Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-17P/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B. a otec - F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B., zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., IČO: 36 866 733, so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd ponecháva na čas do rozvodu manželstva maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v osobnej starostlivosti matky.

II. Súd určuje vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 30.09.2019 do 21.04.2022 vo výške 300,- € mesačne a za obdobie od 22.04.2022 do 23.04.2024 vo výške 200,- € mesačne.

Zročné výživné za obdobie od 30.09.2019 do 23.04.2024 vo výške 6.223,12 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 175,- €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bude otcovi doručený tento rozsudok, až do splatenia celej dlžnej sumy zročného výživného. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, sa stáva splatnou celá zostávajúca suma zročného výživného.

IV. Konanie v časti rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou a v časti o úprave práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok súd zastavuje.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.07.2019 žiadal otec, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletú v sume 300,- eur mesačne a upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 18:00 do nedele do 18:00 nepretržite a počas prázdnin, sviatkov a dní pracovného pokoja tak, že každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od zeleného štvrtku od 10:00 do Veľkonočného pondelka do 18:00, každý nepárny rok počas vianočných prázdnin od 23.12. od 9:00 do 29.12. do 18:00, každý párny rok počas vianočných prázdnin v čase od 29.12. od 18:00 do 06.01. do 18:00 nasledujúceho kalendárneho roka, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9:00 do posledného dňa prázdnin do 18:00, každý párny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9:00 do posledného dňa prázdnin do 18:00, každý rok počas letných prázdnin od prvej augustovej soboty od 9:00 do tretej augustovej soboty do 18:00 hod. s tým, že otec

si v čase začatia styku maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde matke vždy v čase ukončenia styku maloletú odovzdá.

2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava IV je pod sp.zn. vedené konanie o rozvod manželstva a úprave práv a povinností k spoločnej dcére. Od počiatku nezhôd dúfal, že s matkou sa napriek vzájomným nezhodám budú schopní slušne a dôstojne dohodnúť na rodičovských právach a povinnostiach k maloletej tak, aby rozvod manželstva nevnímala negatívne. Snažil sa preto nielen finančne na maloletú prispievať titulom platenia výživného, ale aj tráviť s maloletou čo možno najviac času. Mal záujem využiť svoj voľný čas tak, aby maloletej vytvoril vhodný a atraktívny program a zároveň, aby mal priestor osobne sa jej venovať. Vzhľadom na nezhody, ktoré s matkou medzi sebou majú a jej antagonizmus voči jeho osobe, preferoval styk s maloletou osamote, t.j. bez účasti matky. Už v tomto ohľade bola komunikácia s matkou problémová. Od počiatku si uzurpovala právo byť účastná na styku s maloletou, hoci pred tým, keď žili v spoločnej domácnosti bolo nespočetne mnoho situácií, kedy bol s maloletou sám. Hoci mu situácia a prítomnosť matky pri styku nevyhovovala, snažil sa vyžiť čas trávený s maloletou čo najlepšie. Bol nútený, napriek svojej nevôli, matku pri styku akceptovať. Zároveň bol matkou oslovený na absolvovanie psychologického poradenstva. Na tieto požiadavky pristúpil, javilo sa mu to ako vhodné a od psychologického poradenstva veľa očakával. Psychologické poradenstvo zabezpečovala PhDr. Katarína Hatráková, no (v závere – keďže ho matka prestala navštevovať) neprinieslo žiadny relevantný výsledok. Situáciu by zhodnotil tak, že na dvoch stretnutiach, ktoré sa uskutočnili a kde matka zrejme pochopila, že má úprimný záujem rozvíjať svoje city s maloletou, prestala s ním komunikovať. Hoci teda psychologičku sama vybrala, bol to v konečnom dôsledku on, ktorý sa domáhal stretnutia a následného riešenia neúnosnej situácie, kedy nemôže tráviť so svojou dcérou osamote ani minútu zo svojho voľného času. Keď matku kontaktoval, nebrala mu telefón, lebo vždy bola v nejakej situácii, kedy nemohla zdvíhať a naspäť mu nezavolala. Keď prišiel osobne k nim domov, doma nikoho nenašiel. Dostal sa do situácie, že je mu proklamovaný „akože záujem“ sa na styku dohodnúť, resp. matka tvrdí, že ona v styku maloletej s otcom nebráni, vždy však úplnou náhodou volá nevhod. Otec pracoval ako advokát mimo B., vo G., preto bol z jeho pohľadu aj jeho voľný čas, ktorý by rád trávil s maloletou, limitovaný, zároveň však ide slobodné povolanie, preto si vedel sám zariadiť čas. Mal záujem dohodnúť sa s matkou maloletej na styku každý druhý víkend, od štvrtku do nedele tak, aby si vedel zodpovedne plniť či už pracovné povinnosti, alebo sa plnohodnotne venovať maloletej. Nikdy matke nerobil prieky. Je toho názoru, že ním navrhovaný styk je minimom, ktorý je potrený na udržanie kvalitného vzťahu maloletého dieťaťa s otcom. Neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal byť z rodičovských práv a povinností matkou vylúčený. Neexistuje ani žiadny dôvod nato, aby nemohol byť s maloletou sám a sám rozhodovať o tom, aký program jej vymyslí. Okrem bránenia mu v styku s maloletou zo strany matky, považuje samotné správanie sa matky v určitých situáciách za neadekvátne. Napríklad matka musí všetky veci, ktoré majú „vstúpiť“ do bytu vyčistiť, t.j. vydezinfikovať. Vyživovaciu povinnosť si vo vzťahu k maloletej plnil v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi, ako aj v s ohľadom na potreby maloletej vo výške 300,- eur mesačne, čo považoval vzhľadom na vek maloletej a jej súčasné potreby ako nadštandardné. Keďže býval mimo miesta jej bydliska, bol nútený okrem bytu vo G. financovať aj byt v B.. Iba na náklady s bývaním tak mesačne minul nemalé peniaze. Jeho ďalšie výdavky pozostávajú z hypotéky v sume 770,- eur, energií vo výške 230,- eur, splátky pôžičiek vo výške 300,- eur, stravy vo výške 300,- eur mesačne, nákupu oblečenia vo výške 50,- eur mesačne, drogérie, liekov, hygienických potrieb vo výške 30,- eur mesačne, spoločenského a kultúrneho vyžitia vo výške 50,- eur mesačne. Advokáciu vykonával ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o. V zásade však vykonával prácu prevažne pre jediného klienta, ktorému fakturoval mesačne 2.000,- eur. Išlo o hrubý príjem, z tohto príjmu platil náklady na chod kancelárie, základné ročné poplatky na Slovenskú advokátsku komoru (spolu ročne 1.105,- eur), telekomunikačné služby vo výške cca 50,- eur mesačne, náklady spojené so servisom automobilu a pohonnými hmotami cca 100,- eur mesačne. Osobný automobil, ktorý zakúpil ako súkromná osoba, prenechal do užívania matke.

3. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 30.09.2019 žiadala matka o určenie výživného na maloleté dieťa, ktoré bolo vedené pôvodne pod sp.zn. .

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -27 zo dňa 10.10.2019, súd spojil konanie sp.zn. a sp.zn. na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. .

5. Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na maloletú sumou 600,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019 a zameškané výživné v sume 2.100,- eur.

6. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa zoznámila v roku 2011, kedy pracovala ako hovorca štátnej záchranky ZDZS BA za hrubú mzdu 2.000,- eur. Otec v tom čase vykonával koncipientskú prax za minimálnu mzdu. Po svadbe v roku 2014 pracovala ako managing konzultant za hrubú mzdu 1.600,- eur, otec sa zamestnal ako právnik v súkromnej spoločnosti za hrubú mzdu 1.300,- eur. Prakticky pár mesiacov po svadbe odchádzala na materskú dovolenku a otec si po narodení maloletej založil advokátsku kanceláriu hotovostným vkladom 6.639,- eur. Počas manželstva spoločné financie s manželom nemali, každý hospodáril samostatne, výdavky na dieťa hradila takmer výlučne ona, zatiaľ čo manžel vyčleňoval z vlastného príjmu pre ňu a dcéru finančné prostriedky podľa vlastného rozhodnutia, nie na základe reálnych výdavkov. Bezprostredne po narodení dcéry a tiež do veku 2 rokov dokonca neprispieval na jej výživu v niektorých mesiacoch vôbec. V dôsledku manželovho správania v čase jej finančnej závislosti od neho, minula na výdavky na seba a maloletú postupne všetky svoje úspory, dokonca bola nútená vziať si niekoľko úverov, ktoré dodnes spláca výhradne ona. Manžel si zatiaľ počas manželstva bez jej vedomia zadovážil 2 motorky, automobil a 3 byty vrátane nového zariadenia nábytkom a elektrickými spotrebičmi, ktoré napísal na svoju advokátsku kanceláriu. V októbri 2017 podal manžel prvý návrh na rozvod a v rovnakom čase sa písomne dohodli, že jej bude pre dcéru posielať výživné vo výške 600,- eur mesačne. Dohodu dodržiaval do januára 2019. V januári 2019 v reakcii na jej písomnú prosbu, aby výživné v dôsledku prudkého nárastu cien potravín zvýšil, odpovedal, že jej výživné nezvýši, ale naopak, bez udania objektívnych dôvodov, len na základe subjektívnych úvah a rozhodnutí jej výživné znižuje na 300,- eur. Ako advokát manžel zarábal z jej pohľadu podľa H. mesačne v prieme 2.529,- eur a od marca 2019 si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej v nepostačujúcej výške 300,-eur. Matka bola v tom čase druhý mesiac bez príjmu z dôvodu straty zamestnania. Keďže bola stále vydatá a vyživovaciu povinnosť voči nej má manžel, nevznikol jej ani nárok na žiadnu štátnu pomoc, či podporu. Reálne výdavky na dieťa boli podľa nej v priemere 900-1.100,- eur mesačne, keďže sa výhradne osobne stará o maloletú v B., kým manžel pracuje vo G., a teda len ona znáša prekážku v zamestnaní na plný úväzok. Jej mesačné náklady pozostávajú z nákladov na bývanie v sume 720,- eur, cestovného v sume 50,- eur, stravy v sume 300,- eur, drogérie v sume 50,- až 100,- eur, oblečenia v sume 30,- až 50,- eur. Výdavky na maloletú pozostávajú zo stravného v sume 300,- eur, cestovného v sume 40,- eur, záľub v sume 45,- až 60,- eur, podielu na bývaní v sume 120,- eur, oblečenia a obuvi v sume 100,- až 150,- eur, liekov a vitamínov v sume 15,- eur, kultúry a vzdelávania v sume 100,- až 200,- eur, drogérie v sume 50,- až 100,- eur, hračiek v sume 50,- eur, nábytku v sume 50,- až 100,- eur.

7. V podaní doručenom súdu dňa 15.10.2019 matka k návrhu otca uviedla, že takmer bezprostredne po svadbe, dňa 12.05.2014 manžel opustil spoločnú domácnosť (a ju ako tehotnú manželku v 8. mesiaci tehotenstva) a odsťahoval sa za prácou do G.. Od toho času sa do spoločnej domácnosti prakticky nikdy natrvalo nevrátil, spoločnú domácnosť navštevoval len cez víkendy, o maloletú sa nikdy denne nestaral, o domácnosť sa nestaral vôbec, výživné na dieťa platil svojvoľne v nepravidelných výškach (v niektorých mesiacoch neplatil vôbec), výživné na manželku aj v čase odkázanosti manželky platiť odmietal. V októbri 2017 podal otec na Okresný súd Bratislava IV prvý návrh na rozvod. Už od mája 2017 sa otec stretával s dcérou v dvoj- až troj- týždňových intervaloch z vlastnej vôle (nezáujmu), spravidla na ihriskách a v detských centrách, kde však skôr len pozoroval hru matky s dieťaťom a dieťaťu aktívnu pozornosť sám nevenoval. Pod tlakom rozvodu a manželových manipulácií v roku 2018 súhlasila s jeho návrhom na obnovenie „víkendového" spolužitia v spoločnej domácnosti na E. XX, B.. Správanie otca maloletej - jeho nezáujem o starostlivosť o domácnosť, o osobnú starostlivosť o dieťa, o zabezpečenie manželky, a najmä stupňujúce sa urážky a ponižovanie manželky popri využívaní domácnosti ako hotela však dovtedajšie nezhody iba viac vyhrotilo. V júni 2018 otec definitívne opustil domácnosť, pričom v novembri 2018 podal na Okresný súd Bratislava IV druhý návrh na rozvod, a to aj napriek tomu, že ako advokát vedel, že prvé konanie vo veci rozvodu ešte nebolo súdom právoplatne ukončené a teda druhé konanie začať nemôže. Otec maloletej sa od narodenia dcéry zdržiaval prevažnú časť týždňa vo G.. Pôvodne spoločnú domácnosť' v B. navštevoval od januára 2016 do júla 2018 sporadicky, časovo svojvoľne a bez záujmu o maloletú dcéru. Otec sa o dcéru nikdy osobne nestaral, nikdy jej nechystal jedlo, nevykonával jej osobnú hygienu, nedodržiaval a nezabezpečoval jej režim, neukladal ju na spánok a nikdy nezabezpečoval komplexnú dennú a nočnú starostlivosť o dieťa. Pre neprítomnosť v spoločnej domácnosti od narodenia maloletej si s dcérou nevybudoval skutočný vrúcny rodičovský vzťah, teda nedokáže plniť ani emočné potreby maloletej. Keďže starostlivosť o dieťa otec nikdy nevykonával, prirodzene nepozoroval a (vzhľadom na averziu voči matke) odmieta

akékoľvek jej usmernenia, je maximálne diskutabilné, či tieto činnosti vykonávať vôbec dokáže a či by úroveň starostlivosti zodpovedala úrovni, na ktorú je dieťa od narodenia zvyknuté a ktorá je pre maloletú komfortná a potrebná. Proti jeho morálnym a hodnotovým predpokladom (pre riadnu osobnú starostlivosť a výchovu dieťaťa) pritom hovoria podľa matky jeho konkrétne činy a správanie - napr. neplatenie výživného v čase bezprostredne po narodení dcéry, prednosť vlastných výdavkov (napr. na osobného trénera, byty, motorku či kino) pred výživným na dieťa, (ne) starostlivosť o odkázanú osobu – manželku v čase do 1,5 roka veku dieťaťa, či dokonca podozrenie z týrania blízkej osoby v tomto čase, opakované požívanie alkoholu v prítomnosti dieťaťa, na detských ihriskách a ponúkanie alkoholu maloletému 5-ročnému dieťaťu, urážanie a ponižovanie manželky, urážanie a ponižovanie dieťaťa (vyplýva zo znaleckého posudku) atď. V neposlednom rade je pre súd pri úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy rozhodujúci záujem maloletého dieťaťa, resp. jeho názor. Podľa Znaleckého posudku č. 25/2019 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, na maloletú ktorý vypracovala registrovaná súdna znalkyňa PhDr. Magdaléna Krasulová k 10.10.2019, vyplýva, že vôľou maloletej, názorom maloletej a jej záujmom nie je stretávanie sa s otcom bez prítomnosti matky, a už vôbec nim nie je stretávanie sa s otcom bez prítomnosti matky v dlhších intervaloch ako niekoľko hodín. Do veku 2 rokov maloletého dieťa 4 krát otec neuhradil výživné na dieťa vôbec. Bolo to bezprostredne po narodení dcéry v mesiacoch 8/2014 a 9/2014, v 2/2015, keď matke klesol príjem z 800,- eur na 280,- eur mesačne a opäť v 3/2016, keď mala príjem len 226,- eur mesačne. Tieto chýbajúce platby sa otec nepokúsil ani v nasledujúcom období, keď sa mu napr. finančne lepšie darilo, vôbec dorovnať. Tak matke vznikli pohľadávky na výživnom na dieťa voči otcovi minimálne v roku 2014 v sume 700,- eur, v roku 2015 v sume 445,- eur, v roku 2016 v sume 300,- eur, t.z. spolu 1.445,- eur. Manžel si zatiaľ počas manželstva bez jej vedomia zadovážil hnuteľný a nehnuteľný majetok vysokej hodnoty, v máji 2015 motorku a motorkársku výstroj, v novembri 2016 1-izbový byt v centre B., v januári 2018 1-izbový byt v centre G., v júli 2018 4-izbový byt v B. – E., v marci 2019 motorku a zariadenie troch bytov novým nábytkom a elektrickými spotrebičmi. Keď v októbri 2017 podal otec maloletej prvý návrh na rozvod, písomne sa dohodli, že jej bude pre dcéru posielať výživné vo výške 600,- eur mesačne. Dohodu dodržiaval do januára 2019.

8. V podaní doručenom súdu dňa 31.10.2019 otec k návrhu matky uviedol, že naďalej trvá na celom návrhu a to aj čo sa týka výživného vo výške 300,- eur mesačne. Výživné vo výške navrhovanej otcom zodpovedá nielen možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (t.j. oboch rodičov), ale aj odôvodneným potrebám maloletej, resp. odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku maloletej s prihliadnutím na skutkové okolnosti (t.j. najmä zdravotný stav dieťaťa, záľuby, voľnočasové aktivity a pod.). Matka svoj návrh na určenie výživného odôvodnila údajne nedostatočnou výškou výživného plneného zo strany otca. Odôvodnené potreby maloletej, dieťaťa vo veku 5 rokov vyčíslila na sumu 870,- až 1.135,- eur mesačne, čo považuje za extrémne nadhodnotené. Odôvodnené výdavky na maloletú akceptuje vo výške 460,- eur mesačne a to konkrétne stravu v sume 200,- eur, cestovné 13,45 eur (čo zodpovedá cene zľavneného mesačného lístku na MHD v B.), záľuby (a to v čítane matkou vyčíslenej kultúry, vzdelávania, hračiek) 60,- eur, oblečenie a obuv 100,- eur, drogéria a lieky v sume 50,- eur, pomernú časť nákladov na bývanie v sume 100,- eur. Pokiaľ sa týka možností, schopností a majetkových pomerov otca maloletej, matkou prezentované tvrdenia sú zavádzajúce. Matka tvrdí, že otec vlastní tri byty, pričom ich má „iba napísané“ na svoju advokátsku kanceláriu. Uvedené tvrdenie má vyvolať dojem, že ide o majetok otca, navyše ničím neobmedzený (keďže matka nespomenula skutočnosť, že všetok majetok spoločnosti je zaúverovaný a zaťažený záložným právom, pričom toto vyplýva aj z údajov finstat, na ktoré sa sama odvoláva). Tieto nehnuteľnosti sú vlastníctvom obchodnej spoločnosti, prostredníctvom ktorej otec vykonáva advokáciu. Byt vo G. otec využíva na výkon svojho povolania, keďže v prevažnej miere ide o priestor, kde pracuje. Byt v B. si otec zadovážil za účelom výkonu práce, ako aj za účelom vytvorenia vhodných podmienok na starostlivosť o maloletú. Čo sa týka jednoizbového bytu na I. J. K. B., matka je si vedomá toho, že tento byt bol kupovaný v čase, keď si neželala, aby otec ostával v spoločnej domácnosti s ňou a maloletou. Otec ho kupoval v časovej tiesni výlučne z dôvodu, aby mal kde bývať potom, ako musel zo spoločnej domácnosti (založenej v byte, ktorý patrí výlučne matke) odísť. Neskôr však zistil, že byt je nevyhovujúci najmä preto, že neposkytuje priestor pre starostlivosť o maloletú, keďže je príliš malý. Preto si zadovážil vyššie spomínaný byt s tým, že tento predá. Matka svoj návrh ďalej odôvodňuje údajným mesačným príjmom otca vo výške 2.529,- eur. Tento príjem prezentuje ako čistý príjem otca, s ktorým si otec môže nakladať podľa vlastných predstáv, resp. ho môže použiť na súkromné účely. Tržby spoločnosti vo výške priemerne 2.529,- eur mesačne nemôžu byť zameniteľné s tzv. hrubou mzdou v zmysle . Ide o úplne iný druh príjmu, z ktorého otec nedosahuje taký čistý príjem, ktorý by sa rovnal adekvátne vypočítanému príjmu

podľa mzdových predpisov, t.j. ktorý by sa rovnal tzv. čistej mzde. Po odpočítaní cestových nákladov, úhrade telefónu, splátok hypotekárnych úverov, energií, ostatných pôžičiek, povinných platieb do SAK, po nákupe kancelárskych potrieb a kancelárskej techniky ostáva v spoločnosti mesačne približne suma cca 400,- až 500,- eur mesačne. Toto je skutočný „čistý príjem otca“.

9. Podaním zo dňa 21.05.2020 otec žiadal o zmenu svojho návrhu tak, že súd maloletú zverí do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň, počnúc nedeľou nepárneho kalendárneho týždňa, od 18,00 hod do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod a v starostlivosti otca bude maloletá každý nepárny kalendárny týždeň, počnúc nedeľou párneho kalendárneho týždňa od 18,00 hod, do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18,00 hod, s tým, že rodičia si maloletú prevezmú a odovzdajú v mieste odovzdávajúceho rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloleté dieťa. Počas letných prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca každoročne od 01.07. od 09,00 hod do 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. od 09,00 hod. do 15.08. do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti matky bude maloletá každoročne od 15.07. od 19,00 hod. do 01.08. do 09,00 hod. a od 15.08. od 19,00 hod. do 31.08. do 19,00 hod. Počas veľkonočných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v každom párnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude maloletá v každom nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 09,00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod. Počas zimných školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a vianočných sviatkov bude maloletá v osobnej starostlivosti matky, každý párny kalendárny rok od 23.12. od 09,00 hod., do 25.12. do 19,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 19,00 hod., do posledného dňa školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti otca bude maloletá v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 09,00 hod., do 25.12. do 19,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 19,00 hod., do posledného dňa školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky do 19,00 hod. Počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky bude maloletá v osobnej starostlivosti otca v každom nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 09,00 hod., do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19,00 hod. V osobnej starostlivosti matky bude maloletá v každom párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 09,00 hod., do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 19,00 hod. Zároveň žiadal, aby súd výživné na maloletú neurčil a rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

10. V podaní doručenom súdu dňa 24.08.2020 sa otec vyjadril k realizácii styku s maloletou, tak, že dôvodom nerealizovania styku je vehementný odpor matky a kladenie si nezmyselných požiadaviek na realizáciu styku. Osobnosť matky, sa totiž, po narodení A. rozpadla a dnes nie je schopná vnímať seba a A. ako dve samostatné bytosti. (necituje pritom svoj názor, či pocit, ale názor psychologičky L. M..) Táto prebiehajúca psychická porucha matky ohrozuje zdravý psychický vývin maloletej. Matka nie je schopná pripraviť dieťa ani len na 10 hodinový styk s otcom, nakoľko ona sama, nie A., nie je schopná takúto dobu byť od maloletej oddelená. Jeho styk sa s maloletou takmer vôbec nerealizuje, alebo sa realizuje v režime, kedy maloletá je traumatizovaná vzájomnými útokmi rodičov a po novom dokonca starých rodičov zo strany matky, ktorí chodia na stretnutia "podporovať" dcéru v boji proti otcovi dieťaťa. Ich prítomnosť, ako aj prítomnosť matky je takzvane "požiadavkou" maloletej. Matka zjavne nechápe, že svojim bojom proti otcovi ubližuje maloletej. Od malička mali s maloletou výborný vzťah. Keď mala A. rok a pol, dokázali spolu stráviť na ihrisku 3 hodiny bez prítomnosti matky. Počas popoludňajšieho spánku dokázal stráviť tri hodiny s maloletou na dlhých prechádzkach bez prítomnosti matky. Keď sa maloletá zobudila, dokázal ju uspať, či už vonku alebo doma, keď matka išla napríklad do obchodu. V rovnakom čase, mu maloletá častokrát hovorievala "Tatinko, veď nám je spolu dobre. Tatinko veď my spolu vydržíme." Otázkou pre otca je, prečo štvorročné dieťa vôbec nad takým niečím uvažuje. Presnejšie, kto mu tvrdil opak, keď mu to vŕta hlavou. A druhá vec je, že práve tieto slová maloletej, keď ich raz vyslovila pred matkou spustili matkin otvorený psychotický boj proti otcovi, ktorý neustal.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise, a zistil nasledovný stav:

12. Z Čestného prehlásenia Viery Polkovej, narodenej XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa 11.07.2020 ju otec maloletej fyzicky napadol (tak ako to ona sama vnímala) odzadu/od chrbta podkopnutím, resp. úmyselným kopancom do nohy (č.l. 220 v spise).

13. Z Čestného prehlásenia N. L., narodenej XX.XX.XXXX vyplýva, že táto má sprostredkovanú vedomosť o tom, že otec maloletej fyzicky napadol matku maloletej a má vedomosť o tom, že otec maloletej požíval alkoholické nápoje na verejnom priestranstve, v prítomnosti maloletej a ponúkal maloletej alkohol (č.l. 221 v spise).

14. Z lekárskej správy vystavenej všeobecným lekárom pre deti a dorast I. A. O. vyplýva, že maloletá má od narodenia vrodený torticollis, je dlhodobo rehabilitovaná, dieťa je zdravé, liečené pre bežné respiračné infekty, neočkované, starostlivosť matky je dobrá (č.l. 299 v spise).

15. Matka mesačné výdavky vyčíslila na sumu 1.784,- eur (pozostávajúce z nákladov na bývanie - hypotéka v sume 490,- eur, splátka úveru na refinancovanie hypotéky v sume 50,- eur, zálohové platby bytového družstvu v sume 190,- eur, el. energia + plyn v sume 24,- eur, internet v sume 20,- eur, cestovné – do práce 22 x 1,80,- eur - v sume 39,60 eur, s maloletou na krúžky – 8x1,40 eur v sume 11,20 eur, strava - raňajky – 30x2,- v sume 60,- eur, obed – 30x5,- eur v sume 150,- eur, večera 30x2,- eur v sume 60,- eur, pitný režim (čaj, md, káva) 30 x 2,- eur v sume 60,- eur, drogéria – šampón na vlasy v sume 4,- eur, sprchové gély v sume 5,- eur, mydlá v sume 3,- eur, zubná hygiena v sume 4,- eur, dámska hygiena v sume 4,- eur, farba na vlasy v sume 4,- eur, make-up v sume 5,- eur, prací prostriedok v sume 10,- eur, prostriedok na riad v sume 3,- eur, čistiace prostriedky v sume 10,- eur, vlhčené utierky v sume 10,- eur, kuchynské utierky v sume 8,- eur, toaletný papier v sume 10,- eur, oblečenie, obuv, lekár, zubár, liečenie v sume 40,- eur, vzdelávanie – knihy, kultúra, písacie potreby v sume 10,- eur (č.l. 302 v spise).

16. Z Dokladov o vyplatenom plate Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyplýva, že priemerný mesačný čistý príjem matky za obdobie od 01/2020 do 08/2020 bol 955,61 eur (č.l. 303 až 306 v spise).

17. Z podania doručeného Okresnej prokuratúre Bratislava IV zo dňa 22.08.2020 vyplýva, že matka podala na otca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy (č.l. 311 až 313 v spise).

18. Zo sumáru platieb otca maloletej od júla 2014 do septembra 2017 vyplýva, že otec uhradil matke na výživu maloletej dňa 16.07.2014 sumu 290,- eur, 14.10.2014 sumu 200,- eur, 13.11.2014 sumu 360,- eur, 15.12.2014 sumu 325,- eur, 14.01.2015 sumu 290,- eur, 12.03.2015 sumu 135,- eur, 13.03.2015 sumu 135,- eur, 15.04.2015 sumu 135,- eur, 20.04.2015 sumu 50,- eur, 14.05.2015 sumu 335,- eur, 18.06.2015 sumu 335,- eur, 16.07.2015 sumu 335,- eur, 17.08.2015 sumu 135,- eur, 19.08.2015 sumu 200,- eur, 16.09.2015 sumu 135,- eur, 23.09.2015 sumu 750,- eur, 07.10.2015 sumu 200,- eur, 15.10.2015 sumu 600,- eur, 18.11.2015 sumu 800,- eur, 17.12.2015 sumu 920,- eur, 11.01.2016 sumu 920,- eur, 16.02.2016 sumu 600,- eur, 04.04.2016 sumu 1.000,- eur, 04.05.2016 sumu 900,- eur, 03.06.2016 sumu 1.000,- eur, 06.07.2016 sumu 1.300,- eur, 03.08.2016 sumu 900,- eur, 31.08.2016 sumu 1.100,- eur, 03.10.2016 sumu 900,- eur, 04.11.2016 sumu 250,- eur, 07.11.2016 sumu 650,- eur, 01.12.2016 sumu 600,- eur, 29.12.2016 sumu 750,- eur, 05.01.2017 sumu 150,- eur, 27.01.2017 sumu 900,- eur, 28.02.2017 sumu 900,- eur, 07.03.2017 sumu 550,- eur, 29.03.2017 sumu 1.100,- eur, 27.04.2017 sumu 1.100,- eur, 30.05.2017 sumu 1.000,- eur, 29.06.2017 sumu 900,- eur, 28.7.2017 sumu 700,- eur, 28.08.2017 sumu 700,- eur, 29.09.2017 sumu 300,- eur (č.l. 315 v spise).

19. Zo sumáru platieb otca maloletej od októbra 2017 do júla 2020 vyplýva, že otec uhradil matke na výživu maloletej dňa 13.10.2017 sumu 300,- eur, 30.10.2017 sumu 300,- eur, 24.11.2017 sumu 300,- eur, 27.11.2017 sumu 300,- eur, 18.12.2017 sumu 300,- eur, 03.01.2018 sumu 300,- eur, 03.01.2018 sumu 100,- eur, 22.01.2018 sumu 300,- eur, 22.01.2018 sumu 300,- eur, 16.02.2018 sumu 300,- eur, 22.02.2018 sumu 300,- eur, 16.03.2018 sumu 300,- eur, 09.04.2018 sumu 300,- eur, 13.04.2018 sumu 300,- eur, 07.05.2018 sumu 600,- eur, 07.06.2018 sumu 600,- eur, 07.08.2018 sumu 600,- eur, 06.09.2018 sumu 600,- eur, 08.10.2018 sumu 600,- eur, 06.11.2018 sumu 600,- eur, 06.12.2018 sumu 600,- eur, 07.01.2019 sumu 600,- eur, 06.02.2019 sumu 300- eur, 18.02.2019 sumu 300,- eur, 07.03.2019 sumu 300,- eur, 08.04.2019 sumu 300,- eur, 06.05.2019 sumu 300,- eur, 07.06.2019 sumu 300,- eur, 08.07.2019 sumu 300,- eur, 14.08.2019 sumu 300,- eur, 06.09.2019 sumu 300,- eur,

16.10.2019 sumu 300,- eur, 05.11.2019 sumu 300,- eur, 03.12.2019 sumu 150,- eur, 16.12.2019 sumu 150,- eur, 07.01.2020 sumu 300,- eur, 04.02.2020 sumu 300,- eur, 03.03.2020 sumu 300,- eur , 24.04.2020 sumu 100,- eur, 28.05.2020 sumu 100,- eur, 18.06.2020 sumu 100,- eur, 20.07.2020 sumu 100,- eur (č.l. 316 a 317 v spise).

20. Zo sumáru platieb otca maloletej od 06/2020 vyplýva, že otec uhradil na výživu matky dňa 18.06.2020 sumu 130,- eur, 20.07.2020 sumu 130,- eur, 21.07.2020 sumu 6,86 eur, 22.07.2020 sumu 6,86 eur, 23.07.2020 sumu 6,86 eur, 24.07.2020 sumu 6,86 eur, 25.07.2020 sumu 6,86 eur, 26.07.2020 sumu 6,86 eur, 27.07.2020 sumu 6,86 eur, 28.07.2020 sumu 6,86 eur, 29.07.2020 sumu 6,86 eur, 30.07.2020 sumu 6,86 eur, 04.08.2020 sumu 6,86 eur, 05.08.2020 sumu 3 x 6,86 eur, 07.08.2020 sumu 4,72 eur, 11.08.2020 sumu 130,- eur, 11.08.2020 sumu 4,72 eur, 12.08.2020 sumu 4,72 eur, 13.08.2020 sumu 4,72 eur, 14.08.2020 sumu 4,72 eur, 21.08.2020 sumu 3x 4,72 eur (č.l. 318 v spise).

21. Návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2020 matka žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 600,- eur mesačne.

22. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -551 zo dňa 27.11.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne počnúc dňom 27.11.2020.

23. Právny zástupca otca na pojednávaní konanom dňa 10.06.2021 uviedol, že sa nerealizuje výchovné opatrenie, čo je na škodu, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sa nie lenže nezlepšili, ale naopak sa situácia výrazne zhoršuje. Otec má v podstate odopretý akýkoľvek kontakt s maloletou. Na založený znalecký posudok matkou, o ktorom sa Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. – 173 vyjadril, že naň nemožno nazerať ako na výsledok komplexného znaleckého dokazovania, navrhla neprihliadať.

24. Právny zástupca matky na danom pojednávaní s návrhom otca nesúhlasil. V tejto súvislosti opakovane poukázal na znalecký posudok č. 25 PhDr. Magdalény Krasulovej, klinickej psychologičky pre deti aj dospelých a z tohto znaleckého posudku vyplývajú závažné skutočnosti, ktoré je potrebné ďalej preskúmať. Z uvedeného znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že maloletá sa bojí stretávať s otcom sama. Ďalej z neho vyplývajú viaceré skutočnosti, ktoré sa týkajú možného násilia zo strany otca maloletej voči manželke a nepriamo aj voči vlastnej dcére. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že uvedený znalecký posudok nie je výsledkom komplexného dokazovania uviedol, že predmetom znaleckého posudku bolo forézno psychologické vyšetrenie maloletej a nie komplexné vyšetrenie všetkých zainteresovaných osôb. Zo žiadneho platného právneho predpisu SR nevyplýva, že znalecký posudok musí byť komplexný. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že mu matka bráni v styku s maloletou, toto tvrdenie je nepravdivé a práve naopak z viacerých dôkazov vyplýva, že matka otcovi styku s dcérou nebráni. Matka maloletej sa zúčastňuje na styku otca s maloletou, nie preto, že by mu chcela brániť v styku, ale preto, že si to želá samotná maloletá, čo vyplýva celkom zreteľne z uvedeného znaleckého posudku. Pokiaľ ide o úpravu styku, aj na základe uvedených skutočností, považuje za absolútne neprijateľné, aby došlo k zavedeniu tzv. striedavej starostlivosti rodičov voči maloletej. Pokiaľ ide určenie výživného, z listinných dôkazov vyplýva, že medzi rodičmi došlo k dohode o výške výživného v sume 600,- eur mesačne. Túto dohodu si otec maloletej aj dlhší čas plnil, pričom bez uvedenia dôvodu si tento záväzok plniť prestal.

25. Otec titulom výsluchu účastníka uviedol, že by sa chcel ohradiť voči viacnásobným tvrdeniam ohľadom údajného páchaného násilia, ku ktorému nikdy nedošlo. Čo sa týka tvrdení ohľadne animozity alebo patologického správania voči matke maloletej uznal, že od momentu vyhotovenia tzv. znaleckého posudku kamarátkou matky maloletej L. I. P., ktorý keď si nestranná osoba prečíta, podľa neho jednoznačne vidí, že bolo maloletej ublížené nezmyslenými tvrdeniami, o tom, ako ju jej otec nemá rád, nemá o ňu záujem, posmieva sa jej atď., čo nie je pravda. Napriek tomu je matka schopná toto malému dieťaťu rozprávať s cieľom sledovať svoje majetkové záujmy. K styku dochádzalo zásadne v exteriéri a mali tu výnimočný stav, kedy sa ani len do detského centra nedalo ísť, tak počas zimných mesiacov sa styku nezúčastňoval, teda nedožadoval. Od približne polovice apríla, kedy by sa už teoreticky dalo byť na detskom ihrisku, bez toho aby tam mrzli, sa o styk opakovane snažil. Dôvody boli matkou nejakým spôsobom vždy oznámené, či už napr. zdravotné dôvody. Keď mu matka oznámila, že je maloletá chorá, chcel jej aspoň priniesť hračky. Napriek tomu, že boli podľa neho doma, matka mu neotvorila. Hračky pre maloletú nechal pred dverami. K neplneniu vyživovacej povinnosti nerozumie, čo kedy nesplnil, čo kedy

na maloletú nezaplatil. Tzv. dohode o výživnom sa s matkou rozprávali o sumách, aké by vedel platiť a prispievať v časoch, kedy sa pokúšali žiť v spoločnej domácnosti. Z jeho pohľadu, úplne logicky pokiaľ každý vedie samostatnú domácnosť toto nemôže platiť, nakoľko rovnako má výdavky na domácnosť, stravu, cestovanie atď. V podstate celý styk s maloletou sa zo strany matky a jej právneho zástupcu orientuje na jeho majetkové pomery, výživné. Nemá na svojich majetkových pomeroch čo zakrývať alebo tajiť. Od samotného návrhu na rozvod manželstva sú súdu oznámené a jedná sa o absolútne bežný zárobok v národnom hospodárstve. Fakturuje mesačne 2.000,- eur ako advokát. K dispozícii na osobné potreby má po uhradení všetkých výdavkov na úvery, ktorými si hradí bývanie, 400,- eur. Tým, že stále nie sú rozvedení, nemá si inú možnosť financovať bývanie ako spotrebnými úvermi.

26. Matka titulom účastníka konania uviedla, že násilie, fyzické útoky na ňu a na dcére otcovi vyčítala aj v SMS a on to nepopiera. O všeobecnom agresívnom správaní otca existujú aj záznamy na polícii a prokuratúre v trestnom konaní, k vlámaniu sa otca násilným spôsobom pod vplyvom alkoholu v decembri 2017 do lôžkového detského pavilónu nemocnice Zvolen. Pri tomto konaní konal otec presne ako v každej jednej situácii doma, keď sa nedomohol svojich potrieb regulérne v rámci noriem morálnych alebo zákonných. vynútil si vec násilím. Od leta minulého roka na každom stretnutí s maloletou provokuje, vyvoláva konflikty a útočí na maloletej blízke osoby, ju, jej matku, alebo jej otca. Na stretnutia chodieva, lebo si to maloletá želá. Bez jej prítomnosti by stretnutia maloletá odmietala, teda je podľa nej garantom a umožňovateľom styku dcéry s otcom. K celkovému správaniu zo známkami agresivity, násilia, vyhrážania, manipulovania potenciálneho konania, konania ktoré ona vníma ako domáce násilie, toto správanie je kontraindikáciou všeobecne známou v psychologickej praxi na akékoľvek párové poradenstvo, či snahu o konfrontáciu obete s páchateľom. K vyživovacej povinnosti uviedla, že už v čase, keď spolu nežili, konkrétne po prvom návrhu na rozvod v októbri 2017 sa s otcom písomne dohodli, že bude platiť výživné na dcéru 600,- eur. Túto sumu platil otec takmer 2 roky do marca 2019. V marci 2019 si otec sám zmenil výšku výživného na 300,- eur, čo navrhuje aj v tomto konaní. Napriek výzvam a napriek tomu, že oficiálne úradné záznamy hovoria, že príjmy advokátskej kancelárie otca za rok 2019 boli na úrovni 80.000,- eur ročne, napriek tomu jej bez akéhokoľvek znížil výživné na dcéru od apríla 2020 na úroveň 100,- eur. V auguste v roku 2020, keď mal otec narodeniny, nezaplatil výživné na dcéru vôbec. Približne od decembra 2020 má súdom určenú minimálnu vyživovaciu povinnosť na dcéru vo výške 150,- eur. Túto neplatí ani riadne ani v čas. V tomto konaní, nakoľko trvá už dva roky a je podľa nej evidentné, že do obdobia kým nebude určená striedavá starostlivosť, bude určené otcovi výživné, ktoré bude zjavne o čosi vyššie ako minimálne výživné, dcére vzniká nárok na zročné výživné. Upozornila, že už rok určené Krajským súdom zročné výživné priznané na manželku nezaplatil už rok a je predmetom exekučného konania, ktorému sa otec vyhýba.

27. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -627 zo dňa 20.07.2021 súd nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku bola poverená znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová, PhD., s miestom výkonu činnosti Cyprichova 42, Bratislava, z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Poradenská psychológia.

28. Zo Znaleckého posudku č. 07/2023 vypracovaného znalkyňou PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD., súdnym znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Poradenská psychológia zo dňa 23.06.2023 vyplýva, že v znaleckom posudku bolo zrealizované iba psychologické vyšetrenia otca maloletej, nakoľko matka sa na viaceré výzvy s maloletou znaleckého dokazovania nezúčastnila. Taktiež z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že otec je vo vzťahu k dcére pozitívny, s nadšením rozpráva podrobnosti, ako aj reakcie maloletej na ich spoločné chvíle a zážitky fyzickej a emocionálnej blízkosti, ktoré tak aj prežíval. Vo vzťahu k dcére by sa rád angažoval viac, jeho záujem je skutočný a trvalý. Vo vzťahu otca k matke maloletej je on realistický, stanovil si hranicu vlastnej prispôsobivosti voči jej prejavom a podľa toho reaguje a koná. Osobnostné vlastnosti otca, jeho trvalý a skutočný pozitívny záujem o posilňovanie a rozvíjanie vzťahu s dcérou po rozchode rodičov sú atribúty, ktoré ju neohrozujú ak je v jeho prítomnosti. Z popisu otca o priebehu styku s maloletou zistili, že maloletá sa k otcovi fyzicky aj emocionálne počas styku priblíži, ale bezpečne to môže urobiť najmä tak, že niekoľko krát za styk si verbálne overuje, že s tým jej matka, prítomná na styku, súhlasí (ľúbim ťa, si šťastná? a pod.). Vlastnú potrebu saturácie vzťahu s primárnou vzťahovou osobou (v tomto prípade s otcom) Eliška musí vybalansovať ubezpečovaním sa, že je matka ok s tým, že sa ona priblížila k otcovi, čo nie je v súlade s potrebou bezpodmienečného prijatia dieťaťa. Z tohto dôvodu preto nie je opodstatnené, aby v čase, kedy má byť maloletá s otcom, bola prítomná aj matka. V osobnosti otca sa našli tendencie k extraverzii, s pozitívnym životným ladením, elánom. V správaní bežná anticipácia s emocionálnou

rezistenciou a sebaovládaním, tak aj vnútorná psychická vyrovnanosť, s primeraným sebaovládaní. Na druhej strane zistili aj tendencie k nestálym, neregulovaným prejavom správania a vonkajšej reaktivity, s istou mierou impulzivity v správaní, ktorá je primerane ovládaná. Emocionalita je skôr stabilná s prejavmi zníženej emotivity v kognitívnej a konatívnej oblasti. V záťažových situáciách je riešiaci typ, racionálne pristupuje k životným situáciám. V životných situáciách a pri záťaži sa spolieha skôr na seba. Je sebaistý, s dostatočnou mierou sebadôvery, bez potreby sociálnej exhibície. Vyhľadáva skôr kľud, ako podnetový tak i akčný, vyhýba sa riziku a výrazným zmenám.V medziľudských vzťahoch ho definuje flexibilné sebapresadzovanie, vie ako pôsobiť, aby získal pozornosť druhých, s rôznou mierou prejavov vlastnej zodpovednosti. Ako extrovert je citlivý a vnímavý reagovať na okolité podnety, jeho aktivity a túžby sú podnecované všetkým čo ho fascinuje alebo stimuluje a vie tým pôsobiť aj na druhých ľudí. V prežívaní zistili mechanizmus emočného neuspokojenia z nedokonalého sýtenia harmónie a súnaležitosti v medziľudských vzťahoch na základe nepriaznivosti a neprimeranosti životných podmienok, ako aj prežívanie zaťažené úzkosťou z neschopnosti realizovať svoju tvorivosť či plány, najmä v kontexte vzťahov primárnej rodiny, ako aj psychickú unaviteľnosť z nadmerne náročných vonkajších sociálnych podmienok. V osobnosti otca sa nezistili také hraničné štruktúry, ktoré by poukazovali na poruchu osobnosti.

29. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2023 právny zástupca otca informoval, že otec má v súčasnosti 2 maloleté deti, má novú prácu na Mestskom úrade v Detve od júna 2023, kvôli tomu má aj prerušený výkon advokácie. Otec do istej miery už rezignoval na to, akým spôsobom sa mu podarí nadviazať kontakt s maloletou, hoci na tom má záujem stále, zúčastňoval sa aj na pojednávaní v konaní aj o rozvod, o výkon rozhodnutia, tie boli opakovane odročované s tým, že matka je v podstate nevypátrateľná. Otec sa naposledy stretol s maloletou v lete minulý rok (2022). Otec nemá vedomosť, kde sa matka s maloletou nachádza. Maloletá má individuálny študijný plán. Otec dôvody individuálneho študijného plánu nepozná. Tento individuálny študijný plán je od minulého školského roku. Otec podával odvolanie proti takejto forme vzdelávania. Zriaďovateľ to potvrdil. Dávali žalobu, o tej však nebolo rozhodnuté. Je nový školský rok, nové rozhodnutie individuálneho študijného plánu, čiže ak by aj dnes už Krajský súd zrušil to pôvodné z minulého roku, je to bezpredmetné. Škola otcovi len poskytla všeobecnú informáciu, že maloletá má výborné študijné výsledky, ďalšie informácie odmietla poskytnúť. Odmietla mu poskytnúť informáciu, ktorý konkrétny učiteľ vzdeláva maloletú s tým, že to nie je zamestnanec školy. Otec nevie, kde maloletá je, kde býva. Matka s ním vôbec nekomunikuje. Od času od kedy mal otec výsluch u znalkyne sa situácia vôbec nezmenila. Otec má novú rodinu, má dve deti - maloletého Q. B. nar. XX.XX.XXXX a P. B. nar. XX.XX.XXXX, nemá si ako momentálne usporiadať vzťah, keďže nie je skončené ani konanie o rozvode manželstva. Otec býva v Banskej Bystrici na Bronzovej 7, má 3 izbový byt, nevie, či patrí jeho partnerke. Byt má 96 m2 + 60 m2 terasu. Otec má prípadne vytvorené aj podmienky na prezverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Za aktuálnych okolností navrhuje zverenie maloletej so osobnej starostlivosti otca, nevidí momentálne inú možnosť, ako by sa otec mohol stretávať s dcérou.

30. Kolízny opatrovník uviedol, že adresovali výzvu matke ešte v januári 2022 v súvislosti s konaním o výkon rozhodnutia. Matka reagovala útočne, až urážlivo, napádala kolízneho opatrovníka. Prekážalo jej, že ju kontaktovali na súkromnom čísle, negovala akúkoľvek možnosť komunikácia, výslovne si nepriala, aby ju opakovane kontaktovali. Následne sme sa spojili aj s riaditeľkou základnej školy, zistili, že dieťa má individuálny študijný plán. Pokúšali sa opakovane vykonať šetrenie na adrese E. XX, v januári 2022 na zvončeku ešte bolo označenie, že tam matka býva, na zvonenie nikto nereagoval.

31. Z potvrdenia o čistom príjme vydaného Mestským úradom Detva zo dňa 19.09.2023 vyplýva, že otcov čistý mesačný príjem za obdobie od 06/2023 do 08/2023 predstavoval sumu 1.797,06 eur (č.l. 788 v spise).

32. Z Rozhodnutia č. 33-01/2023 zo dňa 02.01.2023 vyplýva, že predseda Slovenskej advokátskej komory pozastavil s účinnosťou od 01.01.2023 výkon advokácie JUDr. Jaroslavovi Bradovi na vlastnú žiadosť (č.l. 789 v spise).

33. V podaní doručenom súdu dňa 18.10.2023 právny zástupca otca uviedol, že otec uhrádza pravidelne na výživné sumu 150,- eur mesačne. O tom, že výživné riadne platí svedčí aj skutočnosť, že nie je voči nemu v tejto veci vedené exekučné konanie, ani nie je v tejto veci trestne stíhaný. Vzhľadom na rozvrátené vzťahy medzi rodičmi je dôvodné predpokladať, že ak by ostala čo i len jedna splátka

výživného neuhradená, matka by podala návrh na výkon exekúcie. Pokiaľ by bolo takýchto splátok viac, niet pochýb o tom, že by matka iniciovala aj trestné konanie. Kúpne zmluvy preukazujú predaj nehnuteľností, pričom skutočnosť, ako bolo naložené s kúpnou cenou vyplýva v prípade predaja právnickou osobou – Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o. priamo z kúpnych zmlúv a následne z účtovných dokladov. V prípade predaja nehnuteľnosti predávajúcim - fyzickou osobou, bolo s kúpnou cenou naloženou tak, že z nej bol vyplatený úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom viaznucim na nehnuteľnosti. Predajom bytov boli prioritne vyplatené hypotekárne úvery, preto otec vyhlasuje, že momentálne nemá hypotekárny úver a to aj z dôvodu, že jeho BSM trvá a nie je možné bez súčinnosti manželky úverové zmluvy uzatvárať. Jediný úver, ktorý je otec zaviazaný splácať je Terminovaný úver - PROFIÚVER, zostatok ku dňu 29.09.2023 v sume 8.134,59 eur. Otec uhrádzal výživné vo výške 300,- eur, neskôr vo výške 150,- eur mesačne, pravidelne. Vyživovaciu povinnosť si iným spôsobom plniť nemôže, nakoľko je mu v osobnom kontakte s maloletou bránené. Zakúpené hračky a ostatné predmety, ktoré boli maloletej otcom zakúpené ako dar otec uskladňuje doma v záujme raz, keď mu to bude umožnené, ich maloletej odovzdať. Otec nemá žiadne úspory, ani investície, nakoľko jeho prioritou je finančne zabezpečiť maloletú a novú rodinu a to najmä dve maloleté deti a partnerku, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke. Otec nevlastní žiadne veci vyššej hodnoty.

34. Z daňového priznania otca za výkon Advokátskej kancelárie za rok 2019 vyplýva, že výsledkom hospodárenia pred zdanením bol zisk v sume 19.994,- eur, z toho daň 4.159,- eur (č.l. 796 až 809 v spise).

35. Z daňového priznania otca za výkon Advokátskej kancelárie za rok 2020 vyplýva, že výsledkom hospodárenia pred zdanením bol zisk v sume 21.262,- eur, z toho daň 3.189,- eur (č.l. 811 až 826 v spise).

36. Z daňového priznania otca za výkon Advokátskej kancelárie za rok 2021 vyplýva, že výsledkom hospodárenia pred zdanením bol zisk v sume 1.043,- eur, z toho daň 219,03 eur (č.l. 827 až 842 v spise).

37. Z daňového priznania otca za výkon Advokátskej kancelárie za rok 2022 vyplýva, že výsledkom hospodárenia pred zdanením bol zisk v sume 623,52 eur, z toho daň 249,- eur (č.l. 843 až 859 v spise).

38. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2020 vyplýva, že otec predal motocykel značky KAWASAKI VN 1500 clasic za sumu 95.000,- KČ (č.l. 860 v spise).

39. Zo správy Základnej školy, Sokolíkova 2, Bratislava zo dňa 17.10.2023 o maloletej vyplýva, že bola vzdelávaná individuálnym školským plánom, konkrétnou adresou, kde sa maloletá vzdeláva, škola nedisponuje, vzdelávanie zabezpečuje odborný garant I. I. K., ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady. Dôvod povolenia individuálneho štúdia maloletej nie je potrebné uvádzať, pretože zákon to nevyžaduje. Individuálne štúdium prebieha bez problémov, matka so školou spolupracuje, žiačka robí pravidelne komisionálne skúšky z príslušného učiva z každého povinného predmetu za každý polrok (č.l. 949 v spise).

40. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 09.11.2023 vyplýva, že matku sa im nepodarilo zastihnúť telefonicky, nereagovala ani na ich správu mailom. Šetrenie na adrese: E. XX, XXX XX B., sa im bez spolupráce matky nepodarilo zrealizovať, pretože bytový dom je zabezpečený magnetickým kľúčom. Záverom uviedli, že matka dlhodobo s ich úradom nespolupracuje, nie je možné bez jej súčinnosti zrealizovať šetrenie bytových, rodinných a sociálnych pomerov.

41. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 07.12.2023 vyplýva, že otec spolu so svojou partnerkou, jej 13 ročnou dcérou a ich dvomi spoločnými maloletými deťmi bývajú v 3-izbovom byte na prízemí. Byt pozostáva zo vstupnej chodby, kúpeľne, kuchyne, obývačky, spálne a detskej izby. Vo vstupnej chodbe sa nachádza chodbová nábytková zostava, botník a obuv. Kúpeľňa je oddelená od toalety, nachádza sa tu kúpeľňová nábytková zostava, umývadlo, zrkadlo a vaňa. V kuchyni sa nachádza kuchynská linka, elektrospotrebiče, elektrický sporák, chladnička a jedálenský stôl so stoličkou. V obývačke sa nachádza obývacia nábytková zostava, knižnica, TV a hrací kútik pre maloleté deti s hračkami a knižkami. V spálni sa nachádza manželská posteľ, dve detské postieľky a komoda. V detskej izbe sa nachádzajú dve poschodové postele, skrinky s úložným priestorom, hračkami a knižkami, komoda, a knižky/učebnice do školy. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre maloletú.

Otec uviedol, že pracuje ako právnik pre Mesto Banská Bystrica s príjmom v čistom spolu s daňovým bonusom 2.000,- eur. Otec ako svoje mesačné výdavky uviedol, že hypotéku hradí v sume 400,- eur, energie 200,- eur, stravu 500,- až 600,- eur, PHM 150,- eur a výdavky na maloleté deti. Otec úradu uviedol, že matke maloletej posiela výživné v sume 150,- eur. Taktiež otec uviedol, že mu matka bráni v styku s maloletou a matka ho neinformuje o jej zdravotnom stave ani o študijných výsledkoch. Otec úradu uviedol, že sa zaujíma o maloletú a chce ju do svojej starostlivosti. Maloletá je zdravá, navštevuje 3. ročník základnej školy. Otec sa pravidelne informuje o jej študijných výsledkoch v škole. Otec maloletej zakupuje darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce.

42. Z Potvrdenia o príjme matky vyplýva, že matkin čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 15.09.2023 do 30.01.2024 je 1.507,86 eur (č.l. 1038 v spise).

43. Z potvrdenia o príjme Mestského úradu Detva zo dňa 29.02.2024 vyplýva, že otcov priemerný mesačný čistý príjem vrátane daňového bonusu za obdobie od 06/2023 do 01/2024 bol 1.524,81 eur (č.l. 1050 v spise).

44. Z potvrdenia o príjme spoločnosti MENTON s.r.o., IČO: 36 046 337 zo dňa 06.03.2024 vyplýva, že otcov priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od 02/2023 do 01/2024 bol 199,76 eur (č.l. 1055 v spise).

45. Čiastočným rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. – 497 zo dňa 26.02.2024, súd rozviedol manželstvo matky a otca.

46. Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2024 otec uviedol, byt na P. R. bol kúpený v roku 2018 za kúpnu cenu 146.000,- eur s tým, že časť kúpnej ceny zodpovedajúca výške 131.000,- eur bola hradená z hypotekárneho úveru, ktorý čerpala spoločnosť. Predaný bol za kúpnu cenu uvedenú v zmluve. Pokiaľ ide o byt na I., ten bol kupovaný v roku 2016 za kúpnu cenu 117.500,- eur s tým, že 105.750,- eur bolo financovaných z úveru, predaný bol za kúpnu cenu uvedenú v zmluve v roku 2020. Byt na S. O. vo G. bol kupovaný niekedy v roku 2017 za sumu 47.000,- eur, z toho 36.640,- eur financovala banka úverom. Predaný bol jemu ako fyzickej osobe. Pokiaľ ide o skutočnosť, že kúpna cena bola započítaná voči pohľadávkam spoločníka voči spoločnosti, teda jemu voči spoločnosti, je to z jeho pohľadu bežná vec. Spoločník vždy vkladá nejaké peniaze do spoločnosti a následne si ich započíta. Nevie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom boli použité prostriedky z predaja bytov na úhradu záväzkov spoločnosti, určite však tam neostalo 100.000,- eur po ich úhrade. Peniaze z následného predaja bytu vo Zvolene, ktorý predal za 55.000,- eur boli použité na bežnú spotrebu. Pokiaľ ide o zaúčtovanie predaných bytov, tie boli zaúčtované v roku 2020 a 2021 ako to vyplýva z účtovnej závierky. Pokiaľ ide o hospodárske výsledky spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada boli najlepšie v roku 2019, kedy mala spoločnosť 2 klientov, inak sa pohybovali výnosy zo služieb, okolo 40.000,- eur. V rámci covidového obdobia mala advokátska kancelária podstatne menej práce, preto túto činnosť ukončil. Nevie vysvetliť, prečo sa v účtovných závierkach nachádzajú hnuteľné veci v hodnote 200.000,- eur, ani prečo došlo k nárastu medzi rokom 2017 a 2018 o 150.000,- eur hodnoty. Považuje to za nezmysel, firma nikdy hnuteľné veci v takejto hodnote nevlastnila. Pokiaľ ide o motorky, ktoré vlastnil, jednu kúpil za približne 6.000,- eur, predal ju asi za 4.000,- eur, druhú kúpil asi za 95.000 Kč, za takúto cenu ju aj predal. Byt na I. ul. bol prenajímaný po celý čas, ako ho spoločnosť vlastnila, hodnota nájomného bola okolo 500,- eur. Byt na P. R. nebol nikdy prenajímaný, podobne ani byt vo Zvolene nebol prenajímaný. Pokiaľ ide o vlastníctvo motorových vozidiel, advokátska kancelária nikdy motorové vozidlo nevlastnila, aj motorky boli v jeho vlastníctve, ako fyzickej osoby. Niekedy v roku 2019 si kúpil staršie motorové vozidlo značky Volvo za asi 2.000,- eur, chcel ho dať manželke, aby sa mala ako presúvať s dcérou, ona ho ale nepoužívala, tak ho ešte v tom roku predal. Niekedy v roku 2007 nadobudol Citroen C3, ktorý vlastní dodnes, inak používal autá od klientov. Aktuálne jeho čistý príjem predstavuje sumu okolo 1.500,- eur. V rámci exekúcie mu je zrážaných asi 300,- eur za nesplatené záväzky. Voči VUB banke mu ostáva nesplatený záväzok asi vo výške 30.000,- eur, iné nesplatené záväzky nemá. Záväzok voči VUB pochádza z viacerých čerpaných úverov v období roku 2017 – 2018. Aj samotná skutočnosť, že na neho spoločnosť previedla byt zápočtom za jeho pohľadávky voči spoločnosti, súvisí s tým, že do jednotlivých bytov vkladal svoje prostriedky na ich rekonštrukciu a ich zhodnotenie. Býva v B. B. v byte, ktorý patrí jeho priateľke. Je to byt, ktorý nadobudla z prostriedkov hypotekárneho úveru. Priateľka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, od narodenia prvého ich spoločného dieťaťa. Predtým pracovala v spoločnosti IG Rail s príjmom okolo 1.000,- eur. Podľa jeho vedomostí čerpala úver vo výške okolo 140.000,- eur so splátkou okolo 550,-

eur. Pravidelné mesačné výdavky sa pohybujú vo výške 700,- eur na stravu pre celú rodinu, okolo 500,- eur predstavuje hypotéka, podieľa sa na nej, keďže tam žije a aj jeho dve deti, platby spojené s užívaním bytu sú okolo 200,- eur, dochádzanie do práce stojí okolo 150,- eur na naftu, oblečenie pre celú rodinu v priemere mesačne stojí okolo 40,- eur, priemer na zdravotnú starostlivosť na celú rodinu je asi 170,- eur mesačne, hračky stoja asi 12,- eur mesačne, telefóny okolo 40,- eur, ďalšie náklady na cestovné okrem jeho nákladov na dochádzanie do práce sú okolo 180,- eur, drogéria je okolo 100,- eur, plienky stoja okolo 30,- eur mesačne.

47. Právny zástupca otca titulom záverečnej reči uviedol, že pokiaľ sa týka výživného má za to, že z dostupných dôkazov je možné prijať záver, že výživné, ktoré by malo byť určené je primerané vo výške aké je platené, a to vo výške 150,- eur mesačne. Poukázal na otcov príjem, na strhávané exekučné splátky, s prihliadnutím na otcov príjem existenciu ďalších 2 vyživovacích povinností k maloletým deťom má za to, že vyživovacia povinnosť k priateľke, ktorá by nebyť dlhodobého rozvodového konania bola by už manželkou, je dôvodné určiť výživné vo výške 150,- eur, a to aj s prihliadnutím na novú metodiku určovania výživného. Poukázal na existenciu vyživovacích povinnosti k 2 maloletým deťom aj z toho ohľadu, že ak bude určené zročné výživné nad rámec 150,- eur, zasiahne to do rozpočtu novej rodiny otca, ktorej je v súčasnosti de facto jediným živiteľom, vzhľadom na skutočnosť že priateľka je na rodičovskej dovolenke. Výšku výživného odôvodnili dlhotrvajúcim konaním, keďže má za to, že otec nemôže byť postihovaný pre dlhotrvajúce konanie, ktorému trvaniu nikdy nebránil tým, že mu bude určené vysoké zročné výživné, ktoré môže byť pre jeho novú rodinu likvidačné. Akékoľvek výživné nad rámec súčasného výživného je pre rodinu otca likvidačné. Počas tohto súdneho konania otec plnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keď dlhodobo uhrádzal výživné na manželku na základe neodkladného opatrenia.

48. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

49. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

50. Podľa , začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

51. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

53. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

54. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

55. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

56. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

57. Podľa , ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

58. Podľa , ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

59. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

60. Pre konanie mala zásadný význam skutočnosť, že tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. súd čiastočným rozsudkom zo dňa 26.02.2024, č. k. – 497 rozviedol manželstvo rodičov maloletej, s tým, že v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva (zo zákona spojené s konaním o rozvode manželstva) ostalo konanie neskončené. V rozhodovacej praxi súdov je pomerne bežným javom, že sú popri sebe vedené zároveň konanie o rozvod manželstva spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (v konkrétnom prípade teda konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , ktoré sa začalo 22.11.2018) a zároveň, kým nie je manželstvo právoplatne rozvedené, aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (v tomto prípade toto konanie vedené pod sp. zn. , ktoré sa začalo 12.07.2019). Keďže sa v obvykle rozhodovanie úpravy práva a povinností týka rôznych období, ani ustanovenie nie je v týchto prípadoch prekážkou, aby súd konal a rozhodoval. Môžu pritom nastať rôzne situácie, napr. že súd v konaní o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu manželstva právoplatne rozhodne skôr, ako je právoplatne rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva spojeného s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, alebo naopak, súd najskôr právoplatne rozhodne v konaní o rozvod manželstva spojeného s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V prvom prípade, úprava obsiahnutá v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu stratí účinnosť právoplatnosťou výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, s tým, že zánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva....(nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2020, sp. zn. ). V druhom prípade typicky dochádza k situáciám, kedy súd v prípade skoršej právoplatnosti rozhodnutia v konaní o rozvod manželstva spojeného s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (teda ešte predtým, ako súd rozhodne v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva) už len ustáli vyživovaciu povinnosť za čas do rozvodu manželstva a zaoberá sa otázkou zročného výživného. Zásadným špecifikom situácie v rozhodovanom konaní je ale skutočnosť, že tunajší súd čiastočným rozsudkom zo dňa 26.02.2024, č. k. – 497, vydanom v konaní začatom 22.11.2018, ktorým len rozviedol manželstvo, bez súčasnej úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva v spojení so skutočnosťou, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.04.2024, a tým presne vymedzil dátum, kedy už súd v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré sa začalo 12.07.2019, nemôže rozhodovať o otázke zverenia maloletej, úprave styku s maloletou, práve zastupovať s maloletú a práve spravovať majetok, ako ani o otázke vyživovacej povinnosti na čas po rozvode manželstva. Ak by súd o týchto otázkach rozhodoval (napriek tomu, že pred rozhodnutím nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode manželstva), postupoval by v rozpore s ustanovením v spojení s a vytvoril by tak situáciu, kedy o tých istých otázkach (už pre obdobie po právoplatnom rozhodnutí o rozvode manželstva) rozhodovali dva súdy, resp. by súd rozhodoval v dvoch rôznych konaniach), pričom pre obdobie na čas po rozvode manželstva rozhodovanie o týchto otázkach na základe výslovného znenia ustanovenia patrí do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.

, pričom aj zo samotného spisu v tomto konaní je zrejmé, že súd v konaní o týchto otázkach ďalej koná. Súd preto výrokom I. už len deklaroval skutočnosť, že maloletá bola po celý čas od začiatku konania do momentu právoplatného rozvodu jej rodičov v osobnej starostlivosti matky (na tejto skutočnosť už nebolo možné vecne nič zmeniť, keďže súd rozhodoval po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva), konanie v časti o úprave styku otca s maloletou a v časti o úprave práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok súd zastavil, a to práve s ohľadom na dikciu v spojení s , nakoľko otázku zverenie maloletej do starostlivosti toho – ktorého rodiča, ako aj otázku úpravy styku s druhým rodičom, úpravu zastupovania maloletej, správy jej majetku, ako aj otázku vyživovacej povinnosti na čas po rozvode manželstva zákona zveruje (s ohľadom na skutočnosť, že manželstvo je právoplatne rozvedené) už riešiť v konaní vedenom pod sp. zn. . V tomto konaní sa súd zaoberal už len určením vyživovacej povinnosti otca na čas do rozvodu manželstva a s tým súvisiacej otázky možného zročného výživného.

61. Pri určení vyživovacej povinnosti otca za čas od podania návrhu (matkou) do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičova maloletej, súd ako prvé ustaľoval rozsah nákladov na úhradu oprávnených potrieb maloletej. Matka tieto ešte v roku 2019 vyčíslila v sume 900 až 1100 eur mesačne, s tým, že náklady na stravu majú zodpovedať sume 300,- eur mesačne, cestovné sume 40 eur mesačne, záľuby sume 45,- až 60,- eur mesačne, podiel na bývaní sume 120,- eur mesačne, oblečenie a obuv sume 100,- až 150,- eur mesačne, lieky a vitamíny sume 15,- eur mesačne, kultúra a vzdelávanie sume 100,- až 200,- eur mesačne, drogéria v sume 50,- až 100,- eur mesačne, hračky sume 50,- eur mesačne, nábytok sume 50,- až 100,- eur mesačne. Samotný otec sa s matkiným vyčíslením výdavkov nestotožnil, tie on odhadoval v sume zodpovedajúce okolo 520 eurám mesačne (strava 200 eur, cestované 13,45 eur, vzdelávanie záľuby, hračky a voľnočasové aktivity 60 eur mesačne, oblečenie a obuv 100 eur mesačne, drogéria a lieky 50 eur mesačne, pomerná časť nákladov na bývanie 100 eur mesačne). Otec síce uvádzal sumu okolo 460 eur mesačne, evidentne sa ale jednalo o chybu v počítané, nakoľko súčet ním nerozporovaných výdavkov je práve okolo 520 eur mesačne. Matka výšku ňou tvrdených výdavkov nijako nepreukázala. Hoci súd nepolemizuje s tým, že úloha obstarávať dôkazy v konaní týkajúcom úpravy výšky vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zaťažuje predovšetkým súd samotný, v konkrétnom prípade zohrala významnú rolu aj skutočnosť, ako matka pristúpila (obzvlášť od momentu, odkedy bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie) k jej participácii na konaní. Matka z pohľadu súdu marila všetky kroky smerujúce k včasnému a riadnemu zisteniu rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci, či už išlo o samotné podrobenie sa znaleckému dokazovaniu s poskytnutím súčinnosti aj vo vzťahu k maloletej, preberanie súdom doručovaných zásielok, adekvátne reagovanie na výzvy súdu až po účasť na pojednávaní, kedy matka buď bez toho, aby sa ospravedlnila, sa pojednávania nezúčastnila, alebo bez toho, aby na to mala dôležitý dôvod (resp. aby ho preukázala), vždy bezprostredne pred pojednávaním marila včas stanovený a oznámený termín žiadosťou o odročenie (napr. neúčasť na termíne pojednávania konaného 13.03.2024 odôvodnila nenachádzaním sa v B. zo zdravotných dôvodov rodinného príslušníka (bez bližšej špecifikácie a preukázania), resp. vlastnými zdravotnými problémami pokiaľ ide o termín 05.06.2024 (na ktorom súd vo veci aj rozhodol), ktoré ale taktiež nijako nepreukázala. Podobne matka nebola súčinná ani pri zabezpečení účasti maloletej na realizácii pohovoru medzi maloletou a konajúcim sudcom. Pohovor sa síce podarilo realizovať sudkyni konajúcej v konaní vedenom pod sp. zn. (dňa 04.06.2024), avšak bez toho, aby sa maloletá akokoľvek k situácii vyjadrila. Matka nebola súčinná ani s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorému sa taktiež nedarilo realizovať šetrenie pomerov, v ktorých maloletá u matky žije. Za týchto okolností súd ustálil výšku nákladov na oprávnené potreby maloletej v sume okolo 520 až 540 eur mesačne, keď za tieto považoval s ohľadom na vek maloletej náklady na stravu vo výške 200 eur mesačne, náklady na dopravu vo výške okolo 10 až 15 eur mesačne (pri zakúpení celoročného MHD lístka), náklady na školu okolo 30 eur mesačne (vrátane nákladov na začiatku školského roku spojených s obstaraním školských potrieb), náklady na voľnočasové aktivity, záľuby a hračky vo výške 30 eur mesačne, náklady na oblečenie a obuv vo výške 100 eur mesačne (v tejto výške náklady na oblečenie a obuv uznávala aj otec), náklady na drogériu vo výške 20 eur mesačne, náklady na lieky a zdravotnú starostlivosť vo výške 30 eur mesačne (po zohľadnení skutočnosti, že nie všetky výkony zdravotnej starostlivosti, a to aj bežné sú hradené zo zdravotného poistenia), náklady na pomernú časť nákladov na bývanie (platby spojené s užívaním bytu hradené správcovi, náklady na elektrinu a telekomunikačné služby – internet a TV) vo výške okolo 120 eur mesačne, čo v princípe predstavuje s všeobecnou mierou bežných výdavkov maloletého dieťaťa, ktorého rodičia majú príjem pohybujúci sa okolo úrovne priemernej mzdy v regióne B., resp. u otca sa jedná o príjem presahujúci priemernú mzdu. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že sa nejedná o výšku

nákladov opierajúcu sa o konkrétne zistené skutočnosti (dôkazy), čo ale súvisí predovšetkým s pasivitou matky (resp. konaním, ktoré súd vyhodnotil až ako účelové smerujúce k neustálemu odďaľovaniu rozhodnutia, na druhej strane platí, že v tejto výške otec tieto náklady ani nerozporoval.. Túto výšku je zároveň možné považovať za výšku nákladov, pri ktorej možno uspokojiť potreby maloletého dieťaťa v miere zodpovedajúcej oprávneným potrebám, bez toho, aby bol akokoľvek ohrozený záujem maloletého dieťaťa vo veku tesne predchádzajúcemu začatiu plnenia školskej dochádzky, prípadne prvého stupňa základnej školy, čo je práve vek maloletej. S ohľadom na plynutie času a dĺžku času by od začiatku konania (resp. od momentu uplatnenia nároku na výživné matkou) prichádzalo (ak by do toho nevstupovali iné faktory) do úvahy a rozdelenie výšky nákladov na oprávnené potreby maloletej (s ohľadom na vek, vyšší stupeň navštevovanej školskej dochádzky, cenový vývoj a pod.). V konkrétnom prípade ale súd zohľadňoval skutočnosť, že od roku 2022 sa výraznejšie začala meniť zo strany štátu rodinnoprávna politika, v ekonomickej oblasti sa prejavujúca zvýšením prídavku na dieťa viac ako o 100 % a zvýšením daňového bonusu, v konečnom dôsledku tiež viac ako 100 %. Prídavky na dieťa, ktoré sa pôvodne pohybovali okolo sumy 25 eur mesačne, sa postupne zvýšili na sumu 60 eur mesačne, daňový bonus sa postupne zvýšil zo sumy okolo 22 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, čo súd vyhodnotil, ako vykrytie časti výdavkov na úhradu oprávnených potrieb dieťa, ktoré je k dispozícii výlučne rodičovi osobne sa starajúcemu o dieťa (v tomto prípade matke), reagujúce predovšetkým na cenový vývoj, a z tohto dôvodu považoval vyčíslenie nákladov na úhradu oprávnených potrieb maloletej jedným intervalom pohybujúcim sa okolo 520 až 540 eur mesačne pre celé obdobie konania za dostatočné.

62. Pokiaľ ide o možnosti rodičov, matka v období mesiacov apríl 2019 až júl 2019 pracovala pre spoločnosť Transitions management, vymeriavací základ sa podľa údajov sociálne poisťovne pohyboval od 479,35 eur mesačne (04/2019) do 1.044 eur mesačne (06/2019), v mesiaci máj 2019 bol 774 eur, v mesiaci august 2019 479,35 eur. Následne matka v období mesiacov január 2020 až december 2020 pracovala pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR s priemerným mesačným príjmom okolo 916,96 eur mesačne v období od 02/2022 do 08/2022 na Štátnom inštitúte odborného vzdelávania s priemerným mesačným príjmom okolo 1.144,25 eur mesačne a od mesiaca september 2023 pracuje matka na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky s príjmom v priemere okolo 1.507,86 eur mesačne. Otec do konca roku 2022 pracoval ako advokát (konateľ spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o., v ktorej je zároveň jediným spoločníkom). Spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o., v roku 2018 hospodárila so stratou 1.871 eur, s tým, že tržby mala vo výške 31.199 eur, v roku 2019 hospodárila so ziskom 20.007 eur, s tým, že tržby mala vo výške 75.827 eur, v roku 2020 hospodárila so ziskom 21.262 eur, s tým, že tržby mala v tomto roku 48.914 eur , v roku 2021 hospodárila so stratou 109 eur, s tým, že tržby mala 14.629 eur, a v roku 2022 hospodárila so ziskom 375 eur, s tým, že tržby mala vo výške 5.498 eur (dostupné z verejných zdrojov H.). Od 01.01.2023 má otec pozastavený výkon advokácie, v období od 02/2023 do 01/2024 pracuje pre spoločnosť Menton, s.r.o. s príjmom okolo 200 eur mesačne netto a okrem toho od mesiaca 06/2023 pracuje pre mesto Detva s príjmom po vykonaní exekučných zrážok v priemere okolo 1.500 eur mesačne.

63. Otec v závere konania navrhoval, aby súd určil jeho vyživovaciu povinnosť vo výške neodkladným opatrením stanovených 150 eur mesačne, s tým, že zročné výživné nebude určované. Argumentoval zmenou pomerov tak na strane jeho príjmov, ako aj osobných pomerov, kedy sa mu medzičasom narodili dve maloleté deti, ktoré vychováva s priateľkou, ktorá sama teraz z dôvodu rodičovskej dovolenky nemôže pracovať a tak celá ťarcha nákladov je na otcovi. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že takto určené výživné by bolo v rozpore s záujmom maloletej a to aj s ohľadom na ustálené náklady na úhradu oprávnených potrieb, reálne vykonávanú starostlivosť o maloletú, ale ja pri posúdení možností otca. Aj pri rešpekte súdu, že otec mal reálny záujem podieľať sa na starostlivosti o maloletú, pričom z dokazovania vyplynulo, že matka svojím správaním toto stretávanie prakticky zamedzila, a teda aj pri rešpekte skutočnosti, že otec by časť nákladov mohol za normálnych okolností pokryť vlastnou osobnou starostlivosťou v rámci upraveného styku s maloletou, zohľadňovanie tejto skutočnosti pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti, tak, že by súd určoval nižšie výživné, ako výživné determinované oprávnenými potrebami maloletej a možnosťami otca, by prakticky predstavovalo v konečnom dôsledku trest pre maloletú, čo súd nepovažoval za prípustné.

64. Bol to samotný otec, kto v konaní najprv navrhoval určenie vyživovacej povinnosti v sume 300 eur mesačne (s tým, že navrhoval zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky pri úprave styku s ním), toto zopakoval aj v podaní doručenom 31.10.2019). Výživné navrhoval neurčiť až v spojení s jeho

zmeneným návrhom na úpravu striedavej osobnej starostlivosti (podanie zo dňa 21.05.2020), pričom ani vtedy neargumentoval zmenou pomerov na jeho strane, ktoré by mu neumožňovali adekvátne prispievať na výživu maloletej. Pravdou je, že súd dokazovaním nezistil žiadnu zmenu pomerov, oproti obdobiu, kedy sám otec navrhoval výživné v sume 300 eur mesačne a to až do narodenia jeho syna (Q. narodený XX.XX.XXXX, neskôr sa otcovi narodilo aj druhé dieťa, dcéra P., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX). Je síce pravdou, že spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o. postupom času od roku 2020 znižovala tržby za poskytované právne služby, ktoré predstavovali prakticky jediný predmet činnosti spoločnosti. Na druhej strane, súd musí posudzovať aj skutočnosť, či otec po celý čas využíval v plnej miere svoje možnosti (vzdelanie, prax, pracovné skúsenosti), obzvlášť pokiaľ ide o obdobie rokov 2021 a 2022, kedy už jeho advokátska kancelária dlhodobo dosahovala príjem týmto faktorom nezodpovedajúci, a je dôvodné uzavrieť, že bolo v otcových možnostiach dosahovať príjem minimálne vo výške, akú dosahuje odkedy sa zamestnal a začal pracovať pre mesto Detva, odkedy otec dokáže spolu s príjmom zo spoločnosti Menton (a to aj po vykonaní exekučných zrážok), dosiahnuť príjem okolo 1.700 eur mesačne netto.

65. Dôležitou pre posúdenie možností otca je aj skutočnosť, že hoci sa v roku 2020 znížil príjem z tržieb na sumu 48.914 eur oproti 75.827 eur v roku 2019 a na sumu 14.629 eur v roku 2021 resp. sumu 5.498 eur v roku 2022 (čo inak korešponduje s vysvetlením otca, že sa advokátskej kancelárii v čase pandémii prestalo dariť – prišla o klientov), podľa verejne dostupných zdrojov (H., H.) mala spoločnosť v roku 2020 príjem 139.000 eur z predaja majetku a materiálu, v roku 2021 mala tento príjem dokonca 219.000). Z dokazovania vyplynulo, že sa jednalo o príjmy z predaja bytov, ktoré mala spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s.r.o (ďalej aj ako „spoločnosť“). v majetku, pričom následne z výťažku boli vyplatené záväzky spoločnosti (keďže aj tieto byty boli nadobudnuté z prostriedkov z úveru). V každom prípade, ako vyplýva zo samotných prevodných zmlúv, byt v Dúbravke bol predaný za celkovú sumu 169.900 eur, s tým, že suma 3.000 eur bola vyplatená ako provízia realitnej kancelárii, suma suma 33.887,59 eur bola vyplatená priamo predávajúcej spoločnosti, ktorá mala byt v majetku, suma 23.012,41 eur a suma 110.000 eur boli použité na vyplatenie vyčísleného zostatku hypotekárneho úveru (zmluva z č. l. 361 v spise). Pokiaľ ide o byt na I. J. K. B., suma 5.000 eur bola vyplatená ako provízia realitnej kancelárii, suma 134.000 eur bola vyplatená priamo spoločnosti. Súd bral do úvahy, že spoločnosť po predaji týchto dvoch bytov uhradila prakticky všetky záväzky vyplývajúce z účtovnej závierky za rok 2019 z bankových úverov, spolu 208 597 eur, rešpektoval, že uhradila aj podstatnú časť krátkodobých záväzkov. Spoločnosť však zároveň previedla na otca, ako spoločníka byt vo G., bez toho aby otec zaň musel spoločnosti uhradiť kúpnu cenu (malo sa jednať o započítanie pohľadávok voči otcovi), ktorý otec neskôr predal a použil podľa vlastných slov na osobnú spotrebu (hoci zo samotnej zmluvy o prevode (č. l. 898 v spise vyplýva, že suma 49.689,10 eur bola použitá za účelom splatenia a uhradenia pohľadávky záložného veriteľa z úveru tretej osoby – G. H., z čoho vyplýva, že konečnú výhodu z tejto sumy mala aktuálna priateľka otca, s ktorou sa otcovi neskôr narodili dve deti a zároveň suma 310,90 eur bola vyplatená z predaja bytu vo G. priamo otcovi. Tento príjem súd nemohol na strane otca nezohľadniť, obzvlášť, ak bol de facto naozaj použitý na osobnú spotrebu (ako to uviedol samotný otec, resp. na účel splatenia pohľadávky záložného veriteľa z úveru priateľky otca), ako príjem, ktorého časť mohla byť rovnako, ba priam prednostne, použitá na úhradu potrieb maloletej a preto nie je dôvod, aby ju súd nezohľadnil pri určení výživného na maloletú. Pri tvrdení otca, že kúpna cena pri nadobudnutí bytu vo G. bola riešená započítaním jeho pohľadávok pri spoločnosti, je potrebné uviesť, že takto vysoká suma záväzkov spoločnosti z účtovných závierok už nevyplýva, na ich úhradu postačoval takmer v celom rozsahu výťažok z bytov v B., a žiaden osobitný záväzok spoločnosti voči otcovi ako spoločníkovi, ktorý by odôvodňoval započítanie nevyplýva ani z účtovných závierok.

66. Skutočnosť, že narodením detí otcovi vznikli ďalšie vyživovacie povinnosti súd zohľadnil tým, že momentom narodenia syna Q. určil výživné už nie v sume 300 eur mesačne, ale v sume 200 eur mesačne. Narodenie ďalšej dcéry P. už súd nepovažoval za faktor majúci ďalší vplyv, resp. ktorý by mal by tiež odrazený v možnostiach otca a kvôli ktorému by malo byť znovu určované nižšie výživné. Rozhodnutie otca mať tretie dieťa je súdom rešpektované, zároveň je od otca spravodlivé požadovať, aby rešpektoval právo maloletej, na to, aby si otec voči nej plnil vyživovaciu povinnosť v zodpovedajúcej výške, a nie, aby táto bola neustále znižovaná v dôsledku ďalších rozhodnutí otca smerujúcich k rozširovaniu okruhu osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Suma 200 eur mesačne tak predstavuje (po narodení prostredného dieťaťa otca), aj pri pomere k súhrnnému netto príjmu otca v sume okolo 1700 eur mesačne primeranú výšku výživného zodpovedajúcu zároveň potrebám maloletej, ako aj možnostiam otca a berúcu do úvahy existenciu ďalších vyživovacích povinností otca.

67. Otec za celé obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu zaplatil na výživnom spolu sumu 7800 eur (5x 150 eur v roku 2024, 12 x 150 eur v roku 2023, 12 x 150 eur v roku 2022, 11 x 150 eur v roku 2021, 3 x 300 eur v roku 2020 a 2 x 150 eur a 2 x 300 eur v roku 2019). Za celé obdobie od podania návrhu matky (30.09.2019) mal zaplatiť spolu sumu 14.023,12 eur (3 x 300 eur v roku 2019, 12 x 300 eur v roku 2020, 12 x 300 eur v roku 2021, v roku 2022 do obdobia narodenia syna 1110 eur (300 eur za každý z prvých troch mesiacov roku a alikvotná časť z mesiaca apríl) a po narodení syna 1659,94 eur (alikvotná časť mesiaca apríl už zo sumy 200 eur a nasledujúcich 8 mesiacov po 200 eur), v roku 2023 12 x 200 eur a v roku 2024 za obdobie do právoplatnosti výroku, ktorým bolo rozvedené manželstvo, teda do 23.04.2024 to bolo 3 x 200 eur plus alikvotná časť za mesiac apríl, spolu 753,18 eur. Spolu tak mal otec na výživnom zaplatiť sumu 14.023,12 eur, zročné výživné, teda rozdiel medzi tým čo zaplatil a čo mal zaplatiť predstavuje sumu 6.223,12 eur. Súd bral do úvahy skutočnosť, že otec má aktuálne vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, a tak mu umožnil zročné výživné splácať v splátkach vo výške 175 eur mesačne, s tým, že prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, sa stáva splatnou celá zostávajúca suma zročného výživného.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V Bratislave dňa 05.06.2024

JUDr. Peter Kalata

sudca