Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/222/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX N., zastúpeného procesným opatrovníkom J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX N., proti žalovaným: 1/ BD GROUP, s.r.o., so sídlom Rázusova 7, 977 01 Brezno, IČO: 47 127 198, 2/ MIONEX, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 11, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, 3/ Stavebné bytové družstvo Revúca, so sídlom Clementisova 1211/14, 050 01 Revúca, IČO: 31 686 982, v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 28. 04. 2017, č. k. 4C/183/2016-238, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaným v I., II. a III. rade sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že k udeleniu príklepu, t. j. k ukončeniu dražby došlo dňa 10. 06. 2016. Koniec hmotnoprávnej lehoty, pripadá na deň 10. 09. 2016, ktorý bol posledným dňom, kedy bol žalobca povinný doručiť súdu žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Žaloba bola podaná žalobcom na súde osobne dňa 04. 11. 2016, to znamená, že bola podaná po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty uvedenej v ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovi teda zaniklo právo domáhať sa neplatnosti dražby. Žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní dňa 10. 03. 2017 výslovne potvrdil, že v súvislosti s predmetnou dražbou nehnuteľností nebolo podané trestné oznámenie, ale trestné oznámenie bolo podané v súvislosti s inými vykonávanými dražbami. Preto trestné oznámenie, ktoré bolo procesným opatrovníkom žalobcu podané na Obvodnom oddelení PZ Revúca dňa 26. 04. 2017, súd s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie prejednávanej veci uvedené na pojednávaní dňa 10. 03. 2017 vyhodnotil ako účelové podanie žalobcu súvisiace s prejednávanou vecou. Keďže žalobcovi pre uplynutie prekluzívnej lehoty zaniklo právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, stratil tiež možnosť privodiť si späť na seba aj vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam. Okresný súd ako nadbytočné zamietol aj všetky návrhy žalobcu na vykonanie ďalšieho rozsiahleho dokazovania týkajúceho sa veci samej,

a to z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti konania, keďže zistený skutkový stav umožnil súdu rozhodnúť vo veci tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia okresného súdu, keďže vykonanými dôkazmi by žalobca v konečnom dôsledku nedokázal privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Procesný návrh na prerušenie konania prednesený splnomocnenou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní, ktorý napriek zákonom predpísanej písomnej forme podania, nebol dodatočne doručený súdu, či už v listinnej alebo elektronickej podobe, súd podľa jeho obsahu posúdil, podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP, pričom dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Namietaný nesúlad označeného predpisu s Ústavou SR súd nezistil a ani prípadný nález ústavného súdu, resp. pozastavenie účinnosti zákona, zrejme nemôže mať právny dopad na už zrealizované dobrovoľné dražby, ku ktorým došlo v dôsledku výkonu zákonného záložného práva v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to ani cez ust. § 41b zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, pretože právoplatné rozhodnutia vydané v občiansko-právnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté, i keď povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. Rozhodnutie okresný súd oprel o ust. § 21 ods. 2, 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 583, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 124 ods. 2 CSP. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému 3/ žiadne trovy konania nevyplývajú, súd preto nepriznal náhradu trov konania. Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania tiež nepriznal, napriek tomu, že boli úspešnou stranou sporu, nakoľko vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca je dlhodobo viac ako 4 roky nezamestnaný, a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a takmer od začiatku konania, bol pre nepriaznivý zdravotný stav hospitalizovaný v nemocničných zariadeniach, a pre neschopnosť chápať význam a zmysel konania, ktoré pred súdom sám inicioval, bol v jeho priebehu zastúpený procesným opatrovníkom.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie vo veci. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd porušil ústavné právo na spravodlivý súdny proces žalobcovi J. H., nar. XX. XX. XXXX ako strane v tomto konaní, ktorému odňal právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Okresný súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu s odôvodnením jeho nepriaznivého zdravotného stavu, pričom išlo o stav vážny avšak prechodný, čo súd prvej inštancie nepreskúmal. Otec žalobcu a splnomocnená zástupkyňa žiadali o odročenie pojednávania a preloženie termínu prejednania veci z dôvodu PN a hospitalizácie žalobcu od 06. 12. 2016, avšak súd prvej inštancie odôvodnil, že dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil. Žalobca svojim podaním pred súdom sám inicioval predmetné konanie, pričom mu okresný súd neumožnil vyjadriť sa k veci a k vykonávaným dôkazom (čl. 48 Ústavy SR). Ďalej namietal, že žalovaný 3/ nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby s poukazom na skutočnosť, že medzi ním a žalobcom nebola podpísaná zmluva o výkone správy, a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorej sa predmet dražby nachádza, nesplnomocnili žalovaného 3/ zákonom ustanoveným spôsobom. Súd prvej inštancie nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a konal tak v rozpore s Ústavou SR a únijným právom. Žalobca má za to, že právne úkony žalovaného 3/ sú absolútne neplatné a dobrovoľná dražba, ktorá je predmetom tohto konania je neplatná s poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 3/ nebol aktívne legitimovaný navrhnúť dobrovoľnú dražbu, čo súd prvej inštancie ignoroval, odmietol vykonať dôkaz a v odôvodnení rozsudku sa s touto skutočnosťou dostatočne nevysporiadal. Dobrovoľnej dražbe predchádzalo vypracovanie znaleckého posudku č. 39/2016 znalcom Z.. T. R., ktorým posudkom bol predmet dražby ohodnotený všeobecnou hodnotou vo výške 16 100,- Eur, čo žalobca namietal s poukazom na porovnanie s cenou obdobných nehnuteľností porovnateľných v totožnej lokalite, pričom sú v tejto lokalite porovnateľné nehnuteľnosti ohodnotené cenami od 20 000,- Eur do 27 000,- Eur. Znalec vypracoval znalecký posudok bez ohliadky dražených nehnuteľností a neuviedol pravdivé údaje a okolnosti, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie. Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom a bol tak spáchaný trestný čin podľa ust. § 347 Trestného zákona, čo žalobca oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Aj z uvedených dôvodov, trpí vykonaná dobrovoľná dražba formálnymi a procesnými vadami, keďže bola vykonaná v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalobca tiež namietal, že výška uplatňovanej pohľadávky je sporná. Žiadal vykonať ďalšie dôkazy, pričom súd prvej inštancie navrhované dôkazy nevykonal, čím došlo v konaní k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že súd prvej

inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nestotožňuje sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že vykonanie ďalšieho rozsiahleho dokazovania týkajúceho sa veci samej je nadbytočné, pretože v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca si uplatňuje ústavné právo podľa čl. 20 Ústavy SR a podľa čl. 21 Ústavy SR. Ďalej namietal, že sporové strany neboli poučené podľa § 160 o procesných právach a povinnostiach, o práve zvoliť si advokáta, o možnosti obrátiť sa na centrum právnej pomoci, podľa § 52 o námietke zaujatosti, § 57, § 110 o doručovaní písomností podľa CSP. Ďalej odvolanie obsahuje doslovné skopírovanie časti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/108/2011 zo dňa 22. 11. 2011.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že námietka žalobcu uvedená v odvolaní, a to konkrétne, že súd prvej inštancie porušil ústavné právo na spravodlivý súdny proces strane sporu - žalobcovi, ktorému odňal právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, je relevantná.

8. Nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom. Predmetnému postupu súdu sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ skutočnosť, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje; pod odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013). Vždy musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napr. môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti strane konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napr. uznesenia NS SR sp. zn 1MCdo/6/2010 zo dňa 26. 03. 2012, sp. zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14. 11. 2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013).

9. Zásadu priamosti a ústnosti, ako jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania, zaručuje nielen (čl. 48 ods. 2), ale aj dohovor (čl. 6 ods. 1). V širšom chápaní je totiž táto zásada súčasťou práva strán sporu na spravodlivé prejednanie veci týkajúcej sa ich občianskych práv a záväzkov a zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti sporového konania. O takéto vymedzenie práv strán sporu sa opiera aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý opakovane vyslovil, že súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať strany sporu nielen právo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu (viď rozsudky ESĽP vo veciach Niderróst

- HUBER v. Švajčiarsko, 1997-I, s. 108, Mantovanelli v. Francúzsko, 1997-II., s. 436 Krčmár v. Česká republika 3. marca 2000 a pod.).

10. Ako vyplýva z obsahu spisu, okresný súd v prejednávanej veci v prípade žalobcu nerešpektoval jeho právo byť prítomný na súdnom pojednávaní, ako aj právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Tým, že prvoinštančný súd neakceptoval opakované žiadosti splnomocneného zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania za účelov výsluchu samotného žalobcu, ktorý bol prepustený do domácej liečby dňom 04. 04. 2017 a jeho pracovná neschopnosť trvala k 30. 04. 2017, pričom v odôvodnení rozsudku okresného súdu niet zmienky o tom, prečo žalobca vypočutý nebol. Je tak zrejmé, že postupom okresného súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a v odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) je tak opodstatnený.

11. Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, a to, že sporové strany neboli poučené podľa § 160 o procesných právach a povinnostiach, o práve zvoliť si advokáta, o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, podľa § 52 o námietke zaujatosti, podľa § 57 o možnosti prejednania veci alebo vykonania iných úkonov pred rozhodnutím o námietke, podľa § 110 o doručovaní písomností podľa CSP, nie je dôvodná. Zo spisu je zistiteľné, že sporové strany boli riadne poučené o svojich procesných právach a povinnostiach, pričom písomné poučenie im bolo doručené spolu s predvolaním na súd.

12. Vzhľadom na to, že okresný súd sa nezaoberal posúdením žaloby po vecnej stránke a žalobu zamietol s poukazom na zánik žalobcovho práva domáhať sa neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), odvolací súd sa ďalej nemohol zaoberať ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ohľadom vykonanej dražby, resp. vecným prieskumom rozhodnutia.

13. Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako II. výrok rozsudku okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v rámci ktorého okresný súd rozhodne o nároku žalobcu s tým, že v ďalšom konaní vypočuje žalobcu ako stranu sporu a opätovne okresný súd bude skúmať, či dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, keď žalobca v odvolacom konaní doložil listinný dôkaz o tom, že podal trestné oznámenie na znalca Z.. T. R. dňa 02. 07. 2017 na Obvodné oddelenie PZ Revúca, a v tomto prípade by bolo možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa príklepu. Zároveň odvolací súd zrušil aj závislý III. výrok o trovách konania.

14. Žalobca odvolaním napadol aj prvý výrok rozhodnutia okresného súdu, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Konkrétne námietky v odvolaní však voči uvedenému výroku osobitne nevzniesol. Preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, nakoľko sa v plnom rozsahu s ním stotožňuje.

15. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .