Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-158-2018.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/158/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Z. D., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XXX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 322 EUR, takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 100 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 14.08.2018 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 322 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť jej trovy konania. V rámci žaloby uviedla, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 19C/109/2016 bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, a to jednak ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/19/2018 zo dňa 24.04.2018. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie okrem iného uviedol: „Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Podľa § 11 tohto zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 , b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Uzavretá zmluva neobsahuje:
- Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/)
- Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. i/)
- Ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/)
- Výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/),
- Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/)., preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá bola na úver uhradená a výškou poskytnutého úveru t.j. v sume 322 eur. Keďže žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie tohto obohatenia v žalobe, ktorá mu bola doručená 21.4.2016, dostal sa tento do omeškania s jeho vydaním v zmysle § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom 22.4.2016, pričom výška úrokov z omeškania predstavovala 5% ročne. Predmetom žaloby ďalej je určenie, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 801300126 zo 7.6.2012 uvedená vo všeobecných podmienkach - bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške 2/3sumyúverunemôžebyť v súlade s princípom dobrých mravov, naopak, vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úveru vo forme úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru. Pokiaľ teda žalobkyňa žalovanému zaplatila na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere aj sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný od žalobkyne prijal plnenie, na ktoré nárok nemá, keďže ho prijal bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je len zmluvná podmienka, ktorej neprijateľnosti sa žalobkyňa domáha ale aj zmluvné podmienky uvedené v bodoch 12-15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Preto súd oprávnenej žalobe v celom rozsahu vyhovel.“ Žalobkyňa poukázala na to, že ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, pričom primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Poukázala na to, že primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 322 EUR, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 13.07.2018 k žalobe uviedol, že priznanie uplatneného nároku je možné len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak, pričom ochrana spotrebiteľa bola v danom prípade dovŕšená vydaním rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19C/109/2016. V tomto konaní bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322 EUR. Uvedeným postupom, spolu s konštatovaním neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola žalobkyni poskytnutá dostatočná súdna ochrana. Žalovaný poukázal aj na to, že priznaním prípadného nároku by došlo k opätovnému sankcionovaniu, čo by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Toto však nepredstavuje daný prípad. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v danom prípade je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad, pričom nepostačuje všeobecná konštatácia funkcií primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
5. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.
6. V prejednávanej veci mal súd za nepochybne preukázané, že v pôvodnom konaní sp. zn. 19C/109/2016 bolo preukázané porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., preto je naplnený vyššie uvedený zákonný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľky vyplývajúce z osobitných noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.
7. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a platne uzatváral právne vzťahy so spotrebiteľmi. Súd považuje sumu vo výške 100 EUR za primeranú aj s ohľadom na vyššie uvedené kritéria, ako aj sumu, ktorú žalobkyňa uplatnila v pôvodnom konaní (322 EUR), pričom vzhľadom na rozhodnutie v pôvodnom konaní, považoval uplatnený nárok za neprimerane vysoký, preto v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z ich výkladu a praxe súdov je zrejmé, že pokiaľ rozhodnutie o uplatnenom nároku závisí od úvahy súdu, tak
ako to bolo v tomto prípade, je namieste priznať nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy, a preto súd v danej veci aj takto rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).