovolené stýkať sa, alebo iba ak zriedka, keďže žiadne prirodzené puto medzi nimi nemá nádej vzniknúť. Z ústavnoprávneho hľadiska modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci zaužívané, nemožno nadraďovať nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Tieto modely, akokoľvek sú v mnohých prípadoch prínosné a použiteľné, nemôžu postihovať situácie každého jednotlivého maloletého dieťaťa. Preto je vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo správnymi orgánmi, rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že rodičia nie sú schopní sa na takomto usporiadaní sami dohodnúť.

18. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.

19. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Záujem maloletého dieťaťa sa hodnotí v spojitosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane maloletého dieťaťa(napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, obvyklý režim maloletého dieťaťa), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzájomný vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa zverené so jeho osobnej starostlivosti).

20. Ako vyplýva z obsahu spisu, styk otca s mal. I. prebiehal už rok v zmysle úpravy, stanovenej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/37/2016-84 zo dňa 09.05.2016. Otec si s mal. I. preukázateľne vytvoril vzťah a v konaní neboli preukázané skutočnosti, tvrdené matkou, že by mala maloletá z otca strach, resp. by stretnutia s ním odmietala. Matka namieta, že okresný súd rozšíril styk otca s dcérou v neprimeranom rozsahu, pričom otec sa o dieťa podľa jej tvrdení nedokáže postarať. Krajský súd konštatuje, že táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Naopak, v konaní bolo zistené, že jej vzťah k otcovi je pozitívny, pričom i Mgr. Švrlová, na ktorej závery sa matka odvoláva, uviedla, že dieťa sa na otca teší, má ho rado, hoci myslí na to, či sa ešte bude môcť vrátiť k mame. Negatívne prejavy sa podľa detskej psychologičky u maloletej objavujú preto, že dôjde k odlúčeniu od matky, nie je to preto, že by jej u otca bolo zle. Krajský súd v tejto súvislosti pripomína, že matka si

musí uvedomiť dôležitosť otca v živote ich dcéry. Spoločne trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Rodič, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelne, má právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Je potrebné si uvedomiť, že mal. I. je vo veku troch rokov, kedy väčšina detí nastupuje do predškolského zariadenia. Pokiaľ matka poukazuje na naviazanosť dcéry na ňu, krajský súd zdôrazňuje, že po uplynutí veku troch rokov v zásade nemožno argumentovať citovanou naviazanosťou , tzv. „psychologickou pupočníkovou šnúrou“, nakoľko v tomto období sa tvorí mal. dieťaťa vlastné ja a prítomnosť otca je v tomto momente rovnako dôležitá.

21. V prejednávanej veci nepochybne treba brať na zreteľ aj schopnosť rodičov vzájomne komunikovať a možnosť dodržiavania režimu maloletého dieťaťa u druhého rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Otec prejavil vôľu a ochotu sa o mal. I. starať, tráviť s ňou čas a prispôsobiť sa jej dennému režimu, ak mu ho matka predostrie. Vhodná komunikácia medzi rodičmi ohľadom denného režimu dieťaťa a jeho zdravotných obmedzení bude nápomocná zdravému vývoju mal. I. To si musí uvedomiť predovšetkým matka a maloletú na styk s otcom pripraviť, rovnako tak upozorniť otca na všetky dôležité skutočnosti, pretože je dôvodné predpokladať, že styk mal. I. s otcom bude so zvyšujúcim sa vekom mal. I. naberať na intenzite.

22. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

23. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .