Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/16/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Diana Beresecká, so sídlom Farská 33, Nitra a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXX/XX, H., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Romana Mravíková, so sídlom Coboriho 9, Nitra, o zmenu zverenia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. -93 zo dňa 11.12.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), rozhodol, že matka má nárok na náhradu trov konania voči otcovi (výrok II.) a že otec je povinný zaplatiť matke náhradu trov konania, a to jej advokátke v sume 326,46 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , (ďalej len „“) a vyhlášky č. (ďalej aj ako ,,vyhláška“).

3. V odôvodnení uviedol, že zo správania otca bolo zrejmé, že jeho záujem o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti bol zdanlivý a vzhľadom aj na jeho nespoluprácu v CDR a s kolíznym opatrovníkom, považoval za spravodlivé priznať matke maloletej nárok na náhradu trov konania. V časoch, kedy mali prebiehať stretnutia v CDR, bol otec údajne práceneschopný, avšak následne nastúpil na futbalové zápasy. Otec požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania, nariadeného na deň 25.08.2023 zo zdravotných dôvodov, súd prvej inštancie si preto vyžiadal od neho potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Do dňa vydania uznesenia o zastavení konania však nedoručil potvrdenie o práceneschopnosti od ošetrujúceho lekára. Nakoniec na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023, ktorého sa otec ani nezúčastnil, prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh vzal späť. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil za účelom vyčíslenia výšky trov konania, ktoré si matka uplatnila. Dospel k záveru, že v danom prípade odročenie pojednávania procesne zavinil otec a preto je spravodlivé matke priznať náhradu trov konania, pričom náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu celkom vo výške 326,46 eur.

4. Proti výrokom II. a III. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že s maloletou sa nemohol stretávať 1,5 roka a z tohto dôvodu podal návrh, ktorým chcel dosiahnuť možnosť stretávania

sa s maloletou. Uvedené uznesenie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko futbalové zápasy sa konali cez víkendy, kedy nemali byť žiadne stretnutia. Súd prvej inštancie pritom neskúmal, či sa samotná matka zúčastnila jednotlivých stretnutí. Konanie súdu prvej inštancie na poslednom pojednávaní sa javilo agresívne, kedy previedol všetku vinu na neho. Samotné priznanie trov konania je opätovne podporou pre porušovanie práv druhého rodiča a posilňuje zneužívanie práva. Poukázal na zmätočnosť rozhodnutia, kde otec bol v postavení navrhovateľa a matka odporcu, pričom súd prvej inštancie toto postavenie zmenil. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté výroky uznesenia zrušiť a žiadnemu z účastníkov konania nepriznať náhradu trov konania.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že z konania je zrejmé otec o maloletú nejaví záujem, nekontaktoval ani ju, ani kolízneho opatrovníka, či CDR. Má za to, že sú splnené podmienky podľa . Otec svojím pasívnym prístupom k veci, kvôli ktorému sa nepodarilo dosiahnuť požadovaný cieľ, jej spôsobil zbytočné náklady. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to z totožných dôvodov, pre ktorý jej bol priznaný nárok súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Opätovne poukázal na priebeh komunikácie s otcom. Bol názoru, že k odvolaniu, čo do trov konania, nemá kompetenciu sa vyjadrovať.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec (, (ďalej aj ,P“) a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. zmeniť v zmysle .

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh otca na zmenu zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Uznesenie súdu prvej inštancie len v časti výrokov o náhrade trov konania napadol odvolaním otec, preto predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch o náhrade trov konania.

9. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

11. , rovnako ako , upravuje výnimky pri všeobecnom pravidle formulovanom ako generálna klauzula, a to že náhradu trov konania možno priznať v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať) a vo všetkých konaniach podľa , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu a , súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Generálna klauzula formulovaná v vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa. V takúto výnimku predstavuje , v je to . Ustanovenie predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s , v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v . Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie

je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o naplnení predpokladov pre aplikáciu z dôvodu, že zo správania otca počas konania malo vyplynúť, že jeho záujem na zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti bol iba zdanlivý pre jeho nespoluprácu v priebehu konania.

14. Otec svoj návrh na zmenu zverenia odôvodnil tým, že matka mu napriek vykonateľnému rozhodnutiu o jeho práve stýkať sa s maloletou bránila v styku. Podala naňho trestné oznámenie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej bez vznesenia obvinenia voči otcovi, ktorý mal v konaní postavenia svedka a akékoľvek obvinenia matky poprel. Zdôraznil, že práva styku sa domáhal prostredníctvom návrhu na výkon rozhodnutia. Poukázal na to, že v rámci uvedeného konania bola rodičom uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktorému sa otec podrobil a matka mala vyhlásiť, že sa rozhodnutiu podrobiť nemieni. Z úradného záznamu súdu prvej inštancie na č.l. 15 vyplýva, že z oboznámenia sa so záverom psychologického poradenstva od psychologičky RPPS I. J. vyplynulo, že rodičia naďalej nebudú podstupovať uložené psychologické poradenstvo, nakoľko toto nepriaznivo vyplývalo na maloletú dcéru. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na 03.02.2023. Zo zápisnice z pojednávania z uvedeného dňa vyplýva, že trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej bolo zastavené. Na pojednávanie sa nedostavili rodičia. Dostavil sa splnomocnenec otca a kolízny opatrovník. Z potvrdenia o doručovaní predvolania vyplýva, že matka neprevzala predvolanie v odbernej lehote. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol novú adresu matky. Pojednávanie bolo odročené na 14.03.2023. Splnomocnenec matky dňa 08.03.2023 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti splnomocnenca. Súd žiadosti vyhovel a nariadil termín pojednávania na 02.05.2023. Na pojednávaní boli prítomní obaja rodičia, ich splnomocnenci a kolízny opatrovník. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že obaja rodičia vyjadrili súhlas spolupracovať s CDR Kolíňany za účelom vytvorenia vzťahu otca s maloletou. Pojednávanie bolo odročené na 25.08.2023 a bolo konštatované, že bude zahájená spolupráca s CDR Kolíňany. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.06.2023 vyplýva, že otec s CDR Kolíňany nespolupracoval z dôvodu ním uvádzanej práceneschopnosti a matka vyjadrila kvôli postoju otca nezáujem na spolupráci s CDR. Splnomocnenec otca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 25.08.2023 z dôvodu úrazu otca, o čom nepredložil lekárske potvrdenie. Na pojednávanie sa nedostavili rodičia, ani ich splnomocnenci a pojednávanie bolo odročené na 21.11.2023. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.09.2023 vyplýva, že CDR Kolíňany s rodinou nespolupracovalo. Na pojednávanie dňa 21.11.2023 sa dostavili matka, splnomocnenci rodičov a kolízny opatrovník. Splnomocnenec otca na pojednávaní zobral návrh otca späť.

15. Z takto zisteného skutkového stavu vyplýva záver, že otec sa na pojednávaní zúčastnil osobne, resp. prostredníctvom svojho splnomocnenca. Pokiaľ nespolupracoval s CDR Kolíňany, tento postoj mohol viesť k záveru o nedôvodnosti jeho návrhu a jeho následnému zamietnutiu. Správne otec namietal, že z obsahu spisu nevyplýva, že by sa matka podrobovala tejto spolupráci, keď zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že spoluprácu odmietla. Nepredloženie lekárskeho potvrdenia otcom zase mohlo mať za následok neakceptovanie jeho žiadosti o odročenie pojednávania a pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnila ani matka, či jej splnomocnenec. Súd tiež mohol pristúpiť k uloženiu poriadkovej pokuty otcovi. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že k zmareniu prvého pojednávania došlo z dôvodu, že matka neprevzala predvolanie v odbernej lehote. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že nespoluprácu je možné vytknúť obom rodičom a pokiaľ otec prostredníctvom splnomocnenca na pojednávaní zobral návrh späť, realizoval tak svoje procesné práva, ktorých realizácia nepredstavuje výnimočný dôvod pre priznanie náhrady trov konania druhému účastníkovi.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že k tomu, aby súd priznal náhradu trov konania niektorému z účastníkov mimosporového konania je potrebné, aby boli skutočnosti, ktoré majú nasvedčovať dôvodnosti postupu súdu v zmysle nad mieru všetkých pochybností preukázané, pretože ide o výnimku z generálnej klauzuly o rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania, ktorá sa primárne aplikuje v sporových konaniach.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

18. Pokiaľ matka navrhla priznať náhradu trov odvolacieho konania z rovnakých dôvodov ako v prípade náhrady trov prvoinštančného konania, tak aj tento návrh je zjavne nedôvodný. Aj v tomto prípade otec realizoval svoje procesné právo odvolať sa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré v žiadnom prípade nemožno sankcionovať aplikáciou . O náhrade trov odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol podľa , aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).