Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-82-2016.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: X.. Q. E., U.I., X. X, XXX XX V., H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: H.. V. S., K.. X.XX.XXXX, S. W. XX, XXX XX V., zastúpenému Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.259,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 7.3.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2.259,54 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 6.2.2016 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako advokát právne zastupoval žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/151/2013 o náhradu za vecné bremeno - o zaplatenie 2.592,34 Eur a 884,03 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že dňa 15.1.2016 žalovanému vypovedal plnomocenstvo na zastupovanie v uvedenom konaní, a to s poukazom na ust. § 21 písm. e) zákona č. 586/2003 Z.z., následne dňa 22.1.2016 odovzdal žalovanému spis v uvedenej veci, ktorý si žalovaný osobne prevzal, a dňa 29.1.2016 žalovanému za účelne vynaložené a poskytnuté úkony právnej služby v uvedenom konaní vystavil faktúru č. 09/2016, ktorej prílohou bola aj špecifikácia trov konania z 18.1.2016 s tým, že jej splatnosť bola dňa 5.2.2016. Faktúru spolu so špecifikáciou trov konania si žalovaný prevzal dňa 2.2.2016, avšak túto neuhradil.
3. Súd jeho návrhu vyhovel, proti vydanému platobnému rozkazu však podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle ust. § 174 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. zrušil v plnom rozsahu.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi ako advokátovi mal postavenie spotrebiteľa. Poukázal na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. (podľa ktorého advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí) a uviedol, že žalobca ako advokát ho pred začatím zastupovania neinformoval o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím zastupovania ani v jeho priebehu. Ďalej žalovaný uviedol, že na úkony právnej služby ako je vyjadrenie vo veci samej zo dňa 4.9.2013, 28.8.2014, 24.11.2014 a 17.6.2015 advokáta nesplnomocnil a obsah vyjadrenia s ním advokát neprekonzultoval. Ak by poznal
hodnotu jedného úkonu vo veci samej, tak by išiel nazrieť do súdneho spisu osobne. Žalobca ho o potrebe nazretia do súdneho spisu nikdy neinformoval a má za to, že nazretie do spisu je zahrnuté už v úkone prevzatie a príprava zastúpenia. Taktiež za úkon právnej služby nie je možné považovať predloženie listín zo dňa 16.9.2014, nakoľko neide o písomné podanie na súd vo veci samej. Nakoľko ho žalobca ako advokát ani v priebehu poskytovania právnej služby neinformoval ako spotrebiteľa právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, žalovaný má zato, že odmena za zastupovanie mu nepatrí. Aj keď je v plnomocenstve zo dňa 15.5.2013 uvedené, že svojim podpisom potvrdil, že bol poučený o cene jedného úkonu, nie je to pravda. Z uvedeného plnomocenstva nie je zrejmé, ani kým mal byť poučený o cene jedného úkonu. S poukazom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.
5. V replike k vyjadreniu žalovaného v odpore sa žalobca vyjadril tak, že považuje odpor žalovaného v celom rozsahu za nedôvodný. Tvrdenia o tom, že ako advokát žalovaného neinformoval o výške odmeny za úkon právnej služby pred začatím zastupovania ani v jeho priebehu poprel s poukazom na splnomocnenie zo dňa 17.5.2013, v ktorom žalovaný svojim podpisom potvrdil, že ak nebolo dohodnuté inak, platí, že bola dohodnutá tarifná odmena a svojím podpisom potvrdil, že bol poučený o cene jedného úkonu. Na pojednávaní to potom žalobca doplnil tak, že žalovaný bol informovaný o tom, že odmena sa odvíja od hodnoty sporu. Informoval ho, že odmena bude stanovená podľa hodnoty sporu pri jednotlivých úkonoch. Konkrétne táto hodnota za jednotlivý úkon povedaná nebola. K tvrdeniam žalovaného, že na niektoré úkony advokáta nesplnomocnil žalobca uviedol, že advokát, pokiaľ má udelené plnomocenstvo od klienta na zastupovanie pre celé konanie, je oprávnený vykonávať všetky úkony, a to bez ďalšieho splnomocnenia či konzultovania s klientom. Poukázal na to, že advokát je v zmysle zákona o advokácii pri svojom výkone povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, konať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Ďalej sa žalobca vyjadril k účelnosti a povahe niektorých vykonaných úkonov (štúdium spisu a predloženie listín) a uviedol, že všetky úkony právnej služby vyfakturované žalovanému faktúrou č. 09/2016 z 29.01.2016, boli v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/151/2013 vykonané účelne.
6. V duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že na skutočnostiach uvedených v odpore trvá.
7. Na pojednávaní žalobca doplnil, že žalovaného informoval v priebehu konania o jednotlivých úkonoch. V podstate prakticky postupoval podľa pokynov, to znamená, že navrhoval úkony a žalovaný s nimi súhlasil. Žalovaný uvedené tvrdenia poprel. Uviedol, že nebol žiadnym spôsobom informovaný o postupe a o jednotlivých úkonoch vo veci. Doplnil tiež, že splnomocnenie, ktoré vystavil advokátovi, je nezrozumiteľné. Nie je zrejmé, ktorej konkrétnej veci sa malo týkať, a z toho dôvodu je tiež neurčité a teda nezakladá žiadne ďalšie nároky. Pokiaľ žalobca poukazoval na tarifnú odmenu, takýto poukaz je nedostatočný. Ku klientom je potrebné pristupovať tak, aby klient bol informovaný o cene či už za každý jednotlivý úkon, ako aj celkovej cene. Klient spotrebiteľ nemusí vedieť, čo to vôbec tarifná odmena znamená. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a ani iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem dôkazov označených v ich predchádzajúcich písomných podaniach, strany sporu v konaní neuplatnili.
8. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie označenými listinnými dôkazmi (§ 132 ods. 1 CSP), ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený, a preto ich súd na pojednávaní osobitne nečítal (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdených rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:
9. Medzi stranami nebolo sporné (§ 151 ods. 1 CSP), že žalobca ako advokát právne zastupoval žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/151/2013 o náhradu za vecné bremeno, v rámci ktorého za žalovaného vykonal úkony uvedené v špecifikácii trov konania. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný mal pri tom vo vzťahu k žalobcovi ako advokátovi postavenie spotrebiteľa.
10. V konaní však bolo sporné, či a akým spôsobom bola medzi stranami dohodnutá odmena za právne služby, a či bol žalovaný ako spotrebiteľ vopred informovaný o výške odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, a to ešte pred ich poskytnutím. Žalobca pritom k tomu poukazoval len na obsah generálneho písomného plnomocenstva žalovaného zo dňa 17.5.2013. V tomto plnomocenstve žalovaný všeobecne splnomocnil žalobcu ako advokáta, aby ho zastupoval vo všetkých právnych veciach, a zároveň
(všeobecne) uviedol, že ak nebolo dohodnuté inak, platí, že bola dohodnutá tarifná odmena a svojim podpisom potvrdzuje, že bol poučený o cene jedného úkonu. Tarifná hodnota veci však, vzhľadom na generálnu povahu tohto plnomocenstva (na zastupovanie v neurčitých „všetkých“ právnych veciach), z tohto úkonu zrejmá nie je. Žalobca to konkretizoval tak, že žalovaného ústne informoval o výške odmeny všeobecným poukazom na tarifu, a to pred každým úkonom, pričom konkrétna hodnota za jednotlivý úkon povedaná nebola, uvedené tvrdenia však žalovaný v celom rozsahu poprel a žalobca vo vzťahu k nim žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a preto ich súd, vzhľadom na protichodné výpovede a nedostatok iných indícií a dôkazov na ich hodnotenie (v zmysle presvedčenia o ich pravdivosti s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou) nemohol zahrnúť do zisteného skutkového stavu a považoval za nepreukázané. Okrem toho takéto zistenie resp. ustálenie niektorej verzie tvrdeného skutkového stavu napokon ani nebolo potrebné, keďže ani skutkové tvrdenia žalobcu (tak ako nimi vymedzil predmet konania) ním uplatnené právo voči žalovanému neodôvodňujú, a preto súd žalobu zamietol.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (princíp okamžitej aplikability).
12. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
13. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
14. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
15. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
16. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
17. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
18. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „ZoA“) advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
22. Žalobca si v danej veci uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby, kde okrem dôvodov zakladajúcich oprávnenosť poskytovania právnej služby a konkrétnej špecifikácie jednotlivých úkonov právnej služby (vrátane tvrdení o ich primeranosti, účelnosti a hospodárnosti - viď § 18 ods. 2 ZoA) mal bremeno tvrdenia, že v zmysle ust. § 18 ods. 4 ZoA žalovaného ako klienta, ktorý bol spotrebiteľom jeho právnej služby, v priebehu poskytovania právnej služby informoval o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí.
23. V súvislosti s výkladom tohto ustanovenia pritom súd poukazuje na dôvodovú správu k bodu 6 zákona č. 304/2009 Z.z., ktorým bolo uvedené ustanovenie doplnené do zákona o advokácii, podľa ktorej „Obdobne ako u notára, musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.“
24. Podporne možno poukázať aj na ust. § 53 ods. 4 písm. v) OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
24. Ustanovenie § 18 ods. 4 ZoA teda treba vykladať podľa jeho zrejmého zmyslu a účelu (ktorým bolo nepochybne určiť, resp. vymedziť vzťahy medzi advokátom ako podnikateľom a poskytovateľom služby a spotrebiteľom tak, aby boli dostatočne predvídateľné, aby bol spotrebiteľ vopred dostatočne informovaný o jednotlivých úkonoch a ich cene, a teda aby mal dostatok informácií o poskytovanej službe a jej cene, aby sa vo vzťahu k poskytovaniu služieb mohol riadne rozhodnúť, na úhradu ich ceny pripraviť, prípadne urobiť opatrenia na jej zníženie) tak, že advokát musí spotrebiteľa určite a zrozumiteľne (okrem neodkladných úkonov) vopred informovať o konkrétnej výške odmeny za každý úkon právnej služby ešte pred jeho začatím (poskytnutím), inak právo na úhradu za tento úkon nemá. V danom prípade však žalobca v súvislosti s cenou služby žiadne takéto skutočnosti v žalobe ani len netvrdil, iba dodatočne (§ 294 v spojení s ust. § 140 ods. 2 CSP) uviedol, že žalovaného „prakticky“ pred každým úkonom informoval o cene služieb, aj to však urobil, ak by to bola pravda, nedostatočne - iba všeobecným poukazom na tarifnú odmenu, informácia o konkrétnej cene za úkon právnej služby poskytnutá nebola, pričom žalovaný i toto dodatočné a pre nárok na odmenu právne nedostatočné tvrdenie o poskytnutí všeobecnej informácie o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím každého tohto úkonu poprel a v konaní nebolo preukázané, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu súd voči žalobcovi v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.