Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/2/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: M.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho vo J. č. XXX, právne zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Poprade na ulici Mnoheľovej č. 17, proti žalovanému: A. J., so sídlom vo J. č. XXX, právne zastúpenému Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o so sídlom v Košiciach na ulici Zoborskej č. 13, o zaplatenie sumy 3.426,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17.7.2017 č. k. 10Cpr 5/2015-43 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 198,80 eur. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že uznesením zo dňa 29.11.2016 č. k. 10Cpr 5/2015-41 bolo konanie podľa ust. § 163 prerušené z dôvodu zhodného návrhu strán na prerušenie konania. Zároveň boli strany poučené, že v konaní sa bude pokračovať na návrh ktorejkoľvek strany, a ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, konanie sa zastaví (§ 163 ods. 2 . Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2016. Lehota 6 mesiacov na podanie návrhu na pokračovanie v konaní tak uplynula dňom 12.6.2017. Návrh na pokračovanie v konaní do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania žalobcom ani žalovaným podaný nebol. S prihliadnutím na uvedené, súd prvej inštancie podľa ust. § 163 ods. 2 konanie zastavil. 3. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil tak žalobca, ako aj žalovaný tým, že nepodali návrh na pokračovanie v konaní, pričom miera ich zavinenia na zastavení konania je úplne rovnaká. Vzhľadom na rovnaké obojstranné zavinenie na zastavení konania, ktorému tak žalobca, ako i žalovaný mohli jednoducho predísť podaním návrhu na pokračovanie v konaní kedykoľvek v rámci zákonom stanovenej lehoty, musia si tak žalobca ako i žalovaný svoje trovy konania znášať a hradiť sami. 4. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie o trovách je nesprávne, neodôvodnené, nespravodlivé, nezohľadňujúce všetky okolnosti prípadu, založené na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci. Z dôvodovej správy k novoprijatej úprave Civilného sporového poriadku vyplýva, že zhodné navrhnutie prerušenia konania je možné charakterizovať ako procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní. Zákonodarca preniesol novoprijatou úpravou Civilného

sporového poriadku povinnosť bdelosti práve na stranu žalobcu, nakoľko je možné predpokladať, že žalovaný nebude mať záujem na pokračovaní v spore, v ktorom vystupuje ako pasívne legitimovaný a zastavenie konania z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní je v jeho prospech a de facto znamená jeho úspech v konaní, keďže sa žalobca nedomohol požadovaného nároku. Práve omisívne správanie žalobcu svedčí o tom, že nárok žalobcu zjavne nebol dôvodný. Zároveň nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žalovaným nie je možné charakterizovať ako pasivitu v spore, keďže práve zastavením konania je možné predpokladať vo vzťahu k žalobcovi nižšiu celkovú hodnotu trov konania, ktoré by bol povinný žalobca nahradiť v prípade skončenia súdneho sporu rozsudkom vo veci samej, a to zamietnutím žaloby žalobcu. Práve to, že žalobca nepodal návrh na pokračovanie v konaní včas svedčí o tom, že žalobca si bol vedomý svojho bezúspešného bránenia práva v tomto konaní, pričom návrh na pokračovanie v konaní nepodal vedome dúfajúc v nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania. Žalobca nielenže sa domáhal v tomto konaní právneho nároku, na ktorý nemá nárok, ale aj zneužil právo, a to vedomým opomenutím podania návrhu na pokračovanie v konaní, pričom nepriznanie náhrady trov konania žalovanému je minimálne nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Súčasná právna úprava umožňuje nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania iba v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, t.j. iba výnimočne. V danej veci sa však zjavne nejedná o takýto výnimočný prípad. 5. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 6. Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 7. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej k prerušeniu konania uznesením zo dňa 29.11.2016 č. k. 10Cpr 5/2015-41 došlo na základe zhodného návrhu strán v zmysle ust. § 163 CSP. Uvedené ustanovenie upravuje ďalší prípad obligatórneho, teda povinného prerušenia konania, a to v prípade, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania. Sankciou za pasivitu strán v prebehajúcom spore je povinné prerušenie konania minimálne na 3 mesiace. Rovnako z tohto ustanovenia vyplýva v prípade pasivity strán sporu, teda nie len žalobcu, ale i žalovaného následok spočívajúci v zastavení konania za predpokladu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. 8. V prejednávanej veci obe strany navrhli prerušenie konania a následne ani jedna z nich nenavrhla v konaní pokračovať, v dôsledku čoho muselo byť konanie v súlade s ust. § 163 zastavené. Na tomto zastavení konania sa rovnakou mierou podieľali obe strany sporu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobcovi a žalovanému podľa ust. § 256 ods. 1 náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na obojstranný nezáujem žalobcu a žalovaného na ďalšom pokračovaní v konaní. 9. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodoval v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli. 11. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .