Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-11-2021.pdf
PDF · 131.52 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: F. S., nar. XX. XX. XXXX, B. rad XX, K., zastúpený JUDr. Gergely Pšenák, advokát, M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, IČO: 42 369 436, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 24. 03. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100001583/2021 zo dňa 04. 01. 2021, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100001583/2021 zo dňa 04. 01. 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo (ďalej len „žalovaný“) rozhodol rozhodnutím č. 102146071/2019 zo dňa 11. 09. 2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“, resp. „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.751,70 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 nižšej ako daň, ktorú mal odviesť. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 17. 09. 2019. Právoplatným sa stalo dňom 17. 10. 2019 a vykonateľným dňom 05. 11. 2019.
2. Výzvou zo dňa 25. 11. 2020 následne žalovaný vyzval žalobcu podľa § 80 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na pokute vo výške 8.751,70 eur, splatnej dňa 04. 11. 2019, uloženej rozhodnutím žalovaného č. 102146071/2019 zo dňa 11. 09. 2019, v náhradnej lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
Proti uvedenej výzve podal žalobca námietky zo dňa 14. 12. 2020, o ktorých rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
3. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100001583/2021 zo dňa 04. 01. 2021 žalovaný podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 16. 12. 2020 proti výzve č. 101827346/2020 zo dňa 25. 11. 2020 na zaplatenie daňového nedoplatku.
4. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkový stav, námietku žalobcu a po preverení námietky skonštatoval, že žalobcovi na základe rozhodnutia žalovaného č. 102146071/2019 zo dňa 11. 09. 2019 vyplynula povinnosť zaplatiť vyrubenú pokutu vo výške 8.751,70 eur v lehote splatnosti do 04. 11. 2019. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17. 09. 2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2019.
Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32OdK/211/2019 zo dňa 19. 11. 2019, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 228/2019 dňa 26. 11. 2019 bol vyhlásený konkurz (oddlženie konkurzom) na majetok žalobcu. Za správcu bola ustanovená Ing. A. I.. Žalobca dňa 27. 11. 2019 vstúpil do konkurzu - oddlženia formou konkurzu. Predmetom oddlženia pre správcu dane sú v súlade s § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). Rozhodujúci deň je posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, t.j. v danom prípade 31. 10. 2019.
Následne žalovaný poukázal na § 68 ods. 4 písm. a), § 2 písm. b), f), § 158 ods. 1, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a tiež skutočnosť, že daňový nedoplatok uvedený vo výzve č. 101827346/2020 zo dňa 25. 11. 2020 vznikol z právoplatného rozhodnutia žalovaného č. 102146071/2019 zo dňa 11. 09. 2019, bol splatný dňa 04. 11. 2019 a dňom 05. 11. 2019 sa stal daňovým nedoplatkom. V tomto prípade považoval za daňové nedoplatky vzniknuté do rozhodujúceho dňa tie, ktoré boli evidované k 31. 10. 2019.
5. Preto aj ustálil, že daňový nedoplatok, ktorý vznikol dňa 05. 11. 2019, nie je pohľadávkou vzniknutou do rozhodujúceho dňa, nespĺňa podmienku prihlásenia do oddlžovacieho konkurzu, nie je dotknutý oddlžením.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
6. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 24. 03. 2021 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 01. 2021 o nevyhovení námietke žalobcu.
7. V rámci podanej žaloby namietal nesprávnosť rozhodnutia žalovaného spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení žalovaného, ako aj skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že daňový nedoplatok žalobcu vznikol pred rozhodujúcim dňom t.j. pred dňom 05. 11. 2019 a preto nespĺňa podmienku prihlásenia do oddlžovacieho konkurzu a tento daňový nedoplatok nie je dotknutý oddlžením. Uvedené odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu považoval za v rozpore so zákonom. Samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102146071/2019 zo dňa 11. 09. 2019 (ďalej aj len „rozhodnutie daňového úradu“), kde bola vyrubená žalobcovi pokuta vo výške 8.751,70 eur, nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 10. 2019. Ako rozhodujúci deň žalovaný určil deň 30.10.2019.
S poukazom na uvedené mal za to, že námietka žalobcu je plne dôvodná proti výzve žalovaného na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na pokute vo výške 8.751,70 eur uloženej rozhodnutím daňového úradu a to z dôvodu oddlženia žalobcu, nakoľko žalobca bol oddlžený uznesením Okresného súdu Nitra v konaní číslo 32OdK/211/2019 zo dňa 19. 11. 2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 228/2019 dňa 26. 11. 2019, K100334, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 11. 2019.
Žalovaným evidovaná pohľadávka je podľa názoru žalobcu v zmysle zákona o konkurze vylúčená z uspokojenia, t. j. je voči nemu nevymáhateľná.
8. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej nárok na príslušenstvo k istine pohľadávky vzniká každým aj začatým dňom omeškania s riadnym a včasným plnením dlžníkovej povinnosti. Tak ako je to správne vypočítané podľa rozpisu na 1.053 dní omeškania v rozhodnutí Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo s číslom konania 102146071/2019 zo dňa 11.09.2019. Pre vznik veriteľovho nároku na pokutu nie je rozhodujúci deň vydania alebo deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola stanovená jej výška, nakoľko tento nárok je opakujúcim sa plnením, na ktorý vzniká veriteľovi nárok v deň nasledujúci po dni porušení dlžníkovej povinnosti a opakuje sa každým ďalším aj začatým dňom jeho omeškania ako aj pred vydaním rozhodnutia tak aj po jeho vydaní až do riadneho splnenia dlžníkovej povinnosti.
Žalobca tiež poukázal na § 166b zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a mal za to, že nárok na pokutu, o ktorú zvýšil žalovaný svoju pohľadávku voči jeho osobe vo vyrubovacom konaní, vznikal deň po dni počas 1.053 dní, tak ako je to uvedené v predmetnom rozhodnutí. Prvý deň, v ktorý vznikol žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania, neskôr vo forme predmetnej pokuty - ako verejnoprávnej peňažnej sankcie - predchádzal rozhodujúcemu dňu a preto je táto pohľadávka vylúčená z uspokojenia.
9. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho navrhol správnemu súdu zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na nové konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 08. 2021 a uviedol, že žalovaný dňa 11. 09. 2019 vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 8.751,70 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko vykonaním daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 žalovaný zistil, že daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie je nižšia ako daňová povinnosť zistená daňovou kontrolou. Predmetné rozhodnutie o uložení pokuty bolo žalobcovi doručené dňa 17. 09. 2019, právoplatnosť nadobudlo dňa 17. 10. 2019, splatné bolo dňa 04. 11. 2019 a vykonateľné sa stalo dňa 05. 11. 2019.
11. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný opísal skutkový stav a obsah žaloby v zhode tak, ako sú uvedené v čl. I., II. a III. tohto odôvodnenia, preto správny súd ich na tomto mieste neopakuje. Následne žalovaný vymedzil, že spornou skutočnosťou v tomto prípade je otázka posúdenia okamihu vzniku pohľadávky vo forme pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená žalovaným podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a či žalovanému vznikla povinnosť prihlásiť takúto pohľadávku z titulu pokuty prihláškou do konkurzu.
Mal za to, že rozhodujúcim dňom je posledný deň mesiaca, ktorý predchádzal mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, v danom prípade je to deň 31. 10. 2019. V zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, pohľadávky dotknuté oddlžením v tomto prípade sú tie, ktoré vznikli do 31. 10. 2019. Na základe uvedeného boli do konkurzu na majetok žalobcu žalovaným prihlásené všetky daňové nedoplatky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, t.j. daňové nedoplatky, ktoré vznikli do rozhodujúce dňa 31. 10. 2019.
Daňový nedoplatok na pokute vo výške 8.751,70 eur, ktorý vznikol dňa 05. 11. 2019 a na ktorého úhradu vyzval žalovaný žalobcu výzvou zo dňa 25. 11. 2020, nie je pohľadávkou vzniknutou do rozhodujúce dňa, nespĺňa podmienku prihlásenia do oddlžovacieho konkurzu, nie je dotknutý oddlžením.
Žalovaný mal za to, že nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky do konania podľa zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov je existencia daňového nedoplatku. Zároveň zdôraznil, že povinnosť zaplatiť pokutu nevzniká automaticky momentom nesplnenia nepeňažnej povinnosti, ale vznikne až v prípade, keď správca dane túto pokutu uloží a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Pozornosť upriamil aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31. 01. 2018.
Zdôraznil, že povinnosť žalobcu zaplatiť pokutu za nesplnenie nepeňažnej povinnosti v zákonom stanovenej lehote vznikla, keď bola táto pokuta rozhodnutím žalovaného uložená, resp. právoplatnosťou tohto rozhodnutia. V konaní o uložení pokuty správca dane pokutu uloží, ak daňový subjekt poruší svoju zákonom stanovenú povinnosť. Ide o samostatné sankčné konanie, ktoré nastupuje až po porušení zákonom stanovenej povinnosti. Výsledkom je vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, určenie jej výšky a splatnosti. Až splatnosťou sa pokuta stáva daňovým nedoplatkom, t.j. v tomto prípade dňa 05. 11. 2019. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval za zrejmé, že daňový nedoplatok na pokute vznikol až po rozhodujúcom dni. Žalovaný posudzoval uloženú pokutu ako novovzniknutý daňový nedoplatok, t.j. po rozhodujúcom dni, podmienka prihlásenia do oddlžovacieho konkurzu tak nebola splnená a teda daňový nedoplatok nebol dotknutý oddlžením. Námietku žalobcu, že pohľadávka je nevymáhateľná, preto považoval za neopodstatnenú, a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
13. K vyjadreniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca a zotrval na svojom stanovisku, že žalovaným evidovaná pohľadávka voči žalobcovi vo výške 8.751,70 eur, ktorú uložil správca dane ako sankciu vo vyrubovacom konaní, je v zmysle zákona o konkurze vylúčená z uspokojenia, t.j. je voči nemu nevymáhateľná.
14. Rovnako tak sa aj žalovaný písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu a zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
15. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 01. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 17. 05. 2022 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
16. Podľa § 2 písm. b), e), f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 05. 02. 2021, na účely tohto zákona sa rozumie b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a) e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
Poznámky pod čiarou:
1) Zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 63 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 4 písm. a) vyššie citovaného zákona, daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane.
Podľa § 71 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
Podľa § 80 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1)alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
Výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
Podľa § 158 ods. 1, 3, 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase oddlženia žalobcu, daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu48) považuje za istinu pohľadávky.
Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň") alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.48)
Poznámka pod čiarou:
48) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom do 11. 09. 2019, správneho deliktu sa dopustí ten, kto e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.
Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, ods. 2, ods. 5, ods. 7 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 11. 09. 2019, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f), podľa § 154 ods. 1 písm. g).
Pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy.
Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7%, pokuta sa uloží vo výške 7% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3%, pokuta sa uloží vo výške 3% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
Podľa § 161 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 11. 09. 2019, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.
18. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase oddlženia žalobcu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
Podľa § 166b písm. b), d) vyššie citovaného zákona, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.
19. Správny súd v prvom rade uvádza, že je potrebné považovať za preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 32OdK/211/2019 zo dňa 19. 11. 2019 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 228/2019 zo dňa 26. 11. 2019, kedy sa predmetné uznesenie stalo aj právoplatným, bol na žalobcu vyhlásený konkurz, pričom podľa uverejneného obsahu označeného uznesenia Okresný súd Nitra rozhodol zároveň týmto uznesením o oddlžení žalobcu tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené.
Vzhľadom na uvedené, ako aj obsah administratívneho spisu, uvedený v čl. I. tohto odôvodnenia, správny súd mal za to, že zásadnou otázkou v správnom konaní bolo posúdenie okamihu vzniku pohľadávky, ktorá vznikla rozhodnutím Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo č. 102146071/2019 zo dňa 11. 09. 2019 (č.l. 34 - 35 súdneho spisu) podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov uložením pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - uvedenie v daňovom priznaní dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Z rozhodnutia taktiež vyplývalo, že rozdiel dane bol vyrubený rozhodnutím č. 100869858/2019 zo dňa 12. 04. 2019, právoplatným dňa 23. 05. 2019 a splatným dňa 07. 06. 2019.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. 01. 2021 vyslovil okrem iného tento právny názor:
„35. Veľký senát kasačného súdu vychádzal pri posúdení veci z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými.
To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.
36. Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu (vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.1.2020, bod 39), že v reštrukturalizačnom konaní sa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a reštrukturalizačné, resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR), pričom za predreštrukturalizačné sa považujú tie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť ich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu plnenia ďalších zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.
37. Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (31.1.2012) až do dňa povolenia reštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie § 156 ods. 2 piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu za odpustené.
38. V zmysle § 2 písm. b/ daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e/, f/ daňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje
rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, prípadne podaním daňového priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm. a/, b/, c/ daňového poriadku).
39. Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového poriadku. Napokon daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZKR.
40. Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu úpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené do povolenie reštrukturalizácie (§ 95 ods. 1, 3, 8 zákona o správe daní). Daňový poriadok, ktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej predchádzajúcej právnej úpravy.
41. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).
42. Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.
43. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna úprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto zákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie.
44. Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia reštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť.
45. Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k otázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na
úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených nevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah a spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným pre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 ZKR).
46. Ani sťažovateľom tvrdené (a žiaľ nedostatočne skutkovo i argumentačne podložené) neplnenie reštrukturalizačného plánu zo strany žalobcu nemá žiadny vplyv na nevymáhateľnosť neprihlásených predreštrukturalizačných pohľadávok na úrokoch z omeškania. Neplnenie plánu zo strany dlžníka má v zmysle § 159 ZKR za následok, že sa plán stáva voči neuspokojenému účastníkovi plánu (veriteľovi) neúčinným, avšak len vo vzťahu k pohľadávke (záväzku), ktorá mu vyplynula z plánu. Keďže sporné pohľadávky sťažovateľa sa v dôsledku ich neprihlásenia v reštrukturalizačnom konaní nestali súčasťou plánu, sú sťažovateľove tvrdenia o neúčinnosti plánu voči nemu neopodstatnené.
47. Z uvedených dôvodov dospel veľký senát k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39 tohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, § 155 ods. 2 ZKR).
48. Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel reštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.“
21. Správny súd konštatuje, že úprava reštrukturalizácie podľa § 108 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. a úprava oddlženia podľa § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. je síce odlišná, avšak vychádzajúc z účelu zákona, mal za to, že obidva právne inštitúty plnia obdobný účel, ktorým je ozdravenie predĺženia subjektu. Okrem toho pri obidvoch inštitútoch platí, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového poriadku, čo je výslovne upravené aj v § 158 ods. 5 daňového poriadku, ktorý stanovuje, že po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZKR. O tom, že uvedený právny názor je aplikovateľný aj na danú prejednávanú vec, svedčí novšia rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý aplikujúc vyššie uvedené rozhodnutie rozhodol vo veciach vedených pod sp. zn. 8Sžfk/52/2021 dňa 06. 07. 2021, sp. zn. 5Sžfk/3/2021 dňa 30. 06. 2021, sp. zn. 8Sžfk/34/2021 dňa 26. 06. 2021 atď., týkajúcich sa oddlženia daňového subjektu. Následne správny súd mal za to, že predmetný výklad možno aplikovať aj na pokutu, keďže ide tiež o pohľadávku sankčného charakteru, závislú od porušenia povinnosti, odzrkadľujúcu dĺžku porušenia povinnosti a v danom prípade nastal spor len ohľadom toho, či je vymáhateľná alebo nevymáhateľná po oddlžení žalobcu.
22. S poukazom na uvedené, aj správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že k oddlženiu žalobcu došlo 26. 11. 2019 rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 32OdK/211/2011 zo dňa 19. 11. 2019, predmetná daňová pohľadávka, ktorá vznikla vydaním rozhodnutia dňa 11. 09. 2019 a bola právoplatná dňa 17. 10. 2019, je pohľadávka, ktorá vznikla pred oddlžením, a teda oddlžením žalobcu sa stala nevymáhateľnou, čím bol naplnený účel oddlženia. Iný výklad by sa priečil účelu oddlženia, neprimerane by zaťažoval oddlženú osobu a tiež by neprimerane zvýhodňoval štát oproti iným veriteľom.
V tejto súvislosti správny súd dodáva, že daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom. Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového
poriadku, prípadne podaním daňového priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Odhliadnuc preto aj od vyššie uvedeného výkladu, správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že sporná daňová pohľadávka bola v rozhodnom období nielen vyrubená, ale aj právoplatná, preto ju bolo potrebné aj prihlásiť do konkurzného konania. Do konkurzného konania sa prihlasujú pohľadávky, ktoré vznikli a nie boli splatné, ako si to nesprávne vykladal žalovaný. V tejto súvislosti je potrené opätovne poukázať na tú skutočnosť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového poriadku, čo je výslovne upravené v § 158 ods. 5 daňového poriadku. Okrem toho § 158 ods. 3 daňového poriadku upravuje len tú skutočnosť, že ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, čo však nebráni tomu, aby správca dane vzniknutú daňovú pohľadávku postupujúc podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii do konkurzu prihlásil.
23. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 01. 2021 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP (nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) a v zmysle ust. § 191 ods. 4 SSP mu vrátil vec na ďalšie konanie.
24. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), zohľadniť prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným procesným spôsobom.
25. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
26. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.