Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX, XXX XX E., Česká republika, v zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom: Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 22.12.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) žalobcovi podľa Z z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZSP“) zamietla žiadosť o starobný dôchodok z 16. júna 2020.

2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namieta, že pri posúdení nároku na starobný dôchodok nebolo prihliadnuté na obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v služobnom pomere. Žiada priznať krátený starobný dôchodok a poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. z 28. októbra 2009, z 15. augusta 2011 a z 14. decembra 2016. K odvolaniu priložil kópie napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2020, oznámenia údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 9. januára 2020, potvrdenia o zamestnaní z 30. decembra 2005 a potvrdenia železničnej polície zo dňa 16. januára 2006.

3. Žalovaná Sociálna poisťovňa (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2020 podľa § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 255 ods. 5, § 60 ods. 2, 10, § 65 ods. 1, 2 ZSP a vecne tým, že z administratívneho spisu mala za zrejmé, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou, spísanou prostredníctvom Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Mělník dňa

16. júna 2020. Starobný dôchodok žiadal priznať od 26. júna 2020. Dôchodkový vek žalobca dovŕšil 26. júna 2020.

5. Žalobcovi bol od 1. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok za dobu služby v II, pracovnej kategórii od 30. septembra 1976 do 26. septembra 1978 a od 1. júna 1982 do 31. decembra 2005. Z obsahu spisového materiálu, podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- OSZ-503-23/2019-VZ zo dňa 9. januára 2020 žalovanej vyplynulo, že žalobcovi bola na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotená doba služobného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany železníc a následne bez prerušenia vo Federálnej železničnej polícii a Železničnej polícii v rozsahu 25 rokov a 217 dní v III. pracovnej kategórii.

6. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s a v znení sa doba služobného pomeru od 30. septembra 1976 do 26. septembra 1978 a od 1. júna 1982 do 31. decembra 2005 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zhodnotená.

7. Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa v znení zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

8. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu. dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke V prípade účastníka konania takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade účastníka konania zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Sociálna poisťovne inak rozhodla len v individuálnych prípadoch, v ktorých súd Slovenskej republiky Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí.

II. Správna žaloba

9. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.02.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 22.12.2020.

10. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je poberateľom výsluhového dôchodku podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva železničnej polície č. GRŽP-503-1/2006-OSZZ-SZ z 11.01.2006 pre ktorý bola zhodnotená doba služby 01.06.1982 - 31.12.2005. Následne požiadal o starobný dôchodok za dobu odpracovanú v civile v rokoch 1973 - 1982, pričom žalovaná túto žiadosť zamietla.

11. Žalobca namieta, že žalovaná (druhostupňový aj prvostupňový správny orgán) nerešpektujú ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, t.j. pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku (resp. obdobnej dávky) je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky. Tento ustálený právny

názor Najvyššieho súdu SR nie je viazaný len na prípady, keď policajt získal zamestnanie (dobu služby) v I. a/alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Žalobca poukazuje na nasledovnú ustálenú judikatúru: R 40/2007, R 83/2013, R 55/2011. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Ďalej žalobca namieta, že je pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.

12. Žalobca tvrdí, že má nárok na výpočet starobného dôchodku v súlade s Medzinárodným dohovorom č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, čl.33 odst.2 (výpočet teoretického starobného dôchodku z celej doby poistenia a jeho následné krátenie). Žalovaná odmieta rešpektovať ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR pri priznávaní starobného dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku a vôbec sa nezaoberala ani možnosťou použitia ustanovení Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Z článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia inštitúcia sociálneho poistenia štátu nariadenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa musí priznať dôchodok za doby poistenia dlhšie ako jeden rok. Žalobca nemá zhodnotených 8 rokov a 275 dní dôchodkového poistenia a preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené žalovaná pochybila keď nezohľadnila civilnú dobu žalobcu pri rozhodovaní o starobnom dôchodku.

III. Vyjadrenie žalovanej

13. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že námietky žalobcu, uvedené v správnej žalobe, sú v zásade totožné s námietkami, ktoré uviedol v odvolaní, podanom proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie. K správnej žalobe žalovaná uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 16. júna 2020, ktorý žiadal priznať od 16. júna 2020. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2020 prvostupňový orgán žalovanej podľa v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu zamietol. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňom 26. júna 2020. K uvedenému dňu získal 6 rokov a 275 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej ako 15 rokov, preto nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-503 23/2019-VZ zo dňa 9. januára 2020 vyplýva, že žalobcovi bol od 1. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok za dobu služby v III. pracovnej kategórii od 30. septembra 1976 do 26. septembra 1978 a od 1. júna 1982 do 31. decembra 2005. Z čoho vyplýva, že na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku, bola zhodnotená doba služobného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany železníc a následne bez prerušenia vo Federálnej železničnej polícii a Železničnej polícii v rozsahu 25 rokov a 217 dní vili, pracovnej kategórii. Zamestnanie v služobnom pomere žalobcu nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.

14. K námietke právneho zástupcu žalobcu o nezohľadnení civilnej doby, žalovaná uvádza, že služba žalobcu v období trvania jeho služobného pomeru v Železničnej polícii nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a výsluhový dôchodok mu bol priznaný, v súlade s a Z. z v znení neskorších predpisov sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania v Železničnej polícii nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas doby služby policajta nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov, dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky vyplývajúce zoradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp.

kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku. Poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. nie je dôvodné, nakoľko predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a preto v prípade žalobcu nie je možné postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Rovnako poukazovanie žalobcu na iné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je dôvodné, nakoľko právny názor, vyslovený v týchto rozsudkoch, doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú poklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok.

15. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV. Replika žalobcu

16. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že vyjadrenie žalovanej nie je spôsobilé spochybniť žalobné dôvody ani obhájiť nezákonné napadnuté rozhodnutie. Žalovaná sa vôbec nebola schopná vysporiadať sa s žalobným dôvodom uvedeným v bode 2. žaloby - Podľa článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia inštitúcia sociálneho poistenia štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, nemusí priznať dôchodok za doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ak sú tieto doby poistenia kratšie ako jeden rok a ich zhodnotením nevznikne nárok na dôchodok. Z uvedeného článku nariadenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa musí priznať dôchodok za doby poistenia dlhšie ako jeden rok. Žalobca nemá zhodnotených 8 rokov a 275 dní dôchodkového poistenia a preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne. Žalovaná sa s ustálenou judikatúrou na ktorú poukazuje žalobca vysporiadala nasledovným vágnym a všeobecným tvrdením: „Rovnako poukazovanie žalobcu na iné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je dôvodné, nakoľko právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. Uvedené vyjadrenie vyjadruje svojvôľu žalovanej a jej účelovú ignoráciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Pojem „zovšeobecnenia “ rozsudku nie je pojem aprobovaný platnou právnou úpravou ani odbornou literatúrou. Jedná sa o svojvôľu žalovanej, kedy sa rozhodne niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aplikovať v ďalšej svojej činnosti a iné úplne ignoruje. Jedná sa o porušenie princípu právnej istoty a právneho štátu.

17. Ak by žalovaná priznávala teoretické krátenie iba vojakom/ policajtom slúžiacim v I. a II. kategórií funkcií a nepriznávala by ho policajtom slúžiacim v III. kategórií dochádzalo by k nedôvodnej diskriminácií tejto skupiny obyvateľov a bolo by porušené ich právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

V. Relevantná právna úprava

18. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

19. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

20. Podľa § 66 ods. 1 ZSP, sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

21. Podľa § 255 ods. 5 ZSP, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 274 ods. 1 ZSP, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

24. Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

25. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“).

26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach ( , a ) a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. O žalobe rozhodol tunajší súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

27. Spornou medzi účastníkmi bola otázka započítania resp. nezapočítania doby trvania služobného pomeru žalobcu v rozsahu 8 rokov a 275 dní dôchodkového poistenia, do obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ust. a nasledujúcich ustanovení o sociálnom poistení.

28. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a podľa ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval.

29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému

sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

30. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 15.08.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

31. Pojmom „policajt“ sa podľa v znení neskorších predpisov sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. NS SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa .“

33. NS SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 27.07.2016 uviedol: ...„Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti ( v spojení s ), nakoľko tieto sú v zmysle SR, analogicky , záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.“

34. Správny súd teda zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa je pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol, a v prípade, že je

poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku, primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP, je preto jej postup s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP a nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach..

35. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. , a ; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi na účely starobného dôchodku podľa , t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia zhodnotená, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. , ZSP - „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj príslušníka Železničnej polície) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky.

36. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na čo poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP, mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala posúdiť nárok na starobný dôchodok a následne po vzniku nároku vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Nárok na starobný dôchodok by žalobcovi potom vznikol vo výške zistenej rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Najviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky.

37. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa , t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

38. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jej sumy je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky

starobného dôchodku možno jej sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

39. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nepostupovala správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia za službu napr. príslušníka Železničnej polície. Týmto postupom mu tak odňala jej dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 22.12.2020 tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, ktorá opätovne posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, zohľadní celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia. Bude vychádzať z právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorý je založený na ustálenej judikatúre NS SR, napr. na názore vyjadrenom v rozsudku sp.zn. zo dňa 15.08.2012 publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) v ktorom NS uviedol:...“ a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným aj v ostatnej prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej zo dňa 22.12.2020 podľa ust. zrušil a vec podľa prvá veta vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).