Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38P-9-2022.pdf
PDF · 81.22 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, Y. L. G., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov
- matka: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, Y. L. G. a otec: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky: Ľ. Y., L.. XX.XX.XXXX, trvale J. C. XXXX/XX, Y. L. G., o zmenu platobného miesta, takto
rozhodol:
I. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého T. určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 17P/58/2013-91 zo dňa 03.12.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
II. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého T. určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17P/58/2013-91 zo dňa 03.12.2014 a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 v časti určenia platobného miesta pre platenie výživného na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 17.02.2022 doručený podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na zmenu platobného miesta a určenia výživného zodpovedajúceho aktuálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov s prihliadnutím na vek maloletého, pričom určené výživné budú rodičia uhrádzať na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V podnete uviedli, že maloletý T. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, pričom rodičia maloletého boli zaviazaní povinnosťou prispievať na výživu maloletého jej rukám.
2. Uznesením č.k. 38P/5/2022-7 zo dňa 17.03.2022 súd začal ex offo konanie o zmene platobného miesta pre platenie výživného.
3. Procesný opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že podnet podali z dôvodu zmeny právnej úpravy.
4. Ostatní účastníci sa k začatému konaniu nevyjadrili.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výsledkami lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni a databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 21.03.2022, odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 22.03.2022, správou o maloletom zo dňa 11.05.2022, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 17P/58/2013 (z neho rozsudok č.l. 91) a sp.zn. 16P/32/2007 zo dňa 11.03.2008 (z neho rozsudok č.l. 49), výsluchom starej matky, keď pojednával v neprítomnosti rodičov maloletého, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané (matka dňa 25.03.2022, otec dňa 14.04.2022), pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 16P/32/2007 vyplýva, že súd rozsudkom č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 zveril maloletého T. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého k rukám starej matky tak, že matke uložil povinnosť vo výške 702,- Sk (23,30 Eur) a otcovi uložil povinnosť vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur). Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17P/58/2013-91 zo dňa 03.12.2014 zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Otec aj matka maloletého sú podľa ich aktuálnej lustrácie v registri obyvateľov slobodní a inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemajú. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 254,80 Eur, je psychiatrickým pacientom. Iný príjem nemá. Otec maloletého nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani z lustrácie v sociálnej poisťovni nevyplýva, že by mal príjem. Stará matka, v ktorej starostlivosti sa maloletý nachádza, má príjem vo výške okolo 300,- Eur mesačne. Pracuje na dohodu ako upratovačka. Maloletý T. navštevuje X. O. X. Š.. Školskú dochádzku si riadne plní, nie sú s ním žiadne výchovno-vzdelávacie problémy. Je zdravý a pravidelné výdavky má bežné, primerané jeho veku.
7. Podľa § 45 ods. 8 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“) (v znení účinnom do 31.12.2015), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
8. Podľa § 45 ods. 8 veta prvá ZR (v aktuálnom znení), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
9. Podľa § 119b ods. 5 ZR (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016), súd môže na návrh povinného alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zmeniť povinnosť povinného poukazovať výživné osobe, ktorej bolo zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na povinnosť poukazovať toto výživné úradu práce sociálnych vecí a rodiny, a to aj ak nerozhoduje o zmene výživného.
10. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
11. Podľa § 111 písm. c) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého.
12. Podľa § 23 ods. 1 a 2 CMP, konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné z dôvodu zmeny právnej úpravy zmeniť platobné miesto pre platenie výživného na maloleté dieťa. Podľa pôvodného rozhodnutia platili rodičia doposiaľ výživné k rukám starej matky, avšak s účinnosťou od 01.01.2016 sa výživné pri
náhradnej osobnej starostlivosti platí v zmysle § 45 ods. 8 ZR príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd preto v súlade s ustanovením § 119b ods. 5 ZR vo výroku I. a II. rozsudku zmenil povinnosť oboch rodičov poukazovať výživné starej matke na povinnosť poukazovať toto výživné (určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 17P/58/2013-91 zo dňa 03.12.2014 v prípade matky a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 v prípade otca), príslušnému úradu práce sociálnych vecí a rodiny, a to aj keď nerozhodoval o zmene výživného.
15. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 CMP zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17P/58/2013-91 zo dňa 03.12.2014 a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 v časti určenia platobného miesta pre platenie výživného na maloleté dieťa.
16. Súd vyhodnocoval aj možnosť zvýšenia výživného, avšak dospel k záveru, že zvýšenie výživného nie je možné, keďže na strane rodičov maloletého nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by zmenu ich vyživovacej povinnosti odôvodňovala. Pokiaľ ide o matku, táto je psychiatrickým pacientom, z ktorého dôvodu je jej pracovná schopnosť znížená o 80% a jej príjem tvorí len invalidný dôchodok vo výške 254,80 Eur mesačne. Navyše so starostlivosťou o maloletého starej matke pomáha, keďže bývajú v spoločnej domácnosti. V prípade otca, z dôvodu jeho neznámeho pobytu nebolo možné zistiť jeho majetkové a príjmové pomery, a preto nebolo možné zvýšiť ani výživné otca na maloletého.
17. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie podané starou matkou maloletého by nebolo právne účinné, nakoľko sa stará matka práva podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.