Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_13CoP-16-2024.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/16/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Diana Beresecká, so sídlom Farská 33, Nitra a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXX/XX, H., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Romana Mravíková, so sídlom Coboriho 9, Nitra, o zmenu zverenia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 11P/185/2022-93 zo dňa 11.12.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. m e n í tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), rozhodol, že matka má nárok na náhradu trov konania voči otcovi (výrok II.) a že otec je povinný zaplatiť matke náhradu trov konania, a to jej advokátke v sume 326,46 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52, § 55, § 57, § 58 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004Z.z. (ďalej aj ako ,,vyhláška“).
3. V odôvodnení uviedol, že zo správania otca bolo zrejmé, že jeho záujem o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti bol zdanlivý a vzhľadom aj na jeho nespoluprácu v CDR a s kolíznym opatrovníkom, považoval za spravodlivé priznať matke maloletej nárok na náhradu trov konania. V časoch, kedy mali prebiehať stretnutia v CDR, bol otec údajne práceneschopný, avšak následne nastúpil na futbalové zápasy. Otec požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania, nariadeného na deň 25.08.2023 zo zdravotných dôvodov, súd prvej inštancie si preto vyžiadal od neho potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Do dňa vydania uznesenia o zastavení konania však nedoručil potvrdenie o práceneschopnosti od ošetrujúceho lekára. Nakoniec na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023, ktorého sa otec ani nezúčastnil, prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh vzal späť. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil za účelom vyčíslenia výšky trov konania, ktoré si matka uplatnila. Dospel k záveru, že v danom prípade odročenie pojednávania procesne zavinil otec a preto je spravodlivé matke priznať náhradu trov konania, pričom náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu celkom vo výške 326,46 eur.
4. Proti výrokom II. a III. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že s maloletou sa nemohol stretávať 1,5 roka a z tohto dôvodu podal návrh, ktorým chcel dosiahnuť možnosť stretávania
sa s maloletou. Uvedené uznesenie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko futbalové zápasy sa konali cez víkendy, kedy nemali byť žiadne stretnutia. Súd prvej inštancie pritom neskúmal, či sa samotná matka zúčastnila jednotlivých stretnutí. Konanie súdu prvej inštancie na poslednom pojednávaní sa javilo agresívne, kedy previedol všetku vinu na neho. Samotné priznanie trov konania je opätovne podporou pre porušovanie práv druhého rodiča a posilňuje zneužívanie práva. Poukázal na zmätočnosť rozhodnutia, kde otec bol v postavení navrhovateľa a matka odporcu, pričom súd prvej inštancie toto postavenie zmenil. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté výroky uznesenia zrušiť a žiadnemu z účastníkov konania nepriznať náhradu trov konania.
5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že z konania je zrejmé otec o maloletú nejaví záujem, nekontaktoval ani ju, ani kolízneho opatrovníka, či CDR. Má za to, že sú splnené podmienky podľa § 55 CMP. Otec svojím pasívnym prístupom k veci, kvôli ktorému sa nepodarilo dosiahnuť požadovaný cieľ, jej spôsobil zbytočné náklady. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to z totožných dôvodov, pre ktorý jej bol priznaný nárok súdom prvej inštancie.
6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Opätovne poukázal na priebeh komunikácie s otcom. Bol názoru, že k odvolaniu, čo do trov konania, nemá kompetenciu sa vyjadrovať.
7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“) a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. zmeniť v zmysle § 388 CSP.
8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh otca na zmenu zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Uznesenie súdu prvej inštancie len v časti výrokov o náhrade trov konania napadol odvolaním otec, preto predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch o náhrade trov konania.
9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11. Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako Civilný sporový poriadok, upravuje výnimky pri všeobecnom pravidle formulovanom ako generálna klauzula, a to že náhradu trov konania možno priznať v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať) a vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 a § 55 CMP, súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa. V Civilnom sporovom poriadku takúto výnimku predstavuje § 257, v Civilnom mimosporovom poriadku je to § 55. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP musí byť náležite odôvodnená. V porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie
je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci.
13. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o naplnení predpokladov pre aplikáciu § 55 CMP z dôvodu, že zo správania otca počas konania malo vyplynúť, že jeho záujem na zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti bol iba zdanlivý pre jeho nespoluprácu v priebehu konania.
14. Otec svoj návrh na zmenu zverenia odôvodnil tým, že matka mu napriek vykonateľnému rozhodnutiu o jeho práve stýkať sa s maloletou bránila v styku. Podala naňho trestné oznámenie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej bez vznesenia obvinenia voči otcovi, ktorý mal v konaní postavenia svedka a akékoľvek obvinenia matky poprel. Zdôraznil, že práva styku sa domáhal prostredníctvom návrhu na výkon rozhodnutia. Poukázal na to, že v rámci uvedeného konania bola rodičom uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktorému sa otec podrobil a matka mala vyhlásiť, že sa rozhodnutiu podrobiť nemieni. Z úradného záznamu súdu prvej inštancie na č.l. 15 vyplýva, že z oboznámenia sa so záverom psychologického poradenstva od psychologičky RPPS I. J. vyplynulo, že rodičia naďalej nebudú podstupovať uložené psychologické poradenstvo, nakoľko toto nepriaznivo vyplývalo na maloletú dcéru. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na 03.02.2023. Zo zápisnice z pojednávania z uvedeného dňa vyplýva, že trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej bolo zastavené. Na pojednávanie sa nedostavili rodičia. Dostavil sa splnomocnenec otca a kolízny opatrovník. Z potvrdenia o doručovaní predvolania vyplýva, že matka neprevzala predvolanie v odbernej lehote. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol novú adresu matky. Pojednávanie bolo odročené na 14.03.2023. Splnomocnenec matky dňa 08.03.2023 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti splnomocnenca. Súd žiadosti vyhovel a nariadil termín pojednávania na 02.05.2023. Na pojednávaní boli prítomní obaja rodičia, ich splnomocnenci a kolízny opatrovník. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že obaja rodičia vyjadrili súhlas spolupracovať s CDR Kolíňany za účelom vytvorenia vzťahu otca s maloletou. Pojednávanie bolo odročené na 25.08.2023 a bolo konštatované, že bude zahájená spolupráca s CDR Kolíňany. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.06.2023 vyplýva, že otec s CDR Kolíňany nespolupracoval z dôvodu ním uvádzanej práceneschopnosti a matka vyjadrila kvôli postoju otca nezáujem na spolupráci s CDR. Splnomocnenec otca požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 25.08.2023 z dôvodu úrazu otca, o čom nepredložil lekárske potvrdenie. Na pojednávanie sa nedostavili rodičia, ani ich splnomocnenci a pojednávanie bolo odročené na 21.11.2023. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.09.2023 vyplýva, že CDR Kolíňany s rodinou nespolupracovalo. Na pojednávanie dňa 21.11.2023 sa dostavili matka, splnomocnenci rodičov a kolízny opatrovník. Splnomocnenec otca na pojednávaní zobral návrh otca späť.
15. Z takto zisteného skutkového stavu vyplýva záver, že otec sa na pojednávaní zúčastnil osobne, resp. prostredníctvom svojho splnomocnenca. Pokiaľ nespolupracoval s CDR Kolíňany, tento postoj mohol viesť k záveru o nedôvodnosti jeho návrhu a jeho následnému zamietnutiu. Správne otec namietal, že z obsahu spisu nevyplýva, že by sa matka podrobovala tejto spolupráci, keď zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že spoluprácu odmietla. Nepredloženie lekárskeho potvrdenia otcom zase mohlo mať za následok neakceptovanie jeho žiadosti o odročenie pojednávania a pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnila ani matka, či jej splnomocnenec. Súd tiež mohol pristúpiť k uloženiu poriadkovej pokuty otcovi. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že k zmareniu prvého pojednávania došlo z dôvodu, že matka neprevzala predvolanie v odbernej lehote. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že nespoluprácu je možné vytknúť obom rodičom a pokiaľ otec prostredníctvom splnomocnenca na pojednávaní zobral návrh späť, realizoval tak svoje procesné práva, ktorých realizácia nepredstavuje výnimočný dôvod pre priznanie náhrady trov konania druhému účastníkovi.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že k tomu, aby súd priznal náhradu trov konania niektorému z účastníkov mimosporového konania je potrebné, aby boli skutočnosti, ktoré majú nasvedčovať dôvodnosti postupu súdu v zmysle § 55 CMP nad mieru všetkých pochybností preukázané, pretože ide o výnimku z generálnej klauzuly o rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania, ktorá sa primárne aplikuje v sporových konaniach.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 388 CMP zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
18. Pokiaľ matka navrhla priznať náhradu trov odvolacieho konania z rovnakých dôvodov ako v prípade náhrady trov prvoinštančného konania, tak aj tento návrh je zjavne nedôvodný. Aj v tomto prípade otec realizoval svoje procesné právo odvolať sa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré v žiadnom prípade nemožno sankcionovať aplikáciou § 55 CMP. O náhrade trov odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).