Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/139/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. D., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: P.. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - L., M. XXX/XX, zast. AKMK, s.r.o. so sídlom Nitra, Farská 30 a Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., C. XXXX/XX o návrhu starých rodičov B. D., nar. XX.X.XXXX a S.. P.. A. D., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom R., C. XXXX/XX na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov na úpravu styku s maloletým R. D., nar. XX.XX.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia - starí rodičia maloletého R. sa svojim návrhom zo dňa 16.3.2017, podaným dňa 17.3.2017 na Okresný súd Trnava, domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletým dieťaťom. Svoj návrh odôvodnili tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava bol maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.15. hod. do nedele do 19.00 hod. a každú stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. Na základe písomnej dohody poskytne matka otcovi možnosť stretnúť sa s maloletým ešte na jeden deň v nepárnom týždni. Tento deň v týždni ale matka otcovi neumožňuje kontakt s maloletým. O maloletého R. sa starala od šiestich mesiacov jeho veku od 7.4.2015 do 26.7.2016 vzhľadom na dobrovoľné rozhodnutie matky nastúpiť do zamestnania. O dieťa sa starala 9 až 9,5 hodiny denne, niekedy aj dlhšie. O dieťa sa starala príkladne, každý deň s ním chodievala na prechádzky. Vzhľadom k tomu, že vychovala svoje tri deti, vedela čo je pre dieťa dôležité, čo potrebuje a mohla sa mu v plnej miere venovať. Zabezpečovala kompletnú starostlivosť o maloletého. Maloleté dieťa bolo na ňu citovo naviazané, čo je najväčší problém, s ktorým sa nevie matka dieťaťa vyrovnať. Tak isto má R. výborný vzťah aj s jej manželom, ktorý ho pravidelne brával po práci na prechádzky. Od matky dieťaťa bolo veľmi neseriózne, keď v máji 2016 prihlásila dieťa do detských jasiel, keď ho ona ešte stále varovala. Jej povedala, že má dovolenku, synovi nepovedala nič, dozvedel sa to, až keď už maloletý R. chodil do jasiel. Do jasiel išiel prechladnutý a na tretí deň musel navštíviť detského pediatra. Bol chorý tri týždne, starala sa oňho ona a navštevovala s ním aj pediatra. Potom, ako sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti, bol syn s dieťaťom u nich a malý ochorel opäť. Matka sa o jeho zdravotný stav zaujímala iba telefonicky, čo sa opakovalo ešte jeden raz. Nakoľko má maloletý s nimi vybudovaný veľmi silný vzťah a pretrhnutie puta s dieťaťom, ktoré je na nich citovo naviazané a o ktoré jeho matka všemožne usiluje, by mohlo mať na dieťa zlý dopad, narušiť jeho citový a duševný rozvoj, čo môže potvrdiť každý psychológ. Preto navrhujú umožniť styk starým rodičom každý nepárny piatok po vyzdvihnutí maloletého z detských jasiel na štyri hodiny, kedy by sa mu mohli plne venovať. Taktiež žiadajú, aby v čase súvislého voľna medzi Vianocami a Novým rokom bol jeden celý deň u nich a tiež počas letných prázdnin jeden celý týždeň. (1)

Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že návrh podávali preto, že sa ich vzťahy s matkou dieťaťa zhoršili a mimo vyhradeného styku nebolo možné sa s dieťaťom žiadnym spôsobom skontaktovať, nebola možná žiadna komunikácia s ich vnukom. S maloletým sa stretávajú každé dva týždne, keďže syn býva u nich a potom ešte v stredu, ale to iba ona, keďže manžel nebýva doma. V stredu na tie dve hodiny prichádza so synom do H.. Každý starý rodič miluje svoje vnúča, vidí, že jej kolegovia alebo známi, keď sa s vnúčaťom nevidia už jeden deň, tak hneď telefonujú a sú aspoň v takomto kontakte. Syn máva malého od piatka do nedele, ale tento čas je vyhradený pre neho. Chodieva s dieťaťom na prechádzky, samozrejme oni idú tiež s ním, ale sú ukrátení o takú návštevu, že by s ním mohli byť sami. Oni by chceli aspoň tie tri - štyri hodiny do mesiaca tráviť čas s dieťaťom ako starí rodičia. Tiež čo sa týka napr. letných prázdnin, tak tieto posledné sa stalo, že syn chodil stále na služobné cesty a nemohol si malého prevziať v čase, keď mal upravený styk. Prosil matku dieťaťa, či by pre malého nemohli prísť oni, ale ona s tým nesúhlasila, tak sa stalo, že malého šesť týždňov nevideli. Tiež počas prázdnin starí rodičia varujú svoje vnúčatá, no matka ho dala na celý august do jasiel a vôbec nezvažovala možnosť, že by vnuk mohol byť s nimi. (2) Navrhovateľka v konečnom návrhu žiadala upraviť styk s vnukom v nepárnom týždni v piatok od 15.30 hod. do 19.30 hod. s tým, že ho vyzdvihnú v škôlke, jeden deň medzi vianočnými sviatkami a jeden týždeň cez letné prázdniny. (3)

Navrhovateľ vypočutý ako účastník konania uviedol, že s malým majú nadštandardné vzťahy, pretože o tohto sa starala od šiestich mesiacov do skoro dvoch rokov jeho manželka. On keď prišiel domov z práce skôr, tak s ním chodieval na vychádzky. Tento perfektný vzťah s vnukom pretrváva až doteraz, avšak matka im neumožňuje tráviť s dieťaťom toľko času, koľko by chceli oni a aj koľko by chcel malý. Nesúhlasia s názorom matky, že ich návrh je šikanózny, nakoľko iba využili to, čo im legislatíva umožňuje, pretože medzi matkou a nimi neprišlo k dohode, tak sa obrátili na súd. O malého sa starali dlhé obdobie, chceli by ho napr. cez prázdniny, cez vianočné sviatky, na pár hodín počas mesiaca a tiež skypovú komunikáciu, pretože v tomto období sa malý veľmi mení a raz za dva týždne, kedy nemôžu byť s ním, je dosť málo. Matke ponúkli možnosť počas jarného obdobia, keď bol malý chorý a bolo potrebné, aby nechodil do kolektívu, nech ho nechá u nich, ale matka túto možnosť neprijala. (4) Navrhovateľ v konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k návrhu manželky. Najviac ho mrzí, že sa vzťahy vyvinuli takýmto spôsobom, ale vidia, že malému je málo čo s ním trávia čas. (5)

Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom svojich rodičov a to aj z dôvodu, že sa plánuje od nového roka odsťahovať od rodičov. Zatiaľ ešte vyriešené konkrétne bývanie nemá. Problém nastal hlavne cez leto, keď chodieval často na služobné cesty do Prahy, vracal sa o 19.00 hod v piatok večer a jeho rodičia v ten piatok nemohli ísť pre malého do jaslí, pričom rodičia matky to mohli robiť. Nevie, prečo by to takto malo byť, keďže práve jeho rodičia sa do dvoch rokov intenzívnejšie starali o dieťa ako jej rodičia. Tiež sa stalo, že sa s matkou dieťaťa dohodli, že jeho rodičia prídu pre malého, no táto bez uvedenia dôvodu oznámila, že si to rozmyslela a že im dieťa nedá. Nie je pravdou, že by matka dieťaťa musela ísť do práce, v tom čase bývali v byte, na ktorý si brali hypotéku, on vtedy zarábal okolo 1.100 eur v hrubom. Aj on, aj jeho rodičia sa snažili matke dohovoriť, aby neodchádzala od takého malého dieťaťa, ale ona sa do práce tešila. On následne bol nezamestnaný asi mesiac, potom dostal dobrú ponuku, takže to prijal a nepredpokladali, že sa to všetko takto vyvinie. (6)

Právna zástupkyňa matky uviedla, že nesúhlasí s návrhom a považuje ho za nedôvodný vzhľadom na pravidelnú realizáciu styku starých rodičov s dieťaťom v ich nehnuteľnosti v rámci styku otca s dieťaťom. Starí rodičia sú spravidla prítomní aj pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa. To, či sa môžu stretávať s dieťaťom v rámci úpravy styku otca s ním je bežná záležitosť, ktorá je na rozhodnutí otca, k tomuto nie je potrebný súhlas matky a otec starým rodičom styk s dieťaťom umožňuje. Matka nezakazuje takýto kontakt, bráni ale tomu, aby tieto kontakty neboli častejšie, nakoľko vzťahy medzi matkou a starými rodičmi nie sú dobré, je potrebné si najskôr tieto vzťahy usporiadať a potom by mohlo prísť aj k tomu, že matka im umožní aj častejší kontakt s dieťaťom. V zmysle zákona súd upraví styk starých rodičov s dieťaťom ak si to pomery v rodine vyžadujú, v tejto rodine si to pomery nevyžadujú. Frekvencia kontaktov starých rodičov s dieťaťom je nadštandardná, nakoľko nie je pravidlom, že by sa bežne deti so starými rodičmi stretávali, prípadne u nich prespávali v takomto rozsahu. (7)

Matka ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že do práce musela nastúpiť, pretože príjmy otca dieťaťa nestačili na uhradenie nákladov na všetky výdavky a na hypotéku a nieto ešte aby uživil ženu a

bábätko. Nikdy sa ju nesnažil prehovoriť aby zostala doma, pretože vedel aká je situácia. Starí rodičia zo strany otca túto možnosť hľadali, rozprávali sa o tom. Pýtala sa ich, či by boli ochotní prispievať sumou minimálne 200 eur každý mesiac len na to, aby ako tak vyžili. V tom čase bolo nemožné, aby zostala s malým doma. V tomto konaní je dôležitý dátum podania návrhu 17.3.2017. Všetky veci, ktoré tu uvádzali sa udiali po tomto dátume. Do 15.3.2017, kedy sa udial incident medzi ňou a otcom dieťaťa, ktorý riešila aj polícia a bol vyriešený tak, že sa skutok nestal, do uvedeného dátumu boli ich vzťahy nadštandardné, dokázali sa vždy dohodnúť. Následne po tomto incidente bola v tom marci pri odovzdávaní dieťaťa ústne atakovaná, aj fyzicky, starí rodičia prestali rešpektovať keď bol malý chorý, aj keď to riadne zdokladovala, hneď volali políciu. Napriek tomu nikdy nezakazovala, a aby mohol byť malý aj so starými rodičmi, je to na otcovi dieťaťa ako sa dohodnú a ako budú tráviť čas. Cez leto, keď bol malý chorý, tak ustúpila a dokonca im dieťa dala v sobotu, nie tak, ako bolo určené v rozsudku, keď si v piatok pre neho neprišiel. Otec dieťaťa sa jej odvďačil tým, že podal návrh na políciu. Nevie ako môžu očakávať, že ona bude srdečná, keď sa takto voči nej správajú. Napriek tomu môžu byť starí rodičia s malým každú stredu a každý druhý víkend. Malý chodí do škôlky, ona ho tiež vidí až potom po práci. Začal chodiť na angličtinu, čo bude mať vo štvrtok, keď je chorý, tak si tieto hodiny nahrádzajú. Čím bude starší, bude mať viac aktivít. Starí rodičia nerešpektujú jej žiadosti, aby malému nebrali veci zo škôlky a aby mu nestrihali nechty, pretože potom keď veci vracajú, ona potom nevie ktoré zobrali zo škôlky a treba ich tam vrátiť. Ohľadne nechtov sa bála, aby malému nezačali zarastať, keďže navrhovateľka mu ich strihala až do mäsa do okrúhla. Tiež vedia, že nemôžu používať vlhčené utierky, lebo malý z toho býva vysypaný, napriek tomu ich používajú. (8)

Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu uviedla, že v konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sa v dostatočnej miere stretávajú s maloletým, preto navrhujú návrh zamietnuť. Keďže opakovane podávajú návrhy na úrad práce, políciu, súdy, jediný príjem matky je z práce, ktorú kvôli konaniam musí vynechávať a z týchto dôvodov navrhujú priznať náhradu trov konania, ktoré bližšie vyčíslia v zákonnej lehote. (9)

Kolízny opatrovník uviedol, že dňa 17.3.2017 dostali dožiadanie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, kde otec poukazoval na nevhodné prostredie v ktorom dieťa vyrastá a nevhodnú starostlivosť zo strany matky. Ich úrad vykonal v tejto veci viacero šetrení, vyžiadal si správu od detskej lekárky, ktorá hodnotila starostlivosť matky ako pozitívnu a tiež zdravotný stav dieťaťa ako dobrý s častejšími problémami s dýchacími cestami, ale nezávažného charakteru. Materská škola pozitívne hodnotila starostlivosť matky o dieťa. V rámci šetrenia v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a vec bola vyhodnotená ako bez ohrozenia dieťaťa. Z výpovede starých rodičov, matky dieťaťa, aj otca dieťaťa bolo preukázané, že dieťa má zabezpečený pravidelný kontakt so starými rodičmi, kedy v ich domácnosti trávia spolu určitý čas, majú spoločný program. Otec síce uvádza, že sa chce osamostatniť, zatiaľ ale býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Je to otázka do budúcna, či sa otec osamostatní a ako bude následne umožňovať svojim rodičom kontakt s dieťaťom. Preto navrhuje návrh v plnom rozsahu zamietnuť. (10)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, uznesenie o prenesení príslušnosti, vyjadrenie matky k návrhu, doklady predložené k tomuto vyjadreniu, úradný záznam zo dňa 24.3.2017, mailovú komunikácia medzi starými rodičmi a matkou dieťaťa, výmena SMS správ medzi starými rodičmi a matkou dieťaťa, fotografie maloletého dieťaťa so starými rodičmi a otcom maloletého, pripojený spis OS Trnava sp. zn. 37P/9/2017, z neho rozhodnutie na čl. 40 a nasledovné, zápisnicu o pojednávaní na čl. 37, spis OS Nitra sp. zn. 13P/286/2017, 13P/198/2017, 24P/123/2017 a zistil tento skutkový stav: (11)

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11P/92/2016-40 zo dňa 19.1.2017 súd zistil, že uvedeným súdom bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej bol maloletý R. D., nar. X.XX.XXXX zverený s účinnosťou od 1.11.2016 do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaväzuje platiť výživné vo výške 200 eur mesačne vždy do 19-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred s účinnosťou od 1.11.2016. Zročné výživné súd otcovi povolil splatiť v dvoch splátkach vo výške 275 eur. Súd upravil na základe dohody rodičov aj styk otca s maloletým R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.15 hod. do nedele do 19.00 hod., každú stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., na základe písomnej dohody (v e-mailovej forme) poskytne matka otcovi možnosť stretnúť sa s maloletým ešte jeden deň v nepárnom kalendárnom týždni okrem stredy, pričom otec je v prípade záujmu povinný navrhnúť matke deň styku najneskôr 24 hodín vopred. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne

pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska s výnimkou piatku, kedy si otec maloletého vyzdvihne v predškolskom, resp. školskom zariadení a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. (12)

Dňa 06.04.2017 podal otec na Okresný súd Trnava návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal rozšíriť jeho styk s maloletým R.. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 24P/123/2017-16 zo dňa 17.05.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že otec má zabezpečený pravidelný kontakt s maloletým a to rozhodnutím Okresného súdu Trnava vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému R.. Pokiaľ mu takáto úprava styku nepostačuje, je potrebné riešiť zmenu pôvodnej úpravy formou podania návrhu vo veci samej. (13)

Dňa 20.07.2017 podal otec na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletým počas letných prázdnin v roku 2017 a to od nedele 27.08.2017 od 19:00 hod., do nedele 03.09.2017 do 19:00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému R. už boli upravené rozhodnutím Okresného súdu Trnava podľa ktorého, na základe rodičovskej dohody je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.15 hod. do nedele do 19.00 hod., každú stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., na základe písomnej dohody poskytne matka otcovi možnosť stretnúť sa s maloletým ešte jeden deň v nepárnom kalendárnom týždni okrem stredy, pričom otec je v prípade záujmu povinný navrhnúť matke deň styku najneskôr 24 hodín vopred. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska s výnimkou piatku, kedy si otec maloletého vyzdvihne v predškolskom, resp. školskom zariadení a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Dôvodom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého R. je doplnenie vyššie uvedenej rodičovskej dohody ohľadom stretávania sa maloletého s oprávnenou osobou. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tomto prípade zamietol. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Krajský súd v Nitra uznesením č.k. 25CoP/42/2017-24 zo dňa 20.10.2017 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. (15)

Dňa 19.10.2017 podal otec maloletého dieťaťa na tunajší súd návrh na zverenie maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že si dieťa budú striedať v týždňových intervaloch. Zároveň navrhol obom rodičom upraviť aj trávenie sviatkov a prázdnin v rovnakom rozsahu. Vo veci je nariadený termín pojednávania na 18.1.2018. (16)

Matka býva spolu s maloletým u svojich rodičov. V starostlivosti matky neboli šetrením pomerov v tejto rodine a tiež ďalšími šetreniami vykonanými prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra (dopyt na detskú lekárku a predškolské zariadenie) zistené žiadne nedostatky. Styk otca s maloletým dieťaťom sa realizuje v intenciách posledného rozhodnutia súdu o úprave styku zo dňa 19.1.2017, kde rodičia v tomto smere uzatvorili rodičovskú dohodu. Otec maloletého dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sa maloletému počas doby styku spolu s otcom intenzívne venujú. Navrhovateľka sa s maloletým stretáva okrem každého druhého víkendu, tak ako aj navrhovateľ, ešte aj každú stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. Je nesporné a potvrdila to aj matka maloletého dieťaťa, že navrhovateľka zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od šiestich mesiacov veku dieťaťa v čase výkonu práce rodičov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa rozvíjali vzájomné citové väzby medzi starými rodičmi a maloletým R.. Potom, čo sa rodičia dieťaťa rozišli, dohodli sa na úprave kontaktov otca s maloletým a táto dohoda bola schválená aj rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 11P/92/2016-40 zo dňa 19.1.2017. Otec maloletého dieťaťa žije aj naďalej v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a práve z týchto dôvodov majú starí rodičia zo strany otca zabezpečený pravidelný kontakt s maloletým R. v takom rozsahu, v akom ho má zabezpečený aj otec tohto dieťaťa. (17)

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (18)

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (19)

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (20)

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (21)

Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. (22)

Maloleté deti majú právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5). Súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine. Dôvodom podania tohto konkrétneho návrhu sú nesporne narušené vzťahy medzi matkou a starými rodičmi dieťaťa zo strany jeho otca. V čase, keď stará matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého R. z dôvodov, že rodičia dieťaťa boli zamestnaní, boli starí rodičia v každodennom kontakte s maloletým. Stará matka sa snaží aj naďalej pokračovať vo výkone osobnej starostlivosti tak, ako tomu bolo v čase, keď sa o dieťa osobne starala. V súčasnej dobe sa však názory matky a starej matky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa rozchádzajú, medzi rodinami je napätý konfliktný vzťah, ktorý nepriaznivo vplýva na maloleté dieťa. Starí rodičia si musia predovšetkým uvedomiť, že rozhodujúcu úlohu pri výchove maloletého dieťaťa majú rodičia. V zmysle ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine súd môže upraviť aj styk dieťaťa s blízkymi osobami ak je to v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. To znamená, že musia byť splnené obidve podmienky. Čo sa týka záujmu maloletého dieťaťa, tak táto podmienka vzhľadom k predchádzajúcej starostlivosti starých rodičov o maloletého R. a ich vzájomné citové väzby, splnená je a je v záujme maloletého, aby sa aj naďalej v určitých intervaloch stretával so svojimi starými rodičmi. Čo sa týka druhej podmienky, pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Úprava prichádza do úvahy napr. vtedy, ak je oprávnený rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať, alebo aj absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. V danom prípade majú starí rodičia zabezpečený pravidelný kontakt s maloletým R. tak, ako je upravený jeho styk so svojim otcom, nakoľko otec maloletého žije so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti. Z vyjadrení starej matky je zrejmé, že táto maloletému zabezpečuje stravu a vykonáva napr. aj osobnú hygienu maloletého, sprevádza otca dieťaťa pri vyzdvihnutí maloletého z predškolského zariadenia a spoločne absolvujú rôzne výlety. Starí rodičia tak majú zabezpečený štandardný rozsah styku so svojim vnukom. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh starých rodičov na úpravu styku s maloletým R. nebol podaný dôvodne a preto tento ako nedôvodný zamietol. (23)

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. S poukazom na konanie o úprave styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom má súd za to, že v danom prípade nie je na mieste, pokiaľ by priznal náhradu trov konania matke maloletého dieťaťa, nakoľko sa jedná o prvý návrh starých rodičov smerujúci voči matke maloletého. To, že táto musí absolvovať podávanie vysvetlení či už na polícii, úrade práce, súdoch a podobne nie je dôvodom na pripustenie výnimky zo zásady v mimosporových konaniach, kde žiadny z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Súd preto návrhu právnej zástupkyne matky na náhradu trov konania nevyhovel. (24)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.