Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobkyne D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X, XXX XX U. - V., zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, proti žalovaným 1/G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, XXX XX U., 2/ Š. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX U., 3/ D. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX U., 4/ D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX U., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., a to novovytvorenej parcely registra C KN č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 v celosti, vytvorenej Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 17.5.2021 úradne overeného 26.5.2021, ako aj novovytvorenej parcely registra C KN č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 v celosti, vytvorenej Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 17.5.2021 úradne overeného 26.5.2021.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou žiadala, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., a to novovytvorenej parcely registra C KN č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 v celosti, vytvorenej Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 17.5.2021 úradne overeného 26.5.2021, ako aj novovytvorenej parcely registra C KN č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 v celosti, vytvorenej Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 17.5.2021 úradne overeného 26.5.2021 a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou vo veľkosti podielu 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec H., okres Z., ktoré sú zapísané na LV č. XX ako parcela reg. „C“ č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - rod. dom súpisné č. XX na parcele XXXX ( ďalej aj len ako „Vlastnená nehnuteľnosť“). Žalobkyňa Vlastnené nehnuteľnosti nadobudla darovaním od svojich rodičov, G. G. nar. X.X.XXXX a T. G., nar. X.X.XXXX, o čom svedčí aj titul nadobudnutia uvedený na LV č. XX: Darovacia zmluva J.-XX/XX, ktorí tieto Vlastnené nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N208/75 dňa 6. júna 1975 od Ľ. O. a G. O.. Na Vlastnených nehnuteľnostiach boli už v čase ich nadobudnutia právnymi predchodcami žalobkyne v r. 1975 postavené stavby, ktoré na nich stoja doposiaľ, pričom zadnú časť nehnuteľnosti - pozemku ( pod železničnou traťou ) užíva žalobkyňa v rovnakom rozsahu, v akom ju užívali jej rodičia a pred nimi ich právni predchodcovia . Stavby postavené na Vlastnených nehnuteľnostiach boli počas užívania aj rekonštruované, najmä v roku 1993 prebehla rekonštrukcia ( prestavba a nadstavba ) celej budovy

- pri zachovaní jej pôvodného pôdorysu. Ani v priebehu tohto stavebného konania nebolo zistené, že by rekonštruovaný dom stál na iných pozemkoch než sú Vlastnené nehnuteľnosti. Krátko po kúpe Vlastnených nehnuteľností rodičmi žalobkyne a to v roku 1982, p. G. O., bytom Stratená XX, oslovila

rodičov žalobkyne ( v tom čase vlastníkov ) s tým, že časť dvora pod železničnou traťou je údajne v jej vlastníctve a požadovala od nich, aby jej za ňu zaplatili. Napriek tomu, že v teréne neboli vyznačené žiadne hranice pozemkov, a zadná časť pozemku končila pod násypom trate, a nároky p. O. neboli overované ani na mape, ani vyznačením hranice v reále na pozemku, rodičia žalobkyne a to p. G. G. a T. G.Á. vyplatili p. G. O. dňa XX.X.XXXX sumu 1.200 Kčs za odkúpenie parcely XXXX/X. Týmto považovali celú záležitosť údajného užívania jej pozemkov za uzavretú, a nehnuteľnosti užívali v nezmenenom rozsahu, a po ich darovaní ich v rovnakom nezmenenom rozsahu užíva žalobkyňa doposiaľ. Je potrebné dodať, že ani po úhrade sumy 1.200 Kčs nedošlo zo strany právnych predchodcov žalobkyne k nejakému posunu hraníc užívania, pretože žiadne hranice užívania v zadnej časti pozemkov neboli, ide o zadnú časť parcely priamo pod traťou, kde jednoducho končí pozemok za domom a ide svah a železničná trať t.j. tento pozemok vždy užívali vlastníci domu súp. č. XX. Nehnuteľnosti užívala žalobkyňa a pred ňou jej právni predchodcovia - rodičia - v nezmenenom rozsahu od roku 1975, a pred nimi po neznámu dobu aj ich právni predchodcovia, ako to vyplýva aj z čestných prehlásení pripojených k žalobe. Žalobkyňa a jej rodičia užívali nehnuteľnosti nerušene minimálne od roku 1982 a to približne až do roku 2019, keď v dôsledku sporov medzi žalobkyňou a susedmi vznikli aj spory ohľadom oplotenia či užívania jednotlivých parciel, a až v roku 2020 zaslal žalovaný v 2. rade p. Š. Z. otcovi žalobkyne list, v ktorom poukázal na údajné neoprávnené užívanie parcely XXXX/X. Po vzniku sporov a zisťovaní miestnych pomerov ( ktoré sú obsahom čestných vyhlásení ) a skutočností bolo následne žalobkyňou zistené, že samotné hranice pozemkov sú vytýčené nesprávne a to najmä že je nesúlad stavby na parcele XXXX a nesúlad stabilizovanej hranice tejto parcely, ale bolo zistené aj to, že stavba vlastnená žalobkyňou stojí nielen na ňou vlastnenej parcele č. XXXX, ale sčasti aj na parcele XXXX/X. V rodinnom archíve bolo nájdené čestné prehlásenie p. G. O. o odstúpení tejto parcely za sumu 1.200 Kčs a teda k žiadnemu neoprávnenému užívaniu nedošlo, nakoľko táto parcela bola de facto odkúpená, ale de iure nedošlo k jej vkladu do katastra. Žalobkyňa si na vlastné náklady nechala vyhotoviť Geometrický plán vyhotovený dňa 17.5.2021 Ing. Jaroslavom Palackom, číslo plánu 46933239-85/2020, úradne overený 26.5.2021, podľa ktorého stavba súp. č. XX stojí aj na časti parcely XXXX/X a to v rozsahu XX m2 ( na pláne vyznačená nová parcela XXXX/X ) a žalobkyňa užíva aj pozemok časť parcely XXXX/X a to v rozsahu XX m2 ( na pláne vyznačená parcela XXXX/X ) - ide o pozemok za domom pod traťou. Parcela č. XXXX/ X nachádzajúca sa v katastrálnom území H., obec H., okres Z., je zapísaná na LV č. XXX a ako podieloví spoluvlastníci sú uvedení žalovaní v 1. až 4 rade v rôznej veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom je pravdepodobné, že túto parcelu XXXX/X nadobudli žalovaní od p. G. O. či jej právnych nástupcov. Sporné parcely na účely tejto žaloby sú tak Geometrickým plánom č. XXXXXXXX vyhotoveným Ing. Jaroslavom Palackom dňa 17.5.2021 úradne overeným 26.5.2021, novovytvorené parcely reg. „C“ číslo XXXX/X o výmere XX m2 a číslo XXXX/X o výmere XX m2, ktoré vznikli odčlenením od parcely XXXX/ X pôvodne o výmere XX m2. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ust. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. V zmysle oprávneným držiteľom je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá platí vždy, pokiaľ sa nepodarí preukázať, že platí opak. A ak má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť v nepretržitej držbe po dobu 10 rokov stáva sa vlastníkom nehnuteľnosti. K oprávnenosti držby žalobkyňa uvádza, že jej právni predchodcovia nadobudli Vlastnené nehnuteľnosti v roku 1975 riadnou kúpnou zmluvou, a tieto nepretržite od roku 1975 do roku 2005 užívali v nezmenenom rozsahu, a od roku 2005 doposiaľ ich v nezmenenom rozsahu užíva žalobkyňa. Vzhľadom na charakter pozemku a domu sa už pri kúpe Vlastných nehnuteľností mohli právni predchodcovia žalobkyne oprávnene domnievať, že súčasťou Vlastnených parciel sú aj Sporné parcely ( nakoľko sú sčasti zastavané domom a sčasti ide o časť za domom ), ale ak by aj súd tento názor nezastával, tak nakoľko v roku 1982 právni predchodcovia žalobkyne vyplatili p. G. O. za parcelu č. XXXX/X sumu 1.200 Kčs, najneskôr od r. 1982 sa stali dobromyseľnými držiteľmi aj užívateľmi aj parcely XXXX/X a to minimálne v rozsahu Sporných parciel, t.j. v rozsahu, v akom Sporné parcely užívali a užívajú od roku 1975. Žalobkyňa poukázala na to, že aj keď jej rodičia vyplatili p. G. O. zrejme cenu za celú parcelu XXXX/X, reálne z nej užívali a užívajú len časť spolu o výmere XX m2, a len túto časť si žalobkyňa nárokuje touto žalobou. Minimálne od roku 1982 do roku 2019 resp. 2020 nedošlo k žiadnemu faktickému ani právnemu úkonu zo strany akejkoľvek osoby, ktorý by mohol mať za následok prerušenie oprávnenosti držby, žiaden subjekt sa počas tejto doby nevzniesol námietku neoprávneného užívania Sporných parciel žalobkyňou či jej právnymi predchodcami, a takáto námietka nebola vznesená ani počas stavebného konania v r. 1993, kedy so samotnou prestavbou domu pomáhali aj susedia. Zákonom daná vydržacia doba tak účinne uplynula už minimálne právnym

predchodcom žalobkyne, ktorí však Vlastnené nehnuteľnosti previedli na žalobkyňu ako svoju dcéru, ktorá ich užíva rovnako už viac ako 10 rokov. Žalovaní v 1. až 4 rade sú len formálni pozemno- knižný spoluvlastníci, ktorí Sporné parcely nikdy neužívali. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností a teda aj na určení vlastníckeho práva k Spornej nehnuteľnosti, nakoľko v súčasnosti v jej prospech nesvedčí zápis v evidencii katastra a teda je obmedzené jej vlastnícke právo a to konkrétne právo voľne a v súlade s právnymi predpismi disponovať ( scudzovať ) Sporné nehnuteľnosti, aj keď jej patria, a zároveň súčasný stav ako je v evidencii vytvára medzi sporovými stranami spory. Žalobkyňa má teda naliehavý právny záujme na podaní tejto žaloby v zmysle ust. . Dohoda medzi sporovými stranami nie je vzhľadom na narušené vzťahy možná. Aktívna legitimácia žalobkyne je daná tým, že má v súčasnosti po svojich právnych predchodcoch v držbe a užívaní Sporné parcely. Pasívna legitimácia žalovaných v 1. až 4. rade je daná tým, že sú zapísaní v evidencii katastra ako vlastníci Sporných nehnuteľností.

2. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení uviedli, že parcelu XXXX/X vlastnia od roku 1987, nadobudli ju kúpno-predajnou zmluvou s pani O.. Na základe tejto zmluvy bol uskutočnený vklad do katastra, kde táto parcela dodnes figuruje ako ich vlastníctvo. Pri kúpe a podpise zmluvy sa p. O. ani slovom nezmienila, že už v minulosti túto parcelu niekomu predala. Ani sused p. G. nikdy nespomenul že má odkúpenú parcelu, ktorá prislúcha k ich nehnuteľnosti. Musia podotknúť, že p. G. má len nejaké doma napísané čestné prehlásenie o odstúpení tejto parcely, no žiaden vklad ani záznam v katastri. Sporná parcela je teda ich majetkom, so všetkými správne vykonanými náležitosťami a postupmi pre nadobudnutie majetku. Nevidia dôvod na to, aby to bolo spochybňované. Nikdy si nenárokovali na užívanie ani oplotenie tejto parcely, keďže je za domom p. H.. Zlom však nastal keď p. H. so svojím otcom začali svojvoľne nabíjať kolíky pred vstupom do ich dvora, čím im znemožnili vstup a plynulý prechod na ich pozemok. Ide o akýsi čudný malý výstupok pozemku zasahujúci do prístupovej cesty k ich domu. Na tomto malom kúsku pozemku p. H. nemôže nič stavať, ani ho nijako plnohodnotne využívať, ide jej len o znepríjemňovanie susedského spolunažívania. Nemajú v úmysle využívať parcelu XXXX/X, ale žiadajú o upravenie hraníc medzi ich domami, aby viac p. H. nenatĺkala kolíky pred ich bránu a neznepríjemňovala im tým život a kľud, ktorý chcú mať na svojej chalupe. Keďže boli roky presvedčení o tom, že kataster je smerodajný pri určení vlastníctva a to čo je zakreslené v mapách katastra je fakt, cítia rozhorčenie a krivdu, preto si myslia, že úpravou hraníc, resp. výmenou parciel, by dospeli k dohode a ukončili tieto nezmyselné spory.

3. Žalovaní 1/ a 4/ súhlasili so stanoviskom žalovaných 2/ a 3/.

4. Žalobkyňa zotrvávala na svojom stanovisku.

5. Podľa / držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

6. Podľa / ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

7. Podľa / oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

8. Podľa / do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to LV č. XX pre kat. územie H., Notárskou zápisnicou N208/75, Stavebným povolením, Žiadosťou, Kolaudačným rozhodnutím, Čestným prehlásením G. O., Čestným vyhlásením J.Z. O., Čestným vyhlásením Ľ. O., Čestným vyhlásením N. O., Listom žalovaného zo dňa 23.09. 2020 a Geometrickým plánom, LV č. XXX kat. územie H..

XX. Z čestného vyhlásenia Ľ. O. rod. O., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. XX zo dňa 14.05. 2021 vyplýva, že od svojho narodenia žil v osade Š. v obci H. v obytnom dome č. XXX. Pamätá si, že k domu patrila hospodárska budova, ktorá stála pozdĺž železničnej trate. Budova mala dve miestnosti - maštaľ a komoru. Jeho otec hovoril, že v roku 1949 bola obitá jej šindľová strecha plechom z dôvodu ochrany

pred iskrami z parných lokomotív. Jeho mama J. O. spomínala, že keď sa v roku 1957 vydala do rodiny, ako veno si priviedla kravu, ktorú ustajnila v spomínanej hospodárskej budove. Dom s pozemkom užívali až do roku 1974. V roku 1975 jeho otec Ľ. O. s jeho strýkom G.P. O., nehnuteľnosti s dvorom predali rodine G..

11. Z čestného vyhlásenia N. O., rod. Z., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. XX zo dňa 14.05. 2021 vyplýva, že do obce H. sa presťahovala s rodičmi ako trinásťročná. Už v tom čase registrovala pri obytnom dome č. XXX, v časti Š. pri železničnej stanici hospodársku budovu, ktorá bola situovaná pozdĺž železničnej trati, kolmo na obytný dom. Budova mala šikmú strechu obitú plechom. Bola rozdelená na dve časti - maštaľ a špajzu. Od októbra 1975 sa zamestnala v spoločnosti Československé štátne dráhy ako pracovníčka v pokladni na stanici v obci H.. Denne niekoľkokrát prechádzala okolo spomínaného objektu, ktorý tam stál a doteraz stojí. V tom istom roku kúpila pozemok s budovami (obytnou a hospodárskou) rodina G., ktorá oba objekty zrekonštruovala a dodnes ich užíva.

12. Z čestného vyhlásenia J. O., rod. Y., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. XX zo dňa 23.10. 2019 vyplýva, že je vdovou po nebohom Ľ. O., nar. XX.XX. XXXX, zomrelom XX.XX. XXXX. S manželom mnoho rokov, až do roku 1974 bývali v H. v dome č.p. XXX, postavenom na parc.č. XXXX. Po celý čas nerušene užívali dvor až po svah patriaci k železničnej trati, pričom jej manžel vždy tvrdil, že celý tento dvor tak užívali ako svoj už jeho rodičia. V roku 1975 jej manžel spolu so svojím bratom G.Á. O., nar. XX.XX. XXXX, odpredali uvedený dom s pozemkom manželom G. G., nar. XX.XX. XXXX a T. G., rod. L., nar. XX.XX. XXXX, vtedy trvale bytom v U., za kúpnu cenu 30.000,- Kčs. Spomína si, že o niekoľko rokov, asi v roku 1981 - 82 oslovili G.Á. jej manžela s tým, že švagriná jej svokry N. O., G. O., ktorú v obci prezývali „Hrubá Ula“, im vytýkala, že časť dvora pod železničnou traťou je jej vlastníctvom a žiada, aby mu za ňu zaplatili. Jej manžel im tvrdil, že to nie je pravda, lebo celý dvor, tak, ako ho predtým užívali, vlastnili už jeho rodičia. Pán G. na to povedal, že nechce mať s nikým žiadne nepríjemnosti a že spornú časť dvora od G. O. odkúpia. Neskôr sa dopočula, že tú spornú časť, teraz z katastrálnej mapy vie, že ide o parc.č. XXXX/X, od G. O. kúpili za 1.200,- Kčs. Odvtedy G. celý dvor aj so spomenutou parcelou nerušene užívali ako svoju a nepočula, že by v tejto súvislosti boli medzi nimi a dedičmi G. O. akékoľvek nezhody.

13. Zo svedeckej výpovede G. G., otca žalobkyne súd zistil, že bol v roku 1982 vyzvaný susedou p. O., aby s ňou prejednal pôdu, spornú časť. Išiel za bývalým majiteľom Ľ. O. a jeho manželkou a pýtal sa na veci. Povedal, že to užíval on, pokiaľ tam žil aj jeho matka. Stále žiadala p. O., aby to nejako vysporiadal, mali dobrý susedský vzťah. Vyplatil jej tak, ako si to priala 1.200,- Kčs, čo aj podpísala, bola tam prítomná jeho svokra p. L. a jej švagor B. L.. Od vtedy žiadny problém so susedom nemal, nepovažoval za potrebné ich na nič vyzývať, dohoda bola slovná, nič k tomu nemali, že to užíval.

14. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. Znenie ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby. Týmito sú: predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba, vydržacia doba.

15. Vlastníctvo možno vydržať aj k časti parcely, pretože aj táto je pozemkom. Pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sa však vyžaduje zameranie tohto pozemku geometrickým plánom. Predmetom vydržania môže byť aj časť stavby, ak je reálne stavebnotechnicky oddeliteľná od zvyšku stavby, a teda môže byť ako samostatná vec zapísaná do katastra nehnuteľností. Predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci.

16. Vydržacia doba je tri roky u hnuteľných vecí a desať rokov u nehnuteľností. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba nepretržitá. Oprávnený držiteľ si však do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu alebo predchodcov. Doby, v rámci ktorých vykonávali oprávnenú držbu rôzni držitelia, však musia na seba navzájom nadväzovať a nesmú byť prerušené dobou, počas ktorej bola vec v

neoprávnenej držbe alebo nebola v držbe žiadnej osoby. K zmene osoby oprávneného držiteľa pritom dochádza na základe rovnakých skutočností, ako je tomu pri prevode alebo prechode vlastníctva, keďže tak aktuálny oprávnený držiteľ ako i jeho právny predchodca sa domnievajú, že im patrí vlastnícke právo.

17. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. vyplýva, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

18. Súd považoval za preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne nadobudli nehnuteľnosti v roku 1975 riadnou kúpnou zmluvou, a tieto nepretržite od roku 1975 do roku 2005 užívali v nezmenenom rozsahu, a od roku 2005 doposiaľ ich v nezmenenom rozsahu užíva žalobkyňa. Vzhľadom na charakter pozemku a domu sa už pri kúpe nehnuteľností mohli právni predchodcovia žalobkyne oprávnene domnievať, že súčasťou týchto parciel sú aj sporné parcely ( nakoľko sú sčasti zastavané domom a sčasti ide o časť za domom ). V roku 1982 právni predchodcovia žalobkyne vyplatili p. G. O. za parcelu č. XXXX/X sumu 1.200 Kčs, najneskôr od r. 1982 sa stali dobromyseľnými držiteľmi aj užívateľmi aj parcely XXXX/X a to minimálne v rozsahu, v akom sporné parcely užívali a užívajú od roku 1975. Žalobkyňa poukázala na to, že aj keď jej rodičia vyplatili p. G. O. zrejme cenu za celú parcelu XXXX/X, reálne z nej užívali a užívajú len časť spolu o výmere XX m2, a len túto časť si žalobkyňa nárokuje touto žalobou. Minimálne od roku 1982 do roku 2019 resp. 2020 nedošlo k žiadnemu faktickému ani právnemu úkonu zo strany akejkoľvek osoby, ktorý by mohol mať za následok prerušenie oprávnenosti držby, žiaden subjekt sa počas tejto doby nevzniesol námietku neoprávneného užívania sporných parciel žalobkyňou či jej právnymi predchodcami, a takáto námietka nebola vznesená ani počas stavebného konania v r. 1993. Zákonom daná vydržacia doba tak účinne uplynula už minimálne právnym predchodcom žalobkyne. Žalobkyňa ich užíva rovnako už viac ako 10 rokov. Žalovaní v 1. až 4 rade sú len formálni pozemno- knižný spoluvlastníci, ktorí sporné parcely nikdy neužívali. Žalobkyňa má teda naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby v zmysle ust. . Aktívna legitimácia žalobkyne je daná tým, že má v súčasnosti po svojich právnych predchodcoch v držbe a užívaní sporné parcely. Pasívna legitimácia žalovaných v 1. až 4. rade je daná tým, že sú zapísaní v evidencii katastra ako vlastníci týchto nehnuteľností. Žalovaní vo svojom vyjadrení relevantne nespochybnili v žalobe uplatnené nároky žalobkyne, potvrdzujú, že si nenárokovali užívanie spornej parcely, keďže je za domom žalobkyne, čím potvrdzujú, že ju užívala aj užíva žalobkyňa a pred tým jej právni predchodcovia. Rovnako sa vyjadrili, že nemajú v úmysle využívať parcelu XXXX/X, požadujú len upravenie hraníc medzi pozemkami, čo ale nie je predmetom tohto sporu a nič nebráni žalovaným si svoje sporné časti nehnuteľnosti vysporiadať.

19. Vzhľadom na dlhoročné správanie sa žalovaných (vlastníkov), ktorí „uznávali“ vlastníctvo žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov k predmetným nehnuteľnostiam, títo boli z ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že je právny titul vydržania. Účelom vydržania v tomto prípade je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav do stavu právneho.

20. Z týchto podstatných dôvodov súd žalobe vyhovel.

21. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady za zavinenie ( ).

23. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

24. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno považovať

za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

25. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

26. K aplikácii ust. dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

27. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

28. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

29. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. .

30. Súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v charaktere tohto konania, keď žalovaní tento spor nevyvolali, k spornej nehnuteľnosti majú nadobúdací titul. Žalobkyňa mala na tomto konaní právny záujem, v jej záujme je, aby došlo k zosúladeniu právneho stavu so stavom faktickým. Súd by teda rozhodnutie o trovách konania len podľa úspechu v konaní nepovažoval za spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučny poriadok).