Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/156/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Würth spol. s r.o., so sídlom Pribylinská 2, 831 04 Bratislava, IČO: 00 684 864, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Várošim, advokátom, so sídlom B. X, P.O.BOX XX, XXX XX L. X, proti žalovanému: New Face Management, s.r.o., so sídlom 010 01 Mojš 252, 010 01, IČO: 36 427 276, zastúpenému zástupcom JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, v konaní o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/233/2016-37 zo dňa 7. februára 2017, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/233/2016-37 zo dňa 7. februára 2017 o d m i e t a .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom č.k. 38Cb/233/2016-37 zo dňa 7. februára 2017 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2.000 Eur od 18.9.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 16.09.2016 domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.000 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 2.000 Eur od 18.9.2015 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že uzatvoril so žalovaným dňa 01.06.2015 Zmluvu o dielo a licenčnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobcu fotografie ako podklad pre produkciu celoročného firemného kalendára. Termín dodania finálnych fotografií bol dohodnutý na deň 01.07.2015. Žalovaný sa zároveň zaviazal poskytnúť žalobcovi licenciu k používaniu týchto fotografií a žalobca sa zaviazal zhotovené dielo prevziať a za dielo aj poskytnutú licenciu zaplatiť žalovanému sumu 3.000 Eur. Žalobca na základe vystavenej zálohovej faktúry uhradil žalovanému sumu 2.000 Eur, ktorá mala pokryť režijné náklady v súvislosti s produkciou predmetného diela. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z uvedenej zmluvy do dňa podania žaloby nesplnil. Žalobca preto písomne dňa 18.09.2015 a opakovane dňa 15.02.2016 tzv. Odstúpením od zmluvy vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej zálohovej finančnej sumy vo výške 2.000 Eur. Žalovaný uvedenú sumu ku dňu podania žaloby žalobcovi neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania. Okresný súd vo veci vydal dňa 26.09.2016 platobný rozkaz č.k. 38Cb/233/2016-19, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, rozhodol okresný súd v súlade s ustanovením § 266 ods. 3 účinného od 01.07.2016 uznesením zo dňa 10.11.2016 č. k. 38Cb/233/2016-23 o zrušení platobného rozkazu v celom rozsahu.

2. Okresný súd uznesením zo dňa 18.11.2016 č. k. 38Cb/233/2016-25 vydaným podľa ustanovenia § 167 ods. 2 uložil žalovanému, aby sa v lehote 15 dní k žalobe písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný bol zároveň poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP, za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk postupom podľa ustanovenia § 111 ods. 3 v spojení s ustanovením § 106 ods. 1 písmeno b) a nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Okresný súd s poukazom na ust. § 167 ods. 1 a 2 CSP, § 273 CSP, § 275 CSP, konštatoval splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania predpokladané ustanovením § 273 pre rozhodnutie o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP. Žalovaný si bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú mu uznesením zo dňa 18.11.2016 č.k. 38Cb/233/2016-25 a k žalobe sa nevyjadril, pričom o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie bol v predmetnom uznesení poučený. Vo vzťahu k doručovaniu predmetného uznesenia žalovanému okresný súd konštatoval, že bol naplnený spôsob doručovania písomností do vlastných rúk v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 v spojení s ustanovením § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku okresný súd oznámil na úradnej tabuli okresného súdu a na webovej stránke súdu dňa 23.01.2017. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok okresný súd žalobe žalobcu vyhovel rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 273 CSP. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zástupcu odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) v podaní zo dňa 29.03.2017. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu trpí predovšetkým jednou zásadnou vadou, a to nesprávnym procesným postupom okresného súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesúhlasil s vysloveným záverom okresného súdu, že bol poučený v zmysle ustanovenia § 273 o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, pretože neuviedol kedy, v akom rozsahu a akým spôsobom. Z odôvodnenia okresného súdu nevyplynulo, čo všetko predmetné poučenie obsahovalo, a či toto poučenie spĺňalo zákonom vyžadované náležitosti. Rovnako z odôvodnenia rozsudku nevyplynul rozsah poučenia okresného súdu. Mal za to, že rozsudok okresného súdu je z toho dôvodu nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nebolo možné overiť, či bola splnená podmienka poučenia strany sporu o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Tiež nesúhlasil s vysloveným záverom okresného súdu, že boli vo veci splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, pričom opätovne neuviedol skutočnosti, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia. Okresný súd opätovne iba stroho konštatoval naplnenie zákonných podmienok bez bližšej špecifikácie a bez bližšieho odôvodnenia. Podľa žalovaného takýto postup okresného súdu nebolo možné považovať za súladný s právnym poriadkom SR a právom na súdnu ochranu podľa Ústavy SR. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 117/07 zo dňa 04.02.2009. Podľa žalovaného okresný súd iba stroho konštatoval v jednej vete naplnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pretože odôvodnenie rozsudku mu nedalo odpoveď na to, akým spôsobom boli tieto zákonné podmienky naplnené. Mal za to, že rozsudok okresného súdu nespĺňa ani minimálne zákonom vyžadované náležitosti pre formálnu a materiálnu stránku súdnych rozhodnutí a, že rozsudok okresného súdu je pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný a nezákonný. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo 07.10.2015. Podľa názoru žalovaného okresný súd v tejto veci síce aplikoval procesné predpisy, avšak prísne formálne, a to tak, aby sa meritórnemu posúdeniu veci vyhol, podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je takýto postup ústavne nekonformný a predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupoval bez nariadenia pojednávania a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 386

písm. c) ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

7. Primárne v procesnej rovine bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu, keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie (ďalej aj „kontumačný rozsudok“) podľa ust. § 273 vo väzbe na ust. § 167 ods. 1, 2 CSP. Z poučenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, avšak okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, (podľa § 356 písm. b) . Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zistené, že odvolanie proti predmetnému kontumačnému rozsudku bolo podané z dôvodu, že v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie nebola daná odpoveď, akým spôsobom boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní mohol zaoberať, v rozsahu vymedzených odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1 , len tým, či boli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej rozsudkom pre zmeškanie.

8. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd odkazuje na právnu úpravu, ktorú považoval za potrebné citovať.

9. Podľa ust. § 167 ods. 1 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

10. Podľa ust. § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

11. Podľa ust. § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

12. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

13. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

14. Za aplikácie vyššie citovanej právnej úpravy a za vychádzania zo zisteného stavu vo veci podľa obsahu spisového materiálu, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu všetkých zákonom vyžadovaných podmienok pre rozhodnutie vo veci napadnutým rozsudkom pre zmeškanie.

15. Z citovaných ustanovení vyplývajú predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, ktorými sú:

- súd riadne doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom mu uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie,

- žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril.

16. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie, keď z odôvodnenia nevyplynul rozsah poučenia okresného súdu a akým spôsobom boli splnené zákonné podmienky pre vydanie

rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd uvádza, že v danej veci nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Okresný súd správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 275 CSP, podľa ktorého odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 273 CSP, keďže žalovaný sa k doručenej žalobe a prílohám písomne nevyjadril v lehote do 15-dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd prvej inštancie na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že súd prvej inštancie žalovanému uznesením č.k. 38Cb/233/2016-25 zo dňa 18.11.2016 uložil vyjadriť sa písomne do 15-dní od doručenia uznesenia k žalobe a náležite ho poučil i o možnosti vydania kontumačného rozsudku podľa ust. § 273 CSP. Keďže žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa § 167 ods. 1, 2 CSP, súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP; v tomto prípade sa ustanovenie § 274 nepoužije. Relevantné bolo, že išlo o kontumačný rozsudok vydaný postupom primárne cez ust. § 273 CSP. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že všetky podmienky vyžadované zákonnou úpravou pre vydanie kontumačného rozsudku splnené boli. Úplná nečinnosť žalovaného voči súdu prvej inštancie nemohla byť ani odvolacím súdom zhodnotená inak, len ako prístup strany v spore, ktorá k ochrane svojich práv v danom civilnom sporovom konaní zostala pasívna.

17. Pre úplnosť vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia; ide o následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania. Vyjadrenie k žalobe predstavuje právo, ale aj základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, pričom absencia vyjadrenia - povinnosti tvrdenia žalovaného, predstavuje porušenie zákonom vyžadovanej súčinnosti súdu a strán konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým. Uvedená zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a predpokladá, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013). Bola to práve nečinnosť žalovaného v rozhodnom štádiu konania pred okresným súdom, ktorá viedla k rozhodnutiu vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom odvolací súd všetky podmienky pre jeho vydanie súdom prvej inštancie považoval za súčasne splnené.

18. Žalovaným poukazovaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 117/07 zo dňa 04.02.2009 pojednáva o práve účastníka konania, procesnej strany v konaní na rozhodnutie, ktorého dôvody vydania sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny a nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo 07.10.2015, pojednáva o použití procesných predpisov v rozpore s ich zmyslom a účelom. K uvedenému krajský súdu uvádza, že ak žalovaný nerešpektuje súdom uložené povinnosti, zodpovedá tomu i forma, výsledok rozhodnutia. Ak okresný súd za splnenia podmienok ust. § 273 prikročí k vydaniu kontumačného rozsudku, ide o skrátený typ rozhodnutia, a preto súd v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie uvedie iba predmet konania a právny dôvod vydania rozsudku - teda ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

19. Z uvedených dôvodov bolo odvolanie žalovaného zhodnotené ako neprípustné v zmysle § 356 písm. b) a podľa ust. § 386 písm. c) došlo k jeho odmietnutiu.

20. Krajský súd odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné podľa ust. § 356 písm. b) CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou v tomto odvolacom konaní bol žalobca, preto mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril, preto vznik trov spojených s odvolacím konaním nebol preukázaný v rovine trov právneho zastúpenia, a tým bolo rozhodnuté tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.