Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4Vyd/1/2022

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v právnej veci navrhovateľky C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX/X, XXX XX D., právne zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, za účasti 1/ S. J., 2/ I. Y., 3/ T. Y., 4/ I. E., 5/ D. I., 6/ Ľ. I., 7/ I.. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, 821 XX J., 8/. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 020 01 D., 9/ Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345 a 10/ Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica IČO: 36 038 351, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, takto

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala potvrdenia, že dňa 17.10.1997 nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. D., a to k:

- parcele T. Č.. X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/3,

- parcele T. Č.. XX, zastavaná plocha nádvorie o výmere XX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/3,

- parcele T. Č.. XX, trvalý trávny porast o výmere XX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 5/9,

- parcele T. Č.. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 55/72,

- parcele T. Č.. X, záhrada o výmere XX C.2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v celosti,

- parcele T. Č.. XX, zastavaná plocha a nádvorie XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v celosti.

2. Navrhovateľka uviedla, že pôvodné pozemkovoknižné parcely č. X až XX boli v spoluvlastníctve rodín I., T. S. Y.. Tieto rodiny si pozemkovoknižné parcely č. X S.Ž. XX medzi sebou rozdelili na základe Návrhu na zrušenie spoluvlastníctva na parcelách č. X S. XX zo dňa XX.XX.XXXX. Zamýšľaná realizácia bola následne graficky vyjadrená v Zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle vzájomnej dohody rodina I. (C., D., Ľ.) nadobudla do (spolu)vlastníctva pozemky vymedzené bodmi EFGCBA spolu vo výmere XXX m2, ktoré zodpovedajú aktuálnemu priebehu parciel T. Č.. X, T. Č.. X, X, XX, XX/X, XX S. XX, spolu o výmere XXX m2. Odo dňa spísania tejto zápisnice bol ňou vyjadrený rozsah užívacieho oprávnenia k dotknutým pozemkom striktne dodržiavaný, bezvýhradne akceptovaný zo strany všetkých troch rodín t. j. I., T. W. Y., a následne aj vyznačený v teréne oplotením, ktoré existuje dodnes. Tento faktický stav trvá aj v súčasnom období, pričom T. W. Y. si svoje vyčlenené časti už majetkoprávne vysporiadali. Následne C. I.Í., starý otec navrhovateľky, mal záujem na pozemku, v zápisnici ohraničenom bodmi EFGCBA, realizovať výstavbu domu. Preto sa dohodol so svojimi bratmi (Ľ.P. S. D.) na vysporiadaní

podielového spoluvlastníckeho práva k pozemku, v dôsledku čoho sa stal jeho výlučným vlastníkom. Dojednanie o vyporiadaní vyplýva z písomného prehlásenia Ľ. I. zo dňa 20.03.1969, podľa ktorého Ľ. I. potvrdil prijatie výplaty za jeho podiel 1/3 - iny na dotknutom pozemku, kde v tom čase stál rodinný dom C. I.. Rodinný dom bol postavený na parcele XX/X v roku 1969, čo vyplýva z listiny o určení súpisného čísla zo dňa 03.05.2000. Zároveň zo Zápisnice spísanej na MNV v D. dňa 29.12.1959 vyplýva, že sa D. I. S. C. I. dohodli na vyporiadaní tak, že podiel 1/3 - iny D. na dotknutom pozemku bude patriť C. I.. Navrhovateľke nie je známe, z akého dôvodu nedošlo k zápisu vyššie popísaných dispozícií s dotknutými pozemkami (rozdelenie parciel č. 2 až 14 a následné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi bratmi Jánošíkovými) do pozemkovej knihy a následne ani do katastra. Následne C. I., ktorý sa odo dňa 20.03.1969 (deň výplaty Ľ. I.) cítil byť dobromyseľný vo svojom výlučnom vlastníctve, prenechal rodinný dom súp. č. XX a v celosti pozemok ohraničený v zápisnici bodmi EFGCBA ako svadobný dar svojej dcére C. C., ktorá tento dar prijala a užívala ho s vedomím, že jej v celosti patrí. Od prijatia daru C. C. rodinný dom č. súp. XX s okolitými pozemkami ohraničenými bodmi EFGCBA užívala so svojou rodinou s vedomím, že je ich výlučnou vlastníčkou. C. C. bola matkou navrhovateľky. C. C. podarovala svojej dcére k sobášu v roku 1987 (dňa 17.10.1987) rodinný dom súp. č. XX s okolitými pozemkami ohraničenými bodmi EFGCBA (G. T. Č.. 4 a T. Č.. X, X, XX, XX/X, XX S. XX), aby mala kde so svojou rodinou bývať. Darovanie sa taktiež uskutočnilo ústne bez toho, aby sa tento právny úkon zaknihoval resp. zapísal do katastra nehnuteľností. Na základe tohto právneho úkonu v dedičskom konaní po C. C. (XD XXX/XXXX) dotknuté nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka len formálne, nakoľko tieto už fakticky vlastnila a užívala ako výlučný vlastník od svojej svadby. Právny úkon - darovanie rešpektovali aj manžel a syn poručiteľky, preto v dedičskom konaní ani nepožadovali výplatu resp. súhlasili, aby nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka bez akejkoľvek povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Ďalej navrhovateľka uviedla, že od okamihu daru, t. j. od 17.10.1987, sa stará o nehnuteľnosti a obhospodaruje ich v presvedčení, že je ich výlučnou vlastníčkou. Za roky držby jej vlastnícke právo, ani jej právnych predchodcov, nikto nenapadol a nespochybnil. So zreteľom na všetky okolnosti sa tak navrhovateľka považuje za dobromyseľnú v tom, že je oprávnenou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností t. j. parciel T. Č.. X, T. Č.. X, XX, XX/X, XX S. XX, všetky parcely v celku.

3. K návrhu navrhovateľka priložila výpisy z LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. D., výpisy z pkn vložiek č. XXX, X, XXX, X, XXX, XXX, návrh rozdelenie zo dňa 21.04.1951, zápisnicu zo dňa 22.04.1951, prehlásenie Ľ. I. zo dňa 26.02.1958, doklad o zaplatení za rozdelenie pozemkov, zápisnicu zo dňa 29.12.1959, prehlásenie Ľ.A. I. zo dňa XX.XX.XXXX, listinu o určení súpisného čísla zo dňa 03.05.2000, rozhodnutie Štátneho notárstva sp. zn. XD XXX/XX, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XD XXX/XXXX a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XD/XXX/XXXX.

4. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na začatie konania o potvrdenie vydržania oboznámil s listinami predloženými navrhovateľkou (vymenované v odseku 3. tohto odôvodnenia).

5. Z pozemkovoknižných vložiek mal súd za preukázané, že parcela č. X, záhrada v miestnej trati o výmere XX C.2 a parcela č. XX, stodola v miestnej trati o výmere XX m2, boli zapísané v pkn vložke č. X pre k. ú. D. v prospech 1/. I. Y. (D. S.), 2/ S. J. O.. Y. S. X/ T. Y. (K. S.). Ďalej mal súd za preukázané, že parcela č. X, záhrada v miestnej trati o výmere XX m2, a parcela č. XX, stodola v miestnej trati o výmere XX m2, boli zapísané v pkn vložke č. X pre k. ú. D. v prospech 1/ D. I. so Ž. O.. D., 2/ C. I. a 3/ Ľ. I.. Ďalej mal súd za preukázané, že parcela č. XX, lúka v miestnej trati o výmere Xa XX m2, bola zapísaná v pkn vložke č. XXX pre k. ú. D. v prospech 1/ I. T. (syn Š.) v podiele 18/144, 2/ I. Y. (syn S.) v podiele 16/144, 3/ S. J. O.. Y. v podiele 16/144, 4/ T. Y. (K.O. S.) v podiele 16/144, 5/ C. E. v podiele 15/144, 6/ I. T. v podiele 15/144, 7/. D. I. s Ž. O. D. v podiele 16/144, 8/ C. I. s S. O. T. v podiele 16/144 a 9/ Ľ. I. (D. I.) v podiele 16/144. Ďalej mal súd za preukázané, že parcela č. XX/X, spoločný dvor v miestnej trati o výmere XXa XXmX, bola zapísaná v pkn vložke č. XXX pre k. ú. D. v prospech 1/ vlastníkov parc. č. X, X, XX/X vo vložke č. X (I. Y., S. J., T. Y.) v podiele 7/24, 2/ vlastníkov parc. č. X, X, X, XX, vo vložke č. X (D. I., C. I., Ľ. I.) v podiele 8/24, 3/ vlastníkov parc. č. X, X, X, XX vo vložke č. XXX, predtým vo vložke č. 1 (I. T.) v podiele 8/24 a 4/ vlastníkov parc. č. XX/X E. vložke č. XXX (S. J.) v podiele 1/24. Napokon mal súd za preukázané, že parcela č. X, záhrada v miestnej trati o výmere XX m2, bola zapísaná v pkn vložke č. XXX pre k. ú. D. v prospech I. T. v celosti.

6. Z návrhu na zrušenie spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 súd zistil, že tento bol vypracovaný I. T. a týkal sa spoluvlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X, X, XX, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX S. XX. Podľa tohto návrhu mali SW.i, C. S. Ľ. I. pripadnúť do ich podielového spoluvlastníctva

(novovytvorené) pozemkovoknižné parcely č. X (záhrada o výmere XX m2), č. XX (stavebná plocha o výmere Xa XmX), č. X/X (záhrada o výmere XX m2), č. XX/X (lúka o výmere XX m2) a č. XX/X (dvor o výmere Xa XXmX).

7. Zo zápisnice zo dňa 22.04.1951 súd zistil, že v tento deň sa uskutočnilo stretnutie C. I., Ž. I., S. J. S. I. T.. Títo si dohodli rozdelenie pozemkovoknižných parciel č. X S. XX podľa grafického znázornenia.

8. Z prehlásenia Ľ. I. zo dňa 26.02.1958 súd zistil, že tento splnomocnil svojho brata C. I., aby jednal vo všetkých veciach týkajúcich sa získania stavebného pozemku v Obci D.R.. Zároveň Ľ. I. súhlasil s tým, aby jeho rozdrobené pozemky boli dané ako výmena za stavebný pozemok a aby boli scelené v stavebný pozemok.

9. Zo zápisnice zo dňa 29.12.1959 súd zistil, že v tejto je zaznamenaná dohoda D. I., C. I. S. S. I., Ž. D. I. bude sám užívať parcely č. XXX - XXX a Martin Jánošík bude užívať parcelu č. XX, na ktorej má postavený rodinný dom.

10. Z prehlásenia Ľ. I. zo dňa 20.03.1969 súd zistil, že tento prehlásil, že od brata C. I. prijal 1.500,- korún ako čiastku za alikvotný podiel (1/3) pozemku, na ktorom má C. I.Á. postavený rodinný dom. Ľ. I. zároveň prehlásil, že týmto stráca svoj podiel na pozemku, pričom toto prehlásenie je dočasné do doby, kedy si brat C. usporiada záležitosť vlastníctva pozemkovoknižne.

11. Z dedičských rozhodnutí - rozhodnutia Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 28.03.1985, č. k. XD/XXX/XX - XX, a uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.02.2020, č. k. XD/XXX/ XXXX - XX, súd zistil, že C. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.Ž. XX, zomrel dňa 10.02.1985, pričom zanechal pozostalú manželku S. I., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a dcéru C. C., nar. XX.XX.XXXX.

XX. C. C., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom D., G. Č.. XX/XX, zomrela dńa XX.XX.XXXX, pričom zanechala pozostalého manžela D. C., nar. XX.XX.XXXX a deti Ing. D. C., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľku.

13. Z výpisov z LV č. 430, 431, 1346, 1463, 1461, k. ú. Streženice mal súd za preukázané, že evidovanými vlastníkmi parcely KNE č. X, záhrada o výmere XX m2, a parcely KNE č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, D. S. J. O.. Y., I. Y. (D. S.) S. T. Y. (K. S.), každý so spoluvlastníckym podielom 1/3. Evidovanými vlastníkmi parcely KNC č. X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, a parcely KNE č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, sú Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX (syn I., dátum úmrtia XX.XX.XXXX) so spoluvlastníckym podielom 1/3 a navrhovateľka so spoluvlastníckym podielom 2/3. Evidovanými vlastníkmi parcely KNE č. XX, trvalý trávny porast o výmere XX m2, sú S. J. O.. Y., I. Y. (D. S.), T. Y. (K. S.), D. I., I.. I. I., L.. XX.XX.XXXX, J. J., I. XX, každý so spoluvlastníckym podielom 1/9 a navrhovateľka so spoluvlastníckym podielom 4/9. Evidovanými vlastníkmi parcely KNE č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, sú S. J. rod. Y. so spoluvlastníckym podielom 3/16, I. Y. (D. S.) so spoluvlastníckym podielom 7/48, Silvester Jánošík so spoluvlastníckym podielom 1/9, I. E.Á. rod. T.á so spoluvlastníckym podielom 1/8, C. E., L.. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. XXX so spoluvlastníckym podielom 1/12, Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX (D. I., K. Ú. XX.XX.XXXX) so spoluvlastníckym podielom 1/9 a navrhovateľka so spoluvlastníckym podielom 17/72.

14. Podľa (účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964), písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

15. Podľa (účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964), spoluvlastník môže žiadať zrušenie spoluvlastníctva a rozdelenia spoločnej veci. Ak sa o spôsobe rozdelenia nedohodnú všetci spoluvlastníci, rozhodne súd.

16. Podľa v znení od 01.04.1964, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

17. Podľa v znení účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa v znení účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa (ďalej len „“), návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

20. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

21. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

22. Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

23. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou ( ), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladom vydržania je: 1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ oprávnená držba, 3/ uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá.

24. Z návrhu a príloh mal súd za osvedčené, že navrhovateľka označila nehnuteľnosť, o ktorej tvrdí, že ju vydržala, že táto vec je spôsobilým predmetom vydržania, že navrhovateľka označila deň, kedy vstúpila do držby nehnuteľnosti a uviedla deň, kedy mala nadobudnúť tvrdené vlastnícke právo vydržaním. Vzhľadom na uvedené sa teda súd ďalej zaoberal len posúdením, či navrhovateľka (tvrdeniami v návrhu a predloženými prílohami) aspoň osvedčila existenciu jej oprávnenej držby.

25. O oprávnenú držbu môže ísť len vtedy, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že jej je vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode (pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo), alebo b) neplatnom právnom dôvode (pôjde o omyl

právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať). Posúdenie omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2011, sp. zn. ).

26. Z návrhu na zrušenie spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 je zrejmé, že I. T. mal záujem o vyporiadanie vlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX S. XX. Z navrhovateľkou predložených pozemkovoknižných vložiek je zrejmé, že tieto pozemkovoknižné parcely vlastnili nasledovní (spolu)vlastníci: I. T. (D. Š.P.), I. Y. (D. S.), S. J. O.. Y., T. Y. (K. S.), C. E., I. T., D. I. D. Ž. O. D., C. I. D. S. O. T., Ľ. I.. Podľa právnych predpisov platných a účinných v danom čase (roku 1951) mohlo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva (rovnako ako v súčasnosti) dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Zo zákona vyplývalo, že účastníkmi dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci ( ).

27. Z vyššie naznačeného spôsobu posudzovania oprávnenej držby vyplýva, že oprávnenou držbou môže byť len taká držba, ktorá je odvodená od putatívneho alebo neplatného právneho titulu, t. j. pri ktorej sa držiteľ domnieva, že právny úkon (v danom prípade dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva) bol učinený (vznikol), hoc tomu tak nebolo, a že sa držiteľ domnieva z objektívne existujúcich dôvodov (nezohľadňuje sa jeho neznalosť, nevedomosť a pod.). V danom prípade sa však navrhovateľka, jej právni predchodcovia a ani iní spoluvlastníci pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX S. XX nemohli z objektívnych dôvodov domnievať, že existuje právny titul k jednotlivým pozemkom vzniknutých tvrdeným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, keď návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 nebol prijatý podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkovoknižných parciel.

28. Existencia dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nevyplýva ani zo zápisnice zo dňa 22.04.2051. V nej sa totiž hovorí o rozdelení parciel č. X S. XX, avšak nie je z nej evidentné, že by šlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Obsahom tejto zápisnice tak mohla byť len dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, keď si vymedzili časti pozemkov, ktoré budú užívať jednotlivé rodiny (I., T., Y.). Ani túto zápisnicu zo dňa 22.04.1951 však nepodpísali všetci podieloví spoluvlastníci pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX S. XX, keď táto bola podpísaná len C. I., Ž. I., S. J. S. I. T.. Chýbal tak podpis nasledovných podielových spoluvlastníkov: I. Y. (syn S.), T. Y. (dcéra S.), C. E., I. T., D. I., S. I.Á. O.. T. S. Ľ. I.. Teda, aj keby obsahom zápisnice zo dňa 22.04.1951 bola dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX S. XX (čo z nej vôbec nevyplýva), táto dohoda nebola podpísaná (alebo dodatočne schválená) všetkými podielovými spoluvlastníkmi. Uvedené teda znamená, že k dohode podielových spoluvlastníkov pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX S. XX o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Vzhľadom na znenie vtedajších (a aj súčasných) právnych predpisov, sa žiaden z podielových spoluvlastníkov nemohol z objektívne posudzovaného hľadiska domnievať, že tento právny úkon zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol. Ak sa aj niektorý z podielových spoluvlastníkov domnieval, že právny úkon vznikol, bolo to zapríčinené len právnym omylom, ktorý nie je ospravedlniteľný. Zhrnujúc vyššie uvedené tak je nutné konštatovať, že aj keď sa rodina I. (C., D., Ľ.) chopila držby vyčlenených pozemkov, nešlo o držbu oprávnenú - teda takú, že by s ohľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní o tom, že im vec - bodmi EFGCBA vyčlenený pozemok

- patrí.

29. Ďalej je potrebné poukázať na to, že aj ďalšie navrhovateľkou tvrdené zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo osvedčené. Konkrétne navrhovateľka tvrdila, že sa C., D. S. Ľ. I. dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bodmi EFGCBA vyčlenenému

pozemku, ktorý mal byť v ich podielovom spoluvlastníctve. Uvedené majú podľa navrhovateľky preukazovať prehlásenia Ľ. I. a zápisnica zo dňa 29.12.1959. Z prehlásenia Ľ. I. zo dňa 26.02.1958 vyplýva, že tento súhlasil s tým, aby jeho rozdrobené pozemky boli dané ako výmena za stavebný pozemok a aby boli scelené v stavebný pozemok. V tomto rozsahu splnomocnil svojho brata C. I.. Zo zápisnice zo dňa 29.12.1959 vyplýva len dohoda o užívaní nehnuteľnosti, keď D. I. mal užívať parcely č. XXX - XXX a C. I. mal užívať parcelu č. XX. Z prehlásenia Ľ. I. zo dňa 20.03.1969 vyplýva, že tento od brata C. I. prijal 1.500,- korún ako čiastku za alikvotný podiel (1/3) pozemku, na ktorom má C. I. G.ostavený rodinný dom. Ľudovít Jánošík prehlásil, že týmto dočasne stráca svoj podiel na pozemku do doby, kedy brat C. usporiada záležitosť vlastníctva pozemkovoknižne. Sumarizujúc tieto doklady tak možno ustáliť, že bratia I. si vzájomne dohodli spôsob užívania nehnuteľností tak, že napokon ich mal užívať len C. I., prípadne sa vzájomne splnomocnili na konanie ohľadne pozemkov. Existencia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, či zmluvný prevod spoluvlastníckych podielov z predložených dokladov nevyplýva.

30. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli ďalej prevedené z C. I.a na jej matku C. C. a z C. C. na ňu (navrhovateľku), tieto prevody neboli osvedčené. Navrhovateľka tvrdila len uzatvorenie ústnej darovacej zmluvy medzi C. I. S. C. C. a ústnej darovacej zmluvy medzi C. C. a navrhovateľkou. Na tomto mieste je však nutné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu ( /účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964/ a v znení od 01.04.1964), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci (sp. zn. uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015).

31. Keďže súd vydáva vyzývacie uznesenie podľa až vtedy, keď navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a súd z návrhu a predložených príloh zistil, že nie je osvedčená existencia oprávnenej držby navrhovateľky (alebo jej právnych predchodcov) ako základnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania, v súlade s , zamietol.

32. Súd o trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).