Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-109-2016.pdf
PDF · 133.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: N. J., Y.. X.X.XXXX, L. E. V. XXX, XXX XX R. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 322 eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 22.4.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve č. 806300999 zo 16.10.2012 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou j e n e p r i j a t e ľ n á .
III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 31.3.2016 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia 322 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 806300999 zo 16.10.2012 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 806300999 zo 16.10.2012 vo výške 350 eur za poplatok vo výške 322 eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 672 eur uhradí v 12 mesačných splátkach po 56 eur počnúc dňom 20.11.2012. Poplatok z predmetného úveru predstavuje 92 %-né navýšenie. Žalovanému zaplatila na predmetný úver 672 eur. Poplatok vo výške 322 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si Pohotovosť nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť
ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú podporu“ závisel ona výške poskytnutého úveru. Pohotovosť vôbec nevysvetľuj, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako do toho, ktorému požičiava menej. Ako súvisí výška požičanej sumy s výškou administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzaj z významu pojmu administratívna, podľa slovníka slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku a pod? Čo sa týka predmetného poplatku poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.8.2014. Stotožňuje sa s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka tak, ako ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012 z 10.9.2013: „Ustanovením § 53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľským veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia“. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 OSP, rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Obdobná zmluvná podmienka už bola ako neprijateľná posúdená aj v ďalších konaniach, vedených na Krajskom súde Prešov a to pod sp.zn. 1Co/2/2015 rozsudkom z 11.2.2015, pod sp.zn. 4Co/52/2015 rozsudkom z 21.10.2015 pod sp.zn. 17Co/50/2015 rozsudkom zo 6.8.2015. Keďže ide o spotrebiteľský úver, zmluvy musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ). Podľa ZoSÚ, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať:
- Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/)
- Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. i/)
- Ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/)
- Výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/),
- Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/).
Podľa ZoSÚ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
- Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1, (§ 11 ods. 1 písm. a/). Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami t.j. 672 eura a výškou úveru 350 eur, teda vo výške 322 eur“.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „žalovaný nijakým spôsobom nepopiera, že by žalobca uzatváral zmluvu o úvere č. 806300999 zo dňa 16.10.2012 (ďalej len „Zmluva“). Avšak zmluva nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v intenciách zákona č. 129/2010 Z. z., a preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje základné náležitosti, ktoré sú vyžadované zákonom - Obchodný zákonník pri nepomenovanej zmluve. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle VPPÚ - Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Zákonom požadované náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy, t. j. poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť za bez úročnú a bez poplatkov. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d)). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín: vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, vzťahy upravené tak v Obchodnom, ako aj Občianskom zákonníku vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku
Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodno- právnom vzťahu pokiaľ:
- Obchodný zákonník danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným spôsobom,
- Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka),
- dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Cena plnenia podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere), nemôže byť neprijateľnou podmienkou. K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Na okraj žalovaný poukazuje aj na ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník podľa jeho ustanovenia § 499 v prípade zmluvy o úvere okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov (v právnej terminológii ide o odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi). Aj Obchodný zákonník teda umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Už len z toho dôvodu je Rozhodnutie nepoužiteľné. Naproti tomu si žalovaný dovolí poukázať na aplikovateľné rozhodnutie Spolkového súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov NSR (ktorý je inštančne nadriadeným súdom aj pre Vrchný krajinský súd v Karlsruhe), ktoré je aktuálnejšie, ako žalobcom uvádzané rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof) výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný (rozhodnutie je dostupné na http://www.dnoti.de/DOC/2012/11zr3_10.pdf, sp. zn. XI ZR 3/10 zo dňa 07.12.2012). Naviac, v súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere poukazuje žalovaný na ostatnú novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon č. 132/2013
účinný od 10.06.2013. Žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach, že v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere; aj keby však hypoteticky o takú zmluvu v predmetnom prípade išlo, žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9 ods. 10 Novelizovaného zákona sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.“ Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. V zmysle § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.“
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením zmluvy o úvere č. 806300999 zo 16.10.2012, prehľadom o splácaní úveru - splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:
4.Žalobkyňa je spotrebiteľka.
5. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke č. 23636/B s dňom zápisu 14.3.2011 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.
6. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ dňa 16.10.2012 Zmluvu o úvere č. 806300999, v ktorej je uvedené, že „Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350 eur. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322 eur t.j. celkovo zaplatí čiastku 672 eur v 12 mesačných splátkach po 56 eur počnúc dňom 20.11.2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
7. V dolnej časti formulára je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorú sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok ( na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“.
8. Podľa splátkového kalendára úver bol uhradený 24.7.2013 vo výške 672 eur.
9. Na zadnej strane tlačiva sú v 19.bodoch uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru(VOP).
10. Podľa bodu 10 VOP, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatkov v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšnú dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
11. Podľa bodu 12 VOP, Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
12. Podľa bodu 13 VOP, veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej aj „zmluvné strany“) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platný výklad alebo zrušenie. Za tým účelom sa zmluvné strany dohodli nasledovne: mediačná dohoda uzavretá podľa zákona č. 420/2004 Z.z., všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluve o úvere, ručiteľského vyhlásenia a dohody o plnení zmeniek a zmenky vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené Mediačným centrom registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Určenie mediátora jeho procesný postup, ktorým budem viesť zmluvné strany k riešeniu sporov dohodou a ďalšie náležitosti mediácie vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného centra.
13. Podľa bodu 14 VOP, dlžník dáva v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov veriteľovi súhlas s tým, aby mu Sociálna poisťovňa poskytla všetky informácie týkajúce sa platieb a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, najmä informácie o tom, kto je platiteľom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, aby ma v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, ktoré sú potrebné k získaniu prístupu k informáciám o zmenách stavu individuálneho účtu v elektronickej podobe, najmä k získaniu - prideleniu prístupovej (GRID) kartu a jej prevzatiu.
14. Podľa bodu 15 VOP, zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvárala podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.
15. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že „som dôchodkyňa asi 10 rokov, predtým som pracovala ako predavačka, do dôchodku som išla s dôchodkom okolo 270 eur. Mám ukončené učňovské vzdelanie. Asi pred 15 rokmi môj syn športovec ochrnul, tam sme dávali všetky finančné prostriedky, ktoré sme mali voľné, následne o rok zrazilo druhého syna auto, a keďže som mala ešte ďalšie dva deti, tak jednoducho už mi peniaze nedostávali. Manžel mi vydeľoval zo svojho príjmu veľmi málo peňazí, a tak mi nezostávalo nič iné, len brať tieto úvery. Z Pohotovosti som mala 7 - 8 úverov, jeden úver som vyplatila, druhý úver som brala. Čo sa týka tohto konkrétneho úveru, to bolo takisto, to som len išla do kancelárie pani Raďákovej, stali sme tam na chodbe asi desiati, to sme len zaradom podpisovali zmluvy. Dostala som v hotovosti peniaze a platila som. Keďže som z dôvodu zlej finančnej situácie brala úvery aj z Providentu a mala som aj úvery v Poštovej banke, asi pred dvomi rokmi som sa stretla s jednou známou, kde sme o týchto veciach rozprávali a ona mi poradila, aby som sa obrátila na nejaké spotrebiteľské združenie. Našli sme teda spotrebiteľské združenie HOOS, ja som tam bola niekedy v januári, februári pred dvomi rokmi, kde mi oni všetko vysvetlili. V podstate je podaných asi 7 - 8 žalôb proti Pohotovosti z mojej strany. V niektorých prípadoch už bolo rozhodnuté, že mi majú vrátiť to, čo odo mňa nedôvodne vybrali, avšak sú podané odvolania voči týmto rozhodnutiam, takže v skutočnosti ešte od nich nemám vrátenú žiadnu sumu.“
16. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa obrátila žalobkyňa na združenie so žiadosťou, že potrebuje poradiť s úvermi, ktoré má od nebankových subjektov.
Telefonicky ich kontaktovala v mesiaci január 2016 a dohodla si stretnutie v sídla ich Združenia, kde ju informovali o tom, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov, teda zmluvy, prehľady platieb, rozhodnutia súdov a listiny od exekútorských úradov. Po zabezpečení podkladov sa uskutočnili stretnutia, posledné stretnutie sa uskutočnilo dňa 4.3.2016, kedy im doložila podklady týkajúce sa úverov spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Po oboznámení sa s pokladmi, ktoré združeniu predložila a ktoré boli združeniu zaslané spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ju informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov, či už slovenských súdov alebo aj s rozhodnutiami súdneho dvora, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, resp. toho, že spotrebiteľ má právo sa brániť voči nekalým obchodným podmienkam, že súd má zohľadniť to, že priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a že súd má skúmať ex offo, teda z úradnej povinnosti tieto podmienky, či sú prijateľné alebo neprijateľné. Taktiež ho informovali o Smernici Rady 93/13/EHS z roku 1993, ktorá sa venuje práve spotrebiteľom a spotrebiteľským zmluvám. Spotrebiteľ bol oboznámený s judikatúrou SD EÚ najmä s rozsudkom súdu u 27.6.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, s rozsudkom Súdneho dvora ES zo 14.júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino) a rozhodnutím ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko (č.1) zo dňa 6.decembra 2007 v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv.
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
18. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku.
19. Podľa § 9 zákona ( ZoSÚ), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
20. Podľa § 11 tohto zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html>,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Uzavretá zmluva neobsahuje:
- Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/)
- Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. i/)
- Ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/)
- Výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/),
- Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/)., preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový.
21. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá bola na úver uhradená a výškou poskytnutého úveru t.j. v sume 322 eur. Keďže žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie tohto obohatenia v žalobe, ktorá mu bola doručená 21.4.2016, dostal sa tento do omeškania s jeho vydaním v zmysle § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom 22.4.2016, pričom výška úrokov z omeškania predstavovala 5% ročne.
22. Predmetom žaloby ďalej je určenie, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 801300126 zo 7.6.2012 uvedená vo všeobecných podmienkach - bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná.
23. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Súd poukazuje na ustálenú prax súdov nielen v obvode Krajského súdu v Prešove.
25. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 2/3 z úverových prostriedkov. Požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške 2/3 sumy úveru nemôže byť v súlade s princípom dobrých mravov, naopak, vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle
dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úveru vo forme úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru. Pokiaľ teda žalobkyňa žalovanému zaplatila na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere aj sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný od žalobkyne prijal plnenie, na ktoré nárok nemá, keďže ho prijal bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane.
26. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je len zmluvná podmienka, ktorej neprijateľnosti sa žalobkyňa domáha ale aj zmluvné podmienky uvedené v bodoch 12-15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
27. Preto súd oprávnenej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).