Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-177-2021.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/177/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. P., V.. XX.XX.XXXX, P. J. P. XX E., B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., so sídlom Južná trieda 93, Košice, pod sp. zn. EX 274/2003, o vymoženie 32,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.09.2019, č. k. 38Er/658/2003-21, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie NÚP - Okresného úradu práce Košice II zo dňa 28.02.2003, č. 1325/2003/ VPPN/Ci, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD. poverením č. 5803 030819 zo dňa 23.06.2003. Dňa 31.05.2019 oprávnený doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaného nároku. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom k 31.12.2003, podľa ktorého sa predmetné konanie spravuje ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Podľa § 71 ods. 3 tohto zákona v znení účinnom k 31.12.2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Táto lehota je prekluzívna, čo znamená, že sa v nej musí exekúcia nielen začať, ale aj skončiť. Dňom 01.01.2004 došlo k novelizácii § 71 ods. 3 Správneho poriadku a podľa nového znenia tohto ustanovenia výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Novela Správneho poriadku neobsahovala prechodné ustanovenia. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že na uvedený prípad sa vzťahuje novelizované znenie ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Keďže v zmysle tohto ustanovenia výkon rozhodnutia bol nariadený v trojročnej prekluzívnej lehote, nebol daný dôvod na jej zastavenie a preto súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu zastaviť a zaviazať povinného na náhradu trov exekúcie.
4. Oprávnený zdôraznil, že exekučným titulom v konaní je rozhodnutie Okresného úradu práce Košice IV č. 1325/2003/VPPN/Ci zo dňa 28.02.2003, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Podľa § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak povinnosť platiť príspevok na
poistenie v nezamestnanosti vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri jej platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Rovnaké platí aj o konaniach vo veciach príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Oprávnený citoval § 69 ods. 1 a 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1 a 3 a § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a uviedol, že § 126 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z. z. určuje lehotu, v ktorej je okresný úrad práce oprávnený vydať rozhodnutie vo veci podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorým by platiteľa príspevku zaviazal na povinnosť uhradiť dlžný príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Iba na základe rozhodnutia vydaného podľa Správneho poriadku mohol okresný úrad práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje Správnym poriadkom a je možné ho vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo svojich záverečných ustanoveniach v § 131 jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Aplikovanie Správneho poriadku je tak v tomto prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný zákon o zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi. Oprávnený citoval § 71 ods. 1 a 3 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Mal tak za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku a to s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie trojročnú premlčaciu lehotu uvedenú v § 126 ods. 3 zák. o zamestnanosti, ktorá sa výslovne vzťahuje len na právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti, t.j. len na právo vydať rozhodnutie, aplikoval nesprávne na výkon rozhodnutia, ktorý však podlieha úprave § 71 ods. 3 Správneho poriadku a je možné ho vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote.
5. Povinný a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodnutie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Košice IV č. 1325/2003/VPPN/Ci zo dňa 28.02.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2003 a stalo sa vykonateľným. Týmto rozhodnutím bolo povinnému uložené v súlade s ust. § 126 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 32,86 eur.
8. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení do 31.12.2003, do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
9. Podľa § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
10. Podľa § 126 ods. 3 tohto ustanovenia právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
11. Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z., na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.
12. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
13. Podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné, alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov, ich výkon sa uskutoční. Rozhodnutia vydané v správnom konaní však možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať len v dobe uvedenej v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku; táto lehota je prekluzívna, a preto v jej priebehu musí byť
konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené (rozhodnutie R 19/1973 Zb.).
14. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku sa ale nevzťahuje na všetky rozhodnutia, zmiery a výkazy nedoplatkov, ktoré boli vydané orgánmi štátnej správy a ich výkon. Zo vzájomného pomeru predpisu všeobecného (Správny poriadok) a špeciálneho (v danom prípade zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti) vyplýva, že právny predpis vydaný pre zvláštny prípad má, pokiaľ mu odporuje, pri aplikácii prednosť pred zákonom vydaným pre všetky prípady.
15. Ust. § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti výslovne určuje, že právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti. Z toho vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky, k čomu však v posudzovanom konaní nedošlo.
16. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je aplikovateľné (použiteľné) na výkon (exekúciu) tých rozhodnutí, na ktoré dopadá § 126 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
17. Zásadný právny rozdiel v slovnom spojení „právo vymáhať príspevok“ (§ 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti) a „rozhodnutie možno vykonať“ (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku) spočíva v tom, že „právo vymáhať príspevok“ sa spája s aktívnou činnosťou na uplatnenie práva oprávneného v lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Tento legislatívny pojem neznamená, že vyberanie priznaného plnenia (dlžného príspevku) je samotné vymáhanie príspevku, pretože príspevok už vymožený (predpísaný) bol, len nebol uspokojený (vykonaný). Uvádzané ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku odlišne upravovalo správnu exekúciu a to tak, že rozhodnutie bolo potrebné vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/154/2011 zo dňa 19.07.2012).
18. Preto možno dospieť k záveru, že rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti, možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať i po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; lehota uvedená v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku pre výkon (exekúciu) týchto rozhodnutí totiž neplatí. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že rozhodnutie o predpísanom poistnom sa vydáva v správnom konaní (obdobne Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. októbra 2001, sp. zn. Cpj 19/01).
19. V posudzovanom prípade rozhodnutie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Košice IV č. 1325/2003/VPPN/Ci bolo vydané dňa 28.02.2003 a dňa 25.03.2003 nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 20.05.2003, teda v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote. Takto boli splnené podmienky na vykonanie exekúcie a táto je vedená dôvodne.
20. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).