Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/58/2013

Zmenené rozhodnutím 38P/9/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, Y. L. G., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, Y. L. G. a otec: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky: Ľ. Y., L.. XX.XX.XXXX, trvale J. C. XXXX/XX, Y. L. G., o zmenu platobného miesta, takto rozhodol: I. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého T. určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 17P/58/2013-91 zo dňa 03.12.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. II. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého T. určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. III. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17P/58/2013-91 zo dňa 03.12.2014 a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/32/2007-49 zo dňa 11.03.2008 v časti určenia platobného miesta pre platenie výživného na maloleté dieťa. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. O., narodený XX.X.XXXX, t. č. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 4, K. nad B., maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 4, K. nad B. a otec V. O., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom O. 8, B., v konaní zastúpený opatrovníčkou Mgr. W. U., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Piešťany, o návrhu navrhovateľky G. K. o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, t a k t o

rozhodol:

Súd z v y š u j e s účinnosťou od 1.9.2013 výživné matky na maloletého N. zo sumy 23,30 eura (702 Sk) na sumu výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a príslušného Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok matky na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2014 v sume 57,45 eura sa p o v o ľ u j e matke zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -49 zo dňa 11.3.2008 v časti výšky výživného matky na maloletého.

Súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného otca pre maloletého z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 28.8.2013 navrhovateľka G. K. žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého N., nar. XX.X.XXXX zo sumy 23 eur na sumu 50 eur mesačne a otcovi zo sumy 66 eur na sumu 150 eur mesačne od 1.9.2013 a zmenil tak rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -49 zo dňa 11.3.2008. Svoj návrh odôvodnila tým, že uvedeným rozsudkom jej bol maloletý N. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a jeho rodičia boli zaviazaní platiť výživné tak, že matke bola určená vyživovacia povinnosť v sume 702 Sk (23,30 eura) mesačne a otcovi 2000 Sk (66,39 eura) mesačne. Matka si vyživovaciu povinnosť riadne plní, otec si vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletým sa nestretáva, nejaví oňho záujem. Matka maloletého býva v domácnosti navrhovateľky, ale nie je spôsobilá sa o maloletého celodenne starať zo zdravotných dôvodov, preto bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Maloletý nastúpi od septembra 2013 do prvého ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na školské potreby a stravné. Pretože od poslednej úpravy

výživného uplynulo viac ako 5 rokov, za túto dobu sa podstatne zmenili pomery a úmerne veku sa zvýšili náklady na výživu a ošatenie maloletého, tento je fyzicky vyspelý. Maloletého zaujíma šport, hlavne futbal a chcel by sa mu venovať. Navrhovateľka je t. č. nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, jej príjem je 120 eur mesačne. Na chod domácnosti má výdavky 450 eur mesačne.

Kolízny opatrovník k návrhu navrhovateľky uviedol, že odporúča výživné na maloletého zvýšiť primerane veku a potrebám dieťaťa a k finančným a majetkovým pomerom jeho rodičov.

Pretože sa súdu v konaní nepodarilo zistiť aktuálny pobyt otca maloletého, súd mu uznesením č. k. -78 zo dňa 22.9.2012 na ochranu jeho záujmov v konaní v súlade s ustanovením a ustanovil opatrovníčku Mgr. W. U., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Piešťany.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, matky a opatrovníčky otca, keď navrhovateľka brala termín pojednávania na vedomie, neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila, matka bola na pojednávanie riadne predvolaná, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, opatrovníčka otca neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s písomným návrhom navrhovateľky, s písomným vyjadrením matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého, lustráciami v Sociálnej poisťovni, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 30.9.2013, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 16.10.2013, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 4.8.2014, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. TT1/OPHN/SOC/2014/31331 zo dňa 21.1.2014, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 5.8.2014, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 18.8.2014, vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 11.12.2013, potvrdením o príjme otca od spoločnosti Runtime BP Slovak, s.r.o. zo dňa 18.12.2013, potvrdením o príjme otca od spoločnosti Technical Textiles , s.r.o., potvrdením Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 28.8.2014, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 12.9.2014, ako aj s obsahom ostatných listinných dokladov, obsahom celého spisového materiálu, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka a zistil nasledovný skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -79 zo dňa 11.3.2008, právoplatným dňa 26.3.2008, bol maloletý Kristián Šutek zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. K., nar. XX.X.XXXX, rodičia boli zaviazaní prispievať na výživu maloletého N. - matka sumou 702 Sk (t. j. 23,30 eura) mesačne a otec sumou 2.000 Sk (t. j.66,39 eura) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 25.6.2007. Navrhovateľka podaným návrhom žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky na maloletého N., nar. XX.X.XXXX na sumu 50 eur mesačne a otcovi na sumu 150 eur mesačne od 1.9.2013 Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedla, že súhlasí s návrhom na zvýšenie výživného na maloletého, zároveň žiada, aby súd pri určení výšky výživného zohľadnil skutočnosti, že pre zdravotné problémy je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 125 eur mesačne. Opatrovníčka otca k návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného uviedla, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu, v závislosti od vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu. Kolízny opatrovník odporúčal návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného vyhovieť, výživné primerane zvýšiť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 30.9.2013 vyplýva, že navrhovateľka poberá od 1.11.2011 dávku v hmotnej núdzi, ktorá suma dávky v hmotnej núdzi v roku 2013 bola vo výške 62,50 eura mesačne. Navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.8.2012 a evidencia trvá. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 16.10.2013 vyplýva, že matka maloletého v roku 2013 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,57 eura mesačne. Z potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 4.8.2014 vyplýva, že matka maloletého L. K. poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky ako jednotlivec od 1.6.2009 a to v období 9/2009 do 4/2014 v sume 125,57 eura mesačne a od 5/2014 v sume 124,70 eura mesačne. Okrem toho nie je poberateľkou žiadnej štátnej sociálnej dávky. Navrhovateľka G. K. poberá dávku v hmotnej núdzi od 11/2011 do 2/2012 v sume 62,50 eura mesačne, od 3/2012 do 4/2012 v sume 34,69 eura mesačne, od

4/2012 do 10/2013 v sume 62,50 eura mesačne, od 11/2013 do 11/2013 v sume 54,31 eura mesačne, od 12/2013 do 12/2013 v sume 31,84 eura, od 1/2014 do 1/2014 v sume 29,76 eura a od 1/2014 do 1/2014 v sume 31,84 eura mesačne. Navrhovateľka poberala prídavok na dieťa od 1/2013 do 12/2013 v sume 23,10 eura mesačne a od 1/2014 v sume 23,52 eura mesačne. Okrem toho poberá opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti od 1/2013 do 8/2013 vo výške 46 eur mesačne, od 9/2013 do 12/2013 vo výške 48,44 eura mesačne, od 1/2014 vo výške 48,44 eura mesačne. Navrhovateľke je vyplácané náhradné výživné za povinnú osobu V. O. v sume 66,39 eura mesačne. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č. TT1/OPHN/ SOC/2014/31331 zo dňa 21.1.2014 vyplýva, že maloletému bol priznaný nárok na náhradné výživné v sume 66,39 eura počnúc dňom 1.9.2013, ktoré výživné bude vyplácané žiadateľovi G. K.. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 5.8.2014 vyplýva, že navrhovateľka bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi do 31.1.2014, od posledného ukončenia poberania pomoci v hmotnej núdzi, t. j. od 1.2.2014 nepožiadala o pomoc v hmotnej núdzi. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.8.2014 vyplýva, že navrhovateľka poberala opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti za 1/2013 do 8/2013 v sume 46 eur mesačne, od 9/2013 do 8/2014 v sume 48,44 eura mesačne. V roku 2013 poberala prídavok na dieťa v sume 23,10 eura mesačne a v roku 2014 v sume 23,52 eura mesačne. Lustráciami v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec pracoval naposledy od 24.2.2009 do 4.10.2011 pre spoločnosť Runtime BP Slovak s.r.o. a od 25.6.2012 do 2.7.2012 pre spoločnosť Technical Textiles s.r.o. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 11.12.2013 vyplýva, že otec maloletého bol naposledy vedený ako uchádzač o zamestnanie od 14.11.2011 do 24.6.2012, vyradený bol z dôvodu zamestnania v Technical Textiles s.r.o.. Poberal dávku sociálnej pomoci od 1.3.2002 do 31.5.2002, od uvedeného dátumu nepoberal dávku sociálnej pomoci, ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, nie je poberateľom žiadneho peňažného príspevku na kompenzáciu ZŤP. Z potvrdenia o príjme otca od spoločnosti Runtime BP Slovak, s.r.o. zo dňa 18.12.2013 vyplýva, že otec u nich pracoval v období od 2/2009 do 12/2009 a od 1/2011 do 12/2011, pričom v období od 2/2009 do 12/2009 bola jeho priemerná čistá mzda 533,05 eura a v období od 1/2011 do 12/2011 bola jeho priemerná čistá mzda 428,10 eura. Z potvrdenia o príjme otca od spoločnosti Technical Textiles , s.r.o. vyplýva, že otec maloletého bol ich zamestnancom od 25.6.2012 do 2.7.2012 a dosiahol čistú mzdu za 6/2012 v sume 66,23 eura a za 7/2012 čistú mzdu 31,98 eura. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 28.8.2014 vyplýva, že otec maloletého bol naposledy zamestnaný v spoločnosti Technical Textiles s.r.o. od 25.6.2012 do 2.7.2012 a nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 12.9.2014 vyplýva, že otec maloletého nie je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného rodičov pre maloletého N..

Podľa § 45 ods. 1, 7 a 8 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (1). Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká (7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (8).

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Zákona o rodine, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa ustanovenia ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Predmetom konania je rozhodovanie o zvýšení výživného oboch rodičov pre maloletého N., t. č. zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, jeho starej matky G.. Súd preto v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípade pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného pre maloletého je v časti vyživovacej povinnosti matky čiastočne dôvodný, avšak pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, podmienky pre zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému splnené neboli.

Súd zistil, že od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.16P/32/2007-49 zo dňa 11.3.2008 na strane maloletého skutočne došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Maloletý N. od poslednej úpravy výživného vyrástol, je starší o 6 rokov, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 2 roky, v súčasnosti navštevuje základnú školu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdaje na školské pomôcky ako aj stravné, na ktorú skutočnosť poukazovala navrhovateľka v návrhu. Navrhovateľka tiež uviedla, že maloletý sa zaujíma o šport a chcel by sa venovať futbalu. Vychádzajúc z uvedených skutočností má súd za to, že na strane maloletého N. došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že v čase poslednej úpravy výživného matka bola poberateľkou prídavku na dieťa v sume 540 Sk, t. j. 17,92 eura mesačne a v r. 2007 poberala rodičovský príspevok v sume 4.440 Sk mesačne, t. j. 147,38 eura mesačne. Navrhovateľka spolu s matkou poberali v roku 2007 dávky v hmotnej núdzi spolu s príspevkami k hmotnej núdzi ako rodina v hmotnej núdzi. Matka iný príjem nemala, nikdy nebola zamestnaná, zo zdravotných dôvodov sa nemohla zamestnať. V súčasnosti je matka maloletého poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberala v roku 2013 do apríla 2014 v sume 125,57 eura a od mája 2014 ju poberá v sume 124,70 eura. Otec v čase poslednej úpravy výživného podľa predložených potvrdení odpracoval v agentúre Index Nošlus s.r.o. v roku 2007 v januári 2007 26,5 hodiny a dosiahol čistú mzdu 2.385 Sk, t. j. 79,17 eura, a vo februári 2007 odpracoval 73 hodín a dosiahol čistú mzdu 6.570 Sk, t. j. 218,08 eura. Ďalej otec pracoval od 11.4.2007 do 3.12.2007 pre KFŠ - DELTA s.r.o. a dosiahol za toto obdobie priemernú čistú mesačnú mzdu 4.950 Sk, t. j. 164,31 eura mesačne. Otec bol v tom čase ochotný platiť výživné v sume 2.000 Sk t. j. 66,38 eura. Podľa predložených potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany a Sociálnej poisťovne Trnava, v súčasnosti otec nie je zamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Súdu sa v konaní šetrením nepodarilo pobyt otca vypátrať, preto mu na ochranu jeho záujmov v konaní ustanovil opatrovníčku. Podľa vyjadrenia navrhovateľky by sa mal tento zdržiavať s bezdomovcami v Piešťanoch. Na strane otca maloletého podľa predložených potvrdení nastala zmena pomerov v tom, že tento v súčasnosti nemá preukázaný žiadny stály príjem. Naposledy bol zamestnaný v roku 2012, kedy pracoval pre spoločnosť Technical Textiles, s.r.o.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov neumožňujú zvýšiť ich vyživovaciu povinnosť k maloletému, u ktorého inak zmena pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného nastala. Maloletý má totiž jednoznačne zvýšené výdaje súvisiace s jeho vekom, v súvislosti so školskou dochádzkou, avšak pokiaľ ide o aktuálne schopnosti a príjem matky, táto v súčasnosti poberá iba dávku v hmotnej núdzi v sume 124,70 eura, žiadny iný príjem nemá. Na strane matky teda nie sú dané pomery umožňujúce zvýšenie výživného, avšak v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, je matka bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinná plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa Zákona o životnom minime, ktoré životné minimum je v súčasnosti vo výške 27,13 eura, čo je suma vyššia ako jej doterajšia vyživovacia povinnosť stanovená posledným rozhodnutím súdu (23,30 eura) , preto bolo nevyhnutné zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky na túto minimálnu výšku stanovenú zákonom, teda na výšku výživného 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime a príslušného Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima, a to odo dňa navrhovaného navrhovateľkou t. j. od 1.9.2013, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Aktuálna výška minimálneho výživného je v sume 27,13 eura, avšak v budúcnosti môže dôjsť k zmene výšky tejto sumy na základe príslušného Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí

a rodiny SR o úprave súm životného minima, čím potom automaticky dôjde aj k zvýšeniu vyživovacej povinnosti matky.

Zvýšením výživného matke vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2014 pre maloletého N. v sume 57,45 eura. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných navrhovateľkou, že matka si vyživovaciu povinnosť doteraz plní riadne. Vzhľadom na zvýšenie výživného zo sumy 23,30 eura na sumu aktuálne 27,13 eura, jej za uvedené obdobie, t. j. za 15 mesiacov vznikol nedoplatok 57,45 eura (27,13 eura - 23,30 eura = 3,83 eur; 3,83 eura x 15 mesiacov= 57,45 eura). Súd povolil matke tento nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur v súlade s ustanovením . Matka je povinná zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak zmešká čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.

V zmysle ustanovenia súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -49 zo dňa 11.3.2008 v časti výšky výživného matky na maloletého. V danom prípade však z preukázaných majetkových a príjmových pomerov otca súd nezistil podmienky pre zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému N.. Otec maloletého nemá žiadny stály príjem z pracovnej činnosti, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, neuchádza sa o zamestnanie, nachádza sa na neznámom mieste. Pretože sa súdu nepodarilo zistiť taký príjem otca, ktorý by umožňoval zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému, súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného otca k maloletému zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.